Prehľad článkov v časopise Geografia 2/2012: Anna Mydlová: Stredný Ural Daniel Gurňák: Rumunsko – päť rokov po vstupe do EÚ Ema Mišúnová: Ostrov Bali – vyhľadávaná destinácia Indonézie Ladislav Tolmáči, Daniel Gurňák, František Križan, Pavel Sadloň: Geografické testy pre stredné školy 1 – 2012 Magda Zaťková: Čiernohronskej železničke pribudli kilometre Ján Lacika: Dolný Zemplín

2. Múzejno-dokumentačné centrum ŽSR
Foto Ján Lacika
V priestoroch Starého depa železničnej stanice Bratislava-východ zriadili pozoruhodné dopravné múzeum. Každoro-
čne v júni je dejiskom celoslovenského zrazu historických želeničných vozidiel RENDEZ. Podujatie, ktoré sa tečí
obrovskému záujmu odbornej aj laickej verejnosti, je skvelou príležitosťou vidieť v akcii staré i novšie rušne a iné
železničné vozidlá s patričným výkladom odborníkov.

3. Geografia
Redakčná rada
RNDr. M. Bizubová Ročník 20
Doc. RNDr. K. Čižmárová, CSc.
Doc. RNDr. A. Dubcová, CSc.
RNDr. Štefan Karolčík, PhD.
Číslo 2
RNDr. F. Kele, CSc.
RNDr. Peter Likavský, CSc. 2012
Mgr. Ľ. Matoušková
Prof. RNDr. J. Mazúrek, CSc.
Prof. RNDr. E. Michaeli, CSc.
Časopis pre základné, stredné a vysoké školy
cena 1,50 EUR
Prof. RNDr. J. Mládek, DrSc.
RNDr. M. Nogová
Doc. RNDr. R. Novodomec, CSc.
Mgr. Miloslav Ofúkaný
Prof. RNDr. J. Oťaheľ, CSc.
RNDr. Pavel Sadloň
RNDr. M. Zaťková
OBSAH
Časopis vychádza v spolupráci s:
Geografickým ústavom SAV
a GEOINFORMATIKA.SK
Redakcia 40/ Stredný Ural
Doc. RNDr. Ján Lacika, CSc. – šéfredaktor
Prof. RNDr. Ladislav Tolmáči, PhD. Anna Mydlová
Adresa redakcie
Časopis Geografia 45/ Rumunsko – päť rokov po vstupe do EÚ
Štefánikova 49
814 73 Bratislava Daniel Gurňák
Telefón: 02/524 927 51
Časopis vychádza štvrťročne. Cena jedného 51/ Ostrov Bali – vyhľadávaná destinácia Indonézie
čísla je 1,50 EUR.
Vydáva: Ing. Eva Jankovičová,
Ema Mišúnová
Geo-servis, Opletalova 54, 841 07 Bratislava,
IČO: 32219059. 57/ Geografické testy pre stredné školy 1 – 2012
Číslo 2 bolo odovzdané do tlače 30. 11. 2012
a vydané 10. 12. 2012.
Ladislav Tolmáči, Daniel Gurňák, František Križan, Pavel
Evidenčné číslo per. tlače: EV 504/08
Na vydávanie časopisu prispieva finančnou Sadloň
dotáciou Ministerstvo školstva, vedy, výsku-
mu a športu Slovenskej republiky. 61/Čiernohronskej železničke pribudli kilometre
Objednávky na predplatné prijíma každá poš-
ta a doručovateľ Slovenskej pošty. Objednáv- Magda Zaťková
ky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta,
a.s., Stredisko predplatného tlače, Námestie 67/ Dolný Zemplín
slobody 27, 810 05 Bratislava 15, e-mail:
zahranicna.tlac @slposta.sk. Ján Lacika
Príspevky sa honorujú. Nevyžiadané ruko-
pisy sa nevracajú.
Časopis Geografia
si môžete objednať na adrese:
Geo-servis
P. O. Box 241
850 00 Bratislava 5
alebo e-mailom na adrese:
geoservis@stonline.sk
Objednávku časopisu Geografia napíšte
čitateľne, uveďte plné meno a adresu s PSČ
a počet objednávaných výtlačkov. Uveďte,
od ktorého čísla si časopis objednávate.
Predplatné uhradíte na základe zaslanej
faktúry.
Predplatné na rok: 10,- EUR/241,- SK (6,- Obr. na prvej strane obálky: Vinice v okolí Malej Tŕne. Foto J. Lacika
EUR + 4,- EUR poštovné + balné). Platí sa za
kalendárny rok, nie za školský rok. Ak si ča-
sopis objednáte až od druhého, resp. tretieho
alebo štvrtého čísla, zaplaťte príslušnú časť
predplatného.
Časopis Geografia nájdete na:
ISSN 1335-9258 www.geoinformatika.sk
39

4. 2/2012 GEOGRAFIA REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA
Stredný Ural
Anna Mydlová
Rusko je štátom dvoch svetadielov – zaberá veľkú časť východnej
a severovýchodnej Európy a Ázie. Hranicu medzi týmito dvoma
svetadielmi tvorí pohorie Ural dlhé 2 500 km (KAŠPAROVSKÝ 2005). Úzke
staré pohorie sa tiahne v poludníkovom smere od Severného ľadového
oceánu naprieč celým Ruskom na juh takmer až po Kaspické more. Ural
je v súčasnosti nevysoké pohorie, jeho najvyšší bod sa nachádza v jeho s lipami, brezami a borovicami. Nachá-
severnej časti v Subpolárnom Urale. Je to vrch Narodnaja a meria 1 895 m dzajú sa tu dve chránené prírodné rezer-
n. m. (TOLMÁČI a GAJDOŠ 2011). Z geografického hľadiska sa Ural delí vácie Visimski a Basegi a známa ľadová
na päť celkov, a to Južný Ural, Stredný Ural, Severný Ural, Subpolárny Ural jaskyňa Kurgunskaja. Na území sa vy-
a Polárny Ural. Na východ od tejto hranice sa rozprestiera obrovské územie skytujú bohaté ložiská vzácnych kame-
Sibíri. Ural navyše predstavuje v krajine výraznú líniu oddeľujúcu dve ňov známe ako Murzinsko-Adujski pás.
rozsiahle nížinaté oblasti a to Východoeurópsku rovinu a Západosibírsku Najväčšími a najznámejšími mestami
rovinu. Pohorie Ural, okrem toho, že je od dávna hranicou medzi Európou Stredného Uralu sú mestá Jekaterinburg,
a Áziou, je známe hlavne bohatými ložiskami nerastných surovín Perm a Nižnij Tagil. V predhorí Uralu je
a priemyselnou výrobou. Tá je charakteristická pre väčšinu miest na významným centrom aj mesto Ťumen.
Urale, ktoré boli zväčša zakladané pri ložiskách nerastných surovín. Ťažba Zaujímavým historickým miestom je
podmienila ich ďalší rozvoj. Následný rozmach v 20. storočí závisel od mestečko Nevjansk so svojou „šikmou
umiestnenia spracovateľského a výrobného závodu. Mnohé priemyselné vežou“, kde boli ložiská železnej rudy
závody dodnes zabezpečujú a výrazne podporujú fungovanie miest a život objavené už koncom 17. storočia. V mes-
ich obyvateľov. Ural však môže okrem nerastov a priemyslu ponúknuť tách na Strednom Urale sa ťažba a ťažký
oveľa viac. Príroda na Urale sa výrazne líši od okolitých rovinatých priemysel intenzívne rozvíja vyše 250 ro-
regiónov. Malebné zalesnené kopce, skalnaté vrchy, rieky prerezávajúce kov. Ich prítomnosť má negatívny dopad
odolné horniny, jazerá učupené v horách, bohatá fauna a flóra. na životné prostredie tejto oblasti. Sú to
však významné ekonomické základne
štátu. Napriek tomu má Stredný Ural
väčšinou zachovalú a krásnu prírodu.
