Diese Präsentation wurde erfolgreich gemeldet.
Wir verwenden Ihre LinkedIn Profilangaben und Informationen zu Ihren Aktivitäten, um Anzeigen zu personalisieren und Ihnen relevantere Inhalte anzuzeigen. Sie können Ihre Anzeigeneinstellungen jederzeit ändern.

Integration of children with disabilities

211 Aufrufe

Veröffentlicht am

Integrácia detí s telesným postihnutím
working paper for sister
2010

Veröffentlicht in: Bildung
  • Ich kann eine Website empfehlen. Er hat mir wirklich geholfen. ⇒ www.WritersHilfe.com ⇐ Zufrieden und beeindruckt.
       Antworten 
    Sind Sie sicher, dass Sie …  Ja  Nein
    Ihre Nachricht erscheint hier

Integration of children with disabilities

  1. 1. Nazov predmetu Integrácia detí s telesným postihnutím Ak. rok: 2010/11 Meno a priezvisko: Dominika Ficová Forma: denná Ročník: 2.
  2. 2. OBSAH OBSAH......................................................................................................................................2 ÚVOD........................................................................................................................................2 1 Občan so zdravotným postihnutím..........................................................................................3 1.2 Od postihnutia ku špeciálne vzdelávacím potrebám........................................................4 1.3 Postihnutie z hľadiska pedagogického aspektu................................................................4 2 Organizačné formy spoločného vyučovania............................................................................7 3 Začlenenie dieťaťa s telesným, pohybovým postihnutím do školy.........................................8 3.1 Telesne postihnutí ...........................................................................................................9 3.2 Chránená dielňa alebo chránené pracovisko..................................................................10 ZÁVER....................................................................................................................................11 POUŽITÁ LITERATÚRA......................................................................................................12 ÚVOD Cieľom mojej seminárnej práce je vysvetlenie pojmov integrácia a inklúzia, integratívne/inkluzívne vzdelávanie žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami. Ďalej sa 2
  3. 3. zameriavam na problémy, ktoré sa týkajú zmeny školskej prípravy mentálne postihnutých detí, značnú časť tejto práce budem venovať problémom školskej integrovanej prípravy. Vývin dieťaťa s telesným postihnutím je samozrejme ovplyvňovaný rozsahom a závažnosťou telesného postihnutia. Rozsah a závažnosť postihnutia totiž ovplyvňuje možnosti dieťaťa s takýmto postihnutím v oblasti pohybu a to zároveň ovplyvňuje i mieru samostatnosti, nesamostatnosti, nezávislosti, závislosti dieťaťa s telesným postihnutím na pomoci iných osôb. Samostatnosť a nezávislosť na iných je podmieňovaná najmä tým, do akej miery je zachovaná a možná pohyblivosť horných a dolných končatín. Taktiež na úvod si dovolím uviesť výstižný citát: „Pomôž mi, aby som to dokázal urobiť sám.“ /M. Montessori/ 1 OBČAN SO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM Za občana so zdravotným postihnutím sa považuje občan, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu telesnej poruchy, duševnej poruchy, alebo poruchy správania. Pokles schopnosti sa preukazuje na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, alebo posudkom úradu sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu. Občan, ktorý má pokles 3
