SlideShare ist ein Scribd-Unternehmen logo
1 von 6
Downloaden Sie, um offline zu lesen
SVETOVÁ FINANČNÁ KRÍZA V ROKOCH 2008 - 2009,
                 JEJ PRÍČINY A DOPAD NA EÚ
KPI- záverečný úkol

Lucia Papajová, učo: 416038



Argumentácia:

Taktiež popisuje dôsledky, ktoré spôsobila. Túto tému som si vybrala, pretože študujem obor:
Ruština vo firemnej praxi a cestovný ruch a k podobným témam mám blízky vzťah
a zaujímam sa o ne aj vo voľnom čase. Ďalším dôvodom je presvedčenie , že mnohí ľudia
doteraz nepoznajú hlavné príčiny tejto krízy a keďže sa nás to dotýka všetkých, nie je na
škodu mať prehľad. Názov práce odzrkadľuje hlavnú myšlienku a tému, ktorá je v článku
hlavným bodom.



Anotácia:

Nasledujúci text je prácou študentky bakalárskeho štúdia oboru Ruština so zameraním na
oblasť firemnej praxe, služieb a cestovného ruchu. Text je stručným vysvetlením a popísaním
udalostí, ktoré viedli k vzniku finančnej a hospodárskej krízy v rokoch 2008-2009. Taktiež
v bodoch zachytáva dôsledky, ktoré priniesla kríza. Článok je striktne objektívny a zobrazuje
pravdivé udalosti, ktoré sú spojené s danou témou.



Kľúčové slová:

Hospodárska kríza, finančná kríza, príčiny, USA, dôsledky, EÚ,



Názov textu:

Svetová finančná kríza v rokoch 2008-2009, jej príčiny a dopad na EÚ.
Úvod

Globálna finančná a hospodárska kríza sa rozšírila po celom svete zo Spojených štátov na
jeseň roku 2008. Pozorovaná bola síce už od roku 2007, no jej dôsledky ohromili svet až
v roku 2009. V tom čase svetové hospodárstvo pocítilo stagnáciu, bankový a finančný sektor
sa stal nestabilný a v neposlednom rade poklesla zamestnanosť. Kvôli kríze prišli nielen
o prácu ale aj o domov milióny ľudí.

Kríza, ktorej sme svedkami, sa spočiatku javila ako finančná, potom hospodárska, postupne sa
jej priznáva hlboký sociálny charakter a objavujú sa už prístupy, ktoré ju chápu ako
kvalitatívne nový krízový proces globálnej civilizačnej povahy. V čase medzi Keynesom a
Friedmanom všeobecne prevládal názor, že už vieme dosť, aby sa kríza, podobná tej z 30.
rokov, neopakovala.
Z bohatej mozaiky týchto analytických výsledkov a hodnotiacich záverov je možné získať
zovšeobecňujúce poznatky a zdôvodnenie vzniku krízy, ako aj zorientovať sa v hlavných
krokoch, ktoré musela EÚ podstúpiť, aby sa zachránila.

Na začiatku práce sú objasnené základné pojmy, s ktorými budeme počas celého textu
pracovať a hlavné body, ktorými postupne budeme prechádzať.



Pojem hospodárska kríza a hlavné príčiny jej vzniku

Kríza
Kríza je teda určitý stav, kedy je niečo (systém, organizácia, kolektív, vývoj, človek...atď.)
v útlme, stagnácii, v odchýlkach od žiaduceho stavu.

Kríza vo filozofii 21. storočia
Kríza nesúladu medzi prílišným zrýchlením života a následným odklonom od hodnôt, lebo
život je plný paradoxov, ktorých je stále viac. Napríklad jeden kľúčový z nich znie: človek je
živý organizmus a to je vyššia hodnota, na rozdiel stroja, ktorý je neživým
mechanizmom.

