1. Kritika pravidiel poskytovania menného priestoru v internetovej doméne sk
Kdokoli se rozhodneš tento můj pseudovědecký článek použíti pro účely studijní, nalož s ním dle svého uvážení
tak, aby ti ku prospěchu věci posloužil. Nebudu se zlobit, aktualizuješ-li si text podle vývoje právní úpravy,
změníš-li pořadí otázek, či změníš-li celý smysl textu. Věřím, že ujme-li se díla nejlepší žijící právník český I
slovenský, nebyla má práce zbytečná. - J.Cimrman
Už dlhšie sa vytvára polemika nad nedokonalosťou pravidiel SK-NICu. Nasledujúci
nevedecký príspevok, koncipovaný v prvom rade pre otvorenú diskusiu študentov práva ICT,
má dokumentovať a evokovať niektoré otázky hodné kritiky ohľadom „Pravidiel
poskytovania menného priestoru v internetovej doméne sk“, ktoré boli vydané dňa 18.8.2004,
(nezvyčajne retroaktívne záväzné odo dňa 2.9.2002 v časti týkajúcej sa uzatvárania
Registrátorských zmlúv a od 13.1.2003 vo zvyšnej časti). Účelom pravidiel je určiť zásady
poskytovania menného priestoru domén druhej úrovne v internetovej doméne SK držiteľom
domén a stanovenie práv a povinností užívateľa, držiteľa domény, registrátora a SK-NIC resp.
Eurowebu pri poskytovaní, správe a užívaní menného priestoru.
Pravidlá obsahujú neprehľadne definované pojmy, často tautologické definície, ktoré sú
radené bez systematickej logiky s ohľadom na obsah a účel textu.
Pravidla určujú základné zmluvné skratky, podobne ako sa užívajú legislatívne skratky, na
ktoré neskôr v texte poukazujú jednotlivé ustanovenia. Držiteľ Domény je Užívateľ, ktorý s
SK-NIC-om uzavrel Zmluvu o Doméne. Užívateľ je Budúci Užívateľ, ktorý uzavrel s SK-
NIC-om Rámcovú zmluvu. Budúci Užívateľ je osoba, ktorá má záujem o uzavretie Rámcovej
zmluvy o poskytovaní služieb Užívateľovi s SK-NIC-om (ďalej len “Rámcová zmluva”).
Vlastník domény je zadefinovaný krásnymi premennými.
Naskytá sa otázka, či poskytovateľ menného priestoru SK-NIC uznáva vlastníctvo
registrovanej domény druhej úrovne v právnom zmysle?
Ústava SR v Čl. 20 o vlastníckom práve hovorí, že každý má právo vlastniť majetok a
vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. To isté
potvrdzuje Listina základných práv a slobôd a ďalej Dohovor o ochrane ľudských práv a
základných slobôd v čl.1 .

2. Môže byť doména predmetom vlastníctva ako absolútneho práva alebo sa jedna o záväzkový
právny vzťah plynúci z relatívnych práv záväzku ? Šikovný čitateľ poznamená, že
subjektívne relatívne právo, je absolútne vo vzťahu k ostatným a ich trvajúcej povinnosti
neminem laedere (viď Knapp, V.: Teorie práva, C.H. Beck Praha 1995).
Predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo
iné majetkové hodnoty. Z hľadiska užitočnosti a za predpokladu extenzívneho výkladu §118
ObčZ (porovnaj Pelikánová,Čermák:Právní aspekty doménových jmen, Linde 2000, str. 29
an.), môžeme úspešne postaviť teóriu vlastníctva domény na argumentoch:
a) Komparatívny argument zahraničnej judikatúry. Zahraničné súdy považujú za veľmi
dôležité chrániť každé vlastníctvo svojho občana, vrátane doménoveho mena ako inú
majetkovú hodnotu, s ktorou sa dá voľne nakladať ( dare, facere, omitere a pati ). O tomto
stanovisku v praxi niet pochyb. Gigantické spoločnosti ako Google, založené na existencii
jedinej domény by sa tak mohli ocitnúť v právnej neistote.