  4. 4. schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 %, ale najviac o 40 % podľa osobitného predpisu, ktorým je v danom prípade zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.1 Až doposiaľ sa bral zreteľ na existujúce súvislosti medzi novými pojmami v liečebnej a špeciálnej pedagogike. V náväznosti na anglo-americký termín (special educational needs) sa dáva v Nemecku od polovice deväťdesiatych rokov prednosť pojmu špeciálne vzdelávacie potreby (sonderpädagogischer Förderbedarf) pred pojmom postihnutie (Behinderung). Vedľa tohto vývoja sa rovnako ukázalo, ako úzko sú spojené pojmy postihnutie a integrácia. 1.2 Od postihnutia ku špeciálne vzdelávacím potrebám Vo všeobecnom jazykovom použití sa robia rozdiely medzi „behindern = prekážať“ ako sloveso (tzn. byť niekomu na obtiaž alebo nejaká vec nám môže prekážať) a „behindert = byť postihnutý“ ako prídavné meno (mať nejaký fyzický alebo psychický nedostatok, handicap). Podstatné meno „Behinderung = postihnutie, prekážka, neuľahčenie“ zahrňuje dva základné významy, ako niekomu niečo neuľahčovať alebo taktiež handicap, teda to, čo niekomu v živote prekáža. V oblasti liečebnej a špeciálnej pedagogiky sa objavuje pojem Behinderung = postihnutie, relatívne neskoro. Vytvoril sa ako sociálne právna kategória asi v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Stanovuje stupeň postihnutia ako základ pridelenia odpovedajúcej podpory (pomoci) osobám s postihnutím. V nemeckej pedagogike zaviedol pojem postihnutie (Behinderung) Ulrich Bleidick, ako ústrednú kategóriu špeciálnej pedagogiky (pozn. termín postihnutie sa bežne používa i v českej a slovenskej terminológií). 2 1.3 Postihnutie z hľadiska pedagogického aspektu Bleidick popísal postihnutie z hľadiska pedagogického aspektu ako „intervenujúcu obmenu výchovy“. Postihnutie mení v tomto ohľade priebeh výchovy, sú žiaduce iné koncepty a formy pedagogickej podpory. Ako rýchlo sa objavil prijateľný prístup k vysvetleniu pojmu, tak intenzívne bol vystavený kritike. 1 www.upsvar.sk, [citované 10. októbra 2010] 2 HEIMLICH, U. Integrative Pädagogik. Eine Einführung. Stuttgart: Verlag W. Kohlhammer, 2003. s. 131. ISBN 3-17-016476-7. 4
  5. 5. Pozrime sa však skôr na sociálne následky poškodenia, tým sa tiež zmení naše chápanie fenoménu postihnutia. Postihnutie je potom výsledkom sociálneho vyraďovania, obmedzenie spoločenskej účasti a tým produkt sociálnej interakcie (niekto je postihnutý). Postihnutie je skôr ako deficitný znak osoby, a tým ontogeneticky, tzn. postihnutie je chápané výlučne ako výsledok individuálneho vývoja. Meniaci sa postup vo výchove je však tvorený nielen vďaka jednej osobe, ktorá s označuje ako postihnutá, skôr sa na tom podieľa sociálna interakcia, ktorá sa nazýva výchova/edukácia, vždy tiež dospelí a rovnako starí vrstovníci. Okrem toho sa výchova/edukácia osôb s postihnutím realizuje na spoločenskom mieste s odpovedajúcou organizačnou a sociálnou štruktúrou. Táto oblasť výchovného/edukatívneho postupu (procesu) je rovnako zodpovedná za vznik a priebeh postihnutia. K definícií postihnutia sa rovnako priraďuje aspekt osobný, sociálny a ekologický. Čo sa nemení je to, že postihnutie bude vždy