Hlavná príčina
Impulzom bola kríza realitného trhu v USA, ktorá vznikla v dôsledku poskytovania
rizikových hypoték skupine obyvateľstva s nižším životným štandardom. Banky ich získavali
ponúkaním pôžičiek s nízkym úrokom. V procese schvaľovania hypoték rizikovej klientele
však zlyhali nielen banky, ale hlavne ratingové agentúry. Ich úlohou je posudzovať platobnú
schopnosť budúcich dlžníkov. Nebolo však problémom za úplatok získať od ratingovej
spoločnosti doklad o potrebnej výške príjmu.

Banky brali tieto posudky ľahkovážne a spoliehali sa len na výsledky ratingov. V priebehu
1 – 2 rokov však úroky začali rásť a dlžníci neboli schopní splácať. Hypotekárne ústavy
nemali z čoho poskytovať ďalšie úvery a návratnosť poskytnutých pôžičiek začala byť takmer
nulová, investície do finančného sektora neprichádzali.



Klincom do rakvy pre viaceré finančné skupiny bolo oznámenie najväčšej francúzskej banky
BNP Paribas, že viac nebude poskytovať peniaze na rizikové hypotéky z dôvodu nízkej
likvidity. Investori a začali zbavovať rizikových podielov a akciové trhy v Európe, Ázii a
USA sa začali prepadať.

Vplyv krízy na EÚ

Vplyv krízy na EÚ sa začal prejavovať najmä v eurozóne v prvom štvrťroku 2008. Globálna
ekonomika sa začala spomaľovať a Komisia opatrne avizovala, že v roku 2008 treba očakávať
nižší rast a vyššiu infláciu. EÚ začiatkom roku 2008 zažívala najvyšší rast cien za posledných
14 rokov. Začalo hroziť, že ceny ropy sa premietnu do vyšších miezd a únia sa dostane do
inflačnej špirály.
Zlé hospodárske vyhliadky sa v druhom štvrťroku začali ešte viac prehlbovať. Vplyv na ne
mala najmä oficiálna recesia v USA a rast cien ropy a energií. Dôvody zhoršujúcej sa
ekonomickej situácie spôsobovala najmä globálna úverová kríza, ktorá sťažila prístup k
zdrojom a naštrbila dôveru investorov, narastajúce svetové ceny potravín a ropy zasa sťažili
život spotrebiteľom i výrobcom. Silné euro znevýhodňovalo európskych exportérov.
Najväčšie problémy hlásila Veľká Británia a Španielsko v dôsledku otrasov na realitnom trhu.

Ďalšie kroky EÚ o záchranu

Prvé tri mesiace roku 2009 boli pre členské krajiny mimoriadne ťažké. Hrubý domáci produkt
eurozóny medzikvartálne klesol o 2,5 %. Negatívna hospodárska klíma sa začiatkom roka
najviac podpísala na ekonomike Slovenska, ktorá prepadla o 11,2 %. Pod strmý pád
ekonomiky sa podpísal prudký pokles zahraničného dopytu, ale aj plynová kríza a s ňou
spojené obmedzenie hospodárskej výroby.
V priebehu prvého štvrťroku 2009 v eurozóne zaniklo dokopy 1,22 milióna pracovných
miest. V máji 2009 Európska centrálna banka v snahe o zastavenie hospodárskeho poklesu
znížila kľúčovú úrokovú sadzbu na najnižšiu úroveň vo svojej histórii – 1 %.
Polovica roka už priniesla prvé náznaky, že dochádza k obratu k lepšiemu. V druhom
štvrťroku francúzske a nemecké hospodárstvo začali prvýkrát opäť rásť. Dve najväčšie
európske ekonomiky sa vrátili do čiernych čísel, kde boli naposledy v prvom štvrťroku 2008.
Vplyvom krízy si väčšina štátov stanovila deficit rozpočtu verejných financií nad úrovňou 3
% HDP. Na jeseň 2009, keď sa už hospodárska situácia začínala stabilizovať, Komisia
členským krajinám stanovila termín, dokedy majú napraviť svoje verejné financie. Slovensku
a ôsmim ďalším stanovila rok 2013.