b) Jazykový a gramaticky argument zákona. § 118 ObčZ hovorí, že „predmetom
občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné
majetkové hodnoty“. Zákonodarca jasne nadčasovo definoval smer použitia legislatívnej
definície práva ako inej majetkovej hodnoty. V drvivej väčšine zahraničná a aj česká
judikatúra je v tejto otázke konštantná a považuje ju za vyriešenú, uznáva doménu ako právo
k duševnému vlastníctvu. (Podotýkam, že §118 ObčZ SR sa zhoduje s §118 ObčZ ČR, ide o
rovnaký zákon č. 40/1964 Zb.(Sb.)) Následne sa otvárajú otázky súvisiace s právnymi
úkonmi ako sú zástava, zadržanie alebo predaj domény.
c) Zámer a stanoviska ICANN (ICANN Domain Name Dispute Resolution Policies)
d) Argument voľného trhu. Prevod domén motivovaných komerčným zámerom je aj u nás
čoraz častejší.
Ďalšie nezrovnalosti v Pravidlách, ktoré sa konsenzom strán stávajú súčasťou inominátnej
zmluvy, sú v otázke právneho režimu takejto zmluvy. Čl. 14 Pravidiel o riešení sporov hovorí,

3. že zmluvy uzavreté v súlade s týmito Pravidlami sa spravujú Obchodným zákonníkom a
spory, ktoré z nich vzniknú rieši príslušný súd.
Ale ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ
(osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti), ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, jedná sa o spotrebiteľskú
zmluvu podľa ObčZ. Režim spotrebiteľských zmlúv podľa ObčZ je v tejto otázke použiteľný
a nepripúšťa úplnu výhradu právneho režimu a to tak, že spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Otázka, kto môže byť “Užívateľom domény”, je upravená výhradne v Pravidlách. Každá
osoba, ktorá sa chce stať Držiteľom Domény, inak povedané vlastníkom, a za tým účelom
využívať Služby SK-NIC, sa stane Užívateľom len na základe uzatvorenej Rámcovej zmluvy
s SK-NIC.
Kto môže uzavrieť (alebo s kým sa rozhodne uzavrieť SK-NIC a.s.) Rámcovú zmluvu ?
Fyzická osoba môže uzavrieť Rámcovú zmluvu, ak je podnikateľom (podľa § 2 ods. 2
ObchZ) alebo občanom Slovenskej republiky, ktorý dovŕšil 18 rokov veku a má trvalý pobyt
na území Slovenskej republiky.
Ak sa jedná o fyzickú osobu, môže to byť (gramatický výklad ustanovenia 3.4.3 Pravidiel)
fyzická osoba - občan SR alebo fyzická osoba - podnikateľ podľa § 2 ods. 2 ObchZ, čiže aj
cudzinec podnikateľ (napríklad občan Vietnamu so živnostenským listom, občan Rakúska
zapísaný v obch. registri, advokát, notár).
Užívateľom môže byť aj právnická osoba, ktorá je oprávnená podnikať na území Slovenskej
republiky alebo iná slovenská právnická osoba. Podľa § 21 odst.1., ObchZ zahraničné osoby
môžu podnikať na území Slovenskej republiky za rovnakých podmienok a v rovnakom
rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné. Teda užívateľom
domény môže byť akákoľvek právnická osoba, ktorá spĺňa podmienky podľa § 21 an. ObchZ.
Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu

4. podniku tejto osoby alebo jej organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu
podnikania zapísanom v obchodnom registri. Prax ukázala, že SK-NIC odmieta právne
postavenie cudzincov a neuzatvára zmluvy so stranami s cudzím prvkom.
Rámcovú zmluvu môžu uzavrieť aj právnické osoby - nepodnikatelia, ktoré sú v zmysle
platného právneho poriadku Slovenskej republiky slovenskou právnickou osobou, čo
preukazujú príslušným dokladom.