obsahovať osobnú (personálnu) dimenziu. Tiež keď budeme uvažovať o postihnutí ako o výsledku poškodenia skôr v zmysle sociálneho vyraďovania, je osoba označená ako postihnutá postavená pred úlohu naučiť sa zachádzať so svojím poškodením a z toho plynúcimi následkami postihnutia. Nakoniec sa vždy kladie otázka, aký subjektívny význam má poškodenie popr. postihnutie pre osobu samu (personálny aspekt postihnutia).3 Slovo integrácia pochádza z latiny a znamená z doslovného prekladu „znovu vytvorenie celku“. Vedľa použitia pojmu v matematike (napr. integrál), v politike (napr. Európska integrácia) a vo vedeckom jazyku, sa zaujímame v pedagogickej súvislosti o význam predovšetkým sociologický a psychologický. V zmysle sociológie sa integrácia vzťahuje na vznik spoločenských jednotiek z nejakého počtu ľudí a skupín a popisuje sa predovšetkým stav, v ktorom bol niekto integrovaný. Tým sú mienené procesy integrácie ľudí z iných kultúr do spoločnosti. V zmysle psychológie popisuje integráciu spravidla jednota medzi človekom a jeho vzťahom s okolím. 4 Integrácia osôb s postihnutím ako cieľ v zmysle rozsiahlej spoločenskej účasti ako znamenie demokratickej spoločnosti nie je už zásadnou otázkou. Neskôr sa zákazom diskriminácie v článku 3, odstavec 3 výstavy vo vydaní z roku 1994 je toto tiež pre BRD zakotvené ako ústredné zásadné právo. Demokratická spoločnosť nemá žiadnu inú možnosť, ako garantovať rovnakú účasť všetkých členov spoločnosti, zaistenou ústavou, aj keď sa sociálna realita osôb s postihnutím v demokratickej spoločnosti isto v mnohých oblastiach líši 3 BLEIDICK, U. Behinderung als pädagogische Aufgabe. Behinderungsbegriff und behindertenpädagogische Teorie. Stuttgart, Berlin, Köln: Verlag W. Kohlhammer, 1999. 4 JESENSKÝ, J. Integrace – znamení doby. Praha:UK,1998, 214 s. ISBN 80-7184-691-0. 5
  6. 6. od zákona. Ciele spoločenskej integrácie osôb s postihnutím by mali na báze demokratickej ústavy širokú podporu. V mnohých spoločenských oblastiach, zvlášť v systéme výchovy a vzdelávania je cesta k cieľu otvorená. V histórií liečebnej a špeciálnej pedagogiky bola uprednostňovaná cesta špeciálnej výchovy a podpory v samostatných špeciálnych zariadeniach. Až zvláštne a špeciálne školy ponúkajú záruku, že sa môže uskutočniť špecializovaná podpora odpovedajúcim odborným personálom (špeciálne vzdelaní učitelia, špeciálni pedagógovia) v špeciálnych skupinách (malé a homogénne skupiny), vhodnými metódami (diferenciácia, individuálny prístup) a obmedzeným obsahom (redukované učebné plány). Tiež špeciálna pedagogická podpora v špeciálnych zariadeniach má viesť k tomu, aby napr. absolventi mali lepšie predpoklady pre spoločenskú integráciu. Podľa priebehu špeciálnych zariadení sa rovnako usiluje o cieľ rozsiahlej spoločenskej integrácie. Špeciálne školy a zariadenia sa preto rovnako koncipujú s cieľom zlepšiť spoločenskú integráciu.5 V škole sa deti cvičia umeniu učiť sa jeden od druhého. Nachádzajú sa v priestore skúseností, ktoré im umožnia včas a pod pedagogickým vedením vyrovnať sa s budúcou spoločenskou realitou. Problémy sociálnej integrácie detí a mladistvých s postihnutím v triede pri spoločnom vyučovaní spravidla nevznikajú. Až keď sa realizujú špeciálne podporné opatrenia mimo učebnú skupinu a skupina je oddelená, objavuje sa znovu nebezpečie sociálneho vyradenia. Pri odpovedajúcich pedagogických schopnostiach je možné včas