Phsr bukovec

Program
hospodárskeho
a sociálneho rozvoja
obce BUKOVEC

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec
OBSAH
1. Úvod ..................................................................................................................... 4
1.1 Poslanie PHSR ............................................................................................. 4
1.2 Základné údaje o obci ................................................................................. 5
1.3 Vymedzenie riešeného územia a členstvo v regionálnych združeniach .. 6
1.4 História obce .................................................................................................. 9
1.5 Vízia ............................................................................................................... 11
2. Ekonomické a sociálne východiská ...................................................................
12
2.1 Socio-ekonomická analýza ............................................................................ 12
2.1.1 Prírodné zdroje ................................................................................... 12
2.1.1.1 Charakteristika prírodného prostredia .......................................... 12
2.1.1.2 Životné prostredie a odpadové hospodárstvo ................................ 17
2.1.2 Ľudské zdroje ............................................................................... 22
2.1.2.1 Demografické charakteristiky ....................................................... 22
2.1.2.2 Vierovyznanie .............................................................................. 25
2.1.2.3 Národnostné zloženie ................................................................... 27
2.1.2.4 Vzdelanostná štruktúra ................................................................ 28
2.1.2.5 Kultúrno-spoločenský život ....................................................... 30
2.1.3 Materiálne zdroje .............................................................................. 31
2.1.3.1 Technická infraštruktúra ............................................................. 31
2.1.3.2 Sociálna infraštruktúra .................................................................. 36
2.1.3.3 Zdravotná infraštruktúra .................................................................. 37
2.1.3.4 Kultúrna infraštruktúra .................................................................. 37
2.1.3.5 Školská infraštruktúra .................................................................. 38
2.1.3.6 Domový a bytový fond .................................................................. 39
2.1.3.7 Infraštruktúra voľného času ............................................................ 44
2.1.3.8 Ostatná infraštruktúra .................................................................. 45
2.1.4 Ekonomické zdroje ............................................................................. 45
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami
2

2.1.4.1 Ekonomická štruktúra obyvateľstva ......................................... 45
2.1.4.2 Podnikateľská sféra .......................................................................... 49
2.1.4.3 Nezamestnanosť ............................................................................ 51
2.2 SWOT analýza ..................................................................................... 54
2.2.1 Príroda, ochrana životného prostredia ......................................... 54
2.2.2 Ľudské zdroje, zamestnanosť, podnikateľské prostredie ............ 56
2.2.3 Školstvo, sociálne veci, sociálny priestor .......................................... 57
2.2.4 Služby, cestovný ruch a kultúra ...................................................... 58
2.2.5 Doprava a technická vybavenosť ...................................................... 60
2.3 Analýza problémov ......................................................................................... 62
3. Rozvojová stratégia ............................................................................................ 65
3.1 Strategický cieľ obce Bukovec .................................................................... 65
3.2 Špecifické ciele a opatrenia .......................................................................... 65
3.2.1 Špecifický cieľ č. 1 ............................................................................... 65
3.2.1.1 Opatrenie č 1.1: Ochrana a racionálne využívanie vôd ..................... 65
3.2.1.2 Opatrenie č 1.2: Znižovanie emisií znečisťujúcich látok a využitie
obnoviteľných zdrojov energie ........................... 66
3.2.1.3 Opatrenie č. 1.3: Odpadové hospodárstvo a riešenie
problematiky environmentálnych záťaží ............ 66
3.2.1.4 Opatrenie č. 1.4: Ochrana prírodného prostredia a krajiny ............ 67
3.2.2 Špecifický cieľ č. 2 ............................................................................. 68
3.2.2.1 Opatrenie č. 2.1: Zlepšenie stavu dopravnej infraštruktúry ........... 68
3.2.2.2 Opatrenie č. 2.2: Zlepšenie stavu obecného majetku ....................... 68
3.2.2.3 Opatrenie č. 2.3: Rozvoj stavebnej činnosti v oblasti bývania na území
obce .................................................................... 69
3.2.3 Špecifický cieľ č. 3 ............................................................................ 70
3.2.3.1 Opatrenie č. 3.1: Podpora súkromného sektora ............................... 70
3.2.3.2 Opatrenie č. 3.2: Infraštruktúra cestovného ruchu ........................ 71
3.2.4 Špecifický cieľ č. 4 ......................................................................... 72
3.2.4.1 Opatrenie č. 4.1: Zvýšiť kvalitu sociálnych služieb ..................... 72
3.2.4.2 Opatrenie č. 4.2: Zvýšiť kvalitu verejných služieb ..................... 73
3.2.4.3 Opatrenie č. 4. 3: Rozvoj športu a kultúry v obci ........................ 73
4. Finančný plán ................................................................................................... 75
5. Zabezpečenie realizácie ................................................................................... 77
5.1 Inštitucionálne a organizačné zabezpečenie ........................................... 77
5.2 Monitorovanie a hodnotenie .................................................................... 77
5.3 Harmonogram realizácie ............................................................................ 78
6. Záver ................................................................................................................. 79
Zoznam tabuliek, grafov a máp ............................................................................ 80
Zoznam použitej literatúry ............................................................................ 81
3

1. ÚVOD
1.1 Poslanie PHSR
Základnou úlohou Obce Bukovec je zabezpečiť všestranný rozvoj územia obce
a potrieb jeho obyvateľov. Podporným prostriedkom realizácie rozvojových aktivít a úloh
obce je dokument:
„PROGRAM HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA
OBCE Bukovec“
(PHSR)
Vypracovanie a schválenie Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce
Bukovec na roky 2008 až 2016 je jednou z najdôležitejších aktivít, ktoré sa v súčasnosti
realizujú v obci. Tento dokument má charakter strategického plánu vyjadrujúceho predstavy
obce, jeho obyvateľov a ďalších zainteresovaných subjektov o budúcom vývoji a podobe obce
na obdobie nasledujúcich 9 rokov.
Jeho dôležitosť je zakotvená v zákone č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho
rozvoja ako súčasť systému regionálneho plánovania, ktorý ďalej zahŕňa Národný rozvojový
plán, regionálne a sektorové operačné programy, program hospodárskeho a sociálneho
4

rozvoja samosprávneho kraja. Na základe týchto programových dokumentov sa realizuje
podpora regionálneho rozvoja zo zdrojov EÚ.
PHSR obce je preto jedným z najdôležitejších dokumentov pre predkladanie
žiadostí o poskytnutie nenávratných finančných prostriedkov z fondov EÚ a iných
verejných zdrojov.
PHSR je komplexným dokumentom integrujúcim otázky rozvoja fyzických štruktúr so
sociálnymi, ekonomickými a ďalšími aspektmi. Z toho vyplýva jeho potenciál plniť
koordinačnú a systémovú funkciu k ostatným plánovacím dokumentom spracovaným
na miestnej úrovni.
Má strategický charakter otvorenej, flexibilnej koncepcie, schopnej reagovať na
aktuálne zmeny východiskových podmienok. Aby bol program rozvoja skutočne živým
dokumentom, musí byť permanentne revidovaný a v prípade potreby aktualizovaný.
Z právneho hľadiska je PHSR dokumentom indikatívnym, ktorý nemá charakter
všeobecne záväzného predpisu. Zámery obsiahnuté v programovom dokumente sú záväzné
len pre obstarávateľa – obec v rovine morálneho a politického záväzku, daného schválením v
obecnom zastupiteľstve. Ostatné fyzické a právnické osoby sú ním viazané len do tej miery, s
ktorou sami vyslovia súhlas.
PHSR obce Bukovec obsahuje analytickú časť – Ekonomické a sociálne východiská, ktorá
hodnotí súčasný stav jednotlivých oblastiach na území obce. Druhá časť – SWOT analýza
nadväzuje na analytickú časť a popisuje silné a slabé stránky obce a poukazuje na príležitosti
a riziká rozvoja obce. Rozvojová stratégia – predstavuje súhrn všetkých výrazných i na prvý
pohľad nepodstatných problémov všetkých subjektov analyzovaného územia ako výstup
dotazníkového prieskumu spracovaný po sérii monitorovacích stretnutí a následne
i stanovenie strategických cieľov. Ďalšia časť je venovaná stanoveniu Finančného plánu
a zabezpečeniu realizácie cieľov obce podľa jednotlivých oblastí.
PHSR sa zameriava na komplexnú koncepciu rozvoja obce v hlavných oblastiach jej
života pre najbližšie a strednodobé obdobie so zakladaním rozvojových prvkov a východísk
pre dlhodobý a dlhodobo udržateľný rozvoj tohto sídelného a územného útvaru. Cieľom
vypracovaného rozvojového dokumentu PHSR obce je prispieť k vyváženému rozvoju obce.
5

1.2 Základné údaje o obci:
Názov obce: Bukovec
Okres: Myjava
Vyšší územný celok: Trenčiansky
Meno starostu: Dušan Gavlas
Poštová adresa OcÚ: Obecný úrad Bukovec 50, 906 14
Telefón: 034-624 3929
Fax: 034-621 3929
e-mail: obecnyurad.bukovec@mail.t-com.sk
www stránka: www.bukovec.eu
Počet obyvateľov: 391
Rozloha: 1.560 ha
Nadmorská výška obce: 452 m n. m.
Mapa č.1 – Poloha obce
6

1.3 Vymedzenie riešeného územia a členstvo v regionálnych združeniach
Bukovec leží v najzápadnejšej časti Slovenska. Tej oblasti, ktorá je na východe
lemovaná severnými výbežkami Malých Karpát a na západe riekou Moravou. Je to krásny,
pahorkovitý kraj. Samotný chotár obce tvorí vysoká pláň prerytá dolinami a výmoľmi.
Vodstvo štyroch hlbších a troch kratších dolín vyteká z bukovského chotára a všetko sa vlieva
do rieky Myjavy.
Mapa č.2 - Lokalizácia obce v rámci SR
Cestou od Myjavy sa ako prvý bukovský hon dvíha na pravej strane vrch Tesané,
alebo Bašnárový kopec, známy z poviedky Svetozára Hurbana – Vajanského. Je hneď za
turolúckou osadou U Belanských. V susedstve vrchu ležia role Bariny, na pravo pri ceste
7

Rúbané, Pláňavy, Hora Juregova, Kalmanova hora, Krížnice a Železné. Naľavo je Židovská,
Dlhé hony, Medzi jarky, Žlábek, Štvrte a Záhumnie, ktoré sa sťahuje k dedinským humnám.
Keď sa ide od evanjelického kostola do Prietrže, na pravej strane vidieť Podlevsu, Za
makovým, Pod brehy, v doline pri potoku sú Ráztočky, kde bývali predovšetkým kapustné
polia. Na ľavej strane to boli Vŕšky, Kubečeny, Ženské, Dolina Hlávčie, Bučencov vrch,
Kočírkové, Na barine a Závodská dolina.
Za dolinou, cez ktorú preteká potok, sú Kováčky, Ploština na chrbte pahorku, potom
Ševelky, Neprejove, Plačlivé, Kršáčky, Za Kršáčky pri osade u Dankov, Bezové, Balado
smerom k Zimom, Londákov vršek, Pitinky, vrch Kýčer, Padelky, Cablkov vrch nad osadou
Cablkáci, Vrchháj, Háj-hora pod Kamencom. Veľký obecný pasienok Močáre hraničí so
Žriedlovou dolinou, ktorá patrí mestu Brezová pod Bradlom. Časť chotára je za osadou
Rafčíci a volá sa Trchov. Vedľa sú role Sedlákove. Ďalej sú to lesy a polia prislúchajúce
k jednotlivým kopaniciam.
Obec Bukovec je členom Združenia miest a obcí myjavského regiónu. Toto
Združenie združuje všetky obce a mestá okresu Myjava a dôvodom jeho vzniku bolo hlavne
lepšie zabezpečenie a koordinovanie vzájomnej súčinnosti rozvoja obcí okresu v
rôznych oblastiach. A to v oblastiach rozvoja občianskeho života, skvalitňovania podmienok
na život obyvateľov regiónu, ochrany životného prostredia, ochrany duchovných hodnôt
a kultúrneho dedičstva, podpory podnikania a služieb, rozvoja technickej a dopravnej
infraštruktúry, rozvoja turizmu a cestovného ruchu, propagácie a prezentácie regiónu ale
i ďalších oblastiach rozvoja celého regiónu. Členmi združenia sú teda 2 obce so štatútom
mesta: Myjava a Brezová pod Bradlom, ktoré sú súčasne priemyselnými, obchodnými a
kultúrnymi strediskami územia a 15 ďalších obcí: Brestovec, Podkylava, Hrašné, Chvojnica,
Poriadie, Košariská, Krajné, Kostolné, Jablonka, Polianka, Poriadie, Priepasné, Rudník, Stará
Myjava, Vrbovce.
Obec Bukovec je tiež členom Združenia obcí kopaničiarskeho regiónu Veľká
Javorina - Bradlo. Tento región leží v prechodnej oblasti medzi Záhorím a Považím –
v kopcoch Myjavskej pahorkatiny. Ide o záujmové združenie právnických osôb, do ktorého
z administratívneho hľadiska patria všetky obce okresu Myjava a 6 obcí z okresu Nové Mesto
nad Váhom (Stará Turá, Bzince pod Javorinou, Hrachovište, Lubina, Vaďovce a Višňové).
8

