Súvisiaci reprezentatívny prieskum agentúry Focus sa uskutočnil v apríli 2018 rámci projektu Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Búranie mýtov o socializme a sociálnom štáte. www.konzervativizmus.sk

1. Výsledky prieskumu:
Ľudia na Slovensku cítia nostalgiu za životom
v socializme a preferujú silný zaopatrovateľský štát
reprezentatívny prieskum verejnej mienky agentúra Focus, apríl 2018
Projekt Búranie mýtov o socializme a sociálnom štáte realizuje
Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
s podporou John Templeton Foundation

2. 1. Asociácie a spomienky na socializmus

3. 2. Hodnotenie tvrdení o socializme
• Z 21 sledovaných rozmanitých tvrdení o socializme v prípade
16 prevažuje u opýtaných súhlas, a to v podobe, že sa s nimi
stotožňuje viac ako polovica opýtaných.
• Pozitívne hodnotenie (spomienky) až mýty týkajúce sa
socializmu sú v silnej prevahe v mysliach obyvateľov krajiny.

4. 4
42%
39%
40%
37%
33%
29%
29%
39%
40%
38%
34%
38%
40%
40%
8%
8%
10%
13%
14%
13%
14%
4%
5%
6%
6%
6%
5%
8%
8%
8%
7%
10%
10%
13%
10%
Ľudia si viac pomáhali, solidarizovali medzi sebou a boli si bližší.
Za socializmu sa žilo bezpečnejšie, násilná kriminalita bola nižšia.
Vďaka plánovanému hospodárstvu bol dostatok užitočnej práce pre
všetkých, a preto neexistovala nezamestnanosť.
Potraviny v obchodoch boli kvalitnejšie a zdravšie ako dnes.
Socializmus viedol ľudí k morálnejšiemu správaniu.
Národné výbory za socializmu fungovali ako orgány samosprávy v
obciach, mestách a krajoch.
Socializmus bol sociálne spravodlivejší, pretože každý bol
odmeňovaný podľa výsledkov svojej práce a neboli také veľké rozdiely
v príjmoch.
rozhodne súhlasí skôr súhlasí skôr nesúhlasí rozhodne nesúhlasí nevie
81%
79%
77%
71%
71%
69%
69%
súhlas
12%
13%
16%
20%
19%
18%
22%
nesúhlas
Miera súhlasu s vybranými tvrdeniami o socializme – I.
% všetkých respondentov; apríl 2018; báza: 1 046 respondentov
Otázka: „Teraz Vám postupne prečítam niekoľko výrokov, ktoré sa týkajú obdobia socializmu do roku
1989. Pri každom z nich mi, prosím, povedzte, do akej miery s ním súhlasíte alebo nesúhlasíte.“

5. 5
35%
30%
29%
31%
24%
23%
21%
32%
36%
35%
32%
38%
37%
33%
18%
15%
19%
20%
18%
20%
26%
6%
7%
9%
7%
9%
10%
11%
9%
12%
9%
10%
11%
11%
9%
Školstvo bolo za socializmu kvalitnejšie a ľudia boli vzdelanejší ako
dnes.
Československé výrobky mali v zahraničí do roku 1989 skvelé meno a
vyvážali sa do celého sveta.
Za socializmu sa menej kradlo a podvádzalo ako dnes.
Zdravotná starostlivosť bola za socializmu lepšia, ľudia sa dožívali
vyššieho veku a menej ľudí zomieralo predčasne na choroby.
Zo štátom vlastnených podnikov profitovali všetci občania.
Socializmus bol ekonomicky životaschopný systém a hospodársky sa
mu darilo.
Životná úroveň väčšiny občanov bola za socializmu vyššia ako dnes,
ľudia si zo svojho príjmu mohli dovoliť viac.
rozhodne súhlasí skôr súhlasí skôr nesúhlasí rozhodne nesúhlasí nevie
67%
66%
64%
63%
62%
59%
55%
súhlas
24%
21%
27%
27%
27%
30%
37%
nesúhlas
Miera súhlasu s vybranými tvrdeniami o socializme – II.
% všetkých respondentov; apríl 2018; báza: 1 046 respondentov
Otázka: „Teraz Vám postupne prečítam niekoľko výrokov, ktoré sa týkajú obdobia socializmu do roku
1989. Pri každom z nich mi, prosím, povedzte, do akej miery s ním súhlasíte alebo nesúhlasíte.“

6. 6
23%
19%
14%
18%
12%
12%
8%
31%
33%
32%
27%
24%
20%
14%
23%
25%
25%
26%
27%
27%
27%
13%
14%
19%
20%
25%
32%
44%
11%
9%
11%
10%
12%
9%
8%
Socialistický režim sa viac staral o životné prostredie, továrne
vypúšťali menej škodlivín, ovzdušie aj vody boli čistejšie.
Obchody boli dobre zásobené lacným a zároveň kvalitným tovarom.
Socializmus v Československu nebol totalitným režimom, ľudské
práva sa dodržiavali.
Každý, kto poctivo pracoval a dodržiaval zákony, mohol slobodne
prejavovať svoje názory bez toho, aby bol za to akokoľvek
postihovaný.
Pred rokom 1989 existovala socialistická demokracia, voľby boli
slobodné a demokratické.
Dovolenka pri mori bola dostupnejšia pre väčší počet ľudí ako dnes.
Bežný človek, ak chcel, mohol slobodne cestovať kamkoľvek do
zahraničia.
rozhodne súhlasí skôr súhlasí skôr nesúhlasí rozhodne nesúhlasí nevie
54%
52%
45%
45%
36%
31%
22%
súhlas
35%
39%
44%
45%
52%
60%
71%
nesúhlas
Miera súhlasu s vybranými tvrdeniami o socializme – III.
% všetkých respondentov; apríl 2018; báza: 1 046 respondentov
Otázka: „Teraz Vám postupne prečítam niekoľko výrokov, ktoré sa týkajú obdobia socializmu do roku
1989. Pri každom z nich mi, prosím, povedzte, do akej miery s ním súhlasíte alebo nesúhlasíte.“