odstrániť i toto nebezpečie. Problém nastáva pri spoločnom učení v sebahodnotení vlastných schopností a v oblasti emocionálnej integrácie. Žiaci si porovnávajú výkony v skupine a poznajú svoje vlastné možnosti i v tomto spoločenstve (efekt skupinového vzťahu). Deti a mladiství s postihnutím vedia v integrovaných triedach, že požiadavky daného ročníka nemôžu zvládnuť rovnakým spôsobom, ako ostatní. Následne klesá pocit vlastnej hodnoty a to by mohlo mať negatívny efekt pre motiváciu výkonu. Na rozdiel od špeciálnych tried začínajú deti a mladiství s postihnutím v integrovaných triedach zavčasu realisticky poznávať vlastné možnosti (nie až vo vyšších triedach, kedy sa spoločenské očakávanie výkonov nedá poprieť). Priama cesta k integrácií spočíva v tom, pripraviť deti aj mladistvých s i bez postihnutia v priebehu procesu spoločných hier a učenia na spoločný život v dospelosti. Avšak nie je potvrdené, že spoločné hranie a učenie významne zvýši šance pre spoločný život. Pretože medzitým absolvovali už 5 RENOTIÉROVÁ, M., LUDÍKOVÁ, L. a kol. Speciální pedagogika. Olomouc: UP, 2003, 290 s. ISBN 80-244- 0646-2. 6
  7. 7. prvé ročníky integratívne vzdelávacie cesty, zreteľne pribúda integratívnych projektov v profesnej oblasti a v oblasti bežného života. Do tej miery by sa mohli vyskytnúť v blízkej budúcnosti viaceré možnosti preskúmania týchto súvislosti. Súčasne sa zdá, že sa tu objavuje nová spoločenská dimenzia integrácie osôb s postihnutím. Toto sa bude konštituovať pre najmladšiu pojmovú inováciu v oblasti integratívnej pedagogiky, inklúziu.6 2 ORGANIZAČNÉ FORMY SPOLOČNÉHO VYUČOVANIA Integratívna podpora v bežnej škole sa praktizuje mnohými spôsobmi. V zásade je možné diferencovať podľa miery stretávania sa medzi žiakmi s a bez postihnutia v bežnej škole a podľa príslušného podielu špeciálnej pedagogickej podpory. Pritom sa v praxi nejedná o strnulý systém rôznych organizačných foriem. Skôr vedú školné vývojové procesu k prechodom medzi jednotlivými organizačnými formami. Na obr. 2 sú uvedené len tie organizačné formy, ktoré môžu byť hodnotené ako prínos pre integráciu. 1. špeciálne pedagogické diagnostické podporné triedy (popr. podporné triedy) zhromažďujú žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami do jednej výukovej skupiny. Žiaci sa učia podľa vzdelávacieho programu pre základnú školu. Podľa potreby sa učivo prvých dvoch rokov rozkladá na tri roky. Po prvých troch rokoch niektorí žiaci prechádzajú do bežných tried. Triedy majú redukovaný počet žiakov, dobre personálne obsadenie a vecné vybavenie. Intenzívna podporná diagnostika podporuje proces neintegrácie 2. kooperatívne triedy sú podporné triedy umiestnené v bežnej škole. Navštevujú ju iba žiaci so špeciálnymi vzdelávacími potrebami a vyučuje tu špeciálny pedagóg. Vzhľadom k umiestneniu triedy na základnej škole tu majú žiaci možnosť častých sociálnych kontaktov s intaktnými spolužiakmi väčšinou v partnerskej triede. Niektoré predmety sa učia spoločne, napr. hudobná a telesná výchova. 3. integračné triedy sú postupné ročníky v bežnej škole, kde je prijatých viac žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami. Počet žiakov je väčšinou znížený na dvadsať, vyučujú tu dvaja učitelia, z toho jeden špeciálny pedagóg. Koncept vyučovania v integračnej triede je diferencovaný a individualizovaný. Prednosťou je, že žiaci so špeciálnymi vzdelávacími potrebami pomerne skoro získajú reálny obraz o svojich reálnych schopnostiach 6 BARTOŇOVÁ, M., FRANKOVÁ, A., VÍTKOVÁ, M. Integrativní/inkluzivní vzdělávaní žáků se speciálními vzdělávacími potřebami. Brno: MSD, 2005a, s.7-8. ISBN 80-86633-38-1. 7