Stredný Ural binsk. Rozprestiera sa na rozlohe 230 532
km², zo severu na juh meria 486 km a zo
Stredný Ural je najužšia a najniž- západu na východ v najširšom mieste 809 Jekaterinburg
šia časť pohoria Ural. Nadmorská výš- km1. Je málo členitý, hladko modelova-
ka siaha len do 1 000 m n. m. Najvyšší Jekaterinburg sa nachádza v strede
ný, okrem niekoľkých vrcholov takmer
vrch Stredného Uralu Basegi meria 994 euroázijského kontinentu, priamo na
súvisle zalesnený. Vo vyšších polohách
m n. m. Stredný Ural sa tiahne takmer hranici Európy a Ázie, podľa čoho sa aj
ho pokrývajú smrekovo jedľové ihlična-
od mesta Verchoturja až po mesto Čelja- nazýva „Okno do Ázie.“ Jekaterinburg je
té lesy, nižšie rastú ihličnany zmiešané
považovaný za neoficiálne hlavné mesto
celého Uralu. Leží na východných sva-
Foto A. Mydlová
hoch pohoria na rieke Iset. Matematicko-
geografickú polohu určujú súradnice 56°
50‘ severnej šírky a 60° 35‘ východnej dĺž-
ky. Mesto zaberá plochu 491 km². S poč-
tom obyvateľov 1 404 701 (apríl 2012) je
štvrtým najväčším mestom Ruskej fe-
derácie2. Je to jedno z najdynamickejšie
sa rozvíjajúcich a prosperujúcich miest
štátu. Je administratívnym centrom
Sverdlovskej oblasti a Uralského federál-
neho okruhu. V súčasnosti je dôležitým
priemyselným, dopravným, finančným,
vzdelávacím, vedeckým a kultúrnym
centrom.
Časový rozdiel medzi Moskvou
a Jekaterinburgom je 2 hodiny. Vzdia-
lenosť medzi Moskvou a Jekaterin-
burgom je 1 667 km. Let z Moskvy do
Jekaterinburgu trvá 2 hodiny a cesta
Prírodné krásy Stredného Uralu vlakom takmer 30 hodín.
40

5. REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA 2/2012 GEOGRAFIA
Foto A. Mydlová
prebieha stavebný boom a jednotlivé
štvrte sa zapĺňajú novými modernými
budovami, počnúc biznis centrami, ná-
kupnými strediskami až po moderné
obytné domy. V centre stojí vyše 40-po-
schodový mrakodrap, ktorý návštevní-
kom ponúka vyhliadku na mesto. Jekate-
rinburg je oveľa modernejší a vyspelejší
ako ostatné mestá za Uralom. V samotnej
architektúre vidieť, že do mesta plynie
veľa investícii a to aj od zahraničných in-
vestorov. Celkový vzhľad mesta pôsobí
oveľa európskejšie ako je tomu u iných
miest Uralu a Sibíri. Je tu vidieť a cítiť
jasný zahraničný vplyv. Mesto udržiava
intenzívne hospodárske vzťahy so 129
krajinami. Hlavnými obchodnými part-
nermi podnikov sú Holandsko, Nemec-
ko, Francúzsko, Taliansko, Čína a Kaza-
chstan. V súčasnosti v Jekaterinburgu
Centrum Jekaterinburgu pôsobí vyše 20 zahraničných konzulár-
nych úradov2.
Jekaterinburg bol založený v roku a zakladali sa nové závody (Uralmash Jekaterinburg je už vyše dve storočia
1723 cárom Petrom I. Veľkým, ktorý tu a iné). Začiatkom štyridsiatych rokov významným dopravným uzlom krajiny.
dal vybudovať závod na spracovanie v meste pôsobilo 85 štátnych podnikov V súčasnosti sa v ňom križuje 7 železnič-
kovov a postaviť osadu. Pomenovanie celonárodného a regionálneho význa- ných tratí, čo robí Jekaterinburg tretím
získal po cárovnej Kataríne I., manžel- mu. Strojársky priemysel a kovovýroba najdôležitejším železničným centrom
ke Petra I. V 18. storočí sa Jekaterinburg vyprodukovali až 40 % z celkového ob- Ruska. Mestom prechádza Transsibírska
stal hlavným administratívnym centrom jemu výroby. magistrála, ktorá spája európsku a ázij-
ťažobného priemyslu pre oblasť Uralu skú časť Ruska. Vedľajšie linky z hlavnej
Ďalšia významná zmena v priemy-
a Sibíri. V roku 1781 mu cárovná Katarí- trasy zabezpečujú cez Kazachstan pria-
selnom obraze mesta nastala v rokoch
na II. udelila štatút mesta. V roku 1726 sa me spojenie s republikami strednej Ázie.
Veľkej vlasteneckej vojny v rokoch 1941
v Jekaterinburgu začali raziť prvé mede- Po dobudovaní moderných dopravných
až 1945. Viac ako 50 podnikov z celej kra-
né mince v krajine. Jekaterinburská min- komplexov, ktoré výrazne skvalitnia
jiny bolo presťahovaných do Jekaterin-
covňa produkovala až 80 % všetkých me- dopravnú infraštruktúru, sa cez mesto
burgu, zakladali sa nové podniky a staré
dených mincí v Rusku. Prevádzka bola prepraví až štvrtina objemu nákladnej
stále viac a viac expandovali. Počas voj-
zastavená v roku 1876. Priamo na území železničnej dopravy v krajine. Medzi-
nových rokov sa objem produkcie zvýšil
mesta boli objavené aj ložiská zlata, dra- národné letisko Koltsovo je jedným z 20
šesťnásobne. V povojnových rokoch sa
hokamov a polodrahokamov, ktoré zdo- najväčších tranzitných letísk v Rusku. Po
výroba zamerala aj na spracovanie ropy,
bili mnoho kráľovských komnát. V roku ukončení rekonštrukcie bude najväčším
textilný priemysel a stavbu veľkých pa-
1807 mesto získalo titul tzv. „banícke- a najmodernejším letiskom za Uralom.
nelových obytných domov. Stále expan-
ho mesta“, čo znamenalo, že malo svoje V objeme osobnej a nákladnej dopravy
doval aj zbrojársky priemysel. V decem-
vlastné zákony, súdnictvo a vojsko. ho dnes prekonajú len letiská v Moskve
bri 1991 sa mesto vrátilo k svojmu pôvod-
Koncom 19. storočia sa začali prudko nému názvu Jekaterinburg2. a Sankt Peterburgu2. V meste je vybudo-
rozvíjať aj verejné služby, doprava a fi- vaná aj jedna linka metra, ktoré sa po-
Dnešný Jekaterinburg je moderné stupne dostavuje a rozširuje.
nančný sektor. Sídlo tu mala prvá sibír-
priemyselné, finančné a obchodné cen-
ska obchodná banka, jedna z hlavných Jekaterinburg je jedným z hlavných
trum, najväčšie vo východnej časti Ruska.
bánk v Rusku. Prvý železničný úsek na vzdelávacích centier v Rusku, ktoré sa
V priemyselnej výrobe dominuje strojár-
Urale spojil mestá Jekaterinburg a Perm môže v oblasti vzdelávania pochváliť bo-
sky a hutnícky priemysel, významný je
v roku 1878. V nasledujúcich desaťro- hatou históriou. Už v 18. storočí študova-
aj potravinársky priemysel. Vlajkovými
čiach sa Jekaterinburg stal dôležitým že- lo v banských školách v Jekaterinburgu
loďami strojárskeho priemyslu, ktoré
lezničným uzlom a boli dobudované spo- veľa vynikajúcich vynálezcov a ruských
mestu vyslúžili povesť uznávaného cen-
jenia na Čeljabinsk, Omsk cez Ťumen, štátnikov. V roku 1853 bola v Jekaterin-
tra strojárstva, sú podniky Uralmaš, Ural-
trať cez Kungur až do Sankt Peterburgu. burgu založená prvá technická odborná
TransMaš, UralElektroMaš a ďalšie.
