1. Na zelenú prejsť môžme, Viedni vyrovnať sa je možné.
O korelácii medzi množstvom aktivít vo verejnom priestore a zvýšením ekonomiky cestovného ruchu.
O prínose verejných priestorov pre miestnu ekonomiku.
V poslednom čase sa stretávam s názorom, že verejný priestor = no money. Pritom majú dôležitú
úlohu pre mesto a to nie len pre občanov, ale aj turistov a investorov. Netvrdím idealisticky, že v
krátkodobom horizonte prinesú peniaze do mestskej kasy, ale môžu byť súčasťou spamätávania sa z
hospodárskej krízy a môžu priniesť želané zmeny prostredníctvom ekonomickej obnovy mesta.
Verejný priestor je dobrou investíciou. Nepriamo. Priamy skok (vo forme úverov) k peniazom
napokon spôsobil aj hospodársku krízu. Čo už na tom, že začínajú slúžiť iba na vyplnenie medzery
v chýbajúcom stavebnom rozvoji. Ak to má efekt pre obnovu mesta pri spamätávaní sa z krízy,
prečo nie? Aj mesto ako Bratislava sa môže stať konkurencie schopnejším voči Viedni (ktorá je na
vrchole spomedzi miest, čo sa týka kvality života) práve prostredníctvom kvalitných verejných
priestorov. Usilovanie o ich rozvoj by malo byť na vrchole agendy mesta. ,, Ale to je finančne
náročné zaoberať sa verejnými priestormi’’ počujem častokrát zo strany činiteľov zaoberajúcich sa
ich správou a riadením a to nie len na Slovensku. Verejné prostriedky sú obmedzené samozrejme.
Finančná náročnosť je poriadny argument. A tieto tvrdenia verejných činiteľov sú pre nás
mienkotvorné, pretože pocitu mať hlboko do vrecák v dnešných ťažkých časoch sami najviac
rozumieme. Rozvoj týchto priestorov v Ljubljane síce neprekvitá, ale jestvuje. Funguje
prostredníctvom partnerstva verejného a súkromného sektora, zjednodušene obojstranne výhodnej
spolupráce mesta s investormi a developerskými spoločnosťami.
Verejné priestory môžu byť tiež v súkromnom vlastníctve za kompenzácie vlastníkom pozemkov.
Mesto usmerňuje projekty súkromného sektora k dosiahnutiu cieľov verejného záujmu a naopak.
Bratislava sa považuje za malé ,,veľké’‘ mesto. Myslím, že jeho veľkosť by mohla spočívať v
kvalite jeho parkov, promenád a námestí. Mohol by tu byť jeden veľký park (Sad J. Kráľa) so
strážnikom v denných hodinách s toaletami a kaviarňou. Kvalitné ihriská zamerané na rôzne druhy
športu so šatňami. Detské ihriská poskytujúce príležitosť hrať sa v prírodnom prostredí namiesto
prílišného lipnutia na ich vybavení. Dobre udržiavané verejné priestory pre neformálnu zábavu a s
minimom vstupov čo sa týka formálnych výsadieb a výbavy, kde by sme si mohli piknikovať a
púšťať šarkany. Čím väčšia diverzita takýchto priestorov, tým viac návštevníkov, viac výnosov z
cestovného ruchu, čo má vo finále ekonomický benefit pre mesto (peniaze v miestnej kase,
zvýšenie zamestnanosti). Multifunkčné formálne priestory s prevádzkovateľom (Medická záhrada,
námestia) by mali zvyšovať svoju úroveň a edukáciu návštevníkov náročnosťou výsadieb, či
atrakcií. Čím viac diverzity tým viac muziky. Viac turistov generuje viac možností sa zamestnať. Na
severozápade Veľkej Británie cestovný ruch podporuje 37.500 pracovných miest. A peniaze
zostávajú v našom meste.