  8. 8. a možnostiach vzhľadom ku svojmu neskoršiemu profesnému uplatneniu. Sociálne stretávanie je tu spontánne a záleží len na iniciatíve žiakov. 4. integratívne bežné triedy vznikli ako ďalší vývoj integračných tried. Zostávajú nezmenené ako postupné ročníky bežnej základnej školy a berú jednotlivých žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami. Počet žiakov v triede sa kvôli tomu neznižuje, zostáva nezmenený a špeciálna pedagogická podpora žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami sa poskytuje len v určitých hodinách. Znovu sa tu ukázalo, že sociálna integrácia nerobí žiadne problémy. Efekt školského výkonu však nie je možné u žiakov sociálne znevýhodnených týmto spôsobom potvrdiť. Ukázalo sa, že taktiež spoločné vyučovanie nie je schopné napríklad výraznú potrebu podpory v učení pozdvihnúť. 5. bežné triedy so špeciálnou pedagogickou podporou (napr. mobilné služby) sa odlišujú od integratívnych bežných tried tým, že tu sa nahliada na špeciálnu pedagogickú podporu ako na ubúdajúcu veľkosť. Počet žiakov v triede je nezmenený. Špeciálna pedagogická podpora sa vzťahuje na žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami len v určitých hodinách. Až polovica podporovaných žiakov po jednom až dvoch rokoch žiadnu podporu nepotrebuje. Väčšinou sa k tomu pripojuje fáza špeciálneho pedagogického poradenstva (zrov. Schor 2002). Žiaci so zrakovým alebo sluchovým postihnutím po fáze vývoja a realizácie podporného konceptu väčšinou potrebujú len príležitostné technické poradenstvo. Táto organizačná forma integratívnej podpory sa najviac hodí pre účelovú podporu. Ako náhle žiaci z triedy odídu, čelia opäť problému sociálneho vyraďovania (zrov. Haeberlin aj. 1991). 6. bežné triedy bez špeciálnej pedagogickej podpory (tzv. šedá integrácia) sú triedy postupného ročníku bežnej školy, ktoré prijímajú žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami bez toho, aby nasledovala nejaká špeciálna pedagogická podpora.7 3 ZAČLENENIE DIEŤAŤA S TELESNÝM, POHYBOVÝM POSTIHNUTÍM DO ŠKOLY Deti s telesným postihnutím zvyčajne nastupujú do školy o rok neskoršie, mávajú odklad povinnej školskej dochádzky. Dôvodom odkladu býva najčastejšie sociálna nezrelosť a nepripravenosť na sociálnu záťaž spojenú s pozíciou školáka. Úloha školáka si vyžaduje pomerne veľkú mieru samostatnosti, schopnosť plniť určité povinnosti čoho predpokladom je schopnosť a dobrá úroveň autoregulácie. Mnohé deti s telesným postihnutím bývajú na začiatku školskej dochádzky ešte stále príliš závislé na rodinnom prostredí, málo samostatné, 7 HAEBERLIN, U. Die Integration von Lernbehinderten. Versuche, Teorien, Forscgungen, Enttäuschungen, Hoffnungen. Bern: Haup, 1991. 8