Dôležité je poznamenať, že SK-NIC si vyhradil jednomyseľne “právo” uzatvárať samotnú
Rámcovú zmluvu.
Ďalšia diskusia sa môže otvoriť nad spôsobom zániku predmetu zmluvy podľa Pravidiel.
Nasledujúce možnosti dokumentujú spôsoby ako môže zaniknúť doména „sk“ v Slovenskom
mennom priestore:
a) Iná právnická osoba prevezme právnickú osobu (zlúčenie, splynutie), ktorá bola
užívateľom domény, teda zmenou v Zázname Subjektu Užívateľa v dôsledku právneho
nástupníctva (univerzálna sukcesia), ku ktorej v zmysle Pravidiel SK-NICu môže dôjsť iba u
právnických osôb.
b) Držiteľ požiada o zmenu údajov, teda zmenou v Zázname Domény v časti Držiteľa
Domény v dôsledku zmluvného prevodu práv a povinností zo Zmluvy o Doméne z
pôvodného na nového Držiteľa Domény (predaj/prevod domény). Krádež domény, ako
možná hrozba trestného činu budúcnosti by mala byť podrobená bližšej diskusii a záujmu
akademickej verejnosti.
c) Smrťou fyzickej osoby. Právna skutočnosť ako je smrť Užívateľa, má za následok zánik
Rámcovej Zmluvy a Zmlúv o Doménach ( ruší sa Záznam Subjektu a Záznam Domény ).
SK-NIC sa dostáva do kolízie s dedičským právom zosnulého. Dedič, ktorý vstupuje
univerzálnou sukcesiou do všetkých práv a povinnosti zosnulého, v tomto prípade
neprevezme práva a záväzky vlastníka domény. SK-NIC ako tvorca adhéznych podmienok,
uznáva len prechod práv a povinnosti medzi právnickými osobami (fúzie, nástupníctvo bez
zániku). Oferent prísne viaže účinnosť záväzkového právneho vzťahu na existenciu obláta,
čím zneisťuje právne postavenie fyzickej osoby ako vlastníka domény.

5. d) Zrušením Rámcovej Zmluvy (Zmluvy o Doméne), v dôsledku čoho zanikajú všetky
Zmluvy o Doménach z iniciatívy Užívateľa alebo SK-NIC-u, resp. vzájomnou dohodou (ruší
sa Záznam Subjektu a Záznam Domény). SK-NIC si šikovne vyhradil jednostranné silné
právo.
V Pravidlách sa SK-NIC právnym lavírovaním vyhol použitiu termínu „vlastník“, ale vo
voľne dostupnom výpise domien (Záznam Domény) na tých istých web stránkach stojí údaj v
znení: „Vlastník domény“. Ide o chybu alebo konkludentné uznanie práva k doméne ako
vlastníckeho práva zo stranná SK-NICu?
V momentálnom stave, kde súkromná spoločnosť SK-NIC a.s. (predtým EuroWeb Slovakia
a.s. a EUnet Slovakia s.r.o.) jednomyseľne stanovuje adhézne pravidla, je pre používateľa
internetu najbezpečnejšia cesta registrácie domény prostredníctvom právnickej osoby ako
„užívateľa/vlastníka“ domény.
SK-NIC podľa Čl. 3.2 Pravidiel prijíma Návrh na uzavretie Rámcovej zmluvy pridelením
Identifikátora Užívateľovi, ktorý nahrádza dočasný identifikátor. Podľa Čl.3.4 Pravidiel
SK-NIC neuzavrie s Budúcim Užívateľom Rámcovú zmluvu, ak nespĺňa niektoré z
uvedených podmienok.
Ponechám na bystrom čitateľovi, nech sám posúdi, či je vo verejnom záujme také zmluvy
uzatvárať podľa svojvôle registrátora a nemožnosti individuálne ovplyvniť obsah vopred
pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Tomáš Abelovský, študent
Univerzita Karlova v Prahe, 2006