Žijeme v zaujímavých časoch − čo nie je práve dôvod na radosť. V pokojných časoch sa totiž žije lepšie. Radi by sme videli poriadok, ale vidíme skôr chaos. Budem hovoriť: o chaose ako takom, o časoch chaosu v dejinách, o tom, akú múdrosť ľudia hľadajú v čase chaosu a o príležitostiach, ktoré chaos ponúka. Chaos je v pohode, len ho treba prijať.
6. Paradigma – alebo ako sa vyvíja veda (T.S. Kuhn)
Súperiace
paradigmy
Jedna
paradigma
Zlyhávanie
paradigmy
Paradigma sú všeobecne
uznávané vedecké výsledky,
ktoré predstavujú model
problémov a model ich
riešenia
7.
8. Epistéma – ako zdieľame poznatky (M. Foucault)
Súperiace
paradigmy
Jedna
paradigma
Zlyhávanie
paradigmy
Paradigma sú všeobecne
uznávané vedecké výsledky,
ktoré predstavujú model
problémov a model ich
riešenia
Epistéma alebo epistémé je princíp usporiadania, poriadok,
ktorý vopred určuje, čím sa má naše poznanie zaoberať a ako
sa tým má zaoberať.
Epistéma vopred vymedzuje priestor a spôsob poznávania,
núti človeka myslieť práve týmto, a nie iným spôsobom. Naše
zdanlivo slobodné a nezávislé myslenie sa drží danej osnovy a
až ona mu umožňuje o veciach rozmýšľať a hovoriť. Všetko, čo
prekračuje daný poriadok alebo sa mu vymyká, označuje naše
myslenie ako odchýlku, chce to eliminovať tým, že to vydáva
za prejav nenormálneho a usiluje sa to normalizovať a
disciplinovať.
9. Epistéma – ako zdieľame poznatky (M. Foucault)
Súperiace
epistémy
Jedna
epistéma
Zlyhávanie
epistémy
10.
11. Pravda bytia – pravda poznania
Physis = prírodný zákon
• Nezávisí na našej vôli ani poznaní
• Možno ho objaviť
Sokrates:
„Vo mne je už od detstva akýsi hlas, ktorý keď sa
ozve, vždy ma odvracia od toho, čo zamýšľam
robiť, nikdy ma však k ničomu nenabáda.“
Nomos = ľudský zákon
• Závisí na ľuďoch
• Je ľuďmi ustanovený
Protagoras z Abdér:
„Mierou všetkých vecí je človek – jestvujúcich,
že sú a nejestvujúcich, že nie sú“
14. Poznatky ako prebytkový statok
•Kartotečné lístky = > kľúčové slová
•Od leporela k monografii => zložité nelineárne
algoritmy
•Vyhľadávacie algoritmy = bublina mojej vlastnej
histórie
•Sociálne siete = sociálne bubliny
•Selekcia podľa účelu poznávania
15. Otázna pravdivosť poznatkov
• Je jedna pravda, alebo viacero právd?
• Je jeden správny spôsob poznávania, alebo viacero?
• Pravda ako archeologický výskum – odkrývanie!
16. Praktické problémy
• Chcem byť ešte učiteľom, keď už nemôžem jednoducho odovzdávať
poznatky?
• Ako vysvetliť rodičom, že nepreberáme učebnicu, keď rodičia chcú
vedieť, z čoho majú deti doma vyskúšať?
• Nakoľko je vôbec možné a správne rezignovať na poznatky ako
výsledok vzdelávania?
17. Čo je v škole vlastne dôležité? Čo máme učiť?
• Množstvo poznatkov?
• Správna štruktúra poznatkov?
• Spôsoby získavania poznatkov?
• Vedieť využiť poznatky na správny účel?
• Získať návyky a zručnosti pre život?
• Uplatniť sa na trhu práce?
• Mať dobrú klímu, budovať vzťahy a komunitu?
• Žiadne dve z týchto odrážok sa navzájom nevylučujú.
19. Chaos je normálny
• Od zberu a lovu k pestovaniu a chovu, k priemyslu a k programovaniu
• Od otroctva k poddanstvu, k pracovnej zmluve a k freelance
• Od kráľov k národom a k občianskej spoločnosti
• Nikdy sme sa neučili o tom, ako zmena prebiehala
• Vieme, čo bolo najprv a čo bolo potom
• Nevieme, aký chaos bol medzitým
20. Chaos nie je neporiadok- teória chaosu
• Chaos znamená, že nie je usporiadaný celok – ale časti sa javia ako
usporiadané (fraktály)
• V chaose je ťažké predvídať – malé príčiny spôsobujú veľké dôsledky
• Chaos smeruje k poriadku – aj celok sa stane usporiadaným
(samoorganizáciou, alebo inteligentným designom)
21. Populárne témy na premýšľanie
• Skeptici – ako je možné spochybniť poznatok?
• Epikurovci a stoici – ako nájsť vnútorný pokoj, nenechať spoločenský
chaos aby nespôsobil chaos vo mne?
• Novoplatonici a mystici – dotyk s tým, čo je za hranicou poznania
• Kontrast s Platonom a Aristotelom
• Hľadanie nepochybnosti
• Všeobecne platné pravdy
• Rozširovanie hraníc poznania
23. Na ceste od poriadku k chaosu
Koperník, Alighieri
Hus/Luther, More
Regulácia chaosu Sociálne konflikty
Reflexia
(200 rokov!)
Bacon, Descartes,
Newton, Jefferson,
Shakespeare
24. „Školy sú riadené ministerstvom“ Sú?
• 29/1984: Vo veciach výchovy a vzdelávania sú školy priamo riadené
Ministerstvom školstva
• 245/2008: Vzdelávací program je: štátny vzdelávací program a školský
vzdelávací program
Trocha zmätku je korením právneho poriadku:
• 596/2003: „Vo veciach výchovy a vzdelávania sú školy a školské zariadenia podľa tohto zákona v
oblasti metodického riadenia výchovno-vzdelávacieho procesu riadené ministerstvom.“
25. Minister, ktorý metodicky riadi
• Prichádza do funkcie s ambíciou podporiť rozvoj kvality
• Riadi rozvoj kvality - meria, čo môže – lebo čo nemeriaš, to neriadiš
• Podporuje aj iné chápanie kvality – lebo áno, aj to, čo nemeriame, je
dôležité
• Dá si poradiť od odborníkov, vytvára národné plány, národné
stratégie, národné štandardy, prierezové témy...
• 69 národných [doplňte] v POP => CHAOS V REFORMÁCH
26. Minister, ktorý reflektuje chaos
• Otvára priestor pre hľadanie
• Moderuje hľadanie novej paradigmy
• Stráži nevyhnutné mantinely
• Hľadá REFORMY V CHAOSE
