Prezentované dňa 21. mája 2013 v rámci medzinárodnej konferencie, ktorú na tému „Inkluzívne vzdelávanie – možnosť alebo nevyhnutnosť?“ v Bratislave organizovala OSF. Viac, vrátane videozáznamu, nájdete na www.noveskolstvo.sk.
2. Chaotický priebeh reformy školstva
Absencia širokej verejnej diskusie o reforme vzdelávania
Absencia podnetnej odbornej diskusie o konkrétnych návrhoch na zmeny
Absencia všeobecnej spoločenskej zhody na hlavných reformných cieľoch
Absencia racionálneho strategického konceptu, v ktorom jednotlivé kroky na seba nadväzujú a
vytvárajú synergický efekt
Chaotickosť v návrhoch na zmeny – nesledujú komplexnú premenu systému
Nevhodná kombinácia navzájom nekompatibilných až protirečivých čiastkových opatrení
Rezignácia na procesy spätnej väzby a následných korekcií
3. K akému modelu vzdelávania smerujeme?
Od „tradičnej školy k modernej“?
Od „memorovania k tvorivému mysleniu“?
Od „jednotnej školy“ k alternatívnym vzdelávacím programom?
Od centrálneho riadenia k autonómnym školám?
Od masového vzdelávania k individualizácii?
Od uzavretých paralelných vzdelávacích ciest k otvorenému a flexibilnému inkluzívnemu modelu?
4. Kde sa nachádzame?
VIEME ČO CHCEME?
Čo z toho, čo naozaj chceme, školský systém PODPORUJE?
Čo z toho, čo naozaj chceme, školský systém UMOŽŇUJE?
Čo z toho, čo naozaj chceme, sa dá realizovať NAPRIEK systémovým prekážkam?
Čo z toho, čo naozaj chceme, sa pre systémové prekážky realizovať NEDÁ?
5. Tmavé kúty a slepé uličky
V centre pozornosti nestoja DETI ale ŠKOLY a ŠKOLSKÉ ZARIADENIA
Vzdelávacie cesty sú pre deti uzavreté, systém im predurčuje životnú dráhu
Možnosti „druhej šance“ sú obmedzené a príliš komplikované
Chýba identifikácia reálnych potrieb detí na lokálnej úrovni, komplexné ponuky služieb
Školy fungujú ako samostatné uzavreté jednotky, nespolupracujú, navzájom si konkurujú
Nie je dostatok finančných zdrojov, toky sú komplikované a netransparentné
Učitelia nie sú pripravení na rôznorodé potreby detí, nepodávajú maximálny výkon pri ich napĺňaní
Obsah vzdelávania a organizácia vyučovania limitujú adaptáciu škôl na individuálne potreby detí
Nedostatok a slabá variabilita učebníc, učebných pomôcok a metodických materiálov
Rigidná externá kontrola štátnou školskou inšpekciou, absentuje verejná kontrola
Posadnutosť celoplošným testovaním, zostavovanie rebríčkov „kvalitných škôl“
6. Integrácia – prvý krok k inklúzii
Umožnená v rámci právnych predpisov (zákony, vyhlášky)
Formálne podporovaná v rámci rezortných odporúčaní (POP, metodické materiály)
Bez reálnych podporných mechanizmov na úrovni štátu a samosprávy
Nemá charakter „pozitívnej povinnosti“ – školy sa jej môžu legálne vyhýbať
Problematická diagnostika špeciálnych výchovnovzdelávacích potrieb a ponuka špeciálnej pomoci
Deravá sieť odbornej podpory, nedostatok odborných pracovníkov priamo v školách
Integráciu sprevádzajú iracionálne obavy (zriaďovateľov, učiteľov, rodičov), prameniace z neznalosti a
nedostatočnej otvorenosti
„Problémové“ deti sú pre bežnú školu aj reálnym rizikom – systém je zameraný na výkon a na
„výborného“ žiaka
Školy nevedia s integrovanými deťmi pracovať – integrácia zlyháva nielen po ľudskej ale najmä po
odbornej stránke
Deti a ich rodiny zažívajú v školách odmietnutie namiesto prijatia
Segregované vzdelávanie nie je len „rómskym problémom“
Riziko neúspešnej integrácie je príliš veľké, napriek tomu chýbajú nástroje na jeho zmiernenie
7. Predpoklady inkluzívneho vzdelávania
Informovaná verejnosť
Transparentné a bezpečné právne prostredie
Dostatočné finančné zdroje
Otvorené a prispôsobujúce sa vzdelávacie prostredie (budovy, priestory, vzdelávacie programy)
Podporné stratégie na lokálnej úrovni (komplexné prístupy)
Ústretový školský manažment
Pripravení učitelia (vzdelávanie, pracovné podmienky, teamová práca)
Dostatok odborných pracovníkov v školách (špeciálni pedagógovia, psychológovia, asistenti)
Optimálne vyvážený vzdelávací obsah (štátne a školské výchovnovzdelávacie programy)
Pestré učebné materiály, učebnice, učebné pomôcky
Komplexný model hodnotenia kvality škôl
Podporné siete pre učiteľov, deti a ich rodiny
8. Čo môžeme urobiť?
Zmierňujme protirečenia paralelných svetov – ideálneho sveta maximalizácie výkonu, reálneho sveta
dynamickej rôznorodosti a individuálnych svetov plných prekážok
Diskutujme o benefitoch inkluzívneho vzdelávania na celospoločenskej úrovni (nielen na úrovni rezortu
školstva)
Zjednoťme sa na cieli – ide o budúcnosť všetkých detí bez rozdielu, nie o naplnenie ambícií politikov a
záujmových skupín
Neodchyľujme sa od základných princípov reformy školstva – demokracia, decentralizácia, pestrá
ponuka vzdelávacích príležitostí, možnosť voľby a sloboda rozhodovania
Používajme legitímne nástroje – odborné argumenty, pravdivé informácie, otvorenú komunikáciu,
intenzívnu spoluprácu
Podmienkou úspechu sú zdroje – finančné i ľudské; hľadajme ich a starajme sa o ne
Akceptujme, že ide o dlhodobý proces a vytrvajme
Ďakujem za pozvanie Prvý referát – príležitosť na zasadenie ďalších príspevkov a diskusií na tému inkluzívneho vzdelávania do systémového rámca. Som presvedčená o tom, že : dobrý nápad a dobrá snaha o presadenie pozitívnych zmien v školskom prostredí môže prísť z ktorejkoľvek strany – zdola alebo zhora - a že dobré návrhy na zmeny a konkrétne inovácie treba ponúkať školám neustále - avšak ak narazia na sklenené steny zle nastaveného školského systému, nemusí sa im podariť prežiť. A práve na to sa snažím vo svojom príspevku upozorniť.