7. 7
77
75
79
59
55
69
78
82
86
89
79
81
77
72
77
77
80
77
78
79
74
60
91
51
79
83
85
73
74
63
16
16
15
10
22
20
17
16
12
9
8
13
17
23
16
16
15
16
14
18
21
36
7
16
18
10
16
12
16
16
23
7
9
6
32
23
11
5
1
2
2
13
7
7
5
8
7
5
7
8
3
5
4
2
33
4
11
1
3
11
10
15
78
SR
muž
žena
15 - 17 rokov
18 - 24 rokov
25 - 34 rokov
35 - 44 rokov
45 - 54 rokov
55 - 64 rokov
65 a viac rokov
ZŠ
SŠ bez maturity
SŠ s maturitou
VŠ
slovenská
maďarská
iná
nekvalifik. manuál. pracujúci
kvalifik. manuál. pracujúci
výkonný odborný prac. úradník
tvorivý odborný pracovník
podnikateľ, živnostník
dôchodca
študent
v domácnosti, MD
nezamestnaný
jeden
dvaja
traja
štyria
päť a viac
rozhodne+skôr súhlasí skôr+rozhodne nesúhlasí nevie
%, N = 1 046, celá vzorka
pohlavie
vek
vzdelanie
zamestnanie
77
64
81
82
90
55
69
85
78
78
76
76
88
87
82
81
77
72
66
64
76
80
77
83
76
71
70
77
82
81
75
80
76
77
16
20
15
11
8
16
15
10
16
17
23
14
5
10
13
16
16
19
22
19
14
14
15
14
17
22
24
15
16
13
17
13
18
9
7
16
4
7
2
29
17
5
6
6
1
10
7
3
5
3
7
9
12
17
10
6
9
3
8
7
6
9
2
6
8
7
6
14
SR
slobodný/á
ženatý/vydatá
rozvedený/á
vdova/vdovec
žiadny
do 300 €
301 - 500 €
501 - 700 €
701 - 900 €
901 € a viac
nevie, neuviedol
do 500 €
501 - 800 €
801 - 1 000 €
1 001 - 1 200 €
1 201 - 1 500 €
1 501 - 1 800 €
1 801 € a viac
nevie, neuviedol
menej ako 2 tisíc
2 - 5 tisíc
5 - 20 tisíc
20 - 50 tisíc
50 - 100 tisíc
nad 100 tisíc
Bratislavský
Trnavský
Trenčiansky
Nitriansky
Žilinský
Banskobystrický
Prešovský
Košický
národnosť
kraj
CELÁ VZORKA
rodinný
stav
čistý mesačný
príjem
domácnosti
počet členov
domácnosti
počet
obyvateľov
obce
Hodnotenie vybraných tvrdení: „Vďaka plánovanému hospodárstvu bol dostatok užitočnej práce
pre všetkých, a preto neexistovala nezamestnanosť.“ podľa sociálno-demografických charakteristík respondentov
čistý mesačný
osobný príjem
1 046
280
587
91
89
44
124
257
267
166
147
41
70
155
136
134
181
145
146
79
317
159
172
162
109
128
122
109
117
136
132
132
150
150
1 046
508
538
41
103
190
202
163
164
182
176
281
375
214
903
102
42
38
243
206
117
59
232
90
24
37
139
315
251
242
99

8. 8
77
81
80
81
85
88
77
84
74
74
69
69
66
82
88
93
74
67
43
96
84
64
61
16
16
15
9
14
7
21
9
22
20
16
19
19
16
10
5
21
28
12
3
12
28
11
7
3
6
10
2
4
2
7
4
6
15
13
15
2
2
2
5
5
45
1
4
7
28
SR
OĽANO - NOVA
SME RODINA – Boris Kollár
MOST-HÍD
SNS
SMER-SD
KDH
ĽS NS
SaS
iná strana
nevoliči
nerozhodnutí
žiadna
čiastočná
výrazná
pred 1989 sa žilo lepšie
žilo sa asi rovnako
teraz sa žije lepšie
nevie
socialistickej
sociálno-trhovej
ekonomike voľného trhu
nevie
rozhodne+skôr súhlasí skôr+rozhodne nesúhlasí nevie
%, N = 1 046, celá vzorka
CELÁ VZORKA
volebné
preferencie
skúsenosť so
socializmom
1 046
65
69
42
73
147
51
69
95
116
190
129
429
292
325
446
169
336
95
181
404
329
133
kedy sa žilo
ľuďom lepšie
dal by prednosť
ekonomike
Hodnotenie vybraných tvrdení: „Vďaka plánovanému hospodárstvu bol dostatok užitočnej práce
pre všetkých, a preto neexistovala nezamestnanosť.“ podľa sociálno-demografických charakteristík respondentov
77
82
79
74
71
91
79
71
60
43
86
71
54
95
81
75
78
76
72
73
74
69
89
73
78
87
16
15
13
23
9
5
14
19
30
52
9
19
38
5
15
15
16
17
17
17
20
24
7
17
21
17
9
7
3
8
4
20
4
7
10
9
4
6
10
7
4
11
7
7
11
9
6
7
4
10
8
5
4
71
SR
ľavicová
stred
pravicová
nevie
ľavicovo
naľavo od stredu
ani-ani (stred)
napravo od stredu
pravicovo
ľavicovo
ani-ani (stred)
pravicovo
niekoľkokrát do týždňa
raz za týždeň
niekoľkokrát mesačne
niekoľkokrát do roka
menej často
nikdy, nevie
denne
niekoľkokrát týždenne
menej často
vôbec
denne
niekoľkokrát týždenne
menej často
vôbec
používanie
soc.sietí
účasť na
bohoslužbách
ekonom. orientácia
(výroky) I.
ekonomická
orientácia
(sebazaradenie)
1 046
232
404
268
142
331
240
355
76
44
572
355
120
43
198
150
232
198
226
560
209
32
245
409
245
62
330
používanie
internetu
ekonom. orientácia
(výroky) II.

