Slajdy k přednášce pro předmět Blok expertů na KISKu (kisk.cz/blok-expertu). Vzdelávanie v súčasnosti sa určite hlási k odkazu J. A. Komenského, ktorý by sa ale určite divil aké metódy a podpora sa využíva pri súčasnom vyučovaní. Hlavnou témou prednášky je predstaviť taký fenomén akým je Internet aj v oblasti moderného vzdelávania. Nové informačné technológie posunuli vzdelávanie zo školských lavíc do priestoru a umožňujú prijímať informácie hocikedy a hocikde. Snahou prednášky je poukázať na nové možnosti technológií Webu a priblíženie poznatkov študujúcemu na základe jeho schopností a požiadaviek. Kľúčovými slovami sú Internet, E-learning, Web based learning, personalizácia výučby a adaptácia vzdelávacieho prostredia pre potreby študujúceho.

1. MU 2015, Brno 26.03.20151
MODERNÁ VYSOKÁ ŠKOLAMODERNÁ VYSOKÁ ŠKOLA
==
MODERNÉ VZDELÁVANIE CEZMODERNÉ VZDELÁVANIE CEZ
INTERNETINTERNET
prof. Ing. Milan Turčáni, CSc.
Katedra informatiky FPV UKF Nitra

2. MU 2015, Brno 26.03.20152
Začalo to KomenskýmZačalo to Komenským
Kaď chceme
byť múdri a s
nami celý svet,
učme ľudí. Učiť
nie, aby sme
učili, ale aby
vedeli. Vedieť
nie, aby vedeli,
ale aby položili
ruku k činu.

3. MU 2015, Brno 26.03.20153
Teoretické koncepty vzdelávaniaTeoretické koncepty vzdelávania
Konštruktivizmus
Konštruktivizmus je využívaný ako teoretické východisko pre
prechod od prezenčných foriem k e-learningu. Konštruktivizmus vo
svojej podstate reprezentuje historicky podmienený odklon od
behaviorálne podmieneného vzdelávania ku vzdelávaniu
založenému na kongitivistickej teórii.
Kognitívny konštruktivizmus sa snaží realizovať didaktické postupy
založené na predpoklade, že poznávanie sa uskutočňuje
konštruovaním tak, že si učiaci subjekt spojuje fragmenty informácií
z vonkajšieho prostredia do mysluplných štruktúr a dokáže s nimi
ďalej pracovať.
(Bertrand, 1998)

4. MU 2015, Brno 26.03.20154
Teoretické koncepty vzdelávaniaTeoretické koncepty vzdelávania
Konektivizmus
Konektivizmus vo svojom koncepte ide ešte ďalej, kým konštruktivistický
prístup je vhodný na prechod z prezenčných foriem vzdelávania, konektivizmus
rozpracúva koncept vzdelávania v kyberpriestore a v súčasnosti skúma hlavne
možnosti využitia internetových sociálnych sietí vo vzdelávaní.
Heutagogika
Určitou formou reinterpretácie andragogiky s významným vplyvom
konektivizmu je koncept heutagogiky (heutagogy), ktorý rozpracovavajú
Stewart Hase a Chris Kenyon (2007). Heutagogika uprednostňuje sebariadené
a kolaboratívne vzdelávanie, ktoré spolu s adaptívnymi systémami zabezpečia
individualizované vzdelávanie v personalizovanom vzdelávacom prostredí,
presne reagujúcom na aktuálne potreby učiaceho sa. Významná časť procesu
vzdelávania sa tak odohráva interakciou s inými učiacimi sa a s umelou
inteligenciou (počítačové adaptívne systémy).

5. MU 2015, Brno 26.03.20155
Teoretické koncepty vzdelávaniaTeoretické koncepty vzdelávania
Kybergogika
Kybergogika pracuje s kognitívnymi, emociálnymi a sociálnymi faktormi
online vzdelávania.
Kybergogika zdôrazňuje rozdiel medzi prezenčným a online vzdelávaním a
snaží sa o návrh “vyučovacieho modelu” (instructional design model),
pomocou ktorého sa snaží zabezpečiť tzv. “engaged learning”, čiže “učenie
sa so zaujatím”. Tento prístup rieši aspekty motivácie, sociálneho kontaktu
a pozitívneho emocionálneho naladenia k online vzdelávaniu.
Experimentálne sa prvky kybergogiky úspešne využívajú vo virtuálnom
vzdelávavaní (Second life a pod.), čo môže predznamenávať možnosti
rozvoja vzdelávania vo virtuálnej realite.
(Scopes, 2009)

6. MU 2015, Brno 26.03.20156
Vzdelávanie a technológieVzdelávanie a technológie
Podpora vzdelávania softvérovými aplikáciami sa v
poslednom desaťročí radikálne zmenila. Je to
najmä vďaka vývoju softvérových architektúr a
technológií a tiež infraštruktúre, ktorú poskytuje
Internet. Sú to technológie, ktoré majú významný
vplyv na softvérové aplikácie pre vzdelávanie,
ďalší pohľad vychádza z možností Internetu a jeho
služby WWW, či už ako úložiska informácií a
znalostí alebo ako infraštruktúry pre softvérové
aplikácie.

