Súvisiaci reprezentatívny prieskum agentúry Focus sa uskutočnil v apríli 2018 rámci projektu Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Búranie mýtov o socializme a sociálnom štáte. www.konzervativizmus.sk

1. 11
Mýty o socializme
Základné zistenia z kvalitatívneho prieskumu – focus groups

2. PREDSTAVY O ÚLOHE ŠTÁTU
VNÍMANIE SOCIALIZMU
HODNOTENIE TVRDENÍ O SOCIALIZME
2
1.
2.
3.

3. 1. Vnímanie socializmu – spontánne asociácie
 Väčšine diskutujúcich sa socializmus spája s „prácou, právom/ povinnosťou pracovať“.
 Druhou najčastejšie uvádzanou asociáciou bolo sociálne zabezpečenie/ sociálne istoty. Uviedla
približne polovica diskutujúcich.
 Na otázku „čo bolo za socializmu dobré?“ v diskusiách najčastejšie zaznelo garantované sociálne
istoty v podobe práce, ľahšej dostupnosti bývania (aj lacnejšie), skorší odchod do dôchodku,
podpora rodiny, systém mladomanželských pôžičiek, fungujúce OČR a podobne. Silno rezonovala aj
problematika fungujúceho školstva a zdravotníctva, ako aj rovnosti ľudí a lepších medziľudských
vzťahov.
 Naopak, na otázku „čo bolo za socializmu zlé?“, boli často menované obmedzené možnosti
cestovania, cenzúra – obmedzená sloboda slova, viery a problémy so zásobovaním.
 Preferovanie života v socializme alebo v súčasnosti závisí od veku diskutujúcich. Mladší (FGD
stredoškoláci, FGD mladí) sú jednoznačne pre život v súčasnosti, s pribúdajúcim vekom sú názory
rôznorodé (FGD stredný vek), resp. preferujú skôr život v socializme (FGD starší).
3

4. 2. Predstavy o úlohe štátu
V rámci diskusie o úlohe štátu najčastejšie rezonovali nasledujúce očakávania:
 fungujúca a dostupná zdravotná starostlivosť,
 školstvo,
 a sociálne istoty v podobe dôchodkového zabezpečenia, podpory rodiny.
 Úlohou jednotlivca je dodržiavanie pravidiel, zákonov, poctivosť a zabezpečenie rodiny resp.
svojich detí.
4

5. 2. Predstavy o úlohe štátu
DÔCHODOK
 Väčšina diskutujúcich je presvedčená, že zabezpečenie dôchodku by mal mať na starosti štát.
Argumentujú, že aktuálny model je zaužívaný a vyhovujúci. Vo všetkých diskusiách však zaznel
názor podporujúci spolufinancovanie dôchodku jednotlivcom, vzhľadom na neúnosnú finančnú
záťaž systému.
 Medzi diskutujúcimi prevažuje názor, že štát by sa mal postarať o dôchodok aj tým ľuďom,
ktorí počas produktívneho veku nemysleli na dôchodok. Neexistuje však zhoda v tom, v akej
podobe a v akej miere by mal byť zohľadnená miera individuálnej zodpovednosti za nešetrenie
si na dôchodok.
 S predloženým tvrdením „štát dokáže svojim občanom dlhodobo garantovať dôchodky aspoň
na ich súčasnej úrovni“ sa respondenti nestotožňujú, celkový nesúhlas v individuálnom
hodnotení vyjadrila tomuto tvrdeniu viac ako polovica respondentov.
5

6. 2. Predstavy o úlohe štátu
VZDELÁVANIE
 Väčšina diskutujúcich je presvedčená, že vzdelávanie by malo mať na starosti štát, a malo by
byť bezplatné. Možnosť vzdelávania sa je vnímaná ako univerzálne ľudské právo, ktorého
zabezpečenie má mať na starosti štát.
 Väčšina sa tiež zhoduje v tom, že bezplatné vzdelávanie sa má týkať celého systému – teda od
základnej až po vysokú školu.
 S predloženým tvrdením „štát je zodpovedný za poskytnutie vzdelania všetkým od úrovne
základného školstva až po vysoké školstvo“ sa respondenti stotožňujú, celkový súhlas v
individuálnom hodnotení vyjadrili tomuto tvrdeniu viac ako štyri pätiny diskutujúcich.
6

7. MINIMÁLNA MZDA
 Väčšina diskutujúcich je presvedčená, že minimálna mzda by mala byť stanovená štátom. Ani v jednej z
diskusií sa neobjavil názor, že štát by nemal minimálnu mzdu určovať. Tiež podľa väčšiny diskutujúcich by
zamestnávatelia „zneužili“ situáciu bez stanovej hranice minimálnej mzdy a znížili mzdu svojim
zamestnancom pod jej hranicu.
 Aj dopady opačnej situácie – výrazné zvýšenie štátom určenej minimálnej mzdy, by malo prevažne
negatívne dopady.
7
2. Predstavy o úlohe štátu

8. ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ
 Absolútna väčšina diskutujúcich je presvedčená, že zdravotná starostlivosť by mala byť zadarmo s
tým, že jej poskytovanie má manažovať štát zo zdravotných odvodov občanov. Má zahrňovať aj
hospitalizáciu (poskytovanie stravy, ubytovanie aj dopravu sanitkou).
 Jednoznačne je zamietaná myšlienka výrazného zníženia zdravotných odvodov a doplácanie za
ošetrenie pri bežnom ochorení, narušenie princípu solidarity nie je pozitívne prijímané a sú tu aj obavy
zo zvýšených finančných nárokov za služby súvisiace so zdravím.
 S predloženým tvrdením „štát je zodpovedný za zabezpečenie kvalitnej zdravotnej starostlivosti
všetkým občanom a ľudia by nad rámec zdravotného poistenia nemali za zdravotníctvo platiť“ sa
respondenti stotožňujú, celkový súhlas v individuálnom hodnotení vyjadrila tomuto tvrdeniu väčšina
respondentov.
8
2. Predstavy o úlohe štátu