  9. 9. často príliš detské a chýbajú im mnohé (pre tento vek u zdravých detí typické) sociálne schopnosti. Nemajú dostatok skúseností s vrstovníkmi, nevedia s nim komunikovať (rozprávať sa, hrať sa) a zotrvávajú vo svojej pozícii nesamostatného dieťaťa. Na druhej strane sú deti s telesným postihnutím (pokiaľ sa nejedná o postihnutie hovoridiel) schopné integrácie do bežnej školy, nakoľko ich myslenie a celková inteligencia býva zvyčajne v pásme normy. Dieťa s pohybovým postihnutím môže mať problémy v adaptácii (zvykaní si, prispôsobovaní sa) na školu. Tieto problémy sa môžu prejaviť v zníženom alebo nízkym výkonom a problematickým správaním sa dieťaťa v škole. Problémy môžu vyplývať buď z nedostatočnej inteligencie dieťaťa (a teda z nemožnosti zvládať a plniť požiadavky, ktoré škola na žiaka kladie), ale i z málopodnetnosti rodinného prostredia a s tým spojenej veľkej závislosti dieťaťa na rodičoch alebo dielčích nedostatkov, ktoré zvyšujú riziko vzniku špecifických porúch učenia, ktoré bývajú u detí s telesným postihnutím často spojené s organickým postihnutím CNS.8 3.1 Telesne postihnutí Telesne a zdravotne postihnutý jedinec je jedinec s chybou pohybového a oporného ústrojenstva alebo poškodením nervového ústrojenstva, ak sa prejavuje porušenou hybnosťou a jedinec v stave choroby alebo zdravotného oslabenia. Sú tu zahrnuté tri skupiny postihnutých jedincov. Výchovou telesne a zdravotne postihnutých sa zaoberá jeden z odborov špeciálnej pedagogiky, označovaný ako pedagogika telesne a zdravotne postihnutých. Telesne postihnutý jedinec si vyžaduje starostlivosť primeranú svojim potrebám, ktoré sú individuálne predovšetkým preto, lebo jestvuje veľa typov telesného postihnutia. Pohybové poruchy, odlišnosť jedinca od ostatných, priebeh liečby, izolácia a iné činiteľe môžu nepriaznivo ovplyvniť aj osobnostný vývin jedinca. Telesne postihnutý jedinec môže získať vzdelanie všetkých stupňov ak s telesným postihnutím nie je spojené aj postihnutie mentálne. To si potom vyžaduje vzdelanie na úrovni osobitnej školy. Chorý jedinec sa vyznačuje osobitosťami vyplývajúcimi predovšetkým z toho, akým druhom z rozsiahleho počtu chorôb jednotlivých telesných systémov je postihnuté. Choroba a zmeny v životnej situácii jedinca, ktoré s ňou súvisia, mávajú individuálny odraz v psychickej sfére chorého jedinca. Chorý jedinec potrebuje predovšetkým zdravotnícku starostlivosť. Táto sa často nedá poskytnúť ambulantne, ale vyžaduje si 8 http://www.ratolesti.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=29:vyvin-dieaa-s-telesnym- postihnutim&catid=9:somaticke-postihnutie&Itemid=13, [citované 10. októbra 2010] 9
  10. 10. hospitalizáciu. Tu sa spolu s liečbou poskytuje aj špeciálna výchova. Ak je jedinec v domácej starostlivosti, potrebuje prispôsobenú rodinnú starostlivosť a výchovu. Za zdravotne oslabeného jedinca sa považuje jednotlivec v stave rekonvalescencie alebo jedinec s oslabenou odolnosťou voči chorobám, náchylnosťou k recidíve choroby alebo s ohrozením zdravotného stavu v dôsledku nevhodného prostredia, nevhodného životného režimu či nesprávnej výživy. Pedagogika telesne postihnutých využíva poznatky viacerých medicínskych odborov, najmä pediatrie, ortopédie a ortopedickej protetiky, neurológie, interných odborov a fyziatrie. V širokej miere sa opiera aj o poznatky psychologických odborov, najmä patopsychológie a klinickej psychológie. Zo sociologických odborov je to sociálna patológia.9 3.2 Chránená dielňa alebo chránené pracovisko Chránená dielňa alebo chránené pracovisko sú pracoviská zriadené právnickou osobou alebo fyzickou osobou, v ktorých pracuje najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, alebo pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutým zaškoľujú a v ktorých sú pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotnému stavu občanov so zdravotným