2. Formy mzdy
■ Mzdové formy pozná naša legislatíva tri a to základné, doplnkové a formu
mzdového zvýhodnenia. Za mzdu sa považuje buď peňažná mzda alebo
naturálna mzda, naopak za mzdu sa nepovažuje odstupné, náhrada mzdy,
odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy
z kapitálových podielov alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu počas
pracovnej neschopnosti alebo iné plnenie zo strany zamestnávateľa
poskytované zamestnancovi zo zisku po zdanení.
3. Základná mzdová formy
Základná mzdová forma môže mať viacero podôb, pričom niektoré sú využívané
častejšie, iné menej. Medzi tieto druhy mzdy patrí časová, úkolová, podielová,
zmluvná alebo kombinovaná. Druhy a formy mzdy si môžu medzi sebou
dohodnúť zamestnanec a zamestnávateľ podľa povahy práce, pričom podstata je
v stanovení vopred jasných pravidiel vyplácania odmeny. To samozrejme
nevylučuje, aby v rámci odmeny mohli byť viaceré zložky mzdy, ktoré budú
reflektovať podmienky práce a výkonu.
4. Časová mzda
■ Tento typ mzdy sa využíva najčastejšie a výška mzdy závisí od odpracovaného
času. Najčastejšie sa využíva vtedy, ak by bolo nemožné alebo príliš náročné
merať množstvo vykonanej práce, prípadne kedy je dôležitá viac kvalita ako
kvantita práce. Takáto mzda sa uplatňuje aj v situáciách, kedy zamestnanec
nemôže ovplyvniť svoj výkon a teda iná forma mzdy by mohla byť
nespravodlivá. Najčastejšie sa časová mzda definuje buď hodinovou alebo
mesačnou sadzbou.
5. Úkolová mzda
■ V tomto prípade sa využíva tento typ mzdy vtedy, ak má ohodnotenie
závisieť od skutočne vykonanej práce, ktorá je merateľná alebo
kvantifikovateľná. Na tento účel sa využívajú vopred stanovené a dohodnuté
normy a normovanie práce. Zamestnávateľ si so zamestnancom
dohodne pevnú výšku odmeny podľa množstva vykonanej práce, napríklad
vyrobeného tovaru či produktu a na základe počtu vyrobených produktov či
tovaru mu vyplatí mzdu.
6. Podielová mzda
■ Tento typ mzdy sa využíva vtedy, ak má byť ohodnotenie práce na základe
dosiahnutého hospodárskeho výsledku, najčastejšie obratu alebo tržieb.
Podiel sa udáva najčastejšie v percentách a podľa dosiahnutého výsledku sa
vyplatí konkrétnemu zamestnancovi na danej pracovnej pozície mzda
v závislosti od výšky dosiahnutého výsledku. Tento typ mzdy sa môže využiť
samostatne len v prípade predvídateľnosti a stability podielu, inak sa využíva
v rámci kombinovanej formy.
7. Zmluvná mzda
■ V tomto prípade ide o mzdu, ktorá má väčšinou viac zložiek a jej štruktúra sa
napevno určí dohodou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, najčastejšie
v prípade manažérskych alebo riadiacich pozícií. Môže mať len jednu zložku,
ale obvykle je zložená z rôznych druhov odmien a benefitov, najčastejšie aj
z podielu na zisku alebo z motivačnej časti, ktorá zabezpečí dosiahnutie čo
najvyššej efektívnosti práce. Táto mzda sa využíva ale menej často.
8. Kombinovaná mzda
■ Ako hovorí už samotný názov, v tomto prípade prichádza ku kombinácii
rôznych druhov predošlých foriem a to najčastejšie časovej a úkolovej mzdy
alebo časovej a podielovej mzdy. Kombinovaná mzda sa využíva najčastejšie
v prípade napríklad rôznych prevádzok služieb alebo obchodov, kedy sa
vyžaduje osobné nasadenie pracovníka, ktoré najviac vplýva na hospodársky
výsledok zamestnávateľa, no zároveň na zabezpečenie stability príjmu je
súčasťou mzdy aj odmena podľa času stráveného pracovnou činnosťou.