9. 9
55
55
55
22
40
41
52
61
64
73
55
60
54
50
55
57
42
65
59
52
48
35
71
28
53
68
64
48
48
42
37
35
38
44
35
46
42
36
33
24
31
32
38
45
36
34
54
26
31
42
45
59
26
39
47
42
28
32
40
41
45
9
10
8
34
25
13
6
3
3
3
14
8
9
6
9
9
5
9
10
5
7
6
3
33
8
5
4
4
12
12
13
45
SR
muž
žena
15 - 17 rokov
18 - 24 rokov
25 - 34 rokov
35 - 44 rokov
45 - 54 rokov
55 - 64 rokov
65 a viac rokov
ZŠ
SŠ bez maturity
SŠ s maturitou
VŠ
slovenská
maďarská
iná
nekvalifik. manuál. pracujúci
kvalifik. manuál. pracujúci
výkonný odborný prac. úradník
tvorivý odborný pracovník
podnikateľ, živnostník
dôchodca
študent
v domácnosti, MD
nezamestnaný
jeden
dvaja
traja
štyria
päť a viac
rozhodne+skôr súhlasí skôr+rozhodne nesúhlasí nevie
%, N = 1 046, celá vzorka
pohlavie
vek
vzdelanie
zamestnanie
55
39
58
67
73
30
47
63
55
60
55
28
66
66
63
56
55
54
45
25
51
61
51
52
55
64
59
47
64
49
37
56
67
57
37
42
38
25
21
43
36
31
36
34
43
57
28
28
31
38
37
38
43
54
38
31
38
45
37
27
34
42
34
45
52
35
28
26
9
20
4
8
6
27
18
6
9
6
3
15
6
6
6
6
8
9
12
21
11
8
12
3
8
9
7
12
3
7
10
9
5
17
SR
slobodný/á
ženatý/vydatá
rozvedený/á
vdova/vdovec
žiadny
do 300 €
301 - 500 €
501 - 700 €
701 - 900 €
901 € a viac
nevie, neuviedol
do 500 €
501 - 800 €
801 - 1 000 €
1 001 - 1 200 €
1 201 - 1 500 €
1 501 - 1 800 €
1 801 € a viac
nevie, neuviedol
menej ako 2 tisíc
2 - 5 tisíc
5 - 20 tisíc
20 - 50 tisíc
50 - 100 tisíc
nad 100 tisíc
Bratislavský
Trnavský
Trenčiansky
Nitriansky
Žilinský
Banskobystrický
Prešovský
Košický
národnosť
kraj
CELÁ VZORKA
rodinný
stav
čistý mesačný
príjem
domácnosti
počet členov
domácnosti
počet
obyvateľov
obce
Hodnotenie vybraných tvrdení: „Životná úroveň väčšiny občanov bola za socializmu vyššia ako dnes,
ľudia si zo svojho príjmu mohli dovoliť viac.“
podľa sociálno-demografických charakteristík respondentov
čistý mesačný
osobný príjem
1 046
280
587
91
89
44
124
257
267
166
147
41
70
155
136
134
181
145
146
79
317
159
172
162
109
128
122
109
117
136
132
132
150
150
1 046
508
538
41
103
190
202
163
164
182
176
281
375
214
903
102
42
38
243
206
117
59
232
90
24
37
139
315
251
242
99

10. 10
55
46
58
51
71
66
51
60
37
57
55
46
41
59
69
82
54
27
26
87
60
37
41
37
45
37
34
25
29
46
31
55
38
31
40
42
39
27
16
38
66
25
12
35
54
31
9
9
5
15
4
5
3
9
8
5
14
14
17
2
4
2
8
7
49
1
5
10
29
SR
OĽANO - NOVA
SME RODINA – Boris Kollár
MOST-HÍD
SNS
SMER-SD
KDH
ĽS NS
SaS
iná strana
nevoliči
nerozhodnutí
žiadna
čiastočná
výrazná
pred 1989 sa žilo lepšie
žilo sa asi rovnako
teraz sa žije lepšie
nevie
socialistickej
sociálno-trhovej
ekonomike voľného trhu
nevie
rozhodne+skôr súhlasí skôr+rozhodne nesúhlasí nevie
%, N = 1 046, celá vzorka
CELÁ VZORKA
volebné
preferencie
skúsenosť so
socializmom
1 046
65
69
42
73
147
51
69
95
116
190
129
429
292
325
446
169
336
95
181
404
329
133
kedy sa žilo
ľuďom lepšie
dal by prednosť
ekonomike
Hodnotenie vybraných tvrdení: „Životná úroveň väčšiny občanov bola za socializmu vyššia ako dnes,
ľudia si zo svojho príjmu mohli dovoliť viac.“
podľa sociálno-demografických charakteristík respondentov
55
65
60
44
46
66
58
49
50
10
62
49
35
70
61
57
55
53
46
47
56
69
70
47
60
67
37
30
33
50
32
29
33
39
42
82
31
39
57
28
34
33
36
38
42
42
38
20
26
41
41
33
29
9
5
8
6
23
6
9
12
8
8
7
12
8
2
6
10
9
9
12
11
6
11
5
13
9
7
5
51
SR
ľavicová
stred
pravicová
nevie
ľavicovo
naľavo od stredu
ani-ani (stred)
napravo od stredu
pravicovo
ľavicovo
ani-ani (stred)
pravicovo
niekoľkokrát do týždňa
raz za týždeň
niekoľkokrát mesačne
niekoľkokrát do roka
menej často
nikdy, nevie
denne
niekoľkokrát týždenne
menej často
vôbec
denne
niekoľkokrát týždenne
menej často
vôbec
používanie
soc.sietí
účasť na
bohoslužbách
ekonom. orientácia
(výroky) I.
ekonomická
orientácia
(sebazaradenie)
1 046
232
404
268
142
331
240
355
76
44
572
355
120
43
198
150
232
198
226
560
209
32
245
409
245
62
330
používanie
internetu
ekonom. orientácia
(výroky) II.