7. MU 2015, Brno 26.03.20157
Od klasiky k InternetuOd klasiky k Internetu
Dnešný internet by sa dal nazvať "sieťou
sietí"- obrovskou infraštruktúrou, ktorá
prepája do jedného celku počítačové a
dátové siete komerčných, nekomerčných,
vládnych či armádnych inštitúcií, škôl,
akademických organizácií, ba i jednotlivcov.
Jednotlivé časti internetu (podsiete) majú
svojich vlastníkov, no internet ako celok
nevlastní nikto.

8. MU 2015, Brno 26.03.20158
Internet a E-learningInternet a E-learning
PREČO E-LEARNING?
 E-learning sa stal fenoménom súčasnosti,
 je potrebné vedomosti a zručnosti prijať rýchlejšie,
 ľahšie prijímať informácie v príjemnom tvare,
 prostredie a čas, ktorý si sami zvolíme,
 rozmach Internetu, ktorý obrátil pozornosť opäť
smerom k počítačovým sieťam a komunikačným
technológiám.

9. MU 2015, Brno 26.03.20159
E-learning na vysokej škole dnesE-learning na vysokej škole dnes
PERSONALIZÁCIA / INDIVIDUALIZÁCIA
Nové informačné a komunikačné
technológie popri zvyšovaní motivácie
podporujú aj individuálny prístup k študentom,
ich väčšiu možnosť kontroly pri učení sa,
kultiváciu kritického myslenia, argumentačné a
kooperačné schopnosti.

10. MU 2015, Brno 26.03.201510
E-learning na vysokej škole dnesE-learning na vysokej škole dnes
ODDELENIE ŠTÚDIA OD ZDROJA VZDELÁVANIA
 Úzko súvisí s formou vzdelávania, ktorej
charakteristickú črtu tvorí miesto vzdelávania,
ktoré je prenesené mimo vzdelávacej inštitúcie -
dištančné vzdelávanie.
 Svojou podstatou je podmnožinou dištančného
vzdelávania, podobne ako
korešpondenčné kurzy, televízne
kurzy, a iné.

11. MU 2015, Brno 26.03.201511
E-learning na vysokej škole dnesE-learning na vysokej škole dnes
NOVÉ FORMY VZDELÁVANIA
Forma výučby
- prezenčná
- kombinovaná
- dištančná
 Off-line e-learning
 On-line e-learning

12. MU 2015, Brno 26.03.201512
E-learning na vysokej škole dnesE-learning na vysokej škole dnes
„BLENDED LEARNING“ SI VYŽADUJE OD
POSKYTOVATEĽA VZDELÁVANIA
NASLEDOVNÉ ZNALOSTI A ZRUČNOSTI:
 mať pozitívny vzťah k IKT,
 absolvovať minimálnu úroveň vzdelávania pre zvýšenie
počítačovej gramotnosti (ECDL Štart),
 zvládnutie práce s LMS na používateľskej úrovni,
 vytvoriť dostatok e-learningových kurzov v študovanej
oblasti,
 mať vhodné úložisko pre študijné materiály e-kurzov,
 vlastniť vhodné IKT pre prácu s elektronickými materiálmi.

13. MU 2015, Brno 26.03.201513
E-learning na vysokej škole dnesE-learning na vysokej škole dnes
ORGANIZÁTOR VZDELÁVANIA – TÚTOR
- metodický sprostredkovateľ dištančných foriem štúdia
a hodnotiteľ výsledkov, jeho charakteristické
povinnosti zahrňujú aj:
 pomoc pri riešení študijných i osobných problémov
študujúcich počas štúdia,
 celkové hodnotenie výsledkov štúdia pridelených
študujúcich,
 písomné hlásenia o priebehu a výsledkoch tutoriálov,
 zhromažďovanie, triedenie, spracovanie a odosielanie
formulárov študujúcich s ich námetmi a pripomienkami k
priebehu štúdia, dosahovaným výsledkom a skúškam.