V roku 1924 bol Jekaterinburg preme- škola – Uralská banská škola, a v roku
Prudko sa rozvíja bankový sektor, 1917 prvá vysoká škola – Banský ústav.
novaný na Sverdlovsk. Nové meno získal
maloobchod a veľkoobchod, verejné V súčasnosti uralská pobočka Ruskej
po jednom z lídrov komunistickej strany
služby a stavebníctvo. V objeme malo- akadémie vied tu vedie 146 výskumných
Jakovi Sverdlovskom.
obchodných tržieb je Jekaterinburg na a vývojových ústavov. Uralská vedec-
V tridsiatych rokoch si mesto vy- treťom mieste v krajine a stal sa vyhľadá- ká škola má medzinárodné renomé, jej
budovalo imidž silného priemyselného vanou nákupnou destináciou pre obyva- výskum sa sústreďuje v oblasti apliko-
centra. Staré podniky sa modernizovali teľov iných miest Uralu a Sibíri. V meste vanej matematiky, fyziky kovov, chémie,
41

6. 2/2012 GEOGRAFIA REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA
Foto A. Mydlová baníctva a hutníctva na Urale. Skutoč-
né počiatky Nižného Tagilu sa však za-
čínajú už v roku 1696, kedy sa spustila
ťažba železnej rudy vo Vysokogorskom
lome4. Ložiská boli skutočne veľké, ob-
sahovali žily čistej železnej rudy. Zložitá
geologická stavba tejto oblasti ponúka
bohaté prírodné zdroje nerastných su-
rovín. Existuje tu mnoho ložísk, ktoré
obsahujú až 63 prvkov periodickej sú-
stavy. Najznámejšie ložisko tejto oblasti
je Mednorudnajskoje, objavené v roku
1813. Odtiaľ bolo v 19. storočí extraho-
vaného aj najviac uralského malachitu.
Práve tu bol objavený obrovský nález
okrasného malachitu, z ktorého sa vyťa-
žilo až 480 ton, z toho jeden monolit vážil
40 ton4. Vďaka nerastnému bohatstvu sa
celé nasledujúce desaťročia mesto vyví-
jalo ako jedno z prvých centier ruského
Katedrála Krvi v Jekaterinburgu priemyslu a bolo hlavným producentom
liatiny a ocele. V centre mesta dodnes
stojí svetový unikát, ktorý dokumentu-
nanotechnológii, ale aj histórie a filozo- Jekaterinburg je aj centrom kultúr-
je priemyselné počiatky mesta a pred-
fie. Ďalej tu funguje 43 vysokoškolských neho života. K dispozícii je 12 divadiel, 2
stavuje niekoľko generácii priemyslu
inštitútov, 40 odborných škôl a prestíž- filharmónie, opera, 50 múzeí, 25 galérii,
v Rusku. Nižnotagilský závod založený
na Uralská štátna technická univerzita. cirkus2. Centrum mesta ponúka krásne
dynastiou Demidovcov je jediným múze-
Koncentrácia technických odborov úzko široké bulváre i menšie uličky lemova-
om priemyselnej kultúry v Rusku. Areál
súvisí s priemyselným a ťažobným za- né historickými budovami, romantickú
závodu predstavuje kompletný cyklus
meraním mesta. promenádu popri rieke, množstvo barov
spracovania kovov od tavenia železnej
a reštaurácii. Jekaterinburg je rozhodne
Jekaterinburg nie je však len priemy- rudy, spaľovania dreveného uhlia, po
mesto, ktoré má čo ukázať, poznať to aj
selný. Ponúka aj bohaté kultúrne vyžitie, výrobu medi a železa. Podnik fungoval
podľa toho, že na uliciach v oveľa väčšej
zábavu, veľa pekných miest na oddych, neuveriteľných 262 rokov, definitívne ho
miere počuť hlavne angličtinu a vidieť
krásne architektonické pamiatky, ume- uzavreli v roku 19875. Dnes je v ňom ex-
aj európskejšie tváre turistov. Atmosféra
nie a ako jedno z mála miest východného pozícia múzea banskej techniky. Pozor-
mesta je atmosférou skutočnej metropoly.
Ruska dýcha históriou. Hádam najsilnej- nosť vzbudzuje aj svojou majestátnosťou.
ším historickým momentom, s ktorým Rozlohou a veľkosťou je najväčší nie len
sa dnes Jekaterinburg spája je fakt, že tu Nižnij Tagil v Rusku ale i v celej Európe. Niektoré
v roku 1914 bola vyvraždená celá cárska zdroje dokonca udávajú, že meď, ktorá
Nižnij Tagil je jedno z najväčších
rodina – cár Nikolaj II. s manželkou a pia- pokrýva Sochu Slobody v New Yorku,
a najstarších baníckych miest Ruska.
timi deťmi. Na mieste, kde boli zavražde- bola vyťažená a spracovaná práve v Niž-
Leží na východnom úpätí pohoria Ural,
ní, bola v roku 2003 vystavaná obrovská nom Tagile6. Ďalším významným mo-
zhruba 20 km východne od geografickej
pravoslávna Katedrála Krvi. Pravoslávna mentom starej priemyselnej éry mesta
hranice Európy a Ázie, v doline rieky
cirkev všetkých členov vyvraždenej ro- bolo zostrojenie prvej ruskej parnej loko-
Tagil. Je vybudovaný okolo vyhasnutej
diny vyhlásila za svätých. Cárska rodina motívy práve v Nižnom Tagile. Skonštru-
sopky nazývanej Lisá hora, ktorá sa týči
patrí u veriacich k obľúbeným svätcom, oval ju v roku 1833 inžinier Čerepanov
uprostred mesta a spolu s vežou na jej
ku ktorým sa často utiekajú a modlia sa so synom. Na ich počesť bolo v centre
vrchole je symbolom mesta. Spolu s Je-
k nim. Kult cárskej rodiny sa vyznáva na Divadelnom námestí postavené ich 8-
katerinburgom, od ktorého je vzdialený
hlavne v neďalekom monastire, vzdiale- metrové bronzové súsošie. Štatút mesta
149 km na sever, patria do Sverdlovskej
nom od mesta asi 6 km. Na tomto mieste získal Nižnij Tagil až v roku 1919.
oblasti. Podľa sčítania ľudu v roku 2010
pred takmer 100 rokmi boľševici zlik- Nižnij Tagil pokračuje v tradícii a aj
žije v Nižnom Tagile 361 tisíc obyvate-
vidovali zavraždené telá členov cárskej v súčasnosti je silným priemyselným
ľov3. Od Moskvy je vzdialený 1 900 km
rodiny. Na ich pamiatku tu bolo vysta- centrom so zameraním na hutníctvo,
a časový rozdiel ich pásmových časov
vaných 7 chrámov, každý je zasvätený strojárstvo a chemický priemysel. Na
činí 2 hodiny.
jednému členovi. Toto pamätné pútnické Urale sa vyrába takmer polovica suro-
miesto je hojne navštevované domácimi Mesto nemá veľmi bohatú históriu, vého železa, ocele a valcovaných mate-
veriacimi ale aj zahraničnými turistami. celá jeho minulosť je prakticky zviaza- riálov v krajine. Ural je jediným veľkým
Kláštor podporujú bohatí občania Ruska ná s ťažbou nerastných surovín a bu- hutníckym komplexom. V Nižnom Ta-
i politici, preto je veľmi dobre udržia- dovaním spracovateľských závodov. Aj gile sa aj dnes nachádza jeden z najväč-
vaný a okolie neustále upravované. Pre oficiálne založenie mesta – 8. október ších závodov s úplným cyklom výroby
návštevníkov tam platia prísne pravidlá 1722 – je dátumom, kedy bola vyprodu- železa (SKOKAN 2009). Je ním podnik
návštevy posvätného miesta (pokrývka kovaná prvá zliatina v metalurgickom NTMK (Nižnetagilsky Metalurgičesky
hlavy, dlhá sukňa u žien). závode Nikitu Demidova – zakladateľa Kombinat) založený v 18. storočí, ktorý
42

7. REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA 2/2012 GEOGRAFIA
Foto A. Mydlová Mestom sa tiahne veľké umelo
vybudované jazero na rieke Tagil, dlhé až
16 km. Maximálnu šírku dosahuje 1,5 km.
Hĺbka je miestami až 12 metrov. Jazero
veľmi pekne dotvára centrum mesta
a zmierňuje jeho priemyselný obraz. Budí
dojem zeleného a príjemného mesta.
Jazero vytvára rekreačné a prechádzkové
zóny, využívané domácimi obyvateľmi
na oddych a vodné športy.