Záver

Kríza je jasným dôkazom toho, že keď problémy zasiahnu jednu banku, môžu sa rozšíriť na
celý finančný sektor i ďaleko za hranice ktorejkoľvek krajiny. Zároveň sa ukázalo, že
neexistovali systémy riadenia finančných inštitúcií, ktoré boli postihnuté ťažkosťami. Práve
preto sa krajiny G20 dohodli, že sa musia zriadiť rámce krízovej prevencie a krízového
riadenia. Pri neexistencii mechanizmu na organizovanie riadnej likvidácie nemali členské
štáty EÚ inú možnosť než poskytnúť svojmu bankovému sektoru záchranné balíčky.



Zdroje:

1.WORKIE, Menbere T. a kolektív. Vývoj a perspektívy svetovej ekonomiky: Globálna
finančná a hospodárska kríza. Príčiny- náklady- východiská. Bratislava: Ekonomický ústav
Slovenskej akadémie vied, 2009, 279 s. ISBN 978-80-7144-175-5

       Tento odkaz je vydaný SAV (Slovenská akadémia vied), čo sa považuje za
        dôveryhodný zdroj informácií.
       Je v elektronickej aj tlačenej podobe, ktorú je možno zakúpiť vo vybraných
        kníhkupectvách.
       Autor a aj ostatní spoluautori sú vo svojom obore erudovaní, preto túto knihu
        považujem za vhodný a odborný zdroj.
   Text je prehľadný, vďaka obsahu na začiatku knihy sa v nej dá jednoducho pohybovať
       v rámci jednotlivých kapitol.
      Autor odborne a pritom príjemných štýlom písania poukazuje na jednotlivé aspekty,
       čo zaručuje aj laickému čitateľovi pochopiť hlavné myšlienky.

2. Finančná kríza In: EurActiv.sk (online). Bratislava (Slovakia): I-Europa s.r.o. 9 január
2012, 6. Január 2013 vid (2013-01-06).            Dostupné z :

http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/zoznam_liniek/financna-kriza-0002277

      EurActiv.sk je najväčší slovenský informačný portál o dianí v Európskej únii.
      Poskytuje prehľadný súbor aktuálnych článkov a analýz z rozličných oblastí európskej
       politiky a jej slovenských súvislostí.
      Okrem vlastných článkov a analýz uverejňuje aj preklady z tých, ktoré boli uverejnené
       na materskej stránke www.EurActiv.com.
      Užívateľovi uľahčuje sledovanie vývoja politickej debaty v Európskej únii.
      Správy na tejto stránke sú efektívne a neustále aktualizované.
      Dôkladné a objektívne informácie o dianí v Európskej únii s cieľom približovať ju
       slovenským občanom.

3.LUNGOVÁ, Miroslava. Hospodářská Krize 2008 - 2009: Analýza príčin. E+M Ekonomie
a Management: Ekonomie (online). Liberec (Technická univerzita v Liberci, Ekonomická
fakulta, Redakce časopisu E+M Ekonomie a Management), 2011, č. 2, s. 22-30, 2012.
Dostupné z: http://www.ekonomie-management.cz/archiv/detail/740-hospodarska-krize-2008-
2009-analyza-pricin/

      Články na tejto stránke vydáva Technická univerzita v Liberci, takže považujem aj
       tento článok za dôveryhodný.
      Autorom článku je človek, ktorý sa v obore vyzná, keďže ho aj študuje.
      Aj keď je stránka aktualizovaná štvrťročne, stále prináša zaujímavé poznatky z oblasti
       ekonómie a managementu.
      Článok poskytuje objektívny pohľad na danú problematiku.




      Informácie v texte sú presné, popisujú problematiku s nadhľadom, je písaný čistým
       štýlom bez štylistických chýb.
      Stránka, z ktorej som tento článok čerpala je prehľadná, dá sa v nej ľahko orientovať.
Svetová finančná kríza

Weitere ähnliche Inhalte

Was ist angesagt?