9. POMOC CHUDOBNÝM
 Väčšina diskutujúcich nesúhlasí s plošnou pomocou chudobným. Sú za adresný a diferencovaný až
individuálny prístup. Preferovaná je zásluhovosť pomoci; ďalej adresnosť pomoci a kontrola pomoci.
 Najčastejšie uvádzaným nástrojom znižovania chudoby je poskytnutie práce/ zamestnania
chudobným.
 Diskutujúci deklarovali, že vnímajú aktuálny systém pomoci Rómom ako nespravodlivý, pretože
„dostávajú peniaze zadarmo“ – podľa ich názoru, väčšina nepracuje, lebo nechce a vedome zneužívajú
systém.
 S predloženým tvrdením „štát je zodpovedný za životnú úroveň svojich občanov a mal by dohliadať na
to, aby medzi ľuďmi nevznikali príliš veľké sociálne rozdiely“ sa respondenti stotožňujú, celkový súhlas v
individuálnom hodnotení vyjadrili tomuto tvrdeniu viac ako štyri pätiny diskutujúcich.
9
2. Predstavy o úlohe štátu

10. 10
stredoškoláci mladí stredný vek starší CELKOVÉ HODNOTENIE
priemer priemer priemer priemer priemer
štandardná
odchýlka
Za socializmu mal každý zabezpečenú prácu. Práce bolo dostatok pre
všetkých.
2,13 1,71 3,00 2,88 2,45 0,85
Výrobky boli kvalitnejšie a bezpečnejšie a potraviny zdravšie ako dnes. 2,00 1,43 2,63 2,25 2,10 1,14
Ľudia si viac pomáhali, solidarizovali medzi sebou a boli si bližší. 1,00 1,71 2,88 2,75 2,10 1,04
Socializmus viedol ľudí k morálnejšiemu správaniu. Menej sa kradlo
a podvádzalo ako dnes.
0,75 0,86 2,13 2,50 1,58 1,26
Zdravotná starostlivosť za socializmu bola lepšia, ľudia sa dožívali
vyššieho veku a menej ľudí zomieralo predčasne na choroby.
1,88 0,71 2,00 1,63 1,58 1,26
Socializmus bol sociálne spravodlivejší systém ako je ten dnešný,
pretože neexistovali také veľké príjmové a majetkové rozdiely medzi
ľuďmi, ako je tomu dnes.
0,63 1,43 1,88 1,75 1,42 1,09
Na obecnej/mestskej a tiež na krajskej úrovni fungovala samospráva. 1,13 0,57 1,88 1,75 1,35 1,17
Štátne vlastníctvo podnikov bránilo tomu, aby zisky prúdili do rúk
súkromníkov, z národných podnikov profitovali všetci občania.
0,63 1,29 1,38 1,88 1,29 1,40
Vzdelávanie a školstvo bolo kvalitnejšie a vzdelanie na vyššej úrovni
ako dnes.
0,13 -0,14 2,75 2,13 1,26 1,65
Život za socializmu bol lacnejší a ľudia si zo svojho príjmu mohli dovoliť
viac.
0,75 -0,14 1,75 1,88 1,10 1,66
Socializmus bol ekonomicky životaschopný systém a hospodársky sa
mu darilo.
0,00 0,29 2,38 1,50 1,06 1,79
Za socializmu bolo bezpečnejšie. Bola nižšia kriminalita, menej vrážd,
menej sa kradlo.
-0,25 0,14 2,25 1,88 1,03 1,70
Aj za socializmu sa dalo cestovať do zahraničia. Dokonca dovolenka pri
mori bola dostupnejšia pre väčší počet obyvateľov, než je tomu dnes.
-0,50 -1,29 0,13 1,50 0,00 1,98
Socializmus v Československu nebol totalitným režimom. Ľudské práva
sa dodržiavali.
-1,00 -1,43 0,25 1,38 -0,16 1,73
Socialistický režim sa staral o lepšie životné prostredie, socialistické
podniky vypúšťali menej nečistôt do prostredia a museli dodržiavať
prísnejšie environmentálne normy ako dnes.
0,25 -0,71 0,00 -0,63 -0,26 1,67
Voľby boli slobodné a demokratické. -2,00 -2,29 -0,13 0,50 -0,94 2,10
+3
-3
3. Priemerné hodnotenie tvrdení o socializme
* Úlohou diskutujúcich bolo ohodnotiť každé tvrdenie na škále od -3 do +3; kde +3 znamená, že s daným tvrdením úplne súhlasia a -3 znamená, že s daným tvrdením
vôbec nesúhlasia . V tabuľke uvádzame priemer hodnotení za jednotlivé tvrdenia v každej diskusnej skupine zvlášť, ako aj celkovú priemerné hodnotenie.
úplne súhlasí
vôbec nesúhlas

11. 11FOCUS, Marketing & Social Research 11
rokoch
FOCUS, Marketing and Social Research
Sládkovičova 4, P.O. Box 293
810 00 Bratislava 1
Slovenská republika
Tel.: +421 2 529 31 366
E-mail: info@focus-research.sk
www.focus-research.sk
Ďakujem za pozornosť