Na rekreáciu je v relatívne blízkom
okolí mesta využívané hlavne lyžiarske
stredisko Biela hora. Je vybavené moder-
Závod Uralvagon nými lanovkami a dobre upraveným te-
rénom. V stredisku je hotel, ktorý svojim
návštevníkom ponúka všetky vymože-
spracováva železnú rudu a produkuje sa vojenská letecká základňa Salka trans-
nosti súčasných lyžiarskych stredísk. Lá-
výrobky zo železa a ocele. Železorudné formovala na civilné letisko.
kadlom môžu byť aj okolité lesy a jazerá
bane, ktoré továrni dodávajú železnú
Ako už bolo viackrát spomenuté, Uralu vhodné na turistiku.
rudu v súčasnosti, sú od Nižného Tagilu
Nižnij Tagil je v prvom rade priemy-
vzdialené 140 km7. Pozostatky z bývalej Za zmienku stoja pre našinca ne-
selné centrum. Atrakcií pútajúcich
ťažby možno vidieť aj priamo v meste zvyčajné ruské cintoríny. Naše hrobové
pozornosť turistov je len veľmi málo,
v podobe háld z vyťaženej hlušiny. Prie- miesta sa líšia od tých ruských veľkosťou
napriek tomu, budí dojem celkom útul-
myselným gigantom, najväčším zamest- i účelovosťou. V ruskej spoločnosti je tra-
ného a priateľského mesta so zeleňou
návateľom a najbohatším podnikom je dičné lúčiť sa s mŕtvymi hostinou a po-
a upravenými ulicami. V centre je veľ-
Uralvagon zavod, ktorý sa venuje výrobe sedením na cintoríne. Preto sú pri hro-
ké dramatické divadlo, neďaleko centra
tankov (známe T-72, T-90, T-95), ťažkej boch, ktoré sú malými mohylami, posta-
je cirkus, ktorý nesmie chýbať hádam
vojenskej techniky, výrobe železničných vené aj stôl a lavičky. Po pohrebe si pozo-
v žiadnom ruskom meste, priamo pri
vagónov a súprav, kovových kontajnerov, stalí ešte posedia na cintoríne, urobia si
jazere zábavný park s kolotočmi a pre-
cestnej stavebnej technike a traktorom8. piknik a prinesú jedlo, ktoré mal mŕtvy
chádzkovou zónou, po meste roztrú-
Ročný obrat činí milióny dolárov. Finanč- najradšej. Takto sa tam zvyknú stretávať,
sené parky a stromové aleje. Veľkým
ne podporuje aj časť mesta a sídlisko, kde posedieť si, porozprávať sa. Po návšteve
investorom, ktorý priamo financuje
žije najviac jeho zamestnancov. nechávajú na stole pri hrobe jeho obľúbe-
kultúru, školstvo, šport i infraštruktúru
né dobroty. Cintoríny sa lokalizujú ďale-
Nižnij Tagil je dôležitým dopravným časti mesta je Uralvagon závod. Vo svo-
ko za mesto, preč od obytnej zóny.
uzlom Stredného Uralu. Mesto je napo- jej blízkosti prevádzkuje ďalšie veľké
jené na hlavné železničné trate, neleží divadlo i športový štadión, priamo vo Súčasťou návštevy Ruska by sa mala
však priamo na Transsibírskej magistrá- svojom areáli má otvorené jedno z mú- stať návšteva ruskej „bane“ – v preklade
le. Existuje ale priame vlakové spojenie zeí. Na okraji mesta je novovybudovaný ruských horúcich kúpeľov. Je to obľúbené
do Moskvy. Je križovatkou piatich ciest športový olympijsky areál so špičkový- miesto pre všetky generácie a pre všetky
nadregionálneho významu. V roku 1994 mi skokanskými mostíkmi. spoločenské vrstvy. Ísť do „bane“ zna-
mená spoločenskú udalosť, ktorá sa môže
Foto A. Mydlová natiahnuť aj na niekoľko hodín. Okrem
vykonania hygieny je to v prvom rade
relax, odpočinok, stretnutie s priateľmi
či obchodnými partnermi a starostlivosť
o zdravie. Po naparení a zahriatí v saune
je dobre sa ošľahať vetvičkou z ihlična-
tého alebo listnatého stromu a celé telo
prekrviť. Následne sa ochladiť v stu-
denej vode, v zime aj skokom do snehu.
Medzi týmito etapami sa návštevníci
posilňujú jedlom a alkoholom, debatujú
a zabávajú sa.
Rieka Čusovaja
Rieka Čusovaja je ľavostranným prí-
tokom rieky Kama. Je to jedna z veľkých
a rozhodne jedna z najkrajších riek celé-
ho Uralu. Názov rieky vznikol pravde-
podobne zo slov Chus-va, čo v preklade
znamená rýchla rieka. Rieka Čusovaja
Divadlo v Nižnom Tagile má jednu unikátnu vlastnosť a to, že te-
43

8. 2/2012 GEOGRAFIA REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA
Foto A. Mydlová noch. V niektorých úsekoch tečie veľmi
pomaly a tak je dostatok času kochať
sa mimoriadnymi krásami tohto kraja.
Splav môže trvať aj niekoľko dní a preto
sú pozdĺž toku upravené stanovištia na
stanovanie. Loďky možno na brehu od-
staviť a vybehnúť na vyhliadky na ska-
lách, zliezť kopce, objaviť jaskyne i za-
plávať si. Dovolenka na rieke Čusovaja je
príjemne stráveným časom v divokej, čis-
tej a prekrásnej prírode. Je to dobrodruž-
stvo pre deti aj pred dospelých.
Použitá literatúra
KAŠPAROVSKÝ, K.: Zeměpis II. v kost-
ce. Regionálni geografie. Fragment, Praha
2005. 159 str.
KOLEKTÍV AUTOROV: Ekonomičeskaja
encyklopedija regionov Rossii. Sverdlovskaja
oblasť. Ekonomika, Moskva 2003. 559 str.
Rieka Čusovaja
SKOKAN, L.: Reálie Ruska. Nakladatelst-
čie dvoma kontinentmi. Pramení na vý- Na brehoch rieky možno pozorovať ví FORTUNA, Praha 2009. 223 str.
chodnom svahu Uralu, križuje ho a pre- bohatú flóru i faunu. Svahy sú obrastené
STEPANOV, P. N.: Ural.: Gosudarstven-
teká na západný svah do Európy. Aj pre- jedľami, borovicami, smrekovcami, bre-
noe izdateľstvo geografičeskoj literatury,
to oddávna slúžila ako obchodná cesta zami i osikami. Lesy sú bohaté na rôzne
Moskva 1957. 163 str.
medzi Európou a Áziou. Prvá písomná plody a huby. Možno tu vidieť losy, med-
zmienka o rieke sa objavila v dokumen- vede, rysy, líšky, zajace, veveričky, vlkov, TOLMÁČI, L., GAJDOŠ, A.: Geografický
toch z roku 1396. V časoch, keď ešte ne- lasice a pod. Vyskytuje sa tu aj vodné atlas pre základné a stredné školy. VKÚ a.s.,
existovala železnica, rieka Čusovaja bola vtáctvo, zvlášť na jeseň tu odpočívajú Harmanec 2011. 144 str.
využívaná na prepravu materiálu a ľudí. početné kŕdle sťahovavých divých husí 1
http://peakbagger.com/range.aspx
V tých časoch mala osobitne veľký trans- a kačíc. Samotná rieka je bohatá na rôzne
?rid=373
portný význam. druhy rýb, je domovom pre šťuku, ostrie-
ža, pleskáča, hrebenačku, jalca a iné. 2
http://www.ekburg.ru/english_ver
Celková dĺžka toku je 777 km a plo- sion/about_Ekaterinburg/history
cha jej povodia 42 tisíc km². Rieka Rieka Čusovaja je neobyčajne ma-
preteká územím v nadmorskej výške lebná rieka a ročne sa pri nej rekreuje 3
http://www.ntagil.ru/
120 až 250 m n. m. Doslova sa kľukatí množstvo turistov. Známy ruský spiso- 4
http:/welcome-ural.ru/urals/30/196/
tromi krajmi – Čeljabinsk, Sverdlovsk vateľ z Uralu D. N. Mamin-Sibirjak o rie-
a Perm. Rieka ja splavná od apríla do ke Čusovaja napísal: „Najväčšou krásou 5
http://nashural.ru/Goroda_i_sela/za-
novembra. Na jar, keď sa topí sneh, čusovajských brehov sú skaly, ktoré sa vod-muzei-nt.htm
hladina rieky stúpne o 3 až 4 metre. s menšími medzerami tiahnu ako sú-
vislý skalnatý hrebeň. Niektoré z nich
6
http://www.russianamericanbusiness
V letných mesiacoch je hladina veľmi .org/EN/web_CONTENT/articles/2005.