Zakladajúcimi členmi združenia sú 3 obce so štatútom mesta: Stará Turá, Myjava, Brezová
pod Bradlom a v súčasnosti združuje spolu 23 obcí.
Koncom roka 2007 vzniklo v regióne ďalšie združenie s názvom Kopaničiarsky
región – miestna akčná skupina, ktorého členom sú všetky obce Združenia obcí
kopaničiarskeho regiónu Veľká Javorina – Bradlo a obec Podbranč zo susedného okresu
Senica. Nedostatok finančných prostriedkov v rozpočtoch jednotlivých obcí ich totiž zároveň
podnecuje k vzájomnej spolupráci a k príprave a realizácií integrovaných stratégií rozvoja
tohto územia s rázovitým kopaničiarským osídlením. Toto združenie má svojho projektového
manažéra, ktorého hlavnou úlohou je zabezpečovanie a koordinovanie vzájomnej súčinnosti
rozvoja obcí združenia, ale i ďalších právnických a fyzických osôb, ktoré sú jeho členom.
Toto združenie sa bude uchádzať o finančnú podporu na svoju činnosť z Programu rozvoja
vidieka.
1.4 História obce
Prvé stopy po osídlení chotára sú z doliny bronzovej, t.j. asi okolo roku 1800 pred
naším letopočtom. Vtedy sa slabo osídlený kraj zaľudnil. Neďaleko Bukovca bolo staré
hradisko, ktoré svedčí o obyvateľoch tohto regiónu v dobe bronzovej. 12 júna 1592 bola
vydaná pre obec Bukovec zakladacia listina. Obec Bukovec s vymeranými 32 hoštákmi bola
situovaná a ostala pod temänom Kamenca vysokého 452 metrov nad morom. Bukovec sa
rozvíjal uprostred hôr, nedostupných a mĺkvych. Preto v ňom nachádzali útočisko všetci tí,
ktorí vo svete museli ísť pre náboženské nepokoje alebo kruté utláčanie. Dlhé časy nebolo
k Bukovcu schodnej cesty a až v novších časoch asi v polovici 17. storočia bola vybudovaná
cesta do o niekoľko rokov staršej Myjavy.
Obec riadil od jej založenia až do roku 1918 richtár s konšelmi, v rokoch 1918 – 1945
to bol starosta s obecnou radou, od roku 1945 – 1989 predseda MNV s radou MNV a od roku
1990 je obnovený názov starosta, ktorý riadi obec spolu s obecným zastupiteľstvom.
Okolo roku 1630 bol v obci postavený kostol, skôr drevená kaplnka, hoci farára v obci
nebolo. Cirkevne patril Bukovec pod správu turolúckej fary. Počas hospodárskych problémov
tento drevený kostol vyhorel a v roku 1763 bol postavený nový murovaný chrám. 27.
9

septembra 1829 bol vysvetený evanjelický kostol. Na Bukovci bola v roku 1784 založená
evanjelická ľudová škola. Širšie vzdelanie a väčšie možnosti v činnosti i slobode
hospodárskej i náboženskej priniesli i pozdvihutie obce.
V tomto období mal Bukovec tri mlyny a to jeden v Hlávčickej doline a dva u Marušníkov
(Dankov). Začiatkom 20. storočia boli zváľané. 26. mája 1872 bol vysvätený nový
evanjelický cintorín na vietoriusovskej árende. V rokoch 1900 – 1901 boli realizovaná
rekonštrukcie na evanjelickom kostole a 19. septembra 1901 bol obnovený kostol vysvätený.
Koncom storočia prichádza na Slovensku k veľkej vysťahovaleckej vlne, ktorej príčinou boli
hospodárske i národné problémy. Táto vlna neobišla ani Bukovec a veľa rodín odišlo najmä
do Ameriky.
Od konca 19. storočia na Bukovci vyrábali biele vtáčikové čipky a pekné výšivky. Začiatkom
20.storočia sa výrazne rozšírilo spracovanie dreva – kolárske, tesárske práce, výroba nábytku
a hospodárskeho náradia. Pracovali tu dve píly, a to u Bašnárov a u Dankov.
V prvých rokoch 20. storočia bola v Bukovci realizovaná myšlienka družstevníctva.
23.II.1902 bolo zvolané zriaďujúce valné zhromaždenie a 16. apríla 1902 sa Potravné
družstvo na Bukovci stalo realitou. V roku 1907 bol postavený nový družstevný dom, budova
bývalého MNV. Predtým, v roku 1904 nová evanjelická fara.
V lete 1914, práve v čase rozbehnutej žatvy, bola oznámená mobilizácia do vojska –
čo vyvolalo vyprázdňovanie obce. Pamätník obetiam z prvej svetovej vojny bol postavený
vedľa evanjelického kostola v roku 1925 a sú na ňom napísané mená všetkých, ktorí sa
domov nevrátili.
V Bukovci prebehol prevrat v 1918 potichu, bez výtržností a narušenia poriadku. Bola
utvorená Národná rada obce Bukovec, ktorej predsedom sa stal evanjelický farár Július
Bodnár. Táto rada fungovala až do januára 1919, kedy boli voľby do obecného zastupiteľstva.
V roku 1925 bol vytvorený a vystrojený hasičský zbor. V rokoch 1920 – 1926 bola od
základu vybudovaná cesta do Brezovej a v obci bola rozšírená, miestami až na tri metre.
Vyštrkovaná a opatrená priekopami bola cesta i do Turej Lúky.
V medzivojnovom období žila obec v podstate dostatočne zabezpečená, takže sa jej
obyvateľov spoločenská kríza až tak výrazne netýkala. Od roku 1936 v obci pôsobilo
tehliarske družstvo, ktoré pod starým cintorínom vybudovalo tehelňu. Tehelňa bola zrušená
v roku 1965.
Počas II. svetovej vojny boli v okolí obce vybudované viaceré bunkre, a to pod Kamencom,
v kamenných vrátach a u Dankov. K priamemu stretnutiu skupiny partizánov s nemeckými
vojakmi prišlo u Rafčíkov. Na pamiatku je na mieste skonu partizánov postavený pamätník.
10

Nemecký frontový vojaci prišli do Bukovca 5. apríla 1945 a boli ubytovaní v škole a po
domoch v obci. Nemci odišli z obce bez výstrelu. Bukovec bol oslobodený 7. apríla 1945
príchodom prvých oddielov Červenej armády. Príchod oddielov Červenej armády pripomína
pamätná doska na budove obecného úradu. Pred budovou stojí pamätník padlému hrdinovu
SNP vojakovi Jánovi Čermákovi.
Do obce bol v roku 1941 zavedený elektrický prúd. V období päťdesiatich rokov ľudia
odchádzali pracovať i do priemyslu najmä v Myjave a Brezovej.
V roku 1949 bol do bukovského obchodu zavedený telefón a tri roky neskôr bol zavedený i na
tunajší MNV. V roku 1953 bol zriadený autobusový spoj Myjava – Bukovec a až v roku 1962
spoj Bukovec – Brezová pod Bradlom.
Celoobecné Jednotné roľnícke družstvo v Bukovci bolo zriadené v roku 1957. V tomto roku
sa pristúpilo k výstavbe hospodárskeho dvora, ktorý začali budovať nad horným koncom
dediny pri ceste do Rafčíkov. Neskôr boli postavené maštale u Bašnárov, u Kachlíkov
a hydinárne u Dankov a u Tulákov.
V roku 1959 bola založená v obci pošta. V šesťdesiatich rokoch prichádza v obci
k významnému prebudovávaniu. Domy boli postupne prestavané na zdravšie, svetlejšie
a čistejšie. Základy súčasnej školy boli vykopané v roku 1958 a samotná škola bola stavaná
v akcii „Z“. Stavba trvala 6 rokov a 1. septembra 1964 začalo vyučovanie v novej
dvojtriednej škole. V roku 1966 bola vybudovaná asfaltová cesta do Myjavy. Rokom 1967
bola začatá výstavba obecného vodovodu z prameňa v Žriedlovej doline. Po uložení
vodovodného potrubia bola urobená nová asfaltová cesta cez obec. V obci bolo zavedené
nové výbojkové osvetlenie a osvetlenie bolo urobené aj na Záhradách. V roku 1972 sa začalo
s výstavbou nového kultúrneho domu. V roku 1977 boli vybudované chodníky pozdĺž cesty
z betónových kociek a každý občan položil úsek pred vlastným domom.
1. septembra 1987 bola zrušená základná škola a deti dochádzajú do školy do Brezovej alebo
do Myjavy. V tomto období sa vyskytol nedostatok pitnej vody, čo bolo riešené novým vrtom
v Žriedlovej doline, vodovod bol dokončený v 1990.
Po prevrate 17.novembra 1989 došlo k zmene politického systému a v roku 1990 novým
voľbám do miestnych samospráv.
11

1.5 Vízia
„Obec chce byť pre svojich občanov predovšetkým miestom pre pokojné bývanie v čistom
a zdravom prostredí, poskytujúcom požadovaný materiálny komfort, kultúrne vyžitie,
primeranú zdravotnú a sociálnu starostlivosť. Bude tiež miestom vytvárajúcim dostatok
príležitostí pre rozvoj podnikania v odvetviach využívajúcich zdroje obce. Obyvatelia obce
Bukovec budú aktívnymi účastníkmi a realizátormi tejto vízie.“
2. EKONOMICKÉ A SOCIÁLNE VÝCHODISKÁ
2.1. Socio-ekonomická analýza
2.1.1 Prírodné zdroje
2.1.1.1 Charakteristika prírodného prostredia
Geologické pomery
Obec Bukovec leží na južnej časti Myjavskej pahorkatiny. Najvyšším vrchom je
Kamenec 452 metrov nad morom, pod ktorým sa obec rozkladá. Stred obce je 360 metrov nad
morom a chotár je v rozmedzí 270 – 452 m.n.m.
Povrch chotára tvoria treťohorné zlepence, štrky, piesky, pieskovce a íly. Má hnedé
lesné pôdy. Na severozápade je chotár zalesnený, inde sú len ostrovy borovicových,
agátových a zmiešaných lesíkov. Vyskytujú sa aj malé ložiská uhlia.
Klimatické pomery
12

Z hľadiska klimatických pomerov možno katastrálne územie zaradiť do mierne teplej
klimatickej oblasti s horskou klímou a s malou inverziou teplôt.
Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 8 ºC. Priemerné ročné teploty v júli
dosahujú 18 – 19 ºC, v mesiaci január klesajú pod bod mrazu a dosahujú –3 až –3,5 ºC.
Počet letných dní (s teplotou viac ako 25 ºC) je pomerne veľký, dosahuje hodnotu 50
dní v nižších polohách katastra, vo vyšších polohách je to 35 dní. Počet dní s teplotami nad 0
ºC v nižších polohách Myjavskej pahorkatiny je 295, vo vyšších polohách 280 dní.
Priemerný počet dní s celodenným mrazom sa pohybuje od 30 do 45 dní. Počet dní
s teplotami pod bodom mrazu v nižších polohách dosahuje 70 dní, vo vyšších polohách
približne 85 dní.
V katastrálnom území prevláda severné až severozápadné prúdenie vetrov. Priemerná
maximálna rýchlosť vetrov dosahuje 60 km.h-1
, v nárazoch 120 – 150 km.h-1
. Najviac sa silné
vetry vyskytujú v zime a na jar.
Pedologické pomery
Z hľadiska diferenciácie pôdneho krytu je katastrálne územie veľmi pestré. Na fluviálnych
sedimentoch v oblasti nivy Žriedlovského, Dankáckeho a Deberníckeho potoka sa vplyvom
povrchovej a podzemnej vody vytvorili nivné pôdy s rôznou hrúbkou pôdneho profilu,
zrnitosťou a skeletnatosťou. Najrozšírenejšími subtypmi sú fluvizem typická a fluvizem
glejová.
V nižšej časti pahorkatiny s prevahou flyšového substrátu sa v dôsledku vlhšej mierne
teplej až mierne chladnej klímy vytvorili luvizeme stredne hlboké až hlboké, málo až stredne
skeletnaté, zrnitostne stredne ťažké až ťažké. V katastri sa nachádzajú ako luvizeme typické
a luvizeme pseudoglejové.
V oblasti bradlového pásma sa vytvorili melanické pôdy – rendziny s vysokým
obsahom skeletu, malou až strednou hrúbkou pôdneho profilu, prevažujúcou hlinitou až
ílovohlinitou zrnitosťoua s obsahom karbonátov v celom profile.a pararendziny s nižším
obsahom skeletu.
13