Návrh rozpočtu 2014
Návrh rozpočtu 2014Návrh rozpočtu 2014
Návrh rozpočtu 2014
SMEsk
 

Was ist angesagt? (12)

Publications of lecturer, Sipko
Publications of lecturer, SipkoPublications of lecturer, Sipko
Publications of lecturer, Sipko
 
Ekonomický týždenník Poštovej banky - 1. týždeň, 2015
Ekonomický týždenník Poštovej banky - 1. týždeň, 2015Ekonomický týždenník Poštovej banky - 1. týždeň, 2015
Ekonomický týždenník Poštovej banky - 1. týždeň, 2015
 
Ekonomický týždenník Poštovej banky - 2. týždeň, 2015
Ekonomický týždenník Poštovej banky - 2. týždeň, 2015Ekonomický týždenník Poštovej banky - 2. týždeň, 2015
Ekonomický týždenník Poštovej banky - 2. týždeň, 2015
 
Peter Gonda: Eurozóna a alternatívy európskej ekonomickej integrácie
Peter Gonda: Eurozóna a alternatívy európskej ekonomickej integrácie  Peter Gonda: Eurozóna a alternatívy európskej ekonomickej integrácie
Peter Gonda: Eurozóna a alternatívy európskej ekonomickej integrácie
 
Ekonomický týždenník Poštovej banky - 16. týždeň
Ekonomický týždenník Poštovej banky - 16. týždeňEkonomický týždenník Poštovej banky - 16. týždeň
Ekonomický týždenník Poštovej banky - 16. týždeň
 
Ekonomický týždenník Poštovej banky - 34. týždeň
Ekonomický týždenník Poštovej banky - 34. týždeňEkonomický týždenník Poštovej banky - 34. týždeň
Ekonomický týždenník Poštovej banky - 34. týždeň
 
Návrh rozpočtu 2014
Návrh rozpočtu 2014Návrh rozpočtu 2014
Návrh rozpočtu 2014
 
Peter Gonda: Euroval a budúcnosť eurozóny
Peter Gonda: Euroval a budúcnosť eurozónyPeter Gonda: Euroval a budúcnosť eurozóny
Peter Gonda: Euroval a budúcnosť eurozóny
 
Ekonomický týždenník Poštovej banky - 14. týždeň
Ekonomický týždenník Poštovej banky - 14. týždeňEkonomický týždenník Poštovej banky - 14. týždeň
Ekonomický týždenník Poštovej banky - 14. týždeň
 
Ekonomický týždenník Poštovej banky - 23. týždeň
Ekonomický týždenník Poštovej banky - 23. týždeňEkonomický týždenník Poštovej banky - 23. týždeň
Ekonomický týždenník Poštovej banky - 23. týždeň
 
Ekonomický týždenník Poštovej banky - 46. týždeň
Ekonomický týždenník Poštovej banky - 46. týždeňEkonomický týždenník Poštovej banky - 46. týždeň
Ekonomický týždenník Poštovej banky - 46. týždeň
 
Ekonomický týždenník Poštovej banky - 37. týždeň
Ekonomický týždenník Poštovej banky - 37. týždeňEkonomický týždenník Poštovej banky - 37. týždeň
Ekonomický týždenník Poštovej banky - 37. týždeň
 

Ähnlich wie Svetová finančná kríza

Ekonomický týždenník 7. týždeň 2014
Ekonomický týždenník 7. týždeň 2014Ekonomický týždenník 7. týždeň 2014
Ekonomický týždenník 7. týždeň 2014
pabk
 
Koľko vynaložili jednotlivé štáty na podporu bankového sektora?
Koľko vynaložili jednotlivé štáty na podporu bankového sektora?Koľko vynaložili jednotlivé štáty na podporu bankového sektora?
Koľko vynaložili jednotlivé štáty na podporu bankového sektora?
sbaonline
 
Zhodnocení postavení „emerging economies“ ve světové ekonomice
Zhodnocení postavení „emerging economies“ ve světové ekonomiceZhodnocení postavení „emerging economies“ ve světové ekonomice
Zhodnocení postavení „emerging economies“ ve světové ekonomice
mojmir
 