nízka. Stáva sa, že koncom júla a za- sa dvíhajú až do výšky 60 metrov, ako
kolosálne steny gigantského stredove- 01.20/group_05/2_articl/articl.shtml
čiatkom augusta má výšku len 7 až 15
cm. Na jeseň vďaka výdatným dažďom kého mesta, inokedy sa táto stena tiah- 7
http://ntmk.ru/en/manufacture/specia
hladina výrazne stúpne. V novembri ne pozdĺž brehu aj niekoľko kilometrov lization.php
rieka zamŕza9. (STEPANOV 1957). Ten istý autor už v 19.
storočí rieke predpovedal veľký záujem
8
http://uralvagonzavod.com/products/
Vápencové a dolomitové skaly vy- ľudí o krásy a prírodné bohatstvo, ktoré special_products/
tvárajú pozdĺž toku fascinujúce útvary. ponúka: „Rieka Čusovaja bude v krátkej 9
http://welcome-ural.ru/urals/91/440/
Stredný tok rieky lemuje až okolo 200 dobe jedným z najobľúbenejších miest
rôznych skalných útvarov. Tento úsek pre ruských turistov, vedcov, umelcov... http://zemepis.com/fguralu.php
bol v minulosti pre lode veľmi nebezpeč- V budúcnosti budú v týchto horách a le- http://nashural.ru/Mesta/chusovaya.
ný. Skaliská sa týčia do výšky 10 až 115 soch oddychovať turisti, umelci tu nájdu htm
metrov nad vodnou hladinou a vytvára- inšpiráciu pre ich diela a vedci mnoho
jú úseky dlhé 30 až 1 500 metrov. Všetky zaujímavosti v oblasti geológie, botani- http://vsenasplav.ru/index.php?op-
horniny majú krasový pôvod a v niekto- ky, etnografie ...“ tion=com_content&view=article&id=18:-
rých z nich môžeme nájsť malé jaskyne. 3-&catid=3:2011-03-03-08-17-21&Ite-
V skutočnosti, rieka je dnes cieľom
Viaceré zo skál sú chránenými prírodný- mid=18
mnohých turistov. Mimoriadne obľú-
mi pamiatkami. bené je splavovanie rieky na katamara- http://nevyansk.org.ru/
44

9. REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA 2/2012 GEOGRAFIA
Rumunsko
päť rokov po vstupe do EÚ
Daniel Gurňák
la aj pomerne významný výskyt nerast-
Prvého januára 2012 uplynulo presne päť rokov od oficiálneho ných surovín od rúd farebných kovov (už
vstupu Rumunska (a spolu s ním aj Bulharska) do Európskej únie. od staroveku bola známa najmä ťažba
Nie je to síce veľmi dlhá doba na bilancovanie, ale predsa len zlata) až po lokálne ložiská uhlia. Dobré
dáva podnet na ohliadnutie sa, kam dospela táto krajina nielen od sedimentačné podmienky v Sedmohrad-
tohto zlomového okamihu, ale za celé obdobie 22 rokov od pádu skej kotline zasa dali vzniknúť bohatým
Ceauşeskovej diktatúry. ložiskám kamennej soli, ktoré až do 20.
storočia tvorili veľmi významný export-
ný artikel tejto krajiny. Dnes je hlavnou
ťaženou surovinou Sedmohradska zem-
Základné geografické Prírodné podmienky Rumunska sú
pomerne pestré, spôsobuje to najmä čle-
ný plyn.
a fyzickogeografické nitosť reliéfu podmienená geologickou
Hlavný hrebeň Karpát vo viacerých
pohoriach (Retezat, Fogaraš, Bucegi
charakteristiky stavbou. Krajina je oblúkom Karpát (Juž-
Rodnei) prechádza až do reliéfu veľhôr
ných a Východných) rozdelená na dve
Rumunsko je z rozlohou 238 391 km2 a vyčnieva nad hornú hranicu lesa, hoci
základné časti. Západnú a centrálnu časť
deviatou najväčšou krajinou EÚ a s poč- celkovo najvyšší rumunský vrch Moldo-
Rumunska tvorí Karpatmi z juhu, zápa-
tom 19 043 767 obyvateľov (NÁRODNÝ veanu so svojimi 2 544 m n m. zaostáva
du a severu obklopené Sedmohradsko,
ŠTATISTICKÝ INŠTITÚT 2012) dokonca za slovenským Gerlachom. Celé pásmo
ktoré od okrajov Veľkej uhorskej nížiny
siedmou v EÚ. Krajina tak patrí medzi Karpát je mimoriadne bohaté na lesy,
v západnom pohraničí oddeľujú Apu-
stredne veľké štáty Únie. Rumunsko sa ktoré už od čias Rakúsko-Uhorska boli
senské vrchy (pre Rumunov Západné
člení 41 žúp a územie hlavného mesta intenzívne využívané, najmä vo Vý-
Karpaty) dosahujúce výšku až 1 848 m n.
Bukurešť. Župy sú zoskupené pre účely chodných Karpatoch. Od tejto časti Ru-
m. (MÂNDRUT 2011).
regionálnej politiky EÚ na 8 regiónov na munska sa ostro odlišuje zvyšok krajiny
úrovni NUTS 2 (z nich jedným je opäť len Pestrá geologická stavba tohto poho- tvorený prevažne rovinami a pahorkati-
mesto Bukurešť). ria, ale aj časti Južných Karpát podmieni- nami s prevažne stepným charakterom.
Južne od Karpát sa pozdĺž Dunaja tiah-
Foto D. Gurňák ne Rumunská nížina z veľkej časti tvo-
rená akumulačnou rovinou pri Dunaji.
Na styku nížiny a Karpát sa vplyvom
tektonických pohybov vytvorili vhod-
né geologické podmienky na vznik po-
merne významných ložísk ropy a zem-
ného plynu, ktoré do prvej polovice 20.
storočia patrili v rámci Európy medzi
najintenzívnejšie využívané. Prevažne
pahorkatinová krajina Moldavska na vý-
chode krajiny má vhodné podmienky na
rozvoj poľnohospodárstva a najmä ovo-
cinárstva a vinohradníctva, ktoré tu má
dávne tradície. Na pohľad podobná, hoci
geologicky odlišná, je prímorská časť
Rumunska – historická Dobrudža tvore-
ná zväčša plochou vápencovou tabuľou
takmer bez vodných tokov. Špecifickým
kútom Rumunska je delta Dunaja, ktorá
patrí medzi najväčšie v Európe a pred-
stavuje unikátny ekosystém, vďaka
čomu bola ako jediná prírodná pamiatka
Rumunské Karpaty sú mimoriadne atraktívne. Na obrázku je najvyššie rumunské v Rumunsku zapísaná na Zoznam sveto-
pohorie Fogaraš s jazerom Lacul Bailea vo výške 2 034 m n. m. vého kultúrneho a prírodného dedičstva
UNESCO.
45

10. 2/2012 GEOGRAFIA REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA
Foto D. Gurňák ekonomickej situácie sa z Rumunska vy-
sťahovalo legálne až 170 tisíc obyvateľov,
prevažne menšín (Nemcov a Maďarov),
následne prevládli vyslovene ekonomickí
migranti. K roku 2007 sa odhadovalo, že
v krajinách západnej Európy dlhodobo
žije a pracuje asi 3,2 mil. Rumunov, z nich
len asi tretina legálne (FOCUS MIGRA-
TION 2012). Aj dnes emigráciu občanov
Rumunska v rámci EÚ sťažujú reštrikč-
né opatrenia väčšiny západoeurópskych
členov Únie, ktorí im ešte neotvorili svo-
je trhy práce (až do začiatku roka 2014).
Zvlášť medializované sú prípady násilnej
repatriácie rumunských Rómov z Fran-
cúzska a Talianska.
Špecifikom rumunských sčítaní je
aj existencia dvojitého občianstva zame-
raného predovšetkým na Moldavanov.