Vo vyšších častiach pahorkatiny a nižších častiach vrchoviny sa na podložných
vápnitých pieskovcoch, ílovcoch a zlepencoch vytvorili hnedé pôdy. Najrozšírenejším typom
sú kambizeme luvizemné, typické a pseudoglejové s typickým tenkým humusovým
horizontom. Ide o pôdy stredne hlboké, zrnitostne ľahké až stredne ťažké, so stredným až
veľkým obsahom skeletu
Hydrologické pomery
a/ Povrchová voda
Územie Myjavskej pahorkatiny z hľadiska vodohospodárskeho je označované vzhľadom na
výskyt povrchových vôd za územie s pasívnou vodnou bilanciou. Časť územia odvodňuje
Žriedlovský potok, časť územia Dankácky potok a časť územia Debernícky potok. Vodné
toky patria do Povodia rieky Morava.
b/ Podzemné vody
Oblasť Myjavskej pahorkatiny je veľmi chudobná na zásoby podzemných vôd, čo sa
značne pociťuje nielen pri zásobovaní obyvateľstva pitnou vodou, ale aj zásobovaní
priemyselnou a poľnohospodárskou úžitkovou vodou.
V Myjavskej pahorkatine sú podzemné vody viazané na senón a paleogén, neogénne
sedimenty a kvartérne diluviálne a proluviálne sedimenty.
V obci je vybudovaný vodovod. Niektorí obyvatelia majú vybudované studne, pričom vodu
využívajú nielen ako úžitkovú, ale aj na pitné účely.
Rastlinstvo a živočíšstvo
Okolité lesy obce Bukovec sú miešané, na polovicu ihličnaté a na polovicu listnaté.
Najviac je borovíc, smrekov, brímov (červený smrek). Jedlí je málo. Je tu veľa líp, dubov
a bukov ako aj jelší a vŕb. Briez je málo, agáty rastú po brehoch a výmoľoch. Zriedkavé sú
topole. V starších porastoch je hlavnou drevinou borovica, dub a lipa, mladšie porasty tvoria
väčšinou smreky a agáty. Hlavným produktom lesov je borovicové a jelšové drevo.
V bukovských lesoch prevládalo rúbanie na holo, nechávali sa semenáče a kde neboli, tam
bola vysádzaná dubová planta.
Vedľajšími plodmi lesa sú huby, jahody, maliny a jalovec. Z jedlých húb sa vyskytujú
dubáky, sináky, májovky, pečiarky, osikáče, václavky, masliaky, hrabáky, rýdziky. Hojne je
čiernych malín, šípok a drienok. Z poľných kvetov vidieť snežienky, konvalinky, materinu
14

dúšku, stračiu nôžku, divý mak, iskierky, margarétky, zvončeky. Na lúkach rastú nezábudky,
stokrásky, hlístnik, záružlie. Vidieť i harmanček, podbeľ ....
Z kríkov vidieť hloh, tŕpky, kalinu, direň, liesky a jalovec, Z užitočnej nízkej zveri sa
vyskytuje zajac a králik, z vysokej srnčia zver. Vyskytuje sa i divá sviňa. V horách poskakujú
po stromoch veveričky. Z dravých zvierat sa vyskytuje líška, kuna a tchor. Býva dostatok
myší, potkanov, sysľov i škrečkov. V potoku u Hlaváčov a v Ráztočkách bývalo hojne rakov,
ryby neboli. Z hadov možno vidieť užovku a vretenicu.
Z vtákov sa prestala vyskytovať v tomto území straka. Ale možno vidieť sláviky,
stehlíky, strnádky, oriešky, ďatle, kukučky, sojky, drozdy, trasorítky, žlny, dudky
a krutihlavy. Nad poliami poletujú škovránkovia. Najviac je vrabcov a strnádok. Vyskytujú sa
jarabice, prepelice a zriedkavejšie i bažanty. Na jar možno pozorovať i sluky. Z dravých
vtákov možno vidieť jastrabov, sovy i kuviky. Nachádza sa tu hojnosť vrán.
Štruktúra pôdneho fondu
Poľnohospodárska pôda
Celková výmera katastra obce je 1.547 ha. Z tab.č. 1 vyplýva, že najväčšiu rozlohu
zaberá poľnohospodárska pôda, a to 51,9 % výmery územia. V rámci poľnohospodárskej
pôdy dominuje orná pôda (76,7 %). Ide o veľkoblokové polia, maloblokovú a úzkopásovú
ornú pôdu. Trvalé trávne porasty zaberajú 17,1%, ovocné sady sa rozprestierajú na ploche
1,5%. Záhrady dosahujú 4,7% podiel z výmery poľnohospodárskej pôdy. Na
poľnohospodárskej pôde v obci hospodári poľnohospodárska farma Kamenec zameraná na
chov hovädzieho dobytka a koní.
Tab.č.1 Pôdny fond v roku 2006
Pôdny fond Bukovec
Výmera
(ha) r.2006
v % - tuálnom
vyjadrení
Poľnohospodárska pôda:
- Orná pôda 616 76,7 %
- TTP 137 17,1 %
- Ovocné sady 12 1,5 %
- Záhrady 38 4,7 %
Spolu poľnohospodárska pôda 803 –
Nepoľnohospodárska pôda:
- Lesné pozemky 642 86,3 %
- Vodné plochy 3 0,4 %
- Zastavané plochy 82 11,0 %
15

- Ostatné plochy 17 2,3 %
Spolu nepoľnohospodárska pôda 744 –
Celkom pôda 1 547 –
Zdroj : Štatistický úrad SR
Graf č.1
Rozdelenie poľnohospodárskej pôdy
76,70%
17,10%
1,50%4,70%
Orná pôda TTP Ovocné sady Záhrady
Nepoľnohospodárska pôda
Nepoľnohospodárska pôda dosahuje 48,1% podiel z celkovej výmery katastra. Až
86,3% z nej zaberajú lesné pozemky. Obec Bukovec v roku 2004 založilo spoločnosť LESY
Bukovec s.r.o. so 100% účasťou obce, ktorá obhospodaruje 128,66ha obecných lesov.
V katastrálnom území sú lesné porasty zastúpené na veľkých plochách. Väčšinou ide
o obecné lesy v rámci pohoria Myjavskej pahorkatiny. V rámci lesného pôdneho fondu
prevládajú hospodárske lesy. Zastavané pozemky zaberajú plochu 11,0%, ostatné plochy
2,3% a len 0,4% vodné plochy.
Graf č.2
16

Rozdelenie nepoľnohospodárskej pôdy
86,3%
11,0% 2,3%
0,4%
Lesné pozemky Vodné plochy Zastavené plochy Ostatné plochy
Graf č.3
Rozdelenie pôdneho fondu
51,90%
48,10%
Poľnohospodárska pôda Nepoľnohospodárska pôda
2.1.1.2 Životné prostredie a odpadové hospodárstvo
Prírodné pomery:
Poloha, geologická stavba, geografická štruktúra, klimatické, pôdne. Biotické
a abiotické činitele sú ľudskou činnosťou viac – menej neovplyvniteľné.
Prírodné pomery svojim dlhodobým pôsobením podmienili vznik adaptačných
mechanizmov krajiny, na rozdiel od pôsobenia faktorov podmienených ľudskou činnosťou sú
krátkodobé, nárazové a synergické, bez času na prispôsobovanie sa zmenám. Antropogénna
činnosť najviac ovplyvňuje kvalitu životného prostredia. Neustále sa vykonávajú činnosti bez
opatrení pre udržanie kvality životného prostredia, čím svedčia ukazovatele stavu zložiek ŽP.
17

A. Ochrana prírody a krajiny:
Podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších
predpisov sa v katastrálnom území obce nenachádzajú osobitne chránené územia.
Obec leží na úpätí kopcov a v údoliach Myjavskej pahorkatiny. Pre toto územie platí
prvý stupeň ochrany podľa zákona. To je predpokladom veľkej rozmanitosti – biodiverzity.
Z hľadiska fytogeografického región patrí do západoeurópskej flóry a z pohľadu
zoogeografického patrí do zóny Karpatika.
Na území obce sú navrhnuté genofondovo významné lokality:
- Žriedlovský potok – zachované ekosystémy vodného toku – prirodzené koryto,
druhové zloženie prirodzené
- Drviská – zachované lesné spoločenstvá v bradlovom pásme, prevažne dubo-hrabiny,
vyskytujú sa aj lúky, sady, skalné útvary, na západnom výbežku xerotermné porasty
skál a sutín.
- Debernícky potok – jelšový brehový porast vodného toku s dobrou štruktúrou.
- Chrčkova dolina – zachovaný brehový porast vodného toku, extenzívne i intenzívne
lúky, lúčne úhory, prameniskové mokrade.
Územie Myjavskej pahorkatiny sa vyznačuje pestrým geologickým zložením
a komplikovanými štruktúrnymi pomermi. Na jeho stavbe sa podieľajú geologické štruktúry
budované sedimentárnymi horninami. Myjavská pahorkatina je charakteristická vrchvinným
reliéfom, hladko modelovaným.
Na území sa nachádzajú prvky ÚSES:
- biocentrum regionálneho významu – Drviská – rozsiahly komplex lesných spoločenstiev –
dubohrabov i bučín s prevažne prirodzeným druhovým zložením, výskyt kosených
mezofilných subxerotermných lúk a lúčnych úhorov. Zahŕňa i trávobylinné spoločenstvá
a sukcesné štádiá ich zarastania v masíve hradného kopca hradu Branč a výstupy
najzápadnejšieho výbežku bradlového pásma s druhovo pestrými teplomilnými
spoločenstvami.
18

Územie je typickým kopaničiarskym osídlením so špecifickým spôsobom hospodárenia.
Práve tu sa zachovali cenné ekosystémy – bohato kosené lúky a lúčne sady s veľkým
množstvom ohrozených druhov. Významné sú i porasty na nive vodného toku a brehové
porasty.
B. Ovzdušie:
Zdroje znečistenia ovzdušia sú prírodného a antropogénneho pôvodu. Odhaduje sa, že
90% všetkých znečisťujúcich látok v ovzduší pochádza z prírodných zdrojov (erózia pôd
a hornín), prírodné požiare( biologické procesy...) a antropogénne zdroje prispievajú 10%
(priemysel, energetika, doprava...).
Zdroje znečistenia sa rozdeľujú na veľké, stredné a malé, pričom určujúcim faktorom je tzv.
emisné zaťaženie ovzdušia, t.j. množstvo vypúšťaných emisií v tonách za rok.
Prevádzkovateľom stredného zdroja znečisťovania ovzdušia je spoločnosť KAMENEC s r.o.
Bukovec s veľkochovom hospodárskych zvierat – hovädzieho dobytka.
V obci evidujú malé zdroje znečistenia ovzdušia z drobných prevádzok a rodinných domov.
Obec je plynofikovaná, čo má značný vplyv na znižovanie emisií v ovzduší. Patrí k oblastiam
so slabým znečistením ovzdušia.
C. Lesy a pôda:
Na území Myjavskej pahorkatiny prevažujú dubovo – hrabové lesy karpatské. Na
nivách vodného toku sú lužné lesy podhorské a horské. Takmer po celom území sú rozptýlené
ostrovčeky dubovo – cerových lesov, dubových xetotermofilných lesov submediteránnych
a skalných stepí, bukových lesov vápnomilných a bukových kvetnatých lesov podhorských.
Územie je typické kopaničiarskym osídlením so špecifickým spôsobom hospodárenia.
Práve tu sa zachovali cenné ekosystémy – bohato kosené lúky a lúčne sady s veľkým
množstvom ohrozených druhov. Významné sú i porasty na nive vodného toku a bukové
porasty.
Obec Bukovec má celkovú výmeru 1 547 ha, z toho 803 ha poľnohospodárskej pôdy, 642 ha
lesnej pôdy, 3 ha vodných plôch, 82 ha zastavaných plôch, 17 ha ostatných plôch.
19

D. Voda
a/ Povrchová voda
Územie Myjavskej pahorkatiny z hľadiska vodohospodárskeho je označované vzhľadom na
výskyt povrchových vôd za územie s pasívnou vodnou bilanciou. Časť územia odvodňuje
Žriedlovský potok, časť územia Dankácky potok a časť územia Debernícky potok. Vodné
toky patria do Povodia rieky Morava.
b/ Podzemné vody
Oblasť Myjavskej pahorkatiny je veľmi chudobná na zásoby podzemných vôd, čo sa
značne pociťuje nielen pri zásobovaní obyvateľstva pitnou vodou, ale aj zásobovaní
priemyselnou a poľnohospodárskou úžitkovou vodou.
V Myjavskej pahorkatine sú podzemné vody viazané na senón a paleogén, neogénne
sedimenty a kvartérne diluviálne a proluviálne sedimenty.
V obci je vybudovaný vodovod. Niektorí obyvatelia majú vybudované studne, pričom vodu
využívajú nielen ako úžitkovú, ale aj na pitné účely.
E. Odpadové hospodárstvo
Obec Bukovec podľa zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších
predpisov je zodpovedná za nakladanie a likvidáciu komunálneho a drobného stavebného
odpadu, ktorý vzniká na území obce.
Obec má výslovne kopaničiarsky charakter s roztrúsenou zástavbou s čím súvisia problémy
v likvidácii komunálnych odpadov najmä v najneprístupnejších častiach. Obec sa okrem
centra obce skladá z jednotlivých častí: u Bašnári, u Rafčíkov, u Tulákov, u Kachlíkov, u
Zimov, u Brožkov, u Cablkov, u Dankov a u Kubicov.
Na území obce okrem poľnohospodárskeho dvora firmy Kamenec s.r.o. Bukovec pôsobí
firma Bulgan, ktorá sa zaoberá stolárskou činnosťou.
Obec nie je napojená na verejnú kanalizáciu s ČOV, čo neustále prináša so sebou riešenie
problémov odpadových vôd. Vykurovanie jej centrálnej časti je riešené zemným plynom.
20