11. 11
31
30
33
10
19
25
27
34
41
44
29
36
30
30
32
26
26
39
35
30
25
21
42
12
27
35
38
27
29
20
60
61
58
63
59
64
67
62
53
49
56
56
63
61
58
67
70
49
56
66
67
74
53
60
61
55
58
57
61
60
66
9
10
9
27
22
11
5
4
6
7
15
8
7
9
10
7
5
12
10
4
8
5
5
29
13
18
7
5
12
11
14
27
SR
muž
žena
15 - 17 rokov
18 - 24 rokov
25 - 34 rokov
35 - 44 rokov
45 - 54 rokov
55 - 64 rokov
65 a viac rokov
ZŠ
SŠ bez maturity
SŠ s maturitou
VŠ
slovenská
maďarská
iná
nekvalifik. manuál. pracujúci
kvalifik. manuál. pracujúci
výkonný odborný prac. úradník
tvorivý odborný pracovník
podnikateľ, živnostník
dôchodca
študent
v domácnosti, MD
nezamestnaný
jeden
dvaja
traja
štyria
päť a viac
rozhodne+skôr súhlasí skôr+rozhodne nesúhlasí nevie
%, N = 1 046, celá vzorka
pohlavie
vek
vzdelanie
zamestnanie
31
20
36
27
41
14
19
39
36
33
29
11
25
41
43
40
32
26
23
10
28
35
24
30
34
45
42
23
39
24
27
29
44
22
60
63
58
66
51
53
60
56
57
60
66
77
63
53
49
55
62
65
64
67
60
59
64
65
57
46
49
64
58
69
64
60
50
62
9
16
6
7
8
33
21
5
6
8
5
13
12
6
8
5
6
9
13
23
12
7
11
5
9
9
9
13
3
7
9
12
6
16
SR
slobodný/á
ženatý/vydatá
rozvedený/á
vdova/vdovec
žiadny
do 300 €
301 - 500 €
501 - 700 €
701 - 900 €
901 € a viac
nevie, neuviedol
do 500 €
501 - 800 €
801 - 1 000 €
1 001 - 1 200 €
1 201 - 1 500 €
1 501 - 1 800 €
1 801 € a viac
nevie, neuviedol
menej ako 2 tisíc
2 - 5 tisíc
5 - 20 tisíc
20 - 50 tisíc
50 - 100 tisíc
nad 100 tisíc
Bratislavský
Trnavský
Trenčiansky
Nitriansky
Žilinský
Banskobystrický
Prešovský
Košický
národnosť
kraj
CELÁ VZORKA
rodinný
stav
čistý mesačný
príjem
domácnosti
počet členov
domácnosti
počet
obyvateľov
obce
Hodnotenie vybraných tvrdení: „Dovolenka pri mori bola dostupnejšia pre väčší počet ľudí ako dnes.”
podľa sociálno-demografických charakteristík respondentov
čistý mesačný
osobný príjem
1 046
280
587
91
89
44
124
257
267
166
147
41
70
155
136
134
181
145
146
79
317
159
172
162
109
128
122
109
117
136
132
132
150
150
1 046
508
538
41
103
190
202
163
164
182
176
281
375
214
903
102
42
38
243
206
117
59
232
90
24
37
139
315
251
242
99

12. 12
31
40
34
24
43
34
34
28
22
33
33
23
23
32
43
50
31
13
9
62
35
15
19
60
57
58
67
56
57
65
64
73
61
51
61
62
65
51
45
60
83
44
34
59
77
51
9
3
8
9
1
10
2
8
5
6
16
16
15
4
6
5
10
4
46
3
6
8
31
SR
OĽANO - NOVA
SME RODINA – Boris Kollár
MOST-HÍD
SNS
SMER-SD
KDH
ĽS NS
SaS
iná strana
nevoliči
nerozhodnutí
žiadna
čiastočná
výrazná
pred 1989 sa žilo lepšie
žilo sa asi rovnako
teraz sa žije lepšie
nevie
socialistickej
sociálno-trhovej
ekonomike voľného trhu
nevie
rozhodne+skôr súhlasí skôr+rozhodne nesúhlasí nevie
%, N = 1 046, celá vzorka
CELÁ VZORKA
volebné
preferencie
skúsenosť so
socializmom
1 046
65
69
42
73
147
51
69
95
116
190
129
429
292
325
446
169
336
95
181
404
329
133
kedy sa žilo
ľuďom lepšie
dal by prednosť
ekonomike
Hodnotenie vybraných tvrdení: „Dovolenka pri mori bola dostupnejšia pre väčší počet ľudí ako dnes.“
podľa sociálno-demografických charakteristík respondentov
31
38
33
27
24
38
31
29
33
8
35
29
24
36
40
42
24
33
22
25
37
33
40
23
41
39
60
55
60
68
50
56
59
61
56
87
57
61
67
59
52
49
67
60
65
64
56
56
52
66
58
45
55
9
7
8
5
26
7
10
11
11
5
8
11
9
5
8
9
10
7
13
11
7
11
8
11
8
13
6
34
SR
ľavicová
stred
pravicová
nevie
ľavicovo
naľavo od stredu
ani-ani (stred)
napravo od stredu
pravicovo
ľavicovo
ani-ani (stred)
pravicovo
niekoľkokrát do týždňa
raz za týždeň
niekoľkokrát mesačne
niekoľkokrát do roka
menej často
nikdy, nevie
denne
niekoľkokrát týždenne
menej často
vôbec
denne
niekoľkokrát týždenne
menej často
vôbec
používanie
soc.sietí
účasť na
bohoslužbách
ekonom. orientácia
(výroky) I.
ekonomická
orientácia
(sebazaradenie)
1 046
232
404
268
142
331
240
355
76
44
572
355
120
43
198
150
232
198
226
560
209
32
245
409
245
62
330
používanie
internetu
ekonom. orientácia
(výroky) II.

13. 2. Hodnotenie tvrdení o socializme
• Medzi respondentmi prevládajú pozitívne hodnotenia tvrdení
(mýtov) o socializme, najmä v sociálno-ekonomických
otázkach (menej v otázkach slobody a demokracie), a to vo
všetkých skupinách obyvateľov bez ohľadu na vzdelanie,
pracovné zaradenie alebo politickú orientáciu.
• pozitívne hodnotenia tvrdení (mýtov) o socializme sú
dominantné najmä u starších respondentov,
nekvalifikovaných manuálne pracujúcich a voličov SNS a
Smer-SD.

14. 3. Predstavy o úlohe štátu
• Z 10 vyjadrení, ktoré hovoria o silnej úlohe štátu v rôznych
oblastiach, až v 9 prípadoch prevažuje u opýtaných súhlas, a
to v podobe, že sa s nimi stotožňuje viac ako polovica
opýtaných.