Rumunsko tak čiastočne vyriešilo svoj
problém s opätovným zjednotením sa
Delta Dunaja je biosférickou rezerváciou pod patronátom UNESCO, je rajom pre s historickou Besarábiou, o ktorú ho pri-
ornitológov a športových rybárov. pravil v rokoch 1940 až 1944 Stalin. Keďže
pre odpor Ruska reálne zjednotenie Ru-
Hoci klimaticky sa zaraďuje Rumun- zmenami (MÂNDRUT 2011), kým v roku munska a Moldavska po roku 1991 nebo-
sko do mierneho pásma, existujú tu veľké 1930 žilo na jeho území 14,3 mil. obyva- lo možné, Rumunsko postupne uvoľnilo
rozdiely podmienené výškovou členitos- teľov a ročný prirodzený prírastok dosa- legislatívu tak, že pre občanov Moldavska
ťou. Najmä vo východnej časti krajiny sa už hoval 14,8 ‰, do roku 1966, teda praktic- rumunského (moldavského) pôvodu nie
napriek blízkosti Čierneho mora prejavuje ky do začiatku Ceauşeskovej diktatúry je ťažké získať rumunské občianstvo. Už
silná kontinentalita podnebia podmieňu- stúpol počet obyvateľov napriek stratám po páde komunizmu získalo rumunské
júca pomerne vysoké tepelné amplitúdy v 2. svetovej vojne na 19,1 mil., no ročný občianstvo asi 250 tisíc Moldavanov. Pred
počas roka. Táto časť Rumunska je často prirodzený prírastok už vtedy klesol na vstupom Rumunska do EÚ v rokoch 2000
postihovaná nedostatkom zrážok, keďže 6,1 ‰. Počas Ceauşeskovej diktatúry sa až 2005 oficiálne imigrovalo do Rumunska
vplyvom prevládajúceho západného prú- síce podarilo zákazom potratov a antikon- ročne asi 10 občanov Moldavska, ale k roku
denia leží v zrážkovom tieni Karpát. Tieto cepcie zvýšiť dočasne prirodzený ročný 2006 asi 800 tisíc obyvateľov Moldavska
podmienky, spolu s reliéfom spôsobujú, že prírastok na 10‰, takže krátko po páde už malo aj rumunské občianstvo a títo sa
prietoky rumunských riek prameniacich diktátora v roku 1990 kulminoval počet ako imigranti v rumunských štatistikách
v Karpatoch sú veľmi kolísavé, čo spolu so obyvateľov Rumunska až na úrovni 23,2 neevidovali a neevidujú. Odhaduje sa, že
značným spádom znemožnilo ich využitie mil. obyvateľov, ale súčasne už prudko počet rumunských občanov v Moldavsku
pre dopravu, no ich hydroenergetické vy- poklesol prirodzený ročný prírastok oby- sa už do konca roka 2007 zvýšil až na 1,8
užitie je tiež obmedzené. Toto samozrejme vateľstva na 3‰ ročne. Nepriaznivé tren- mil. osôb, čo je pri celkovom počte 3,8 mil.
neplatí pre Dunaj, ktorý má v Rumunsku dy vývoja obyvateľstva sa rýchlo prehlbo- obyvateľov Moldavska enormný nárast.
charakter európskeho veľtoku (s priemer- vali a od roku 1995 sa ročný prirodzený Je teda vysoko pravdepodobné, že prí-
ným prietokom 6 480 m3/s) a je splavný prírastok dostal na hodnoty mínus 1,6 ‰, lev obyvateľstva z Moldavska významne
i pre pomerne veľké lode. Na druhú stra- resp. mínus 1,7 ‰ ročne. Ak tomu zapo- zmiernil dopady skutočnej emigrácie Ru-
nu však predstavuje tento veľtok aj výraz- čítame výrazne záporné migračné saldo, munov z Rumunska a znížil tak úbytok
nú dopravnú bariéru, pri celkovej dĺžke tak neprekvapuje, že počet obyvateľov obyvateľstva Rumunska (HUMAN DEVE-
rumunského úseku 1 075 km ho možno krajiny začal pomerne rýchlo klesať. Už LOPMENT REPORT 2009).
prekonať dodnes len po jednom moste do pri sčítaní v roku 2002 dosahoval len ne-
Bulharska (druhý je až teraz vo výstavbe) celých 21,7 mil. a podľa posledného sčí- Špecifikom Rumunska je jeho národ-
a po dvoch k rumunskému pobrežiu, kým tania v roku 2011 klesol na iba 19,04 mil. nostné zloženie (NÁRODNÝ ŠTATISTIC-
so Srbskom je možné spojenie cez rieku iba obyvateľov (NÁRODNÝ ŠTATISTICKÝ KÝ INŠTITÚT 2012). Ako sme už naznači-
po priehradnom múre v Železných vrá- INŠTITÚT 2012). Dá sa tak povedať, že vo li, časť rumunských menšín najskôr z po-
tach, všetky ostatné spojenia zabezpečujú vývoji obyvateľstva sa situácia v Rumun- litických a potom najmä z ekonomických
prievozy. sku vrátila takmer o polstoročia späť (za dôvodov zvolila radšej emigráciu, týkalo
20 rokov stratilo takmer pätina obyvateľ- sa to čiastočne maďarskej, ale najmä ne-
meckej menšiny. Kým ešte počas Ceauşes-
Aktuálne špecifiká stva), ale s tým rozdielom, že nepriaznivé
kovej diktatúry sa za peniaze nemeckej
trendy budú naďalej pokračovať a zrejme
vo vývoji a zložení sa aj prehlbovať. Treba totiž povedať, že vlády vysťahovalo 226 tisíc Nemcov, hneď
obyvateľstva Rumunska za celkovým poklesom populácie Rumun- po jej páde odišlo do Nemecka ďalších
111 tisíc rumunských Nemcov. Pri sčítaní
ska sa skrývajú ešte turbulentnejšie javy.
Vývoj obyvateľstva Rumunska prešiel Najmä v rokoch 1990 až 1992 sa v dôsled- v roku 2002 sa v Rumunsku udávala už
od začiatku 20. storočia dramatickými ku politickej nestability a katastrofálnej iba 50-tisícová nemecká menšina, ktorá
46

11. REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA 2/2012 GEOGRAFIA
podľa posledného sčítania obyvateľstva depresívnejší. Podobne sú na tom aj iné dujú protestanti (prevažne reformovaní)
poklesla na hodnotu iba 36 tisíc obyvate- menšiny v Rumunsku, z nich sú pre nás 5,2 %, rímski katolíci 4,7 % a ostatní. 0,3 %
ľov, čo predstavuje len 0,19 % obyvateľstva najzaujímavejší Slováci. Aj ich počet za obyvateľov Rumunska sú moslimovia, ide
Rumunska (a to sa k nej pred 2. svetovou posledné desaťročia pomaly klesá. Podľa najmä o príslušníkov tureckej a tatárskej
vojnou hlásilo až 760 tisíc ľudí, teda 3,8 % sčítania z roku 2002 žilo v Rumunsku už menšiny (NÁRODNÝ ŠTATISTICKÝ IN-
obyvateľov Rumunska). len 17 222 Slovákov, pričom obcou s ich ŠTITÚT 2012).
najväčším absolútnym počtom bol Nad-
Síce nie až tak dramaticky, ale i tak
výrazne sa znížil jednak absolútny počet,
lak v Banáte, kde však 3 844 Slovákov už Niektoré špecifiká
tvorilo iba 47,2 % obyvateľstva. Jedinou
ako aj relatívny podiel maďarskej menši-
rumunskou občinou s prevládajúcou slo- súčasnej ekonomickej
ny v Rumunsku. Pred 2. svetovou vojnou
1,425 mil. Maďarov tvorilo 7,9 % obyvate-
venskou národnosťou tak zostala Nová situácie Rumunska
Huta (Şïnteu) v Bihore, kde 1 264 Slovákov
ľov krajiny. Pri sčítaní v roku 1977, pred Export Rumunska bol v minulosti za-
tvorilo 98 % jej obyvateľov (Slováci v Ru-
začiatkom Ceauşeskovho prenasledova- ložený vzhľadom k málo kvalitnej prie-
munsku, 2012). Presné výsledky posled-
nia maďarskej menšiny, kulminoval počet myselnej produkcii najmä na exporte buď
ného sčítania v prípade rumunských Slo-
jej príslušníkov hodnotou 1,713 mil. ľudí, niektorých nerastných surovín, alebo poľ-
vákov a ostatných menšín s početnosťou
pri udržaní zhruba rovnakého podielu nohospodárskych produktov. Pokiaľ ide
menšou ako 20 tisíc neboli doposiaľ publi-
na obyvateľstve. Následne nastal úbytok o nerastné bohatstvo, Rumunsko bolo od
kované. Špecifickou menšinou Rumunska
tejto menšiny, umocnený najmä čoraz ma- konca 19. storočia známe najmä produk-
sú Rómovia. Podľa posledného sčítania sa
sovejšou emigráciou. V roku 1992 sa tak ciou ropy. V súčasnosti však už ložiská
k tejto národnosti prihlásilo 619 tisíc oby-
početnosť maďarskej menšiny znížila na rumunskej ropy výrazne stratili svoj eko-
vateľov, čo predstavuje 3,25 % obyvateľov
1,620 mil. a podiel klesol na 7,1 %. V po- nomický význam, hoci ešte stále sú tretie
Rumunska. Treba podotknúť, že podobne
slednom sčítaní obyvateľstva z roku 2011 najväčšie v rámci EÚ (po Veľkej Británii
ako na Slovensku, je to len časť skutočnej
sa k maďarskej národnosti prihlásilo už a Dánsku). Ťažba ropy v Rumunsku ne-
rómskej populácie. Nezávislé odhady uvá-
len 1,238 mil. obyvateľov Rumunska a ich ustále klesá (za posledných 30 rokov zhru-
dzajú celkový počet rumunských Rómov
podiel klesol na 6,5 % (Národný štatistický ba o polovicu) a pokrýva už len asi 45 %
medzi 1,2 až 1,8 mil. osôb. (MIGRATION
inštitút 2012). Teda i pri celkovo nepriaz- jej spotreby v krajine. Pokiaľ ide o ťažbu
INFORMATION SOURCE 2005).