V okrajových častiach je riešené občanmi samostatne, t.j. lokálne tepelnými zdrojmi na tuhé
palivo, najmä uhlie a koks. To znamená, že produkcia popola je v zimných mesiacoch veľmi
vysoká, čo by sa po zavedení plynofikácie značne znížilo.
Vznik komunálnych odpadov sa v rokoch 1996 - 2000 pohybovalo v rozmedzí od 38,8t/rok –
77t/rok. V roku 2006 sa na území obce vyprodukovalo 90,6 t komunálneho odpadu, čo je
oproti roku 2005 o 22 t. odpadu menej. V obci bol zavedený separovaný zber jednotlivých
zložiek komunálnych ( sklo, železný šot, plasty, batérie ), čím došlo k vyseparovaniu týchto
zložiek. Obec je plynofikovaná a tým je z časti znížené množstvo popola a škváry.
Najvyššou mierou sa na zhodnocovaní odpadov podieľajú odpady kovov a skla, odpady
biologického charakteru sú kompostované na domácich kompostoviskách priamo občanmi.
Odpady skla sú zhodnocované prostredníctvom sprostredkovateľa - Technické služby Senica,
železo v rámci zberových akcií.
Skládky odpadov
Na skladovanie komunálnych odpadoch boli v uvedenom období využívané dve skládky:
A: Skládka KO- Pod cintorínom, Obec Bukovec
B: Skládka KO- Jablonica, Technické služby Senica s.r.o.
Prevádzkovanie skládky Pod cintorínom bolo ukončené k 31. júlu 2000
Neplánuje sa budovať žiadne nové zariadenia na zhodnocovanie odpadov.
Tab.č.2 Množstvo odpadov vyprodukovaných v roku 2006
Názov odpadu Množstvo (t/rok)
Sklo 1,28
Batérie a akumulátory 0,48
Plasty 1,25
Zmesový komunálny odpad 86,56
Kal z ČOV –
Papier a lepenka, tetrapaky 1,05
SPOLU 90,62
Zdroj: Ročný výkaz o komunálnom odpade z obce za rok 2006
21

Zariadenia na zhodnocovanie odpadov sa v obci nenachádza. Obec nemá ani zariadenia na
zneškodnenie odpadov. V obci Bukovec zabezpečuje vývoz separovaného odpadu spoločnosť
Technické služby Senica s.r.o. na skládku komunálneho odpadu do Jablonice kde sa ďalej
upravuje a odovzdáva na spracovanie. V obci sa nachádza skládka komunálnych odpadov pod
cintorínom, ktorá je zrekultivovaná.
Riadenie odpadového hospodárstva v obci smeruje naďalej k znižovaniu tvorby komunálneho
odpadu, aj napriek tomu je nevyhnutné, aby boli podporené aktivity obce pre vyššie
zhodnotenie už vyprodukovaných odpadov. Trend znižovania odpadov skládkovaním
vyžaduje vypracovať aktualizovaný projekt separovaného zberu, kde bude jeho súčasťou
najmä zhodnocovanie biologicky rozložiteľných odpadov a odpadov zo septikov.
V obci je vybudovaný vodovod. Bezprostredne je potrebné obce odkanalizovať a tak
zabezpečiť čistenie splaškových odpadových vôd. Vývoz kalov zo žúmp a septikov je
zabezpečený prevažne do polí.
F. Hluk:
Najväčšími zdrojmi hluku sú cestné komunikácie, technológie v poľnohospodárskych
a priemyselných areálov, negatívne pôsobí hluk zo športovísk.
Najzávažnejší je hluk z automobilovej dopravy, ktorý negatívne vplýva na okolitú
krajinu pozdĺž dopravných koridorov.
Na obyvateľov obce a životné prostredie vzhľadom na jej umiestnenie hluk nevplýva
negatívne.
Zaťaženie hluku z automobilovej dopravy môžu vnímať obyvatelia hlavne pozdĺž
cestného koridoru Myjava – Bukovec - Brezová pod Bradlom alebo koridoru Senica –
Bukovec – Brezová pod Bradlom.
2.1.2 Ľudské zdroje
2.1.2.1 Demografické charakteristiky
Ku koncu roka 2006 žilo v obci Bukovec 396 obyvateľov, z toho 53,3% tvoria ženy
a 46,7% muži, čo korešponduje s celoslovenským priemerom. Z celkového počtu
obyvateľov tvorilo za r.2006 predproduktívne obyvateľstvo 13,6%, 56,3%-tami bolo
zastúpené produktívne a 30,1%-tami poproduktívne obyvateľstvo (viď graf č.4).
22

Ak porovnáme vekovú štruktúru podľa pohlaví, tak pomer žien a mužov
v predproduktívnej zložke je viac v prospech žien, v produktívnej zložke prevažujú muži, a v
poproduktívnej zložke opäť výraznejšie prevládajú ženy, a to až nad polovičným podielom
(r.2006).
Z hľadiska ďalšieho vývoja obyvateľov má značný význam zastúpenie obyvateľov
v predproduktívnom veku, ktoré je v tomto prípade výrazne nižšie ako poproduktívna zložka
obyvateľstva. Tento fakt potvrdzuje i rozkolísaný ukazovateľ vnútornej demografickej kvality
a vitality súčasného obyvateľstva - index vitality populácie (pomer predproduktívnej
a poproduktívnej zložky). Znamená to, že ide o skôr regresívny (upadajúci) typ populácie, čo
nie je priaznivé z hľadiska ďalšieho reprodukčného procesu. Počet obyvateľov obce mal
v sledovanom období prevažne klesajúcu tendenciu (viď graf č.5), pričom tento jav podporuje
skutočnosť vymierania vidieka a prestarnutia obyvateľstva v ňom.
Tab.č.3 Demografická štruktúra obyvateľov v rokoch 1997 – 2006 v obci Bukovec
1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006
Obyvateľstvo
Predpro-duktívne
Muži 33 31 35 33 34 27 26 24 24 21
Ženy 34 32 38 36 37 34 34 31 33 33
Spolu
67 63 73 69 71 61 60 55 57 54
Produkt.
Muži 134 130 138 138 137 133 131 135 126 126
Ženy 115 111 110 116 113 108 108 104 100 97
Spolu 249 241 248 254 250 241 239 239 226 223
Poproduk-tívne
Muži 42 44 41 42 43 37 38 36 40 38
Ženy 88 86 86 87 88 84 82 85 81 81
Spolu
130 130 127 129 131 121 120 121 121 119
Spolu 446 434 448 452 452 423 419 415 404 396
Index vitality 51,5 48,5 57,5 53,5 54,2 50,4 50,0 45,4 47,1 45,4
Zdroj : Štatistický úrad
Graf č.4
23

Zastúpenie skupín obyvateľov
0
50
100
150
200
250
300
1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006
roky
početobyvateľov
predproduktívny produktívny poproduktívny
Graf č.5
360
370
380
390
400
410
420
430
440
450
460
početobyvateľov
1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006
roky
vývoj počtu obyvateľov
počet obyvateľov
Graf č.6
24

51,5
48,5
57,5
53,5 54,2
50,4 50
45,4 47,1 45,4
0
10
20
30
40
50
60
1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006
Vývoj indexu vitality
Index vitality
Obec Bukovec vykazuje nepomer medzi počtom živonarodených a zomrelých a to
z dlhodobého hľadiska. Prirodzený prírastok sa za posledných 10 rokov pohybuje prevažne
(až na dve výnimky) v mínusových hodnotách. Prírastok prisťahovaním za sledované obdobie
dosahuje taktiež v nadpolovičnej väčšine mínusové hodnoty, pozitívne hodnoty boli iba v
rokoch 1997, 1999, 2000, 2003. V týchto štyroch rokoch sa viac obyvateľov do obce
prisťahovalo, ako odsťahovalo. Ani táto skutočnosť však nemá výrazný vplyv na pozitívne
hodnoty celkového prírastku, ktorý sa pohybuje v záporných hodnotách takmer za celé
sledované obdobie (viď graf č.7). Preto možno konštatovať, že v reprodukcii obyvateľstva
pretrváva nepriaznivý vývoj. V posledných rokoch sa prejavuje starnutie obyvateľstva
dôsledkom poklesu živonarodených detí a následnej zmeny vekovej štruktúry obyvateľstva.
Počet obyvateľov sa zvyšuje prisťahovaním obyvateľov len nevýrazne.
Tab.č.4 Vývoj počtu obyvateľov v rokoch 1996 – 2006
Bilancia
obyvateľstva
1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006
Živonarodení 7 4 4 9 3 1 4 1 1 4 1
Zomrelí 7 2 9 10 2 8 10 7 6 7 5
prírastok/úbytok 0 +2 -5 -1 +1 -7 -6 -6 -5 -3 -4
Prisťahovaní 6 12 6 20 8 6 7 7 5 2 5
Odsťahovaní 27 3 11 2 5 10 17 5 6 11 8
25

prírastok/úbytok -21 +9 -5 +18 +3 -4 -10 +2 -1 -9 -3
Celkový prírastok -21 +11 -10 +17 +4 -11 -16 -4 -6 -12 -7
Zdroj : Štatistický úrad
Graf č.7
Vývoj prírastkov
-60
-40
-20
0
20
40
1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006
prirodzený prí./úbytok prí./úbytok sťahovaním celkový prírastok
2.1.2.2 Vierovyznanie
Náboženským vyznaním (vierovyznaním) sa rozumie účasť obyvateľstva na
náboženskom živote niektorej cirkvi, alebo vzťah k nej. Štruktúru obyvateľov obce Bukovec
podľa náboženského vyznania znázorňuje tabuľka č.5.
V obci Bukovec sa až 74,3% obyvateľstva hlási k evanjelickej cirkvi augsburgského
vyznania. K rímsko-katolíckej cirkvi sa hlási 51 obyvateľov, čo je 11,3%. Bez vyznania je
8,6% obyvateľov, 5,8% obyvateľov tvoria nezistené a ostatné náboženstvá (grécko-
katolícka, Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia).
Tab.č.5 Vierovyznanie obyvateľov obce Bukovec
Vierovyznanie
SODB 2001
Počet %
26

Rímskokatolícka cirkev 51 11,3
Gréckokatolícka cirkev 8 1,8
Evanjelická cirkev augsburského
vyznania
336 74,3
Náboženská spoločnosť Jehovovi
svedkovia
4 0,9
Bez vyznania 39 8,6
Nezistené, ostatné 14 3,1
Spolu 452 100
Zdroj : SOBD 2001
Graf č.8
Vierovyznanie obyvateľov obce
11,30%
1,80%
74,30%
3,10%0,90%
8,60%
Rímskokatolícka cirkev Gréckokatolícka cirkev
Evanjelická cirkev augsburského vyznania Náboženská spol. Jehovovi svedkovia
Bez vyznania Nezistené, ostané
2.1.2.3 Národnostné zloženie
Národnosťou sa rozumie príslušnosť osoby k národu, národnostnej menšine alebo
etnickej menšine. Pre určenie národnosti nie je rozhodujúca materinská reč, ani reč, ktorú
občan prevažne používa alebo lepšie ovláda, ale jeho vlastné rozhodnutie o príslušnosti k
národu, národnostnej menšine alebo etnickej menšine. Národnostne možno považovať obec
Bukovec za etnograficky vyrovnanú, nakoľko až 97,3% obyvateľstva sa hlási k slovenskej
27

národnosti. Ostatné (maďarská, česká národnosť) a nezistené národnosti dosahujú hodnotu
2,7%. Prehľad je uvedený v grafe č.9.
Tab.č.6 Národnostné zloženie obyvateľstva obce Bukovec
Národnosť
SODB 2001
Počet %
Slovenská 440 97,3
Ostatné (maďarská, česká) 12 2,7
Zdroj: SODB 2001
Graf č.9
Národnostné zloženie obyvateľov
97,30%
2,70%
Slovenská Ostatné, nezistené
2.1.2.4 Vzdelanostná štruktúra
Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva má pre ďalší rozvoj obce zásadný význam. Podľa
tabuľky č.7 v skladbe jednotlivých druhov vzdelania má obec Bukovec najväčší podiel
obyvateľov s učňovským vzdelaním bez maturity – 32,3 %. Základné vzdelanie má 28,3 %
obyvateľov obce. Úplné stredné odborné vzdelanie s maturitou má 10,4% obyvateľov obce
Bukovec. Vysokoškolsky vzdelaných je 2,4% obyvateľov obce, pričom u mužov prevláda
28

technické a ekonomické zameranie, u žien univerzitné. Celkovo možno konštatovať, že
úroveň vzdelania v obci nie je na vysokej úrovni, pretože obyvateľstvo so základným
a učňovským vzdelaním tvorí až 60,6% celkového počtu obyvateľstva (viď graf č.10).
Zaostávanie za celoslovenskou vzdelanostnou úrovňou obyvateľstva je v súčasnej dobe
pozitívne ovplyvnené skutočnosťou, že pre ľudí s vyšším školským vzdelaním nie sú
vytvorené v obci pracovné príležitosti, v dôsledku čoho po ukončení štúdia odchádzajú za
prácou do iných miest. Deti do 16 rokov sú zastúpené 16,6%-tami.
Tab.č.7 Stupeň dosiahnutého vzdelania obyvateľstva
Najvyšší skončený stupeň školského vzdelania
SOBD 2001
Muži Ženy Spolu %
Základné 37 91 128 28,3
Učňovské (bez maturity) 90 56 146 32,3
Stredné odborné (bez maturity) 3 2 5 1,1
Úplné stredné učňovské (s maturitou) 13 6 19 4,2
Úplné stredné odborné (s maturitou) 22 25 47 10,4
Úplné stredné všeobecné 4 10 14 3,1
Vyššie 2 1 3 0,7
Vysokoškolské spolu 5 6 11 2,4
Z toho: bakalárske – – – –
doktorské, inžinierske, magisterské 5 6 11 2,4
doktorandské – – – –
Ostatní bez udania vzdelania 2 2 4 0,9
Ostatní bez školského vzdelania – – – –
Deti do 16 rokov 36 39 75 16,6
Spolu 214 238 452 100
Zdroj: SODB 2001
Graf č.10
29