14. MU 2015, Brno 26.03.201514
E-learning na vysokej škole dnesE-learning na vysokej škole dnes
PRE PEDAGÓGA - TÚTORA SÚ POTREBNÉ ĎALŠIE
NÁLEŽITOSTI:
 v oblasti predmetu poskytnutému na štúdium formou e-
kurzu byť na patričnej odbornej úrovni,
 pripraviť materiály v kvalitnej forme čo do obsahu, aj do
formy (multimediálna aplikácia, príp. použitie vhodných
podporných materiálov),
 absolvovať školenie v oblasti práce v prostredí LMS,
 vytvoriť interaktívnu komunikáciu so študujúcimi a vytvoriť
spätnú väzbu od študujúceho k pedagógovi,
 vyhodnotiť priebeh štúdia a formou záverečného overenia
vedomostí určiť kvalitu vedomostí študujúcich uvedenou
formou s podporou e-learningu.

15. MU 2015, Brno 26.03.201515
E-learning na vysokej škole dnesE-learning na vysokej škole dnes
RIADENÁ VÝUČBA
Learning Management System (LMS)
(vzdelávací riadiaci systém)
 založené na technológiách používaných
v sieti Internet resp. v priestore World Wide
Web (WWW)
 riadia sa heslom „hocikedy a hocikde“
(„anytime and anywhere“)
 LMS tvorí komplexný systém

16. MU 2015, Brno 26.03.201516
E-learning na vysokej škole dnesE-learning na vysokej škole dnes
VÝBER VHODNÉHO LMS
LMS Moodle je licencovaný systém určený na
tvorbu výučbových e-kurzov poskytovaných
študujúcim cez služby Internetu
 vhodný na podporu prezenčnej formy výučby,
ako aj pre riadenie dištančnej, prípadne
kombinovanej formy výučby
Vzdelávací portál, ktorý je k dispozícii na UKF
v Nitre http://edu.ukf.sk

17. MU 2015, Brno 26.03.201517
E-learning na vysokej škole dnesE-learning na vysokej škole dnes

18. MU 2015, Brno 26.03.201518
Budúcnosť vzdelávacích technológiíBudúcnosť vzdelávacích technológií
E-learning vo verzii 1.0 by mal byť vo všeobecnosti inovovaný z nasledujúcich
dôvodov. Ponúka len statický, lineárny vzdelávací obsah, obmedzenú interakciu
a tvorivú aktivitu účastníka, navyše vyžaduje prípravu na zmenu stratégie a
štýlu učenia sa u účastníkov takéhoto vzdelávania.
Progres v podobe e-learningu vo verzii 2.0 prináša otvorený, personalizovaný
a distribučný model vzdelávania.
E-learning 3.0 je už experimentálny koncept ďalšej generácie e-learningu, kde
sa na báze e-learningu 2.0 rozvíja sémantický systém triedenia informácií.
Od e-learningu 4.0 sa už očakáva systém umelej inteligencie, ktorý bude
zabezpečovať základné kognitívne potreby človeka, alebo môže e-learning 4.0
byť priamo technológiami podporovaná platforma kolektívnej inteligencie.

19. MU 2015, Brno 26.03.201519
Adaptívne systémy a e-learningAdaptívne systémy a e-learning
Adaptívny
 prispôsobujúci sa podmienkam, daným
okolnostiam
Zdroj: http://www.cudzieslova.sk
Vlastnosti adaptívnych systémov:
1. Trvanie úspechov v meniacom sa prostredí
2. Celková spoľahlivosť systému nie je
podmienená nespoľahlivosťou časti sústavy,
ako aj prípadným poškodením časti sústavy

20. MU 2015, Brno 26.03.201520
Adaptívne systémy a e-learningAdaptívne systémy a e-learning
Adaptive education – adaptívne vzdelávanie:
prispôsobujúce sa potrebám a záujmom študujúcich pri
diferencovanom učebnom postupe a diferencovaných
učebných materiáloch
Adaptive testing – adaptívne testovanie:
skúšanie, ktoré zahŕňa vybrané testové položky podľa
schopnosti skúšaného preukázané odpoveďami na
položky skoršieho testu, používa sa najmä
v komputerizovanom testovaní vhodnom pre jednotlivca
(šité na mieru)

21. MU 2015, Brno 26.03.201521
Adaptívne hypermediálne systémy a e-learningAdaptívne hypermediálne systémy a e-learning
Cieľ AHS
Hlavným cieľom využitia adaptívnych hypermédií
(AH) pri výučbe je zvýšenie efektívnosti procesu
učenia alebo procesu oboznamovania sa s
informáciami súvisiacimi so vzdelávacími
aktivitami. Prispôsobovanie sa deje na základe
využívania rôznych charakteristík používateľa/
študenta (definované modelom používateľa) a
charakteristík prostredia, v ktorom sa aplikácia
používa (model prostredia).