nivom demografickom vývoji rumunskej zemného plynu (najmä v Sedmohradsku),
populácie ako celku, je demografický vý- Z hľadiska náboženského zloženia do- tá pokrýva domácu spotrebu asi zo 70 %
voj hlavných menšín v Rumunsku ešte minujú pravoslávni veriaci (86,7 %), nasle- (EUROSTAT 2012). Aj ďalšie nerastné su-
roviny v Rumunsku už pokrývajú sotva
Foto D. Gurňák domácu spotrebu a tiež dochádza k po-
klesu ich ťažby. Kým v produkcii uhlia je
krajina takmer sebestačná, tradičná ťažba
rúd železa a najmä farebných kovov pokle-
sáva a v niektorých prípadoch prakticky
zaniká. Z prírodných zdrojov si význam
udržiava najmä produkcia dreva.
Rumunské poľnohospodárstvo patrí
v EÚ medzi najproblematickejšie, napriek
nepochybne dobrým prírodným pod-
mienkam a značnej rozlohe ornej pôdy
(cca 10 mil. ha), podľa prieskumov pod
záštitou EÚ sa však ukázalo, že až dve tre-
tiny z nej neboli v posledných rokoch sú-
stavne obrábané. Podiel poľnohospodár-
stva na tvorbe HDP Rumunska po vstu-
pe do EÚ spočiatku výrazne klesol, kým
v roku 2004 tvorilo až 12,6 % HDP v roku
2008 len 6,7 %, no v poslednom roku opäť
dosiahol pôvodnú úroveň 12,3 % HDP.
Hlavnými problémami rumunského poľ-
nohospodárstva boli, a ešte do značnej
miery sú, často nízka kvalita produkcie,
najmä potravinárskych výrobkov, slabá
a zastaraná mechanizácia, ktorá vo via-
cerých parametroch dosahuje sotva štvr-
tinové hodnoty oproti západoeurópskym
krajinám (EUROSTAT 2012). Špecifikom
Rumunska je najvyšší podiel zamestna-
Niektoré národnosti v Rumunsku sa viditeľne líšia od ostatných, najmä tým, že ných v primárnom sektore, a najmä v poľ-
nosenie krojov ešte nie je mŕtvy folklór. nohospodárstve, v rámci EÚ, ktorý dosa-
huje až takmer 30 %, čo možno považovať
47

12. 2/2012 GEOGRAFIA REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA
za výraznú brzdu rozvoja ekonomiky Ru- Foto D. Gurňák
munska. Napriek všetkým negatívam sa
však darí zatiaľ rumunským poľnohospo-
dárom udržiavať si produkciu hlavných
komodít na približne vyrovnanej úrovni
pred a po vstupe do EÚ, hoci jej množstvo
výrazne podlieha ročným výkyvom pod-
ľa konkrétnych klimatických podmienok.
Dovtedy najhoršie sucho za posledných
takmer 70 rokov zničilo napríklad v roku
2007 až 60 % úrody obilnín, ale ďalšie ka-
tastrofálne sucho postihlo krajinu opäť
v tomto roku. Rumunské poľnohospodár-
stvo by malo v rokoch 2007 – 2013 dostať
v rámci spoločnej poľnohospodárskej po-
litiky finančnú pomoc vo výške 14 miliárd
€ (GLOBAL FINANCE 2012).
Po šoku z pádu plánovanej ekono-
miky sa postupne od konca deväťdesia-
tych rokov oživila produkcia niektorých
odvetví rumunského priemyslu, najmä
strojárstva, výroby elektroniky, ale i che- Po sedmohradských Nemcoch (Sasoch) zostali väčšinou už len malebné historické
mický priemysel a hutníctvo. Pokiaľ ide dedinky, v ktorých ale dominujú Rumuni a Rómovia.
najmä o všeobecne u nás známy automo-
bilový priemysel, v počte vyrobených au- ktorú v nasledujúcom desaťročí nijako roku (2012) dobudovať diaľničné spojenie
tomobilov je Rumunsko až na 25. mieste nezlepšila. „Kvalita“ rumunských ciest Bukurešti s pobrežím, teda s prístavom
vo svete (oproti Slovensku na 20. mieste sa stala pojmom, ktorá spolu s vysokou Konstanca, ktorý hrá tiež dôležitú úlo-
má však len niečo vyše tretinovú pro- kriminalitou a korupciou bezpečnost- hu v rozvojových projektoch ako jeden
dukciu). Celkovo rumunský priemysel ných zložiek (cestnej polície a hraničnej z perspektívnych vstupných prístavov do
vo svetových štatistikách vyniká bohu- polície) pomáhala odkláňať význam- Európy z východu, najmä pre lode s tova-
žiaľ iba v parametroch indikujúcich mi- nú časť tranzitnej dopravy cez susedné rom z východnej Ázie. V tomto ohľade je
moriadne negatívne dopady na životné krajiny. Situácia sa však postupne za- hlavným konkurentom Rumunska Bul-
prostredie (NATIONMASTER 2012). Za čala zlepšovať vďaka zmene domácich harsko.
čias Ceauşeskovho režimu bol tento prie- i zahraničných podmienok. Už v rámci Ak by sme mali zhrnúť celkový
mysel priam povestný prakticky nulovou predvstupovej pomoci do EÚ sa začali as- vývoj rumunskej ekonomiky v posled-
snahou o zmierňovanie svojich vplyvov poň rekonštruovať hlavné tranzitné ťahy, nom období, tak musíme skonštatovať
na životné prostredie, ktoré v niektorých navyše vojny v bývalej Juhoslávii a naj- viaceré výkyvy. V období, keď vstupo-
lokalitách dosahovali extrémne hodnoty mä bombardovanie Srbska silami NATO valo Rumunsko do EÚ dosahovala jeho
(napr. v Copşa Mică, Zlatna a i.), „vďa- poškodili a na čas prerušili dovtedy hlav- ekonomika jeden z najvyšších ročných
ka“ čomu sa dostali ako extrémne prí- né tranzitné trasy cez Balkán. Naopak rastov HDP v Európe, ktorý dosahoval
klady devastácie krajiny i do odbornej vstupom Rumunska a Bulharska do EÚ až mieru 8 – 8,9 % na prelome rokov
literatúry. Ekonomický kolaps znamenal sa výrazne odbúrala korupcia na hrani- 2007 – 2008 (ZUBRICZKÝ 2009). Nástup
ukončenie prevádzky niektorých z tých- ciach krajiny, prakticky sa skončili často finančnej krízy však znamenal výrazný
to často aj ekonomicky nerentabilných neúmerne dlhé čakacie doby na hranič- prepad rumunskej ekonomiky o 7,1 %
prevádzok. Žiaľ veľmi deravá rumunská ných priechodoch, zlepšila za všeobecná v roku 2009 a o ďalších 1,3 % v nasledu-
environmentálna legislatíva sa zároveň bezpečnosť na cestách. Rumunsko sa aj júcom roku. Od roku 2011 sa podarilo
stala lákadlom pre niektoré zahraničné vďaka výdatnej pomoci z EÚ pustilo do opäť oživiť mierny ekonomický rast.