Ekonomický týždenník 5. týždeň 2014
Ekonomický týždenník 5. týždeň 2014Ekonomický týždenník 5. týždeň 2014
Ekonomický týždenník 5. týždeň 2014
pabk
 

Ähnlich wie Svetová finančná kríza (16)

Ekonomický týždenník Poštovej banky - 29. týždeň
Ekonomický týždenník Poštovej banky - 29. týždeňEkonomický týždenník Poštovej banky - 29. týždeň
Ekonomický týždenník Poštovej banky - 29. týždeň
 
Ekonomický týždenník Poštovej banky - 29. týždeň
Ekonomický týždenník Poštovej banky - 29. týždeňEkonomický týždenník Poštovej banky - 29. týždeň
Ekonomický týždenník Poštovej banky - 29. týždeň
 
Ekonomický týždenník Poštovej banky - 38. týždeň
Ekonomický týždenník Poštovej banky - 38. týždeňEkonomický týždenník Poštovej banky - 38. týždeň
Ekonomický týždenník Poštovej banky - 38. týždeň
 
Ekonomické dôsledky členstva Slovenska v eurozóne
Ekonomické dôsledky členstva Slovenska v eurozóneEkonomické dôsledky členstva Slovenska v eurozóne
Ekonomické dôsledky členstva Slovenska v eurozóne
 
Peter Gonda | Euro – nástroj alebo brzda prosperity?
Peter Gonda | Euro – nástroj alebo brzda prosperity?Peter Gonda | Euro – nástroj alebo brzda prosperity?
Peter Gonda | Euro – nástroj alebo brzda prosperity?
 
Ekonomický týždenník 7. týždeň 2014
Ekonomický týždenník 7. týždeň 2014Ekonomický týždenník 7. týždeň 2014
Ekonomický týždenník 7. týždeň 2014
 
Ekonomický týždenník Poštovej banky - 17. týždeň, 2015
Ekonomický týždenník Poštovej banky - 17. týždeň, 2015Ekonomický týždenník Poštovej banky - 17. týždeň, 2015
Ekonomický týždenník Poštovej banky - 17. týždeň, 2015
 
Peter Gonda | Európska ekonomická integrácia a alternatívy budúceho vývoja v ...
Peter Gonda | Európska ekonomická integrácia a alternatívy budúceho vývoja v ...Peter Gonda | Európska ekonomická integrácia a alternatívy budúceho vývoja v ...
Peter Gonda | Európska ekonomická integrácia a alternatívy budúceho vývoja v ...
 
Peter Gonda: Ako ďalej v Európe po Brexite?
Peter Gonda: Ako ďalej v Európe po Brexite?Peter Gonda: Ako ďalej v Európe po Brexite?
Peter Gonda: Ako ďalej v Európe po Brexite?
 
Koľko vynaložili jednotlivé štáty na podporu bankového sektora?
Koľko vynaložili jednotlivé štáty na podporu bankového sektora?Koľko vynaložili jednotlivé štáty na podporu bankového sektora?
Koľko vynaložili jednotlivé štáty na podporu bankového sektora?
 
Využívanie eurofondov na Slovensku – príležitosť pre rast alebo korupciu a kl...
Využívanie eurofondov na Slovensku – príležitosť pre rast alebo korupciu a kl...Využívanie eurofondov na Slovensku – príležitosť pre rast alebo korupciu a kl...
Využívanie eurofondov na Slovensku – príležitosť pre rast alebo korupciu a kl...
 