Stupne školského vzdelania
28,3%
32,3%
1,1% 4,2% 10,4%
0,7%
2,4%
0,9%
16,6%
3,1%
Základné Učňov ské (bez maturity )
Stredné odborné (bez maturity ) Úplné stredné učňov ské (s maturitou)
Úplné stredné odborné (s maturitou) Úplné stedné v šeobecné
Vy ššie Vy sokoškolské spolu
Ostatní bez udania v zdelania Deti do 16 rokov
Tab.č.8 Vysokoškolské vzdelanie obyvateľstva
Vysokoškolské podľa zamerania: Muži Ženy Spolu
- univerzitné 2 4 6
- technické 2 0 2
- ekonomické 0 1 1
- poľnohospodárske 1 0 1
- ostatné 0 1 1
Zdroj: SODB 2001
Graf č.11
30

Vysokoškolské vzdelanie podľa zamerania
54,5%
18,2%
9,1%
9,1%
9,1%
univerzitné technické poľnohospodárske ekonomické ostatné
Počet obyvateľov podľa osídlenia možno rozdeliť nasledovne: 87,7% obyvateľov obce
Bukovec žije v obci a 12,3% obyvateľstva žije v siedmych osadách. Najviac obývané osady
sú u Bašnárov tá v súčasnej dobe má 31 obyvateľov a osada u Zimov s počtom 10
obyvateľov.
2.1.2.5 Kultúrno-spoločenský život
Na zabezpečenie služieb pre obyvateľstvo, vzdelávanie ako aj poskytnutie možností
pre spoločenské aktivity sú potrebné v obci zariadenia, ktoré potrebu týchto služieb a aktivít
uspokojujú.
Z pohľadu stavu kultúrnej infraštruktúry, možno konštatovať, že v obci sa nachádza kultúrny
dom a obecná knižnica.
Obec žije pestrým kultúrno-spoločenským životom. V obci vyvíjajú činnosť kluby, spolky
a združenia:
 Telovýchovná jednota Družstevník, futbalový oddiel Bukovec
 Jednota dôchodcov Slovenska, základná organizácia Bukovec
 Poľnohospodárske združenie Kršlenica Bukovec
 Klub slovenských turistov Bukovec
 Únia žien Slovenska, základná organizácia Bukovec
 Poľovnícke združenie
31

Obec aktívne spolupracuje s jednotlivými klubmi a spolkami, ktoré v nej vyvíjajú činnosť na
organizovaní viacerých kultúrnych podujatí v obci počas celého roka. Každoročne je
organizovaný pri príležitosti výročia obce kultúrne podujatie, na ktorom sa zúčastňujú všetky
združenia pôsobiace v obci. Počas plesovej sezóny sa v obci každoročne koná ples, ktorý
organizuje poľovnícke združenie. Pre deti sú už pravidelne pripravované podujatia
v materskej škôlke ako: detský karneval, Mikulášske posedenie, Deň matiek ... Dôchodcovia
sú do kultúrno-spoločenského diania v obci zapájaní prostredníctvom každoročne
organizovanej akcie „Úcta k starším“ s kultúrnym programom a pravidelnými dvojmesačnými
stretnutiami Jednoty dôchodcovi. Telovýchovná jednota sa stará o športové vyžitie
poriadaním futbalových zápasov.
2.1.3 Materiálne zdroje
2.1.3.1 Technická infraštruktúra
Doprava a dopravné vzťahy
Rozvoj infraštruktúry je jedným zo základných predpokladov rozvoja každého mesta
i regiónu a výrazne ovplyvňuje hospodársky potenciál, spôsob života a životnú úroveň
obyvateľstva.
Doprava, ktorú možno zaradiť medzi najstaršie a základné činnosti človeka, má
mimoriadny význam pre rozvoj každej spoločnosti, predovšetkým pre hospodársky rozvoj.
Trenčiansky kraj disponuje dobre rozvinutým systémom cestnej a železničnej dopravy.
V leteckej doprave sú veľké perspektívy pre komerčný rozvoj. Krajom prechádza
medzinárodne významná trať spájajúca Maďarsko/Rakúsko – Bratislavu – Trenčín – Košice –
Poľsko a významný cestný koridor tvorený z väčšej časti diaľnicou D1 medzi Bratislavou
a Považskou Bystricou.
Širšie dopravné vzťahy
Cestná infraštruktúra v najbližšom okolí je pomerne hustá a zabezpečuje prepojenia tak
v regióne ako aj mimo neho.
32

Mapa č. 3 – Dopravná sieť v regióne
Obec Bukovec je situovaná mimo nadregionálne významných dopravných trás, avšak
obec je napojená na regionálne významnú cestu II. triedy č.499 Myjava – Piešťany –
Topoľčany. Táto cesta patrí medzi menej intenzívne zaťažené cestné komunikácie – vr.2000
tu bola vyhodnotená intenzita dopravy v rozpätí 2-3 tisíc vozidiel za 24 hodín.
Okrem toho katastrálnym územím prechádzajú cesty a č. III/49923 (Brezová pod Bradlom –
Bukovec), ktorá sa napája na štátnu cestu III. triedy a to č. 50017 (Turá Lúka - Bukovec).
Štátne cesty sú využívané na tranzit osobnej a nákladnej dopravy, cesty III. triedy najmä na
lokálnu dopravu.
Miestne komunikácie sú tvorené obecnými komunikáciami, účelovými poľnohospodárskymi
a lesnými spevnenými a nespevnenými cestami. Čiastočne sa využívajú aj na turistiku
a cykloturistiku.
33

Miestne komunikácie
Ako vyplýva z tab.č.9 v obci sa nachádza 37 km miestnych komunikácií I.-IV. triedy spolu,
ktoré sú asfaltové a miestami v nevyhovujúcom technickom stave. V budúcnosti treba
uvažovať s ich postupnou opravou a rekonštrukciou. V obci sa nachádza 2 km dlhý chodník
pre chodcov popri hlavnej komunikácii, ktorý bol vybudovaný na podporu zvýšenia
bezpečnosti obyvateľov obce. Obec nemá vlastné námestie ani parkovacie plochy.
Tab.č.9 Stav objektov na miestnych komunikáciách, r. 2006
Počet Dĺžka (km) Plocha (m2
)
Miestne komunikácie I.-IV. triedy spolu 18 37 129500
Z toho betónové 0 0 0
asfaltové 4 5 16000
Chodníky pri cestách a miestnych
komunikáciách
2 2 2250
Námestia 0 0 0
Parkoviská 0 0 0
Zdroj: Ročný výkaz o miestnych komunikáciách r.2006
Cyklistická doprava
Cykloturistika zaznamenáva v poslednom období veľký rozmach a v súvislosti s ním je dopyt
po budovaní cyklotrás a ich napojení na sieť cyklotrás v rámci štátu, ako aj napojenie na
európske trasy. Realizácia takýchto cyklotrás, ktoré môžu byť zahrnuté do uvedeného
systému a byť zobrazené v mapách pre cykloturistov má svoje pravidlá, na dodržiavanie
ktorých dohliada Slovenský cykloklub so sídlom v Piešťanoch.
Cez obec Bukovec vedie jedna z najvýznamnejších cykloturistických trás – Trasa č. 022
Kopaničiarska cyklomagistrála Považany – Senica, dĺžka 60 km, prevýšenie 500m, kategória
šport.
V obci nie sú vybudované žiadne chodníky pre cyklistov.
Železničná doprava
34

Železničná doprava nie je v území prevádzkovaná, preto sa tu nenachádza ani železničná
stanica, alebo zastávka. Najbližšia zástavka vlakov osobnej dopravy je v okresnom meste
Myjava vzdialenom 15 km.
Autobusová doprava
Autobusová doprava má najväčší podiel na preprave cestujúcich. V obci nemá zástavku
žiaden spoj diaľkovej autobusovej linky.
Obyvatelia obce majú celkom dobré spojenia do významnejších centier regiónu:
 smer Brezová pod Bradlom – 6 spojov denne
 smer Myjava – 10 spojov denne
Autobusové spojenie so súčasným krajským mestom Trenčín je nepriame, dosť zložité
a časovo náročné.
Vodovodná a kanalizačná sieť
Zásobovanie pitnou a úžitkovou vodou
Zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou je realizované verejným vodovodom, ktorý je
v správe Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Vodovod je vybudovaný iba v obci Bukovec
a v jednej najľudnatejšej osade u Bašnári. Odľahlejšie časti obce - osady nie sú na vodovod
napojené, využívajú vlastné zdroje pitnej vody – studne.
Kanalizácia a čistenie odpadovej vody
Obec Bukovec nemá vybudovanú kanalizáciu. Rodinné domy a jednotlivé drobné
prevádzky majú vybudované žumpy, septiky alebo domové čistiarne odpadových vôd.
Energetika, plyn a telekomunikácie
Zásobovanie elektrickou energiou
Obec je zásobovaná elektrickou energiou z VN linky 22 kV prostredníctvom
miestnych transformačných staníc.
Plynové rozvody
Obec Bukovec v jej centrálnej časti je plynofikovaná. Žiadna z osád obce však
plynofikovaná nie je a vzhľadom ku kopaničiarskemu typu osídlenia a nezáujmu občanov
odľahlých osád podnikateľský subjekt SPP, a.s. s rozšírením plynofikáciou vzhľadom
k návratnosti investícií nepočíta.
35

Zásobovanie teplom
Centrálny rozvod tepla v obci neexistuje. Hlavným zdrojom tepla je palivové drevo
a tuhé palivo, a to koks, čierne, hnedé uhlie. Niektoré domácnosti využívajú ako druhý zdroj
tepla elektrické kúrenie, v menšej miere vykurovanie propán – butánom zo zásobníkov.
V posledných rokoch sa objavuje aj využívanie alternatívnych zdrojov, a to vykurovanie
pilinami, peletami, briketami, tepelným čerpadlom a solárnymi systémami.
Tab.č.10 Spôsob vykurovania domácností
Spôsob vykurovania Počet
bytov osôb v bytoch
1 2
Bukovec
Ústredné kúrenie diaľkové – –
Ústredné kúrenie lokálne 103 337
na pevné palivo 16 57
na plyn 82 255
elektrické 1 5
Etážové kúrenie
na plyn 11 35
ostatné 1 4
Kachle
elektrické – –
plynové 4 8
ostatné 1 1
Iné 8 26
Zdroj: SODB 2001
Spoje a telekomunikačné zariadenia
Pevná telefónna linka je natiahnutá v obci Bukovec a v osadách u Bašnári, u Zimov.
Od roku 2006 je Bukovec pokrytý signálom, ktorý umožňuje občanom využívať pripojenie na
internetu prostredníctvom technológie VIFI. Na území obce je pokrytie mobilnou sieťou
Orange a T-mobile, signál obidvoch mobilných operátorov je však veľmi slabý a v niektorých
36

miestach obce je možné telefonovať iba na vyvýšených miestach obce, alebo vôbec. Najbližší
vykrývač je umiestnený na Bradle – nepokrýva však celú obec.
Obecný rozhlas
Obecným rozhlasom je pokryté centrálne územie obce v roku 2004 bol zavedený
bezdrôtový obecný rozhlas do najobývanejšej osady u Bašnári. Ostatné osady nie sú zatiaľ
pokryté obecným rozhlasom, pričom s jeho rozšírením sa neuvažuje a to z dôvodu veľmi
nízkeho počtu obyvateľov v týchto osadách .
Verejné osvetlenie
Verejným osvetlením je pokrytá celá obec a najobývanejších osadách U Bašnári,
u Zimov, u Kubicov. V rokoch 2003 – 2004 bola realizovala v obec rekonštrukciu osvetlenia
spojenú s výmenou úsporných svietidiel verejného osvetlenie spolufinancovanú z dotácie
z Ministerstva financií SR.
2.1.3.2 Sociálna infraštruktúra
V obci sa nenachádza zariadenie sociálnych služieb a ani sa neposkytuje
opatrovateľská služba. Obec sa však má snahu podporovať aspoň niektoré oblasti sociálnej
politiky. Pre deti sú už pravidelne poriadené rôzne akcie. V prípade starších spoluobčanov
obec poskytuje úľavy na dani občanom nad 70 rokov, čo sa týka zabezpečovanie stravy pre
starších spoluobčanov, nie je z ich strany záujem.
V prípade potreby môžu byť niektorí starí spoluobčania individuálne umiestnení
v domove dôchodcov v Myjave, v Senici alebo v penzióne v obci Hrachovište.
V okresnom meste Myjave je zriadený denný stacionár pre mentálne postihnutých –
Dom sociálnych služieb pre deti a dospelých, ktorý v prípade potreby a individuálnej dohody
môžu využívať aj obyvatelia Bukovca.
2.1.3.3 Zdravotná infraštruktúra
37

