Cieľom mozgu je nemyslieť
•
0 gefällt mir•361 views
Ako funguje ľudský mozog - video séria - najnovšie výskumy neurovedy v manažérskej praxi http://www.commpass.sk/ako-funguje-ludsky-mozog Cieľom mozgu je nemyslieť Premýšľanie je energeticky veľmi náročný proces. Práve preto sa náš mozog snaží zautomatizovať čo najviac činností. Mozog tak šetrí energiu na nové inovatívne a tvorivé veci. Aby sme sa mohli vyvíjať, snaží sa náš mozog odbremeniť nás od míňania energie na bežné a rutinné veci, nad ktorými už nemusíme premýšľať. Tieto činnosti riadi náš mozog automaticky. Ďalšie články nájdete aj na Linkedin: https://www.linkedin.com/today/author/38686991 SMART BRAIN PROJECT – diskusná skupina na Linkedin https://www.linkedin.com/groups?groupDashboard=&gid=4002106&trk=anet_ug_anlytx&goback=.gna_4002106 VIDEO inšpirácie na youtube https://www.youtube.com/channel/UCosv6ntXajFFsAVwkihmjBw COMM-PASS na Linkedin https://www.linkedin.com/company/comm-pass?trk=top_nav_home http://www.slideshare.net/COMM-PASS http://www.commpass.sk
Empfohlen
Empfohlen
Weitere ähnliche Inhalte
Mehr von COMM-PASS
Mehr von COMM-PASS (20)
Cieľom mozgu je nemyslieť
- 1. Cieľom mozgu je nemyslieť Každé ráno, keď pripravujem a veziem deti do školy, v čase, keď je moja manželka na služobnej ceste, si uvedomujem, aký je rozdiel medzi tým, že niečo poznám (viem), a tým, čo denno-denne robím v praxi. Niečo vedieť a niečo realizovať v praxi je obrovský rozdiel. 8 Personalistikaariadenie Autor: Peter Minárik | Executive partner COMM-PASS N ie že by som bol vtedy v nadmernom strese, ale vnímam, ako musím myslieť na všetky detaily, nad ktorými moja manželka už nemusí premýš- ľať a robí ich úplne automaticky. To, že je v tom efektívnejšia, rýchlejšia a väčšinou na nič nezabudne, tak ako som napríklad ja dnes zabudol na synove rukavice, nie je tým, že má na to väčší talent ako ja. Je to výsledok pravidelného opakovania danej činnosti, keďže to robí oveľa častejšie ako ja. Presne tak funguje aj náš mozog. Ak sa niečomu venu- jeme pravidelne a tú istú činnosť opakujeme veľakrát, stáva sa automatickou. Koľkokrát sa vám stalo, že ste šoférovali z práce domov po tej istej trase a keď ste prišli domov, ani ste si nepa- mätali, ako ste sa tam dostali. Alebo keď si ráno umývate zuby. Málokto premýšľa nad tým, ako si efektívne vytlačiť zubnú pastu a umyť zuby. V danom čase dokážeme pre- mýšľať aj nad ďalšími vecami. Ale skúste si niekedy umyť zuby druhou rukou – tou, ktorou to nerobíte automaticky a pravidelne. Keď sadáte ráno do auta a presne viete, kde máte zastrčiť kľúče, aby ste naštartovali. Podvedome si zapnete bezpeč- nostný pás a úplne automaticky pri štartovaní zatlačíte spojku. Plynule pridáte plyn a bez problémov sa rozbeh- nete a vyrazíte do roboty. Tento scenár máme mnohí ru- tinne automatizovaný. Preto sa nemusíme na túto rutin- nú činnosť extrémne sústrediť a vydávať extrémne veľa energie. No skúste si spomenúť, ako ste sa cítili pri prvej jazde v autoškole. Ako intenzívne ste sa museli sústrediť pri prvom rozbiehaní auta a koľko energie vás stála vaša prvá jazda v plnej premávke v meste. Cieľom nášho mozgu je nemyslieť Premýšľanie je energeticky veľmi náročný proces. Práve preto sa náš mozog snaží zautomatizovať čo najviac čin- ností. Mozog tak šetrí energiu na nové inovatívne a tvori- vé veci. Aby sme sa mohli vyvíjať, snaží sa náš mozog od- bremeniť nás od míňania energie na bežné a rutinné veci, nad ktorými už nemusíme premýšľať. Tieto činnosti riadi náš mozog automaticky.