15. 15
Otázka: „Teraz Vám postupne prečítam niekoľko výrokov, ktoré sa týkajú úlohy štátu v rôznych oblastiach života spoločnosti.
Pri každom z nich mi, prosím, povedzte, do akej miery s ním súhlasíte alebo nesúhlasíte.
55%
31%
32%
36%
44%
40%
9%
11%
14%
16%
19%
28%
26%
34%
5%
4%
7%
8%
11%
29%
5%
8%
5%
9%
8%
5%6%
19%
23%
21%
31%
34%
45%
17%
48%
46%
39%
36%
26%
43%
22%
17% 4%
3%
4%
5%
6%
Zdravie nie je tovar, preto štát musí garantovať, financovať a poskytovať bezplatnú
zdravotnú starostlivosť pre všetkých.
Spoplatnenie vysokoškolského štúdia by bránilo chudobnejším ľuďom študovať na
vysokých školách, preto musí štát garantovať bezplatné vzdelávanie od základnej až po
vysokú školu.
Ak by Zákonník práce nechránil zamestnancov pred svojvôľou zamestnávateľov,
zamestnanci by mali horšie pracovné podmienky, prichádzali by častejšie o prácu a
nezamestnanosť by bola vyššia.
Bez štátu a ním poskytovaných sociálnych dávok by veľká časť spoločnosti žila v
chudobe.
Vo vyspelých krajinách majú ľudia vyššiu životnú úroveň, lebo v nich štát výraznejšie
prerozdeľuje zdroje od bohatších smerom k chudobnejším.
Ľudia nie sú ochotní v dostatočnej miere dobrovoľne pomáhať ľuďom v núdzi, preto sa
o nich musí prostredníctvom sociálneho systému starať štát.
Minimálna mzda pomáha ľuďom s nízkou kvalifikáciou.
Súkromné a mimovládne organizácie nedokážu poskytovať rovnako kvalitné sociálne
služby ako štátne zariadenia, preto by mali fungovať len ako doplnok k sociálnym
službám poskytovaným štátom.
Štát dokáže svojim občanom dlhodobo garantovať dôchodky aspoň na ich súčasnej
úrovni, preto je štátny dôchodkový systém lepší ako súkromné dôchodkové systémy.
Štát by mal pomáhať ľuďom z iných krajín, ktorí prídu na Slovensko ako utečenci.
rozhodne súhlasí skôr súhlasí skôr nesúhlasí rozhodne nesúhlasí nevie
87% 11%
81% 15%
77% 17%
74% 21%
71% 21%
69% 26%
69% 26%
56% 35%
55% 37%
32% 63%
Predstavy o úlohe štátu v rôznych oblastiach života
% všetkých respondentov; apríl 2018; báza: 1 046 respondentov
súhlas nesúhlas

16. 16
81
80
82
78
82
80
81
78
82
86
78
84
83
78
82
82
72
86
84
79
81
56
87
79
83
85
83
82
79
74
15
15
14
15
10
17
17
18
13
9
14
12
14
19
15
9
23
9
13
19
16
40
8
13
15
12
11
13
14
17
19
4
5
4
7
8
3
2
4
5
5
9
4
3
4
4
9
5
6
3
3
3
4
6
8
5
4
4
4
4
7
85
SR
muž
žena
15 - 17 rokov
18 - 24 rokov
25 - 34 rokov
35 - 44 rokov
45 - 54 rokov
55 - 64 rokov
65 a viac rokov
ZŠ
SŠ bez maturity
SŠ s maturitou
VŠ
slovenská
maďarská
iná
nekvalifik. manuál. pracujúci
kvalifik. manuál. pracujúci
výkonný odborný prac. úradník
tvorivý odborný pracovník
podnikateľ, živnostník
dôchodca
študent
v domácnosti, MD
nezamestnaný
jeden
dvaja
traja
štyria
päť a viac
rozhodne+skôr súhlasí skôr+rozhodne nesúhlasí nevie
%, N = 1 046, celá vzorka
pohlavie
vek
vzdelanie
zamestnanie
81
81
81
80
89
79
80
85
82
79
77
84
86
82
83
79
79
83
79
84
81
78
82
83
80
84
81
80
85
73
89
82
73
89
15
14
16
17
5
14
13
11
15
17
20
14
6
12
15
19
18
14
16
13
14
17
12
14
18
14
18
11
9
21
8
16
25
7
4
5
4
3
6
7
8
4
4
4
3
2
7
6
2
3
4
4
5
4
5
5
6
3
2
2
2
9
6
6
3
2
3
5
SR
slobodný/á
ženatý/vydatá
rozvedený/á
vdova/vdovec
žiadny
do 300 €
301 - 500 €
501 - 700 €
701 - 900 €
901 € a viac
nevie, neuviedol
do 500 €
501 - 800 €
801 - 1 000 €
1 001 - 1 200 €
1 201 - 1 500 €
1 501 - 1 800 €
1 801 € a viac
nevie, neuviedol
menej ako 2 tisíc
2 - 5 tisíc
5 - 20 tisíc
20 - 50 tisíc
50 - 100 tisíc
nad 100 tisíc
Bratislavský
Trnavský
Trenčiansky
Nitriansky
Žilinský
Banskobystrický
Prešovský
Košický
národnosť
kraj
CELÁ VZORKA
rodinný
stav
čistý mesačný
príjem
domácnosti
počet členov
domácnosti
počet
obyvateľov
obce
Predstavy o úlohy štátu: „Spoplatnenie vysokoškolského štúdia by bránilo chudobnejším ľuďom
študovať na vysokých školách, preto musí štát garantovať bezplatné vzdelávanie
od základnej až po vysokú školu.” podľa sociálno-demografických charakteristík respondentov
čistý mesačný
osobný príjem
1 046
280
587
91
89
44
124
257
267
166
147
41
70
155
136
134
181
145
146
79
317
159
172
162
109
128
122
109
117
136
132
132
150
150
1 046
508
538
41
103
190
202
163
164
182
176
281
375
214
903
102
42
38
243
206
117
59
232
90
24
37
139
315
251
242
99