Samba gonda - 10.9.2013
Samba gonda - 10.9.2013 Samba gonda - 10.9.2013
Samba gonda - 10.9.2013
 
Ekonomický týždenník Poštovej banky - 35. týždeň
Ekonomický týždenník Poštovej banky - 35. týždeňEkonomický týždenník Poštovej banky - 35. týždeň
Ekonomický týždenník Poštovej banky - 35. týždeň
 
Zhodnocení postavení „emerging economies“ ve světové ekonomice
Zhodnocení postavení „emerging economies“ ve světové ekonomiceZhodnocení postavení „emerging economies“ ve světové ekonomice
Zhodnocení postavení „emerging economies“ ve světové ekonomice
 
Ekonomický týždenník Poštovej banky - 27. týždeň
Ekonomický týždenník Poštovej banky - 27. týždeňEkonomický týždenník Poštovej banky - 27. týždeň
Ekonomický týždenník Poštovej banky - 27. týždeň
 
Ekonomický týždenník 5. týždeň 2014
Ekonomický týždenník 5. týždeň 2014Ekonomický týždenník 5. týždeň 2014
Ekonomický týždenník 5. týždeň 2014
 

Svetová finančná kríza

  • 1. SVETOVÁ FINANČNÁ KRÍZA V ROKOCH 2008 - 2009, JEJ PRÍČINY A DOPAD NA EÚ KPI- záverečný úkol Lucia Papajová, učo: 416038 Argumentácia: Taktiež popisuje dôsledky, ktoré spôsobila. Túto tému som si vybrala, pretože študujem obor: Ruština vo firemnej praxi a cestovný ruch a k podobným témam mám blízky vzťah a zaujímam sa o ne aj vo voľnom čase. Ďalším dôvodom je presvedčenie , že mnohí ľudia doteraz nepoznajú hlavné príčiny tejto krízy a keďže sa nás to dotýka všetkých, nie je na škodu mať prehľad. Názov práce odzrkadľuje hlavnú myšlienku a tému, ktorá je v článku hlavným bodom. Anotácia: Nasledujúci text je prácou študentky bakalárskeho štúdia oboru Ruština so zameraním na oblasť firemnej praxe, služieb a cestovného ruchu. Text je stručným vysvetlením a popísaním udalostí, ktoré viedli k vzniku finančnej a hospodárskej krízy v rokoch 2008-2009. Taktiež v bodoch zachytáva dôsledky, ktoré priniesla kríza. Článok je striktne objektívny a zobrazuje pravdivé udalosti, ktoré sú spojené s danou témou. Kľúčové slová: Hospodárska kríza, finančná kríza, príčiny, USA, dôsledky, EÚ, Názov textu: Svetová finančná kríza v rokoch 2008-2009, jej príčiny a dopad na EÚ.
  • 2. Úvod Globálna finančná a hospodárska kríza sa rozšírila po celom svete zo Spojených štátov na jeseň roku 2008. Pozorovaná bola síce už od roku 2007, no jej dôsledky ohromili svet až v roku 2009. V tom čase svetové hospodárstvo pocítilo stagnáciu, bankový a finančný sektor sa stal nestabilný a v neposlednom rade poklesla zamestnanosť. Kvôli kríze prišli nielen o prácu ale aj o domov milióny ľudí. Kríza, ktorej sme svedkami, sa spočiatku javila ako finančná, potom hospodárska, postupne sa jej priznáva hlboký sociálny charakter a objavujú sa už prístupy, ktoré ju chápu ako kvalitatívne nový krízový proces globálnej civilizačnej povahy. V čase medzi Keynesom a Friedmanom všeobecne prevládal názor, že už vieme dosť, aby sa kríza, podobná tej z 30. rokov, neopakovala.