- 2. Tento vedecky dokázaný fakt má ale aj svoje nástrahy. Naj- väčšou nástrahou automati- zácie mozgu je, ak ľudia pre- chádzajú do automatického módu počas celého dňa. Ak robíme v práci a neskôr aj doma len tie isté rutinné činnosti. Ak prestaneme mať nové podnety a mozog funguje len na úrovni autopilota. Chýbajúca pestrosť a rozmanitosť podnetov pre náš mozog sa prejaví v jeho po- stupnom degenerovaní. Ak náš mozog nie je vystavený mysle- niu a tvorivosti, je to začiatok jeho úpadku. Ako sa máme starať o efektívne fungovanie nášho mozgu? Prvým krokom je pochopenie základných princípov fungovania ľudského mozgu. Napriek tomu, že ešte stále existuje nekonečné množstvo nejasností v presnom fun- govaní mozgu, vďaka moderným technológiám neuro- vedci už dnes vedia pomerne presne popísať, ako ľudský mozog funguje. Mozog spracováva informácie prostredníctvom siete ner- vových buniek – neurónov, ktoré navzájom komunikujú pomocou elektrických a chemických signálov. Prepájanie jednotlivých neurónov a tvorba mozgových máp je zák- ladným predpokladom učenia sa ako aj našej pamäte. Neurón sa skladá z tela bunky a rozvetvenej štruktúry, ktorá vystupuje z jeho tela. Rozvetvenú štruktúru tvoria početné dendrity a axon, ktorý má na svojom konci via- ceré terminály. Telo bunky je riadiace centrum neurónu. Dendrity prijímajú signály prichádzajúce od iných neu- rónov. Axon prostredníctvom svojich terminálov posiela signály iným neurónom. Tak vznikajú prepojenia medzi jednotlivými neurónmi, ktoré sa nazývajú synapsie. Ne- uróny si prostredníctvom synapsií vytvárajú neurónové siete – tzv. mozgové mapy. Neuróny sa v skutočnosti ne- dotýkajú. Medzi terminálom axomu jedného neurónu a den- tritu druhého neurónu je mik- roskopická medzera – synaptic- ká štrbina. Komunikácia medzi neurónmi je realizovaná pros- tredníctvom komplexu elektric- kých a chemických procesov. Pre zabezpečenie čo najefektív- nejšej komunikácie medzi jed- notlivými neurónmi je dôležité vhodné prostredie. Jedným zo základných predpokladov vhod- ného prostredia je zabezpeče- nie príjmu dostatočného kyslíka a vody. Prečo potrebuje mozog pre svoje správne fungovanie podnety? Mozog novorodenca má pri narodení niekoľko milió- nov mozgových buniek, ale veľmi málo prepojení. Dieťa je naprogramované na rozvoj. Neustále objavuje, sledu- je okolie a zaznamenáva všetko, čo sa okolo neho deje. V prvých rokoch života sa synapsie – mozgové prepoje- nia – tvoria oveľa jednoduchšie ako v neskoršom veku. Každý podnet, ktorý dieťa spracuje, vytvára v mozgu nové prepojenia neurónov. Či dieťa zažije niečo pekné alebo škaredé, vytvárajú sa nové prepojenia. Tvoria sa mozgové mapy. Pre správne pochopenie tohto procesu je dôležité nasledovné – NEURÓNY, KTORÉ SA SPOLU AKTIVUJÚ, SA SPOLU PREPÁJAJÚ. Na základe týchto mozgových máp sa následne v živote riadime a rozhodu- jeme. Štruktúra nášho mozgu je výstupom našich skú- seností a zážitkov a ich interpretácie. V praxi to znamená, že ak dieťa zažije nejakú situá- ciu, v mozgu sa aktivujú neuróny, ktoré danú situáciu vyhodnotia. Pri rôznych situáciách sa aktivujú rôz- ne neuróny. Tieto neuróny si vzájomne vytvoria me- dzi sebou prepojenia – synapsie. V budúcnosti sa pri zažití tej istej alebo podobnej situácie tieto neuróny aktivujú. 9
- 3. Ako sa tento fakt prejavuje v každodennom živote? • Ak sa dieťa popáli pri pití horúceho čaju, v budúcnosti sa mu môžu pri pití čaju objavovať podobné pocity ako pri popálení čajom. Spolu s pitím čaju sa totiž aktivujú aj neuróny súvisiace s popálením sa čajom. • Ak dieťa budeme nútiť do vecí, na ktoré ešte nie je pri- pravené, môže získať odpor k učeniu sa nových vecí. Ak ho zosmiešnime pred inými deťmi, môže mať v neskor- šom živote problém s vystupovaním pred skupinou. • Ak ho budeme trestať za to, že robí chyby, môže sa v budúcnosti báť robiť vlastné rozhodnutia, pretože sa bude báť možného zlyhania. • Ak budeme rozhodovať za dieťa a nenecháme mu priestor pre prevzatie vlastnej zodpovednosti, môže byť v budúcnosti závislé na rozhodnutiach iných ľudí a ne- bude schopné urobiť si vlastný názor. Bez