17. 17
81
86
78
85
77
86
80
85
79
83
78
81
80
78
86
87
75
81
68
86
88
77
67
15
9
20
10
21
9
19
13
18
14
17
13
15
19
9
10
23
17
13
11
11
22
11
4
5
3
6
3
5
2
2
3
2
6
6
4
3
5
4
2
2
19
3
1
2
22
SR
OĽANO - NOVA
SME RODINA – Boris Kollár
MOST-HÍD
SNS
SMER-SD
KDH
ĽS NS
SaS
iná strana
nevoliči
nerozhodnutí
žiadna
čiastočná
výrazná
pred 1989 sa žilo lepšie
žilo sa asi rovnako
teraz sa žije lepšie
nevie
socialistickej
sociálno-trhovej
ekonomike voľného trhu
nevie
rozhodne+skôr súhlasí skôr+rozhodne nesúhlasí nevie
%, N = 1 046, celá vzorka
CELÁ VZORKA
volebné
preferencie
skúsenosť so
socializmom
1 046
65
69
42
73
147
51
69
95
116
190
129
429
292
325
446
169
336
95
181
404
329
133
kedy sa žilo
ľuďom lepšie
dal by prednosť
ekonomike
81
83
82
81
78
92
84
72
82
60
89
72
74
85
80
80
85
83
78
83
77
63
83
84
77
85
15
15
14
16
12
6
12
21
17
38
9
21
25
11
18
12
13
14
17
14
18
19
11
14
23
10
10
4
2
4
3
10
2
4
7
1
2
3
7
2
4
3
8
3
4
5
3
5
19
6
3
4
13
5
73
SR
ľavicová
stred
pravicová
nevie
ľavicovo
naľavo od stredu
ani-ani (stred)
napravo od stredu
pravicovo
ľavicovo
ani-ani (stred)
pravicovo
niekoľkokrát do týždňa
raz za týždeň
niekoľkokrát mesačne
niekoľkokrát do roka
menej často
nikdy, nevie
denne
niekoľkokrát týždenne
menej často
vôbec
denne
niekoľkokrát týždenne
menej často
vôbec
používanie
soc.sietí
účasť na
bohoslužbách
ekonom. orientácia
(výroky) I.
ekonomická
orientácia
(sebazaradenie)
1 046
232
404
268
142
331
240
355
76
44
572
355
120
43
198
150
232
198
226
560
209
32
245
409
245
62
330
používanie
internetu
ekonom. orientácia
(výroky) II.
Predstavy o úlohy štátu: „Spoplatnenie vysokoškolského štúdia by bránilo chudobnejším ľuďom
študovať na vysokých školách, preto musí štát garantovať bezplatné vzdelávanie
od základnej až po vysokú školu.” podľa sociálno-demografických charakteristík respondentov

18. 18
56
55
57
29
42
50
61
55
64
64
53
58
58
51
56
48
63
68
60
53
45
55
66
36
50
63
63
53
52
40
35
37
34
42
44
41
35
40
27
27
32
34
33
43
35
37
30
24
34
38
50
40
25
41
37
38
30
31
37
38
44
9
9
9
29
14
9
4
6
9
9
15
8
9
6
8
15
7
8
6
9
5
6
9
23
11
12
7
7
10
10
16
52
SR
muž
žena
15 - 17 rokov
18 - 24 rokov
25 - 34 rokov
35 - 44 rokov
45 - 54 rokov
55 - 64 rokov
65 a viac rokov
ZŠ
SŠ bez maturity
SŠ s maturitou
VŠ
slovenská
maďarská
iná
nekvalifik. manuál. pracujúci
kvalifik. manuál. pracujúci
výkonný odborný prac. úradník
tvorivý odborný pracovník
podnikateľ, živnostník
dôchodca
študent
v domácnosti, MD
nezamestnaný
jeden
dvaja
traja
štyria
päť a viac
rozhodne+skôr súhlasí skôr+rozhodne nesúhlasí nevie
%, N = 1 046, celá vzorka
pohlavie
vek
vzdelanie
zamestnanie
56
48
58
55
65
35
49
62
64
50
52
48
59
65
62
59
60
52
44
40
53
60
52
58
63
55
59
49
68
57
47
55
64
49
35
38
36
35
25
43
35
32
28
43
42
37
30
25
35
37
31
39
47
41
37
33
38
33
32
36
37
41
28
31
44
41
33
29
9
14
6
10
11
22
17
6
8
7
6
16
12
10
3
5
9
9
10
19
10
8
11
9
5
9
5
10
4
12
9
5
3
23
SR
slobodný/á
ženatý/vydatá
rozvedený/á
vdova/vdovec
žiadny
do 300 €
301 - 500 €
501 - 700 €
701 - 900 €
901 € a viac
nevie, neuviedol
do 500 €
501 - 800 €
801 - 1 000 €
1 001 - 1 200 €
1 201 - 1 500 €
1 501 - 1 800 €
1 801 € a viac
nevie, neuviedol
menej ako 2 tisíc
2 - 5 tisíc
5 - 20 tisíc
20 - 50 tisíc
50 - 100 tisíc
nad 100 tisíc
Bratislavský
Trnavský
Trenčiansky
Nitriansky
Žilinský
Banskobystrický
Prešovský
Košický
národnosť
kraj
CELÁ VZORKA
rodinný
stav
čistý mesačný
príjem
domácnosti
počet členov
domácnosti
počet
obyvateľov
obce
Predstavy o úlohy štátu: „Súkromné a mimovládne organizácie nedokážu poskytovať rovnako kvalitné
sociálne služby ako štátne zariadenia, preto by mali fungovať len ako doplnok k sociálnym službám
poskytovaným štátom.” podľa sociálno-demografických charakteristík respondentov
čistý mesačný
osobný príjem
1 046
280
587
91
89
44
124
257
267
166
147
41
70
155
136
134
181
145
146
79
317
159
172
162
109
128
122
109
117
136
132
132
150
150
1 046
508
538
41
103
190
202
163
164
182
176
281
375
214
903
102
42
38
243
206
117
59
232
90
24
37
139
315
251
242
99

19. 19
56
58
58
60
61
70
56
56
43
60
54
42
48
59
63
69
57
42
42
78
59
45
43
35
34
37
30
34
24
39
37
56
34
34
37
41
35
28
25
38
51
26
16
36
48
26
9
8
5
10
5
7
5
7
1
5
13
22
11
6
9
7
5
7
32
6
5
6
32
SR
OĽANO - NOVA
SME RODINA – Boris Kollár
MOST-HÍD
SNS
SMER-SD
KDH
ĽS NS
SaS
iná strana
nevoliči
nerozhodnutí
žiadna
čiastočná
výrazná
pred 1989 sa žilo lepšie
žilo sa asi rovnako
teraz sa žije lepšie
nevie
socialistickej
sociálno-trhovej
ekonomike voľného trhu
nevie
rozhodne+skôr súhlasí skôr+rozhodne nesúhlasí nevie
%, N = 1 046, celá vzorka
CELÁ VZORKA
volebné
preferencie
skúsenosť so
socializmom
1 046
65
69
42
73
147
51
69
95
116
190
129
429
292
325
446
169
336
95
181
404
329
133
kedy sa žilo
ľuďom lepšie
dal by prednosť
ekonomike
56
65
60
49
43
65
59
50
46
31
63
50
41
59
59
59
56
54
52
51
59
43
65
49
61
66
35
30
32
46
33
28
31
38
51
64
29
38
56
29
34
31
34
39
39
40
34
43
24
41
40
30
26
9
5
8
6
24
7
10
12
3
5
8
12
4
12
7
10
10
8
9
9
7
14
10
11
7
9
8
53
SR
ľavicová
stred
pravicová
nevie
ľavicovo
naľavo od stredu
ani-ani (stred)
napravo od stredu
pravicovo
ľavicovo
ani-ani (stred)
pravicovo
niekoľkokrát do týždňa
raz za týždeň
niekoľkokrát mesačne
niekoľkokrát do roka
menej často
nikdy, nevie
denne
niekoľkokrát týždenne
menej často
vôbec
denne
niekoľkokrát týždenne
menej často
vôbec
používanie
soc.sietí
účasť na
bohoslužbách
ekonom. orientácia
(výroky) I.
ekonomická
orientácia
(sebazaradenie)
1 046
232
404
268
142
331
240
355
76
44
572
355
120
43
198
150
232
198
226
560
209
32
245
409
245
62
330
používanie
internetu
ekonom. orientácia
(výroky) II.
Predstavy o úlohy štátu: „Súkromné a mimovládne organizácie nedokážu poskytovať rovnako kvalitné
sociálne služby ako štátne zariadenia, preto by mali fungovať len ako doplnok k sociálnym službám
poskytovaným štátom.” podľa sociálno-demografických charakteristík respondentov