investície, ktoré videli príležitosť ušetriť ambiciózneho projektovania a výstavby Miera nezamestnanosti sa po nástupe
na pomerne ekonomicky náročných eko- diaľničnej siete a pokračuje v rekonštruk- krízy pohybuje od roku 2010 do súčas-
logických opatreniach, ktoré zaťažovali cii hlavných ciest. Nástup finančnej krízy, nosti v intervale 7 – 8 % (TRADING
ich prevádzky vo vyspelejších krajinách. ale aj všadeprítomná korupcia však reali- ECONOMICS 2012). Z hľadiska celkovej
V ostatných rokoch sa v Rumunsku búrli- záciu, resp. včasné dokončenie viacerých ekonomickej úrovne dosahuje Rumun-
vo rozvíjal najmä terciárny sektor. V kra- projektov brzdia, najmä otvorenie dlh- sko len 46 % priemernej úrovne HDP
jine sa postupne rozvinuli obchodné siete ších úsekov strategicky dôležitého diaľ- na obyvateľa v EÚ a priemerná čistá
viacerých nadnárodných obchodných re- ničného ťahu A3 (od maďarských hraníc mesačná mzda v krajine je len na úrovni
ťazcov. Prakticky voľné pole pôsobnosti pri Oradei do vnútrozemia Sedmohrad- cca 320 €, čo predstavuje tiež významnú
predstavovali možnosti budovania mo- ska a ďalej smerom na Bukurešť) už te- motiváciu pre niektoré zahraničné in-
derných infraštruktúr a podobne. raz mešká oproti pôvodným plánom 1,5 vestície. Viaceré ukazovatele tak dokla-
Doprava predstavuje v jednu z ďal- roka (HIGHWAYMAPS 2012). Je to o to dajú, že napriek významnému pokroku
ších slabých stránok Rumunska. Do roku závažnejšie, že práve touto diaľnicou by v posledných rokoch sa nič nemení na
1990 si krajina oprávnene získala veľmi sa Rumunsko napojilo na európsku diaľ- skutočnosti, že krajina patrí stále medzi
zlú povesť v medzinárodnej doprave, ničnú sieť. Naopak sa podarilo v tomto ekonomicky najslabšie články EÚ.
48

13. REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA 2/2012 GEOGRAFIA
Vybrané vnútropolitické dobia rokov 1994 a 1995 pomaly nastal
obrat k miernemu rastu ekonomiky, ale
Bushovi v jeho ťažení proti terorizmu po
roku 2001 v podobe poskytnutí leteckých
špecifiká súčasného ten brzdila podľa zahraničných pozo- základní pre americké akcie proti Afga-
Rumunska rovateľov najmä odkladaná privatizácia nistanu a následne proti Iraku, výraz-
štátnych podnikov a regulované ceny. ne uľahčili vstup Rumunska do NATO
Po násilnom zvrhnutí diktatúry sa Rôzne korupčné kauzy a lavírovanie v roku 2004. Táto úzka rumunsko-ame-
Rumunsko pomerne rýchlo dostalo do prezidenta Iliesca medzi nacionalistami rická spolupráca sa stala napokon ter-
značnej medzinárodnej izolácie, kto- a umiernenými viedli v roku 1996 k jeho čom kritiky európskych politikov, najmä
rá výrazne prehĺbila jeho ekonomické volebnej porážke. V kresle prezidenta ho v kauze nelegálnych tajných väzníc CIA,
ťažkosti a posilnila masovú emigráciu vystriedal jeho odporca E. Constantine- ktoré sa mali nachádzať aj na území Ru-
z krajiny. Nové „porevolučné“ vedenie scu, ktorý presadil urýchlené ekonomic- munska. Ani to však nezabrzdilo rýchle
krajiny sa z objektívnych príčin nemohlo ké reformy, bez ohľadu na ich dopady smerovanie Rumunska do EÚ. V roku
zbaviť stigmy ťažko skrývanej previa- na obyvateľstvo. A tak v roku 1997 bola 2004 vystriedal v úrade Iliesca nový
zanosti s minulým režimom. Rumuni, rumunská ekonomika „liečená“ radi- prezident Traian Băsescu, ktorý si získal
ktorí nezažili nikdy demokraciu, ľahko kálnou šokovou terapiou, ceny palív sympatie Rumunov znechutených ne-
podliehali populizmu a politická kultúra vzrástli zo dňa na deň dvojnásobne, ceny ustálymi korupčnými aférami Iliescovej
sa blížila skôr vybavovaniu si osobných elektrickej energie dokonca päťnásobne administratívy a najmä svojím úspeš-
účtov medzi jednotlivými záujmovými a zvyšovanie všetkých cien pokračova- ným pôsobením na poste starostu Buku-
skupinami. Sporadicky sa objavovalo lo ďalej, pričom reálne mzdy sa prudko rešti. Nový prezident sa rozhodol začať
politicky motivované násilie či už indivi- znižovali. Samozrejme v ďalších voľbách ťaženie proti korupcii a najmä proti pre-
duálne, alebo pri masových demonštrá- sa tak v roku 2000 vrátil do prezidentské- pojeniam vplyvných podnikateľov a po-
ciách. Postkomunistická garnitúra na ho kresla I. Iliescu na čele sociálnej de- litikov z Iliescovej sociálnej demokracie.
čele s prezidentom Iliescom sa vyhýbala mokracie. Zároveň sa ale zvýšil aj vplyv Predložené reformy justície však zablo-
ekonomickým reformám a nespokojnosť nacionalistov. Sociálne napätie znížilo koval ústavný súd ovládaný Iliescovými
obyvateľstva „liečila“ príklonom k nacio- otvorenie hraníc pre rumunských obča- stúpencami. Ďalšie korupčné škandály
nalizmu. Hrozila „balkanizácia“ krajiny, nov, ktorí ho masovo využili k migrácii odhalili nové prepojenia medzi politic-
čo pri vojnách v susednej rozpadajúcej za prácou najmä do Talianska a ďalších kými špičkami a hlavnými privatizérmi,
sa Juhoslávii a podobnom napätí v su- krajín. Napriek politickým turbulenci- v tej dobe sa však Rumunsko stalo už
sednom Bulharsku tvorilo veľmi nebez- ám pokračovalo prozápadné a integrač- členom EÚ a pribudli tak možnosti pri-
pečnú situáciu. Problémom bola tiež sku- né smerovanie Rumunska. Najmä úzky jímania a najmä rozdeľovania pomerne
točnosť, že príslušníci bývalej Ceauşes- príklon k USA a bezvýhradná podpora štedrej finančnej pomoci (BURFORD a
kovej tajnej polície Securitate ovládli aj Rumunska americkému prezidentovi LONGLEY 2009). Prezident sa dostával
novobudované bezpečnostné a spravo-
Foto D. Gurňák
dajské zložky a tiež významnou mierou
participovali pri rozvíjaní súkromného
podnikania. To všetko sa podpísalo pod
skutočnosť, že po poprave Ceauşeska
a jeho manželky už reálne neboli stíhaní
ďalší exponenti jeho režimu, resp. ich stí-
hanie bolo vedené „do stratena“ (TREP-
TOW 1997). Po páde diktatúry síce nová
vláda okamžite uvoľnila spotrebiteľský
trh a otvorila krajinu importu potravín
a spotrebného tovaru, lenže zároveň sa
prudko znižovala kúpyschopnosť oby-
vateľstva stratou zamestnania a najmä
vysokou infláciou, ktorá dosiahla už
v roku 1993 hodnotu 300 %. Medzitým
si prezident Iliescu posilňoval osobnú
moc rozširovaním svojich kompetencií.
Napriek tomu prezidentova obava z me-
dzinárodnej izolácie ho viedla k podpore
niektorých reforiem a od polovice de-
väťdesiatych rokov Rumunsko pomaly
nastúpilo aj na cestu európskej integrá-
cie. Pomerne úspešne sa podarilo stabi-
lizovať finančníctvo a znížiť infláciu na
prijateľnejšiu úroveň (28 % v roku 1995).
Radikálne boli znížené dane na jednu
z najnižších úrovní v strednej a východ-
nej Európe. Postupne prebehol prechod
vlastníctva väčšiny poľnohospodárskej Takéto výjavy sú na rumunských horských cestách ráno a podvečer bežné, autá
pôdy späť do súkromných rúk. Od ob- sa o ne delia s húfmi oviec, kráv, kôz či oslov.
49