adekvátnych podnetov sa náš mozog nebude správne vyvíjať. Dieťa sa naučí len to, čo zažije. Ak mu budeme odoberať možnosť zažiť si veci v jeho živote a budeme ho chrániť, môže sa stať, že v budúcom živote mu budú chýbať isté podnety pre zdravé fungovanie. Aj prílišná ochrana môže byť na škodu. Práve preto je dôležité prinášať deťom nové podnety, ktoré ich budú rozvíjať. Nestačí ich posadiť pred televízor či tablet. Táto pasívna forma starostlivosti o deti sa môže na prvý pohľad zdať ako efektívne a nenáročné riešenie, ale odrazí sa na pripravenosti dieťaťa do budúceho života. Platí jed- noduché pravidlo – čím viac vecí v živote zažijeme, tým efektívnejšia a funkčnejšia je naša mozgová neurónová sieť. Čím viac podnetov máme v našom každodennom živote, tým viac prepojení máme v našom mozgu. Fenomén budovania mozgových štruktúr a architektúry mozgu má aj tienistú stránku Aj keď si myslíme, že dieťa nevníma svoje okolie, jeho mozog je stále aktívny a doslova nasáva informácie, kto- ré podvedome spracúva. Jeho mozog spracúva nie len to, čo mu vysvetľujeme, ale to, čo na nás vidí. Ak chceme lepšie pochopiť, prečo sa v živote správame tak, ako sa správame, je dobré sa pozrieť na to, ako fungovali naši rodičia, keď sme boli malí, keď sme s nimi trávili veľa času. Vtedy sme doslova kopírovali to, čo oni robia. Vplyv prostredia, v ktorom dieťa vyrastá, ma nesmierne silný dosah na jeho budúce fungovanie. Mať podnety nestačí. Poznať neznamená vedieť. Ak budeme mať dostatočné podnety, nemusíme sa ešte rozvíjať. To, že niečo vidím v televízii, prípadne na inter- nete ešte neznamená, že to dokážem zrealizovať aj v pra- xi. V dnešnej dobe prebytku informácií si ľudia veľmi často mýlia to, že niečo poznajú, s tým, že to vedia zre- alizovať v praxi. Kto by sa dal operovať „špičkovému chirurgovi“, ktorý si práve pozrel, ako robiť operáciu „by-pass“ srdca na „youtube“, ale v živote nedržal v ruke skalpel a nikdy nič neoperoval? Kto by si dal postaviť dom stavebnej firme, ktorá si práve naštudovala na „googli“ návod, ako správne postaviť základy domu, ale v živote nič podobné nerobila v praxi? Kto by zveril svoje nové auto na vykonanie opra- vy „odborníkovi“, ktorý sa autám nikdy pred tým neveno- val, ale práve si prečítal návod na internete? Ako základné princípy fungovania mozgu súvisia s prácou a kvalitou života? Štandardné myslenie prináša štandardné riešenia a štan- dardné výsledky. To platí aj vo výchove detí. Generácia alfa. Akí budú? Pred nedávnom som mal mož- nosť aktívne komunikovať na tému: „Mladí ľudia a ich kvalita“ s bývalým riaditeľom 3 výrobných závodov. Je to aktívny senior, ktorý popri práci vychoval 4 deti a dnes má 10 vnúčeniec. Napriek tomu, že sa nikdy nevenoval výskumu mozgu, neustále mi zdôrazňoval, aké je dôležité vytvárať deťom vhodné podnety pre ich aktívny rozvoj. Nechať ich prevziať zodpovednosť za ich činy a nikdy im nedať veci len tak – bez ich aktívneho pričinenia. Do na- šej debaty sa pridal jeho známy, ktorý začal na mladých nadávať: „Vraj sa im nedá veriť, sú nezodpovední a nema- jú dobré návyky.“ Bývalý riaditeľ mu jasne oponoval a na záver sa usmial a dodal: „Máme len to, čo sme si vycho- vali.“ Tak ako sme sa o naše deti starali počas ich detstva, také ich dnes máme. Aj preto sa oplatí na sebe neustále pracovať a zdieľať skú- senosti s mladou generáciou. Ak to dnes zanedbáme, lebo sa nám nechce, o pár rokov sa nám to vráti späť ako bu- merang. Z vlastnej skúsenosti viem, že vychovávať deti je náročné poslanie. Tiež sa mi vždy nechce pristupovať k riešeniu konfliktov a vysvetľovaniu náročných situácií s rešpektom a konštruktívne. Oveľa jednoduchšie je zvoliť zákaz a zvýšený hlas, ale od kedy sa venujeme princípom SMART BRAINa na veci sa dívam v nových súvislostiach. Sumár na záver Kvalita našej mozgovej neuronovej siete vo veľkej miere závisí od kvality, množstva a rôznorodosti podnetov, na ktoré musí náš mozog počas každodenného života rea- govať. Viac podnetov = pestrejší mozog = kvalitnejší život ■ 10 Personalistikaariadenie zmena je život - život je inšpirácia tréningy a poradenstvo www.commpass.sk