V obci Bukovec nie je zriadené zdravotné stredisko, ale občania obce využívajú
Nemocnicu s poliklinikou v okresnom meste Myjava, prípadne na zdravotné stredisko
Brezová pod Bradlom, kde sa nachádzajú 2 všeobecní lekári, 1 detská lekárka, 2 zubári, 1
zubná laborantka, 2 x rehabilitácia, 1x protetika, 1 súkromná lekáreň. V meste Myjava
funguje tu i záchranná služba a niekoľko lekární. V blízkosti areálu nemocnice sa
nachádza Stomatologické stredisko, kde obyvatelia Bukovca využívajú služby zubných
lekárov.
2.1.3.4 Kultúrna infraštruktúra
Z pohľadu stavu kultúrnej infraštruktúry, možno konštatovať, že v obci Bukovec sa
nachádza kultúrny dom a obecná knižnica. V Roku 2005 bola realizovaná rekonštrukcia
strechy kultúrneho dolu podporená finančnou dotáciu z Ministerstva financií SR. V obci sa
nachádzajú i viaceré kultúrno-historické pamiatky dokumentujúce historický vývoj v regióne
z obdobia protireformácie:
 Kamenná zvonica, č.p. 155 v streda obce oproti r.k. kostolu
 Rímsko-katolícky kostol– č.p. 154 – pochádza zo 17. storočia
 Evanjelický kostol augsburského vyznania – Klasicistický evanjelický kostol postavený
v r.1824 až 1829
 Pomník padlým v I. sv. vojne – pri ev. kostole
 Pomník padlým partizánom - z kameniny je umiestnený v železnej ohrádke, na čelnej
strane je mramorová tabuľa s nápisom – osada u Rafčíkov
 Pamätná tabuľa Bodnár J., Roy V. – na dome č.p. 138 oproti evanj. kostolu – na
pamiatku pôsobenia kňazov Júliusa Bodnára – historika a Vladimíra Roya - básnika
Tab.č. 11 Kultúrne zariadenia obce Bukovec
Obec Bukovec – kultúrne zariadenia Počet
Kultúrny dom 1
Obecná knižnica 1
2.1.3.5 Školská infraštruktúra
38

V obci je zriadená materská škola bez právnej subjektivity. V tomto školskom roku
2007/2008 navštevuje MŠ 9 detí. Väčšina deti predškolského veku v obci navštevujú
materskú školu v obci. Počet detí v predškolskom zariadení nachádzajúcom sa v obci (viď
tab. č.12) je kolísavý s mierne klesajúcou tendenciu ako zachytáva i graf č. 12. Do základnej
školy deti dochádzajú do mesta Myjava alebo Brezová pod Bradlom, kde pracujú rodičia detí.
V predškolskom zariadení sú zamestnané tri osoby – so 100% zastúpení žien: 1
pedagogická pracovníčka, vedúca jedálne + upratovačka, kuchárka. 75% z personálu
predškolskej infraštruktúry má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou, 25% stredné
odborné vzdelanie.
Tab. č. 12: Vývoj počtu detí v predškolskom zariadení v obci Bukovec za obdobie 1998 - 2008
Počet
detí
Roky
1998/99 1999/00 2000/01 2001/02 2002/03 2003/04 2004/05 2005/06 2006/07 2007/08
MŠ 12 16 12 10 16 14 17 14 11 9
Graf č. 12
Vývoj počtu detí v predškolskom zariadení
0
2
4
6
8
10
12
14
16
18
1998/99
1999/00
2000/01
2001/02
2002/03
2003/04
2004/05
2005/06
2006/07
2007/08
školský rok
početžiakov
2.1.3.6 Domový a bytový fond
V obci prevažuje až 97,9%-ným podielom bývanie v súkromných rodinných domoch
(podrobný prehľad je uvedený v grafe č.13,14), ktoré sú s výnimkou jedného domu vo
vlastníctve fyzických osôb. Priemerný vek rodinných domov je 43 rokov. 65 rodinných
domov je neobývaných, avšak 54 z nich je určených na rekreáciu. V r. 2001 sa v obci
nachádzali 1 bytový dom, ktorý zahŕňali spolu 6 bytových jednotiek, z toho dva ich bolo vo
vlastníctve občana. Jeho priemerný vek je 26 rokov. Ostatných budov sa v obci nachádza
kultúrny dom, ktorý tvorí súčasť obecného úradu, materská škola, pošta (ako súčasť
39

obecného úradu), knižnica (ako súčasť materskej školy), predajňa zmiešaného tovaru,
pohostinné odbytové stredisko.
V obci sú v súčasnosti 2 rozostavaných rodinných domov. Občania majú skôr záujem
o prestavbu starších rodinných domov, prístavbu, alebo nadstavbu. Obec nemá stavebné
pozemky, z dlhodobého hľadiska obce plánuje v prípade záujmu občanov pripravovať
pozemky pod výstavbu RD ani výstavbu bytovky.
Tab.č.13 Domový a bytový fond v roku 2001
Rodinné
domy
Bytové
domy
Ostatné
budovy
Domový
fond
Domov spolu 209 1 3 213
Trvale obývané domy 144 1 2 147
v % 97,9 0,7 1,4 100
vtom:
vlastníctvo štátu 0 0 1 1
vlastníctvo bytového družstva – – – –
vlastníctvo obce 0 0 1 1
vlastníctvo FO 143 0 0 143
vlastníctvo PO 1 0 0 1
vlastníctvo ostatné 0 1 0 1
Neobývané 65 0 1 66
Priemerný vek domu 43 26 31 43
Bytov spolu 220 4 3 227
v tom trvale obývané 154 4 2 160
v % 96,2 2,5 1,3 100
ztoho:
družstevné – – – –
byty vo vlastníctve občana v bytovom
dome
0 2 0 2
Neobývané 66 0 1 67
Zdroj: SODB 2001
Graf č.13
40

Domový fond
97,9%
1,4%0,7%
Rodinné domy Bytové domy Ostatné budovy
Graf č.14
Bytový fond
96,3%
1,3%2,5%
Rodinné domy Bytové domy Ostatné budovy
Veková štruktúra bytového fondu
Najväčší počet rodinných domov bol postavený v období výstavby rokov 1946-1970.
V období výstavby 1981-1990 bol postavený jeden bytový dom, ktoré spolu predstavujú 6
trvale obývaných bytov. Tento stav v oblasti bytových domov sa do súčasnej doby nezmenil.
V rámci rekonštrukcie obecných budov, obec má záujem vytvoriť 3 až 4 bytové jednotky
v priestoroch bývalej základnej školy, ktoré sú v súčasnej dobe z kapacitných dôvodov
nevyužívané a chátrajú.
41

Tab.č.14 Obdobie výstavby trvale obývaných bytov
Obdobie výstavby
Rodinné
domy
Bytové domy
Ostatné
budovy
Domový fond
do roku 1899 a nezistené 9 0 0 9
1900-1919 7 0 0 7
1920-1945 17 0 0 17
1946-1970 65 0 1 66
1971-1980 30 1 1 35
1981-1990 15 0 0 15
1991-2001 11 0 0 11
Spolu 154 4 2 160
v % 96,2 2,5 1,3 100
Zdroj: SODB 2001
Graf č.15
42

0 10 20 30 40 50 60 70
od r. 1899
1900 - 1919
1920 - 1945
1946 - 1970
1971 - 1980
1981 - 1990
1991 - 2001
Obdobie výstavby
rodinné domy bytové domy ostatné budovy
Prírastky bytového fondu
Od roku 2002 do konca roku 2006 bol zaznamenaný prírastok 3 rodinných domov, ale
takisto i úbytok bol v tej istej výške a to v prvých dvoch sledovaných rokoch. Ku 31.12.2006
sa v obci nachádzalo 227 bytov. V budúcnosti sa nepredpokladá prudký nárast bytových
jednotiek vzhľadom k prestárnutosti a vyľudňovaniu vidieka. V súčasnej dobe sa však rozvíja
trend návratu k pôvodnému spôsobu života a vytvárajú sa možnosti zamestnania v okolí obce,
čím sa dá predkladať, že celkový stav počtu obývaných bytových jednotiek nebude ani
prudko klesať.
Tab.č.15 Prírastky, úbytky a stav bytového fondu k 31.12.2006
Rok Prírastky Úbytky Stav k 31. 12.
2002 0 2 225
2003 1 1 225
2004 0 0 225
2005 1 0 226
2006 1 0 227
Zdroj: Štatistický úrad SR
Vybavenie obývaných bytov technickou infraštruktúrou
43

V r.2001 bolo až 70,6 obývaných bytov plynofikovaných, 94,4% bytov v obci
Bukovec malo vodovod v byte, 5,6% bytov bolo bez vodovodu. Kúpeľňou, alebo
sprchovacím kútom bolo vybavených 85,6% bytov, splachovací záchod sa nachádzal
v 76,9% obývaných bytov. Prípojku na kanalizačnú sieť nedisponuje ani jeden obývaný byt,
nakoľko v obci nebola vybudovaná kanalizácia. Odpadové vody sa vypúšťajú do žúmp
a septikov, ktorými disponuje 76,9% obývaných bytov. Vyprázdňujú sa podľa potreby.
Tab.č.16 Vybavenie obývaných bytov technickou infraštruktúrou
Vybavenie bytov technickou
infraštruktúrou
SODB 2001
Počet %
Počet bytov spolu 160 100
Z toho
S plynom zo siete 113 70,6
S vodovodom
- v byte 151 94,4
- mimo bytu – –
- bez vodovodu 9 5,6
- nezistené – –
S kanalizáciou
- prípojka na kanalizačnú
sieť
0 0
- septik (žumpa) 123 76,9
So splachovacím záchodom 123 76,9
S kúpeľňou alebo sprch. kútom 137 85,6
Zdroj: SODB 2001
Graf č.16
44

Vybavenie obývaných bytov technickou
infraštruktúrou
76,90%
76,90%
85,60%
94,40%
septik (žumpa)
splachovací záchod
kúpeľňa al. sprch. kút
vodovod
2.1.3.7 Infraštruktúra voľného času
Infraštruktúra voľného času zabezpečuje športovú činnosť, rôzne športovo-rekreačné
aktivity a slúži aj pre oddychové účely obyvateľstva.
V obci sa nachádza futbalové ihrisko a viacúčelové ihrisko. Súčasťou športového
areálu futbalového ihriska sú šatne, ktoré v súčasnosti využíva Telovýchovná jednota
Družstevník, futbalový oddiel Bukovec. Viacúčelové ihrisko v obci je vybetónovaná plocha
v súčasnej dobe využívaná prevažne iba na futbal, no po doplnení bránok, siete a košov ho
bude možné využívať na rôzne druhy športov, čo prevažne mladšia generácia obyvateľov
privíta. Súčasťou predmetného areálu je i vybudované ohnisko a krb so zabudovanými
lavičkami a stolmi.
Obec Bukovec so svojimi osadami má výborné podmienky pre turistiku. Katastrom
obce prechádzajú mnohé turistické chodníky, po ktorých sa dá dostať napríklad na mohylu M.
R. Štefánika na Bradle alebo na zrúcaninu hradu Branč.
Medzi hodnoty daného regiónu treba zaradiť i hodnoty estetické. Estetická príťažlivosť
lokality spočíva v troch výhľadových horizontoch. Veľmi atraktívne je bezprostredné okolie
lokality – zoskupenie bradiel, hrad, kopanice, pestrá mozaika lesov, polí a lúk. Atraktívny je
aj horizont tvorený Myjavskou pahorkatinou ako celok. Napokon je tu i posledný horizont
tvorený Javorinou, Zárubami, Bradlom a Považským Inovcom.
2.1.3.8 Ostatná infraštruktúra
Medzi tieto zariadenia v obci patrí:
45