  • 3. Z bohatej mozaiky týchto analytických výsledkov a hodnotiacich záverov je možné získať zovšeobecňujúce poznatky a zdôvodnenie vzniku krízy, ako aj zorientovať sa v hlavných krokoch, ktoré musela EÚ podstúpiť, aby sa zachránila. Na začiatku práce sú objasnené základné pojmy, s ktorými budeme počas celého textu pracovať a hlavné body, ktorými postupne budeme prechádzať. Pojem hospodárska kríza a hlavné príčiny jej vzniku Kríza Kríza je teda určitý stav, kedy je niečo (systém, organizácia, kolektív, vývoj, človek...atď.) v útlme, stagnácii, v odchýlkach od žiaduceho stavu. Kríza vo filozofii 21. storočia Kríza nesúladu medzi prílišným zrýchlením života a následným odklonom od hodnôt, lebo život je plný paradoxov, ktorých je stále viac. Napríklad jeden kľúčový z nich znie: človek je živý organizmus a to je vyššia hodnota, na rozdiel stroja, ktorý je neživým mechanizmom. Hlavná príčina Impulzom bola kríza realitného trhu v USA, ktorá vznikla v dôsledku poskytovania rizikových hypoték skupine obyvateľstva s nižším životným štandardom. Banky ich získavali ponúkaním pôžičiek s nízkym úrokom. V procese schvaľovania hypoték rizikovej klientele však zlyhali nielen banky, ale hlavne ratingové agentúry. Ich úlohou je posudzovať platobnú schopnosť budúcich dlžníkov. Nebolo však problémom za úplatok získať od ratingovej spoločnosti doklad o potrebnej výške príjmu. Banky brali tieto posudky ľahkovážne a spoliehali sa len na výsledky ratingov. V priebehu 1 – 2 rokov však úroky začali rásť a dlžníci neboli schopní splácať. Hypotekárne ústavy nemali z čoho poskytovať ďalšie úvery a návratnosť poskytnutých pôžičiek začala byť takmer nulová, investície do finančného sektora neprichádzali. Klincom do rakvy pre viaceré finančné skupiny bolo oznámenie najväčšej francúzskej banky BNP Paribas, že viac nebude poskytovať peniaze na rizikové hypotéky z dôvodu nízkej likvidity. Investori a začali zbavovať rizikových podielov a akciové trhy v Európe, Ázii a USA sa začali prepadať. Vplyv krízy na EÚ Vplyv krízy na EÚ sa začal prejavovať najmä v eurozóne v prvom štvrťroku 2008. Globálna ekonomika sa začala spomaľovať a Komisia opatrne avizovala, že v roku 2008 treba očakávať nižší rast a vyššiu infláciu. EÚ začiatkom roku 2008 zažívala najvyšší rast cien za posledných 14 rokov. Začalo hroziť, že ceny ropy sa premietnu do vyšších miezd a únia sa dostane do inflačnej špirály.
  • 4. Zlé hospodárske vyhliadky sa v druhom štvrťroku začali ešte viac prehlbovať. Vplyv na ne mala najmä oficiálna recesia v USA a rast cien ropy a energií. Dôvody zhoršujúcej sa ekonomickej situácie spôsobovala najmä globálna úverová kríza, ktorá sťažila prístup k zdrojom a naštrbila dôveru investorov, narastajúce svetové ceny potravín a ropy zasa sťažili život spotrebiteľom i výrobcom. Silné euro znevýhodňovalo európskych exportérov. Najväčšie problémy hlásila Veľká Británia a Španielsko v dôsledku otrasov na realitnom trhu. Ďalšie kroky EÚ o záchranu Prvé tri mesiace roku 2009 boli pre členské krajiny mimoriadne ťažké. Hrubý domáci produkt eurozóny medzikvartálne klesol o 2,5 %. Negatívna hospodárska klíma sa začiatkom roka najviac podpísala na ekonomike Slovenska, ktorá prepadla o 11,2 %. Pod strmý pád ekonomiky sa podpísal prudký pokles zahraničného dopytu, ale aj plynová kríza a s ňou spojené obmedzenie hospodárskej výroby. V priebehu prvého štvrťroku 2009 v eurozóne zaniklo dokopy 1,22 milióna pracovných miest. V máji 2009 Európska centrálna banka v snahe o zastavenie hospodárskeho poklesu znížila kľúčovú úrokovú sadzbu na najnižšiu úroveň vo svojej histórii – 1 %. Polovica roka už priniesla prvé náznaky, že dochádza k obratu k lepšiemu. V druhom štvrťroku francúzske a nemecké hospodárstvo začali prvýkrát opäť rásť. Dve najväčšie európske ekonomiky sa vrátili do čiernych čísel, kde boli naposledy v prvom štvrťroku 2008. Vplyvom