20. 20
32
30
34
22
37
34
31
33
30
32
29
31
34
33
33
19
42
26
34
29
35
27
32
31
34
32
32
33
33
29
63
65
61
73
55
62
66
63
66
62
65
65
62
62
62
73
54
66
63
66
61
69
63
62
51
62
62
65
63
61
65
5
5
5
5
9
4
4
4
4
6
7
4
4
5
5
7
4
9
3
6
4
4
6
8
5
7
4
4
6
6
49
SR
muž
žena
15 - 17 rokov
18 - 24 rokov
25 - 34 rokov
35 - 44 rokov
45 - 54 rokov
55 - 64 rokov
65 a viac rokov
ZŠ
SŠ bez maturity
SŠ s maturitou
VŠ
slovenská
maďarská
iná
nekvalifik. manuál. pracujúci
kvalifik. manuál. pracujúci
výkonný odborný prac. úradník
tvorivý odborný pracovník
podnikateľ, živnostník
dôchodca
študent
v domácnosti, MD
nezamestnaný
jeden
dvaja
traja
štyria
päť a viac
rozhodne+skôr súhlasí skôr+rozhodne nesúhlasí nevie
%, N = 1 046, celá vzorka
pohlavie
vek
vzdelanie
zamestnanie
32
32
33
25
34
25
37
32
32
32
33
23
33
30
35
33
34
33
31
26
32
35
29
33
33
33
33
35
25
25
29
31
49
29
63
61
64
70
61
68
56
63
63
65
64
70
62
63
62
63
61
63
66
65
63
59
66
65
63
61
63
60
70
70
67
66
50
62
5
7
4
5
5
6
7
5
5
4
3
7
6
7
3
4
5
4
4
9
5
6
5
2
4
6
4
6
5
6
4
3
1
9
SR
slobodný/á
ženatý/vydatá
rozvedený/á
vdova/vdovec
žiadny
do 300 €
301 - 500 €
501 - 700 €
701 - 900 €
901 € a viac
nevie, neuviedol
do 500 €
501 - 800 €
801 - 1 000 €
1 001 - 1 200 €
1 201 - 1 500 €
1 501 - 1 800 €
1 801 € a viac
nevie, neuviedol
menej ako 2 tisíc
2 - 5 tisíc
5 - 20 tisíc
20 - 50 tisíc
50 - 100 tisíc
nad 100 tisíc
Bratislavský
Trnavský
Trenčiansky
Nitriansky
Žilinský
Banskobystrický
Prešovský
Košický
národnosť
kraj
CELÁ VZORKA
rodinný
stav
čistý mesačný
príjem
domácnosti
počet členov
domácnosti
počet
obyvateľov
obce
Predstavy o úlohy štátu: „Štát by mal pomáhať ľuďom z iných krajín,
ktorí prídu na Slovensko ako utečenci.” podľa sociálno-demografických charakteristík respondentov
čistý mesačný
osobný príjem
1 046
280
587
91
89
44
124
257
267
166
147
41
70
155
136
134
181
145
146
79
317
159
172
162
109
128
122
109
117
136
132
132
150
150
1 046
508
538
41
103
190
202
163
164
182
176
281
375
214
903
102
42
38
243
206
117
59
232
90
24
37
139
315
251
242
99

21. 21
32
42
38
20
25
31
43
18
35
45
33
21
34
31
31
27
31
39
35
28
33
33
32
63
50
62
74
72
62
51
81
61
53
62
70
61
65
64
69
66
59
46
68
65
65
48
5
8
6
2
7
6
1
4
2
5
9
5
4
6
4
3
3
20
4
2
2
20
SR
OĽANO - NOVA
SME RODINA – Boris Kollár
MOST-HÍD
SNS
SMER-SD
KDH
ĽS NS
SaS
iná strana
nevoliči
nerozhodnutí
žiadna
čiastočná
výrazná
pred 1989 sa žilo lepšie
žilo sa asi rovnako
teraz sa žije lepšie
nevie
socialistickej
sociálno-trhovej
ekonomike voľného trhu
nevie
rozhodne+skôr súhlasí skôr+rozhodne nesúhlasí nevie
%, N = 1 046, celá vzorka
CELÁ VZORKA
volebné
preferencie
skúsenosť so
socializmom
1 046
65
69
42
73
147
51
69
95
116
190
129
429
292
325
446
169
336
95
181
404
329
133
kedy sa žilo
ľuďom lepšie
dal by prednosť
ekonomike
32
36
30
36
25
21
28
38
50
51
24
38
50
47
35
35
33
28
27
32
34
31
31
33
35
32
63
62
65
60
65
75
67
56
46
47
71
56
46
47
59
61
62
67
68
64
62
61
62
64
64
58
63
5
2
5
4
10
4
5
6
4
2
4
6
4
6
6
4
5
5
5
4
4
8
7
4
6
8
5
30
SR
ľavicová
stred
pravicová
nevie
ľavicovo
naľavo od stredu
ani-ani (stred)
napravo od stredu
pravicovo
ľavicovo
ani-ani (stred)
pravicovo
niekoľkokrát do týždňa
raz za týždeň
niekoľkokrát mesačne
niekoľkokrát do roka
menej často
nikdy, nevie
denne
niekoľkokrát týždenne
menej často
vôbec
denne
niekoľkokrát týždenne
menej často
vôbec
používanie
soc.sietí
účasť na
bohoslužbách
ekonom. orientácia
(výroky) I.
ekonomická
orientácia
(sebazaradenie)
1 046
232
404
268
142
331
240
355
76
44
572
355
120
43
198
150
232
198
226
560
209
32
245
409
245
62
330
používanie
internetu
ekonom. orientácia
(výroky) II.
Predstavy o úlohy štátu: „Štát by mal pomáhať ľuďom z iných krajín,
ktorí prídu na Slovensko ako utečenci.” podľa sociálno-demografických charakteristík respondentov