 Predajňa zmiešaného tovaru
 Pohostinstvo
 Pošta
 Požiarna zbrojnica
 Dom smútku
 Cintorín evanjelickej cirkvi augsburského vyznania - v roku 2004 obec realizovala
úpravu verejného priestranstva v areály cintorína.
 Cintorín rímsko-katolíckej cirkvi
2.1.4 Ekonomické zdroje
2.1.4.1 Ekonomická štruktúra obyvateľstva
Za obzvlášť dôležitú skupinu obyvateľov z pohľadu ekonomického rozvoja obce
pokladáme ekonomicky aktívnych obyvateľov. Za ekonomicky aktívne obyvateľstvo sa
považujú osoby, ktoré boli v rozhodujúcom okamihu sčítania v pracovnom, členskom,
služobnom alebo obdobnom pomere k nejakej organizácii, družstvu, súkromnej osobe alebo
inému právnemu subjektu, zamestnávatelia, pomáhajúci, nezamestnaní, osoby samostatne
činné, a to bez ohľadu na dĺžku pracovného úväzku. Medzi ekonomicky aktívnych patria aj
osoby v základnej vojenskej službe, náhradnej alebo civilnej službe, na vojenskom cvičení, vo
väzbe a vo výkone trestu odňatia slobody – pokiaľ trval ich pracovný pomer, ženy na
materskej (rodičovskej) dovolenke, ak trvá ich pracovný pomer a nezamestnaní.
V obci Bukovec je ekonomicky aktívnych 235 obyvateľov, čo je 52,0% z celkového
počtu obyvateľstva (r.2001). V porovnaní s celoslovenským priemerom je to len o 0,9% viac
ako podiel všetkých ekonomicky aktívnych obyvateľov z trvale bývajúcich obyvateľov
Slovenskej republiky. Podiel ekonomicky aktívnych osôb v Bukovec je nižší v porovnaní
s okresom Myjava a iba nepatrne vyšší voči priemeru v Trenčianskym krajom.
Pracovné príležitosti v obci Bukovec sú pomerne dobré, poskytuje ich firma FISO, s.r.o.
(výroba čalúneného nábytku a spracovania dreva). Najväčším zamestnávateľom v obci
Kamenec s.r.o. (poľnohospodárska výroba, chov hovädzieho dobytka a koní), z ďalších
oblastiach zamestnávania je to i lesné hospodárstvo (obecné lesy a urbár) a drobná
živnostenská výroba a činnosť.
Tab.č.17 Porovnanie ekonomicky aktívnych osôb obce Bukovec s okresom, krajom a SR
46

Obec Bukovec Okres Myjava
Trenčiansky
kraj
SR
Trvalo bývajúce
obyvateľstvo
452 29 243 605 582 5 379 455
Ekonomicky aktívne
osoby spolu
235 15 292 314 552 2 748 050
Podiel ekonomicky
aktívnych osôb v %
52,0% 52,3% 51,9% 51,1%
Zdroj: SODB 2001
Z údajov uvedených v tabuľke 18 vyplýva, že najviac ekonomicky aktívnych
obyvateľov obce pracuje v priemyselnej výrobe (50,2%), v poľnohospodárstve a poľovníctve
(13,6%). V odvetviach Veľkoobchod a maloobchod, verejná správa, Stavebníctvo,
Zdravotníctvo a sociálna starostlivosť je zamestnaných 20,5 % obyvateľov obce Bukovec.
Podstatnú skupinu 7,7 % tvoria ekonomicky aktívni obyvatelia bez udania odvetvia.
Najmenej občanov je zamestnaných v Lesníctve, vo Výrobe a rozvode elektriny, plynu
a vody, Doprave a skladovaní, Peňažníctve a poisťovníctve, Školstve, Hoteloch a
reštauráciách (tab.č. 18). Obdobná situácia nastáva pri porovnaní sektorov hospodárstva
podľa pohlavia (graf 17).
Tab.č.18 Bývajúce obyvateľstvo ekonomicky aktívne podľa pohlavia, dochádzky do zamestnania a podľa
odvetvia hospodárstva
Odvetvie hospodárstva
Ekonomicky aktívne osoby
Muži Ženy Spolu
Z toho
odchádza do
zamestnania
Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a súvisiace
služby
21 11 32 11
Lesníctvo, ťažba dreva a pridružené služby 0 1 1 1
Priemyselná výroba 69 49 118 82
Výroba a rozvod elektriny, plynu a vody 0 1 1 1
Stavebníctvo 10 1 11 7
Veľkoobchod a maloobchod 7 7 14 8
Hotely a reštaurácie 2 3 5 2
Doprava, skladovanie a spoje 1 0 1 1
Peňažníctvo a poisťovníctvo 0 1 1 1
Nehnuteľnosti, prenajímanie, obchodné služby, – – – –
47

výskum a vývoj
Verejná správa a obrana, povinné sociálne
zabezpečenie
5 9 14 8
Školstvo 1 4 5 4
Zdravotníctvo a sociálna starostlivosť 0 5 5 4
Ostatné verejné, sociálne a osobné služby 4 5 9 3
Exteritoriálne organizácie a združenia – – – –
EA bez udania odvetví 12 6 18 9
Spolu 132 103 235 142
Zdroj: SODB 2001
Graf č. 17
Odvetvová štruktúra zamestnanosti
0
20
40
60
80
100
120
140
Poľnohospodárstvo
Lesníctvo,ťažba
Priem
yselná
výroba
Výroba
a
rozovd
el.
Stavebníctvo
Veľko.a
m
aloobchod
H
otely
a
reštaurácie
D
oprava
a
skladovanie
Peňažníctvo
a
poisťovníctvo
Verejná
správa
ŠkolstvoZdravotníctvo
O
statné
ver.,soc.služby
EA
bez
udania
odvetví
ženy
muži
Zamestnanosť a migrácia za prácou
V oblasti zamestnanosti najviac obyvateľov obce Bukovec pracuje v blízkych mestách
Myjava, Brezová pod Bradlom, Senica. Viacerí obyvatelia obce nachádzajú prácu mimo
hranice okresu a kraja, dochádzajú za prácou do významných centier – Bratislava.
48

Za prácou dochádza mimo obce 142 obyvateľov obce, čo je 60,4% z kategórie ekonomicky
aktívnych.
Sektorová zamestnanosť
Pre charakterizovanie územia z hľadiska štruktúry hospodárskych aktivít sa používa
okrem iného aj členenie podľa zamestnanosti na tri základné sektory – primárny, sekundárny,
terciárny. Najviac EAO (ekonomicky aktívnych obyvateľov) - až 55,3% je zamestnaných
v sekundárnom sektore (vo priemyselnej výrobe, výrobe a rozvode elektriny, plynu a vody,
stavebníctve). V terciárnom sektore (veľkoobchod a maloobchod, verejná správa,
zdravotníctvo a sociálna starostlivosť, školstvo, hotely a reštaurácie ....) je zamestnaných
23,0% EAO. Najmenej EAO je zamestnaných v primárnom sektore (poľnohospodárstve a
lesníctve) – len 14,0%. EAO bez udania odvetvia je 7,7%. Podrobný popis je uvedený
v tab.č.19 a grafe č.18.
Tab.č.19 Sektorová zamestnanosť
Odvetvie hospodárstva
Ekonomicky aktívne osoby
Muži Ženy Spolu
Z toho
odchádza do
zamestnania
Primárny sektor 21 12 33 12
Sekundárny sektor 79 51 130 90
Terciárny sektor 20 34 54 31
EA bez udania odvetvia 12 6 18 9
Spolu 132 103 235 142
Zdroj: SODB 2001
Graf č.18
49

Sektorová zamestnanosť
14,0%
55,3%
23,0%
7,7%
Primárny sektor Sekundárny sektor Terciálny sektor EA bez udania odvetví
2.1.4.2 Podnikateľská sféra
Z analýzy hospodárskej základne vyplýva, že v obci má zastúpenie 39 podnikateľských
subjektov – z toho 10 právnických osôb a 29 fyzických osôb, ktoré zabezpečujú ekonomický
rozvoj obce. Všetky fyzické osoby sú živnostníci až na jedného súkromne hospodáriaceho
roľníka.
Tab.č.20 Právne subjekty v roku 2006
Právne subjekty Počet
Právnické subjekty spolu 10
Fyzické osoby nezapísané v obchodnom registri – spolu 29
- FO nezapísané v obchodnom registri – živnostníci 28
- FO nezapísané v obchodnom registri -slobodné povolania –
- FO nezapísané. v obchod. registri -samostatne hospodáriaci
roľníci
1
Subjekty vedené v Registri organizácií 39
Zdroj : Štatistický úrad SR
Podrobnú štruktúru rozdelenú podľa Odvetví klasifikácie ekonomickej činnosti (OKEČ)
uvádza tab.č.21. Z nasledujúceho grafu č. 19 je zrejmé, že najviac podnikateľských subjektov
(až 59%) je činných v terciárnej sfére, čiže v oblasti služieb.
Tab.č.21 Štruktúra podnikateľských subjektov podľa OKEČ
50

Štruktúra právnych subjektov
vedených
v Registri štatistických
jednotiek
k 31. 12. 2005
Odvetvová štruktúra hospodárstva
(viď. vysvetlivky OKEČ)
z toho
Počet
subjektov
spolu
v tom
OKEČ
01, 02 a
05
OKEČ
10 - 41
OKEČ
45
OKEČ
50 – 95
v tom
právnick
é osoby
fyzické
osoby
OKEČ
50 - 64
OKEČ
65 - 74
OKEČ
75 - 95OKEČ 01 -
99
39 10 29 5 6 5 23 14 3 6
Zdroj: Štatistický úrad, Krajská správa v Trenčíne
Vysvetlivky:
OKEČ 01, 02, 05Poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybolov
OKEČ 10 – 41 Ťažba nerastných surovín, priemysel, výroba a rozvod elektriny, plynu a vody
OKEČ 45 Stavebníctvo
OKEČ 50 – 64 Veľkoobchod, maloobchod, hotely, reštaurácie, doprava, skladovanie, spoje
OKEČ 65 – 74 Peňažníctvo a poisťovníctvo, nehnuteľnosti, prenajímanie a obchodné služby, výskum a
vývoj
OKEČ 75 – 95 Verejná správa a obrana, povinné sociálne zabezpečenie, školstvo, zdravotníctvo
a sociálna starostlivosť
Graf č.19
Rozdelenie podnikateľských subjektov podľa
sektorov
primárny sektor;
13%
sekundárny
sektor; 28%
terciálny sektor;
59%
Zastúpenie podnikateľských subjektov, ktorý podnikajú v obci:
 Kamenec s.r.o. Bukovec – poľnohospodárstvo – chov hovädzieho dobytka a koní
 Miroslav Bulgan, Bukovec 144 – stolárstvo
 Ján Sládek DREVOS, Bukovec 15 – stolárstvo
51

 Ing. Michal Hajtáš, Bukovec 181 – stolárstvo
 Ján Rafčík, Bukovec 152 – murárstvo
 Zdenko Tulák, Bukovec 128 – murárstvo, obkladačské práce
 Igor Blaho, Bukovec 71 – opravy cestných motorových vozidiel
 Martin Sládek, Bukovec 21 – zváračské a kúrenárske práce
 Dušan Gavlas – DUMA – Bar, Bukovec 41 – pohostinská činnosť
 Miroslava Babincová, Bukovec 27 – pohostinská činnosť
 Daniel Tulár – DANY, Bukovec 1 – stolárstvo
Zoznam podnikateľov, ktorí majú prevádzku mimo obce:
 Miroslav Kubica – KM, Bukovec 201 – maloobchod predaj náhradných súčiastok pre
poľnohospodárske stroje a zariadenia
 Ing. Miroslav Kubica – WOOD WORK, Bukovec 201 – pílenie, hobľovanie, výroba
dosiek, lát ...
 Thao Trán Dinh, Bukovec 135 – maloobchod so spotrebným tovarom
 Oksana Pekníková, Bukovec 41 – krajčírstvo
 Alena Krahulcová, Bukovec 125 – krajčírstvo
2.1.4.3 Nezamestnanosť
Najvýznamnejším ukazovateľom situácie na trhu práce je miera nezamestnanosti,
ktorá je jedným zo základných kritérií pre klasifikovanie problémových regiónov.
Sprievodným javom miery nezamestnanosti je sociálna a ekonomická ohrozenosť.
Nezamestnanosť v obci Bukovec je nízka, dosahuje hodnotu 4,38% z počtu obyvateľov
v produktívnom veku. V obci Bukovec bolo k 31.11.2007 evidovaných 10 nezamestnaných
osôb.
Tab.č. 22: Porovnanie miery nezamestnanosti k 31.12.2006
52

Trvale bývajúce
obyvateľstvo
spolu
Ekonomicky
aktívne
osoby spolu
Miera
nezamestnanosti
v %
Miera evidovanej
nezamestnanosti v
%
Obec Bukovec 396 228 4,38 3,51
Okres Myjava 28 240 13.773 5,21 4,68
Kraj
Trenčiansky
600 386 294 993 10,69 9,40
SR 5 389 180 2 558 647 5,57 4,73
Zdroj: ÚPSVaR, Základné štatistické ukazovatele o trhu práce v SR, 2006
Porovnanie miery nezamestnanosti na vyšších štatistických úrovniach uvádza tabuľka
č. 22. Z uvedeného vyplýva, že miera nezamestnanosti v obci je nižšia ako v okrese
Myjava, v Trenčianskom kraji (ktorý je jedným z krajov s najnižšou nezamestnanosťou) a
v Slovenskej republike.
Tabuľka 23 Vývoj počtu uchádzačov o zamestnanie v rokoch 2003 – 2007
Rok
Uchádzači
o zamestnanie
spolu
Ženy Muži
Miera
nezamestnanosti v
%
2003 21 9 12 5,22
2004 14 6 8 5,43
2005 12 6 6 5,13
2006 10 3 7 4,38
20071
10 4 6 4,34
Graf č. 20
1
k 30. 06. 2007
53