postihnutím. Za zriadenie chráneného pracoviska sa považuje aj zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré právnická osoba alebo fyzická osoba vytvorila, alebo prispôsobila zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti občana so zdravotným postihnutím. Postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska prizná úrad na základe kladného posudku orgánu na ochranu zdravia. Za chránenú dielňu alebo chránené pracovisko podľa tohto zákona sa považuje aj výrobné družstvo invalidov, ak spĺňa určité podmienky. Chránená dielňa a chránené pracovisko sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách. V chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku môžu pracovať aj občania, ktorým sa poskytuje získanie odborných zručností, a zamestnanci, ktorí pre ohrozenie zdravia nie sú dočasne spôsobilí vykonávať doterajšie zamestnanie, ak pre nich zamestnávateľ nemá iné vhodné zamestnanie. Právnická osoba alebo fyzická osoba je povinná viesť osobitnú evidenciu nákladov, výkonov a hospodárskych výsledkov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. 10 9 http://www.socionet.sk/index.php?kat=006&tit=00009&opn=opn, [citované 10. októbra 2010] 10 www.upsvar.sk, [citované 10. októbra 2010] 10
  11. 11. ZÁVER V uplynulom desaťročí vznikol v našej spoločnosti priestor pre zmenu postojov k deťom a k vnímaniu ich potrieb, pre novú filozofiu práce s deťmi a pre nové prístupy pre postihnuté deti. Vzniklo viacero nových škôl, v ktorých učitelia hľadajú schodnejšiu cestu výchovy a vzdelávania detí. Ukázalo sa, že viacerí odborníci si uvedomujú potrebu splynutia vzdelávania a výchovy na pôde škôl. Začali vznikať alternatívne školy, v ktorých práve toto prepojenie obohatilo a zefektívnilo prácu s deťmi. O niečo neskôr a v menšom počte začali vznikať aj 11
  12. 12. nové zariadenia – domovy, v ktorých filozofia dobrej výchovy v prirodzenejších podmienkach podporuje aj chuť detí vzdelávať sa a pracovať na vlastnej perspektíve. Jedno je zrejmé, pokiaľ sa donedávna nadraďovalo vzdelávanie nad výchovu, dnes sme si vedomí, že bez dobrej výchovy vzdelávanie samo neprináša žiaduci výsledok. Zisťujeme, že dobrá výchova je najdôležitejším predpokladom pozitívnej osobnej perspektívy dieťaťa. POUŽITÁ LITERATÚRA [1] BARTOŇOVÁ, M., FRANKOVÁ, A., VÍTKOVÁ, M. Integrativní/inkluzivní vzdělávaní žáků se speciálními vzdělávacími potřebami. Brno: MSD, 2005a, s.7-8. ISBN 80-86633-38-1. 12
  13. 13. [2] BLEIDICK, U. Behinderung als pädagogische Aufgabe. Behinderungsbegriff und behindertenpädagogische Teorie. Stuttgart, Berlin, Köln: Verlag W. Kohlhammer, 1999. [3] HAEBERLIN, U. Die Integration von Lernbehinderten. Versuche, Teorien, Forscgungen, Enttäuschungen, Hoffnungen. Bern: Haup, 1991. [4] HEIMLICH, U. Integrative Pädagogik. Eine Einführung. Stuttgart: Verlag W. Kohlhammer, 2003. s. 131. ISBN 3-17-016476-7. [5] http://www.ratolesti.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=29:vyvin- dieaa-s-telesnym-postihnutim&catid=9:somaticke-postihnutie&Itemid=13, [citované 10. októbra 2010] [6] http://www.socionet.sk/index.php?kat=006&tit=00009&opn=opn, [citované 10. októbra 2010] [7] JESENSKÝ, J. Integrace – znamení doby. Praha:UK,1998, 214 s. ISBN 80-7184-691- 0. [8] RENOTIÉROVÁ, M., LUDÍKOVÁ, L. a kol. Speciální pedagogika. Olomouc: UP, 2003, 290 s. ISBN 80-244-0646-2. [9] www.upsvar.sk, [citované 10. októbra 2010] 13

×