22. MU 2015, Brno 26.03.201522
Adaptívne hypermediálne systémy a e-learningAdaptívne hypermediálne systémy a e-learning

23. MU 2015, Brno 26.03.201523
Adaptívne hypermediálne systémy a e-learningAdaptívne hypermediálne systémy a e-learning
Adaptívne hypermédiá (AHS) sú alternatívou ku
tradičnému "one-size-fits-all" („jedna veľkosť je
dobrá všetkým“; jeden obsah pre všetkých);
lineárnemu prístupu pri vývoji hypermediálnych
systémov.
Adaptívny hypermediálny systém (AHS) vytvára
pre každého používateľa model, založený na jeho
cieľoch, záujmoch a vedomostiach.
Tento model AH systém potom použije pri interakcii
s používateľom, pre prispôsobenie sa potrebám
daného používateľa.
P. Brusilovsky, 1996

24. MU 2015, Brno 26.03.201524
Adaptívne hypermediálne systémy a e-learningAdaptívne hypermediálne systémy a e-learning
Vlastnosť AHS je možnosť poskytovania hypermediálnej
adaptácie na základe používateľského modelu.
Nasledovný obrázok zobrazuje proces adaptácie.

25. MU 2015, Brno 26.03.201525
Adaptívne hypermediálne systémy a e-learningAdaptívne hypermediálne systémy a e-learning
 To čo môže byť prispôsobované v AHS sú obsahy
vzdelávacích stránok (adaptácia na úrovni obsahu)
a ďalej sú to prepojenia stránok (adaptácia na
úrovni prepojení).
 Tieto úrovne rozlišujeme ako dve rôzne triedy
hypermediálnej adaptácie a nazývame ich
adaptívna prezentácia a adaptívna navigácia.

26. MU 2015, Brno 26.03.201526
Adaptívne hypermediálne systémy a e-learningAdaptívne hypermediálne systémy a e-learning
Adaptívna prezentácia
Adaptačné
technológie
Adaptívna podpora navigácie
Adaptívna prezentácia
multimédií
Adaptívna prezentácia
textu
Priame vedenie
Adaptívne triedenie odkazov
Adaptívne skrývanie odkazov
Adaptívna anotácia odkazov
Mapa anotácie

27. MU 2015, Brno 26.03.201527
Adaptívne hypermediálne systémy a e-learningAdaptívne hypermediálne systémy a e-learning
 Jedinou cestou ako systém získa požadované
informácie o používateľovi je začlenenie
používateľa do procesu vytvárania
používateľského modelu.
 Táto spolupráca používateľa na získavaní
informácií sa nazýva kolaboratívne alebo
kooperatívne modelovanie používateľa.

28. MU 2015, Brno 26.03.201528
Adaptívne hypermediálne systémy a e-learningAdaptívne hypermediálne systémy a e-learning

29. MU 2015, Brno 26.03.201529
Model adaptívneho hypermediálnehoModel adaptívneho hypermediálneho
systémusystému

30. MU 2015, Brno 26.03.201530
Stav v oblasti AHS na KI UKF NitraStav v oblasti AHS na KI UKF Nitra
Pripravený e-learningový kurz, zostavený na základe
poznatkov metodiky tvorby AHS z tematickej oblasti
„Technické a systémové prostriedky informatiky“
a overovanie jeho efektívnosti v zmysle didaktickej
účinnosti a času potrebného na prebranie daného
učiva.
Pripravené kvalitné (objektívne, reliabilné a validné)
elektronické didaktické testy z tematickej oblasti
„Technické a systémové prostriedky informatiky “.
Vyhodnotenie všeobecného prínosu navrhnutých AHS
k rozvoju vyučovania v tematickej oblasti
„ Technické a systémové prostriedky informatiky “.

31. MU 2015, Brno 26.03.201531
Adaptívne hypermediálne systémy a e-learningAdaptívne hypermediálne systémy a e-learning
Návrh systému výučby DIVAI AHS

32. MU 2015, Brno 26.03.201532
Topológia doménových konceptov DIVAI AHSTopológia doménových konceptov DIVAI AHS

33. MU 2015, Brno 26.03.201533
Súčasnosť a budúcnosťSúčasnosť a budúcnosť
e-vzdelávania na modernej univerzitee-vzdelávania na modernej univerzite
Najdôležitejšie kritériá pre efektívnosť
nového typu učenia sú:
 Dosiahnutie požadovaného výsledku v krátkom
čase.
 Jednoduchšie riešenia prispôsobené sa
obmedzenej obrazovke a vstupu.
 Pridaná hodnota: napr. závislosť na kontexte
(miesto, činnosť, čas, záujem).
 V oblasti vzdelávania takto vzniká nové odvetvie,
tzv. mobilné učenie sa, komunikácia cez IKT
(mobilné technológie – otvorený vzdelávací
priestor).


34. MU 2015, Brno 26.03.201534
Ďakujem za pozornosť!