Miera nezamestnanosti v obci Bukovec
0,00%
1,00%
2,00%
3,00%
4,00%
5,00%
6,00%
2003 2004 2005 2006 2007
Miera
nezamestnanosti
Ako zachytáva graf č. 20 miera nezamestnanosti v obci Bukovec má v sledovanom
období relatívne klesajúcu tendenciu, čo je výrazne pozitívny ukazovateľ. Najvyššia miera
nezamestnanosti bola v roku 2004 a to 5,43%, ktorá postupne až do roku 2007 klesala na
súčasnú hodnotu 4,34%. Tento vývoj je priaznivý a odráža i celkovú situáciu vývoja
nezamestnanosti v Slovenskej republiky.
2.2 SWOT analýza
54

SWOT analýza je skratka z anglického originálu: Strenghts – silné stránky,
Weaknesses – slabé stránky, Opportunities – príležitosti, Threats – ohrozenia. Je to
štandardná metóda, ktorá slúži k prezentácii analytických poznatkov o najrôznejších
objektoch skúmania. Je založená na vyčerpávajúcej, výstižnej a objektívnej charakteristike
silných a slabých stránok skúmaného objektu a jeho možných príležitostí a ohrození.
Silné a slabé stránky opisujú vnútorný stav týkajúci sa najmä minulosti a prítomnosti
obce. Je to rozdelenie toho, čo v území práve teraz máme, na oblasti v súčasnosti pozitívne
a negatívne s vedomím, že nie všetko čo teraz považujeme za zlé musí takým byť
v budúcnosti a naopak. V tejto analýze sme sa snažili zostaviť statický obraz súčasného
stavu.
Ďalšia časť analýzy – analýza príležitostí a ohrození sa sústreďuje na budúci rozvoj
obce a hľadá preň najpravdepodobnejšie možnosti a príležitosti. Vychádza z auditu zdrojov,
ale aj z analýzy silných a slabých stránok. Je akousi syntézou prípravy podkladov
k rozhodnutiu, kam má územie v budúcnosti smerovať a s akými rizikami treba pritom rátať.
Príležitosti a ohrozenia sa týkajú vonkajších faktorov a majú skôr väzbu na budúcnosť.
V tomto prípade je predmetom SWOT analýzy obec Bukovec.
2.2.1 Príroda, ochrana životného prostredia
Silné stránky:
• zdravé a tiché životné prostredie
• dobrá poloha na východe lemovaná výbežkami Malých Karpát
• vysoký prírodný potenciál - lesy
• vysoký stupeň biodiverzity
• vodný tok v obci
• realizácia separovaného zberu
• nízke dopravné zaťaženie obce
• krásna prírodná scenéria
Slabé stránky:
• výskyt nelegálnych skládok odpadov
• veľa odpadu od chatárov a chalupárov v potoku, v kontajneroch a aj mimo nich
• vodný tok v obci neudržiavaný - neregulovaný a znečistený
55

• neudržiavané priekopy popri ceste
• stupeň ohrozenia lesných ekosystémov
• zhoršujúci sa stav životného prostredia
• nedostatočne udržiavaný stav verejnej obecnej zelene
• nízky podiel využívaného komunálneho odpadu
• spaľovanie nebezpečného odpadu v kotloch (plasty, drevotrieska)
• vypúšťanie splaškov do vonkajšieho prostredia, najmä do povrchových vôd
• podnikateľské subjekty hospodáriace na poľnohospodárskej pôde v k.ú. obce -
znečisťujú životné prostredie, ničia cesty, robia skládky odpadu, z ktorých sa šíry
zápach
• nadmerná rozloha ornej pôdy na úkor pasienkov a lúk vo vyšších znevýhodnených
polohách obce – nebezpečie erózie
• nedobudovanosť siete chránených území
• nedostatok financií na monitoring ŽP
Príležitosti:
• využitie obnoviteľných zdrojov energie (biomasa, solárne kolektory, veterné
elektrárne)
• monitoring a ochrana životného prostredia
• realizácia programov starostlivosti o chránené územia
• využitie prírodných podmienok a polohy obce v rozvoji cestovného ruchu
• zvýšenie podielu využívaného komunálneho odpadu
Ohrozenia:
• zníženie ekologickej stability územia
• zvýšenie znečisťovanie povrchových a podzemných vôd nevybudovaním kanalizácie
a ČOV
56

• prehlbujúce sa znečisťovanie životného prostredia divokými skládkami
• ohrozenie eróziou pôdy - najmä na pozemkoch s vyššou svahovitosťou
• rast individuálnej dopravy pri súčasnom poklese hromadnej dopravy a z toho vyplývajúce
negatívne účinky na životné prostredie
2.2.2 Ľudské zdroje, zamestnanosť, podnikateľské prostredie
Silné stránky:
• relatívne vysoký podiel stredoškolsky vzdelanej pracovnej sily
• vysoká miera ekonomickej aktivity žien
• nízke náklady na prácu
• nízka nezamestnanosť
• tradícia poľnohospodárstva a lesného hospodárstva
• veľký produkčný potenciál lesov
Slabé stránky:
• málo rozvinuté služby v regióne pre podporu malého a stredného podnikania
• nedostatok služieb na podporu zamestnanosti
• nedostatočne rozvinuté poradenské a vzdelávacie služby pre oblasť podnikania
• málo rozvinuté služby starostlivosti o rodinu, deti a osoby odkázané na starostlivosť
zamestnaných osôb
• nepriaznivá demografická štruktúra obyvateľstva
• nie sú ucelené pozemky na bytovú výstavbu
Príležitosti:
• rozvoj nových foriem miestnej zamestnanosti (agroturizmus, sociálne služby
v zariadeniach rodinného typu)
• blízkosť dvoch spádových miest regiónu (Myjava – Senica)
• rozvoj alternatívnych zdrojov energie (biomasa)
• rozvoj ekologického poľnohospodárstva
57

• využitie štrukturálnych fondov EÚ (Program rozvoja vidieka)
• ponuka atraktívneho bývania na vidieku
Ohrozenia:
• odchod mladých kvalifikovaných ľudí z obce
• nedostatočná motivácia zamestnávateľov na ďalšom vzdelávaní zamestnancov
• nedostatočná finančná podpora agrárneho sektoru vládou
• stagnujúca výstavba bytov a domov
• neriešenie vlastníckych majetkovo-právnych vzťahov
2.2.3 Školstvo, sociálne veci, sociálny priestor
Silné stránky:
• ochota učiteľov k ďalšiemu vzdelávaniu
• interakcia učiteľ – žiak je na dobrej úrovni
• aktívne zapojenie sa detí do mimovyučovacích aktivít, rozvoj záujmovej činnosti
školákov
• národnostne i religiózne homogénna obec
• existencia a činnosť spoločenských organizácií: Poľovnícke združenie, Telovýchovná
jednota, Jednota dôchodcov, Poľnohospodárske združenie, Klub turistov, Únia žien
• Organizovanie spoločenských a športových podujatí: poľovnícky ples, oslavy výročia
obce, detský karneval, Mikulášske posedenie, Deň matiek, futbalové zápasy
Slabé stránky:
• nedostatok finančných zdrojov na rozvoj predškolských zariadení, ktoré nie sú obce
schopné získať ani z mimorozpočtových zdrojov
• zastarané učebné pomôcky, nedostatok výpočtovej techniky
• zastaraný knižničný fond v obecnej knižnici
• neexistencia stacionárnych zariadení penzionového typu
58

• zhoršujúca sa demografická krivka – starnutie obyvateľstva
• zlá sociálna situácia starých a odkázaných ľudí
• pasivita občanov - ľudia sa uzatvárajú, nezáujem zúčastňovať sa na akciách
Príležitosti:
• možnosť pokračovať v štúdiu na stredných školách v regióne
• možnosť využitia štrukturálnych a iných fondov ako mimorozpočtových zdrojov
• využitie členstva v regionálnych združeniach ZMOS myjavského regiónu, Združenie obcí
kopaničiarskeho regiónu Veľká Javorina-Bradlo, Subregión Bradlo, Kopaničiarsky región
MAS - spolupráca, pomoc pri spoločných veľkých projektoch
• využitie existujúcich objektov a ich rekonštrukcia na sociálne zariadenia (penzióny)
rodinného typu, hospic
• možnosti využitia existujúcich zariadení pri zabezpečení stravovania
Ohrozenia:
• nedostatok finančných zdrojov na prevádzku školského zariadenia, jeho vybavenosti
a odmeňovanie pedagogických a nepedagogických zamestnancov, ktoré sú vyčlenené
v štátnom rozpočte
• nepriaznivý demografický vývoj ohrozujúci existenciu MŠ
• nedostatok finančných prostriedkov v rozpočte obce na spolufinancovanie veľkých
projektov
• nízka občianska participácia
2.2.4 Služby, cestovný ruch a kultúra
Silné stránky:
• prírodný a kultúrny potenciál obce
• výborné podmienky na vidiecku turistiku, cykloturistiku, rekreáciu, rehabilitačné
a odpočinkové aktivity
• výrazný rozvoj agroturistiky v obci
59

• blízkosť turistických atrakcií - hradu Branč, mohyla Bradlo ...
• pomníky, pamätníky
• zachovaná tradičná kultúra
Slabé stránky:
• nedostatočná kvalita poskytovaných služieb v cestovnom ruchu
• málo rozvinutý marketing a kvalita manažmentu cestovného ruchu
• žiadne ubytovacie kapacity v obci a nedostatočné v okolí pre návštevníkov regiónu
• zlý stav kultúrnych a historických pamiatok
• nedostatok poskytovaných služieb pre voľný čas
• horšia dopravná prístupnosť
• absencia cyklochodníkov a turistických (náučných) chodníkov
• nedostatočné využívanie prírodného potenciálu
• zanikajúce praktiky ľudovej výroby
• žiadny podnikateľský subjekt podnikajúci v cestovnom ruchu
Príležitosti:
• zhodnotenie nevyužitého potenciálu, zvýšenie konkurenčnej schopnosti
• rozvoj obchodu a služieb na podporu cestovného ruchu v hlavnom meste okresu Myjave
• využiť členstvo v regionálnych združeniach a prostredníctvom spoločnej cielenej
propagácie zlepšiť imidž obce a regiónu
• existencia starých neobývaných chalúp, ktoré možno využiť na vidiecky turizmus
• perspektíva ubytovania v súkromí
• podpora vidieckej turistiky a agroturizmu štrukturálnymi fondami EÚ (Program rozvoja
vidieka)
• záujem mladých o tradičné ľudové remeslá a folklór ako aj iné formy záujmovej
umeleckej činnosti
Ohrozenia:
60

• pomalé zavádzanie moderných informačných systémov
• slabšia kooperácia medzi obcami v regióne prípadne neochota spolupracovať na realizácii
spoločných programov
• pretrvávajúca nízka podpora rozvoja cestovného ruchu
• nezosúladenie legislatívnych noriem SR a EÚ
• nedostatok finančných prostriedkov
2.2.5 Doprava a technická vybavenosť
Silné stránky:
• dobré dopravné prepojenie na významné mestá regiónu
• vybudovaný vodovod v centrálnej časti obce a najľudnatejšej osade
• dobré dopravné spojenie vzhľadom na početnosť spojov
• vybudovaný plynových rozvodov v centrálnej časti obce
• voľný investičný materiálu (domy, budovy JRD a iné stavby)
• futbalové ihrisko
Slabé stránky:
• nevyhovujúci technický stav ciest
• zlá dopravná dostupnosť kopaníc najmä v zimných mesiacoch
• nevyhovujúci stav a absencia chodníkov v obci
• slabá informovanosť verejnosti o činnosti samosprávy a života v obci
• nevybudovaná kanalizácia a ČOV
• nedoriešený systém odpadového hospodárstva
• zlý technický stav obecných budov a zariadení
• zlá úroveň infraštruktúry pre rozvoj športu a telesnej kultúry
• málo parkovacích miest pre návštevníkov obce
• nedostatočne rozvinutá infraštruktúra pre progresívne informačné technológie
• údržba ciest v zimnom období
• neupravené cestné rigoly
61

Príležitosti:
• budovanie trás cyklistickej a pešej dopravy na jestvujúcich alebo súbežne s jestvujúcimi
cestami
• využívanie a skvalitnenie informačných technológií, dostupnosť verejného internetu
• rozšírenie rozvodov KTR a bezdrôtového rozhlasu
• efektívne využitie prostriedkov z fondov EÚ
• možnosť využitia budovy bývalej ZŠ (rekonštrukcia – ubytovanie, Dom sociálnom
starostlivosti, polyfunkčný dom atď)
• využitie členstva v regionálnych združeniach ZMOS myjavského regiónu, Združenie obcí
kopaničiarskeho regiónu Veľká Javorina-Bradlo, Subregión Bradlo, Kopaničiarsky región
MAS - spolupráca, pomoc pri spoločných väčších projektoch
Ohrozenia:
• nedostatok investícií do rozvoja dopravy, telekomunikácií a informatizácie verejného
sektora,
• rast individuálnej dopravy pri súčasnom poklese hromadnej dopravy
• negatívne účinky dopravy na životné prostredie
• nárast cien energií
62

Phsr bukovec

Empfohlen

Empfohlen

Weitere ähnliche Inhalte

Mehr von Ivan Zary

Mehr von Ivan Zary (20)

Phsr bukovec