22. 3. Predstavy o úlohe štátu
• Pohľad výraznej väčšiny respondentov na úlohu štátu
môžeme hodnotiť ako silno kolektivistický, etatistický, či
socialistický.

23. 4. Pravo-ľavé zaradenie v ekonomických veciach
• Pri sebazaradení na pravo-ľavom spektre v ekonomických
veciach, mierne prevažujú respondenti hlásiaci sa k pravici
nad respondentmi hlásiacimi sa k ľavici, najviac respondentov
sa však hlási k stredu
• Pri triedení respondentov podľa preferovania jedného z dvoch
protichodných ekonomických prístupov v rôznych
spoločenských oblastiach, sme väčšinu respondentov
zadefinovali ako ľavicových, pravicoví respondenti tvorili
výraznú menšinu

24. nevie
14%
ľavicovo
7%
pravicovo
10%
napravo od stredu
15%
ani ľavicovo/ ani
pravicovo (stred)
39%
naľavo od stredu
15%
24
PRAVICOVÉ
26%
Sebazaradenie v ekonomických veciach
% všetkých respondentov; apríl 2018; báza: 1 046 respondentov
Otázka: „V ekonomických veciach sa považujete skôr za pravicovo zmýšľajúceho alebo skôr za ľavicovo zmýšľajúceho človeka?“
ANI-ANI
39%

25. pravicovo
4%
napravo od
stredu
7%
ani ľavicovo/
ani pravicovo
(stred)
34%
naľavo od
stredu
23%
ľavicovo
32%
25
PRAVICOVÉ
11%
Zaradenie respondentov na základe postojov k dvojiciam výrokov –
ekonomická orientácia I.
% všetkých respondentov; apríl 2018; báza: 1 046 respondentov
ANI-ANI
34%

26. 26Otázka: „Prečítam Vám postupne vždy dvojicu výrokov. Pri každej dvojici mi, prosím, povedzte, s ktorým z výrokov súhlasíte?”
44%
23%
32%
28%
32%
34%
13%
16%
21%
24%
28%
10%
16%
22%
26%
16%
19%
39%
22%
18%
10%
7%
35%
19%
29%
24%
24%
12%
15%
17%
7%
8%
Štát by mal čo najviac chrániť zamestnancov a ich
práva voči zamestnávateľom.
Štát by mal zabezpečiť, aby mal každý prácu a slušnú
životnú úroveň.
V hospodárstve sú viaceré oblasti, ktoré by nemali
patriť do súkromných rúk a mal by ich vlastniť a
spravovať štát.
Je spravodlivé, ak štát prerozdeľuje prostriedky
bohatších ľudí v prospech chudobnejších, pretože
tým znižuje sociálnu nerovnosť v spoločnosti.
Existuje mnoho oblastí, kde sú potrebné zásahy štátu
do ekonomiky.
Ak štát svoje výdavky používa a investuje rozumne,
prispieva tým k hospodárskemu rastu, preto by sa
štátne výdavky nemali za každú cenu obmedzovať.
Vo verejnom záujme možno súkromné vlastníctvo
obmedziť, verejný záujem musí mať prednosť pred
súkromným.
Postoje k miere intervencie štátu v rôznych ekonomických otázkach
% všetkých respondentov; apríl 2018; báza: 1 046 respondentov
Zamestnávatelia by mali mať čo najvoľnejšie ruky pri
rozhodovaní o podmienkach práce a pri odmeňovaní
zamestnancov.
O svoju prácu a životnú úroveň by sa mal postarať
predovšetkým každý sám.
Štát by nemal vôbec podnikať a vlastniť podniky a
hospodárske subjekty.
Je nesprávne, ak štát zaťažuje nadpriemerne
zarábajúcich a majetnejších ľudí príliš vysokými daňami
a odvodmi, pretože tým obmedzuje iniciatívu ľudí
a hospodársky rast.
Čím menej zásahov štátu do ekonomiky, tým lepšie.
Výdavky štátu by mali byť čo najnižšie, štát by mal
ponechať čo najviac peňazí ľuďom a firmám, ktoré s nimi
dokážu naložiť lepšie.
Súkromné vlastníctvo je nedotknuteľné, zásahy doňho sú
možné iba vo výnimočných prípadoch.
jednoznačne s výrokom A skôr s výrokom A ani, ani skôr s výrokom B jednoznačne s
výrokom B
výroky ľavicovej orientácie výroky pravicovej orientácie

27. 27
Stĺpcové % Sebazaradeni
e - ľavicové
Sebazaradeni
e - stred
Sebazaradeni
e - pravicové
Sebazaradenie -
nevie
Zaradenie na základe
výrokov – ľavicové
63,8 54,2 44,0 61,7
Zaradenie na základe
výrokov – ani-ani (stred)
27,2 36,9 36,9 30,5
Zaradenie na základe
výrokov – pravicové
9,1 8,9 19,0 7,8
100% 100% 100% 100%
Riadkové % Sebazaradenie
- ľavicové
Sebazaradenie
- stred
Sebazaradenie
- pravicové
Sebazaradenie
- nevie
Zaradenie na základe
výrokov – ľavicové
25,9 38,3 20,6 15,2 100%
Zaradenie na základe
výrokov – ani-ani (stred)
17,8 42,1 28,0 12,1 100%
Zaradenie na základe
výrokov – pravicové
17,6 30,3 42,9 9,2 100%
Zaradenie na základe výrokov verzus sebazaradenie v ekonomických veciach
% všetkých respondentov; apríl 2018; báza: 1 046 respondentov