1. Dunaj
na slovensko – rakúskom
pomedzí
Ing. Peter Pišút, PhD.
Prírodovedecká fakulta
Univerzita Komenského, Bratislava
Na sútoku riek, 19.-20. marec 2013, Bratislava, hrad
2. Porta Hungarica
strategický význam
Dunaj: dominantný prírodný činiteľ
doprava, obchod vs. bariéra
riečna krajina (ostrovy,
ramená, strmé brehy,
lavice, vegetácia,
povodne...)
→ využitie územia
→ administratívne hranice
4. Dunaj v Devínskej bráne:
údolná niva: šírka 2 – 6 km
laterálny vývoj čiastočne obmedzený
charakter toku: Alpský
prietok 2 045 m3.s-1 (LIA: možno až 2 400 m3.s-1)
500 000 m3 splavenín ročne
pôdorysná vzorka: migrujúce až meandrujúce koryto
hlavný tok + paralelné bočné ramená
tvar sínusoidy
spád: 350 mm/km
typ zmeny: sklzový priepich (chute cutoff)
21. druhá pol. 19. storočia:
zmena názvu →
Käsmacher
podľa mliečneho hospodárstva pri
Karloveskej ceste (K ä s h o f)
1882: prvá pokusná studňa na Sihoti
1885: prvá mestská vodáreň
1886 – 1896: stabilizácia brehov Dunaja
pri regulácii na strednú vodu
27. 1189: tábor 3. križiackej výpravy (Fridrich I.)
1291, august 28: Albrecht / Ondrej III. uzavreli mier:
„...Bi Pressburge lit ein velt lanc und wit bi Hecceser
dem dorf.“
“...in campo, qui dicitur Vizz ex oppido sita contra
Bosonium“.
1683: zberný tábor
cisárskeho vojska
(Karol Lotrinský)
„Kittseer Heide“
(18. – 19. storočie)
29. Gerinn (Hetesér)
15. – 16. stor.
16 km
20 – 50 m
mosty cez rameno
35. Použitá literatúra
Pišút, P. 2005. O pôvode názvov dunajských ostrovov
Alberwerd a Rudten Leber. Spisy Mestského múzea v
Bratislave, 17, s. 31-43.
Pišút, P. 2005. Príspevok historických máp
k rekonštrukcii vývoja koryta Dunaja na uhorsko –
rakúskej hranici (16. – 19. storočie). In: Pravda, J. (ed.)
Historické mapy, Bratislava, s. 167-161.
Pišút, P., 2011. Dunajská povodeň roku 1787 a
Bratislava. Geografický časopis, roč. 63, č. 1, s. 87-109.
36. Ďakujem Vám za pozornosť!
Vielen Dank für Ihre
Aufmerksamkeit!