krízy si väčšina štátov stanovila deficit rozpočtu verejných financií nad úrovňou 3 % HDP. Na jeseň 2009, keď sa už hospodárska situácia začínala stabilizovať, Komisia členským krajinám stanovila termín, dokedy majú napraviť svoje verejné financie. Slovensku a ôsmim ďalším stanovila rok 2013. Záver Kríza je jasným dôkazom toho, že keď problémy zasiahnu jednu banku, môžu sa rozšíriť na celý finančný sektor i ďaleko za hranice ktorejkoľvek krajiny. Zároveň sa ukázalo, že neexistovali systémy riadenia finančných inštitúcií, ktoré boli postihnuté ťažkosťami. Práve preto sa krajiny G20 dohodli, že sa musia zriadiť rámce krízovej prevencie a krízového riadenia. Pri neexistencii mechanizmu na organizovanie riadnej likvidácie nemali členské štáty EÚ inú možnosť než poskytnúť svojmu bankovému sektoru záchranné balíčky. Zdroje: 1.WORKIE, Menbere T. a kolektív. Vývoj a perspektívy svetovej ekonomiky: Globálna finančná a hospodárska kríza. Príčiny- náklady- východiská. Bratislava: Ekonomický ústav Slovenskej akadémie vied, 2009, 279 s. ISBN 978-80-7144-175-5  Tento odkaz je vydaný SAV (Slovenská akadémia vied), čo sa považuje za dôveryhodný zdroj informácií.  Je v elektronickej aj tlačenej podobe, ktorú je možno zakúpiť vo vybraných kníhkupectvách.  Autor a aj ostatní spoluautori sú vo svojom obore erudovaní, preto túto knihu považujem za vhodný a odborný zdroj.
  • 5. Text je prehľadný, vďaka obsahu na začiatku knihy sa v nej dá jednoducho pohybovať v rámci jednotlivých kapitol.  Autor odborne a pritom príjemných štýlom písania poukazuje na jednotlivé aspekty, čo zaručuje aj laickému čitateľovi pochopiť hlavné myšlienky. 2. Finančná kríza In: EurActiv.sk (online). Bratislava (Slovakia): I-Europa s.r.o. 9 január 2012, 6. Január 2013 vid (2013-01-06). Dostupné z : http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/zoznam_liniek/financna-kriza-0002277  EurActiv.sk je najväčší slovenský informačný portál o dianí v Európskej únii.  Poskytuje prehľadný súbor aktuálnych článkov a analýz z rozličných oblastí európskej politiky a jej slovenských súvislostí.  Okrem vlastných článkov a analýz uverejňuje aj preklady z tých, ktoré boli uverejnené na materskej stránke www.EurActiv.com.  Užívateľovi uľahčuje sledovanie vývoja politickej debaty v Európskej únii.  Správy na tejto stránke sú efektívne a neustále aktualizované.  Dôkladné a objektívne informácie o dianí v Európskej únii s cieľom približovať ju slovenským občanom. 3.LUNGOVÁ, Miroslava. Hospodářská Krize 2008 - 2009: Analýza príčin. E+M Ekonomie a Management: Ekonomie (online). Liberec (Technická univerzita v Liberci, Ekonomická fakulta, Redakce časopisu E+M Ekonomie a Management), 2011, č. 2, s. 22-30, 2012. Dostupné z: http://www.ekonomie-management.cz/archiv/detail/740-hospodarska-krize-2008- 2009-analyza-pricin/  Články na tejto stránke vydáva Technická univerzita v Liberci, takže považujem aj tento článok za dôveryhodný.  Autorom článku je človek, ktorý sa v obore vyzná, keďže ho aj študuje.  Aj keď je stránka aktualizovaná štvrťročne, stále prináša zaujímavé poznatky z oblasti ekonómie a managementu.  Článok poskytuje objektívny pohľad na danú problematiku.  Informácie v texte sú presné, popisujú problematiku s nadhľadom, je písaný čistým štýlom bez štylistických chýb.  Stránka, z ktorej som tento článok čerpala je prehľadná, dá sa v nej ľahko orientovať.