Ekonomický týždenník Poštovej banky - 1. týždeň, 2015

1. 1. týždeň 2015
ekonomický
týždenník
analyzy@pabk.sk

2. ekonomický týždenník
21. týždeň 2015
OBSAH
Zaujalo nás: Finančné trhy: Pohľad späť na rok 2014 a náš
výhľad na ten aktuálny. 3
Čo nové vo svete: Gréci si budú predčasne voliť nový parlament 4
Nový rok 2015 oslávilo euro 9 – ročným minimom voči doláru 5
Zasadne britská BoE, zmenu sadzieb neočakávame 5
Ropa Brent uzavrela rok 2014 o – 45,6 % lacnejšia 6
Nálada v slovenskej ekonomike sa v poslednom mesiaci vlaňajška
nezmenila 6
Rebríček týždňa: Vyťaženosť bratislavského letiska je v rámci letísk
v EÚ 6. najnižšia 7
Kalendár udalostí 2. týždňa 8
Predikcie podľa Poštovej banky 8
Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako „banka“]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo
zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo
propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný len s menom Poštovej banky.
Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, analyzy@pabk.sk

3. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
31. týždeň 2015
Zaujalo nás:
Finančné trhy: Pohľad späť na rok 2014 a náš výhľad na ten aktuálny.
Rok 2014 je za nami. Prelom rokov býva obdobím bilancovania, a preto sme sa pozreli na to, aký bol rok 2014 z pohľadu finančných trhov
a aké sú naše očakávania do nového roka 2015.
Stagnujúca ekonomika eurozóny a pokračujúce podliezanie inflačného cieľa Európskej centrálnej banky [ECB] mali v priebehu roka 2014 za
následok ďalšie znižovanie základnej úrokovej sadzby v eurozóne. Podobne ako v roku 2013 pristúpila ECB k dvom zníženiam základnej
úrokovej sadzby a to na 0,15 % v júni a technické minimum 0,05 % v septembri. O rozruch sa centrálni bankári postarali hlavne svojím
rozhodnutím stiahnuť depozitnú úrokovú sadzbu do záporného teritória s cieľom odradiť komerčné banky od ukladania si prebytočnej likvidity
v ECB a naštartovať úverovanie. Úrokové sadzby v eurozóne sa tak dostali na nevídane nízke úrovne. Keďže ide o spojené nádoby, nižšia
základná sadzba ECB sa premietla aj do nižších úrokových sadzieb na medzibankovom trhu.
Za menej si požičiavali nielen banky medzi sebou, ale aj vlády
európskych krajín vrátane Slovenska. Napríklad výnos do splatnosti
v prípade 5 – ročného slovenského štátneho dlhopisu poklesol na
sekundárnom trhu začiatkom novembra na neuveriteľných 0,27 % ročne.
Nízke úročenie štátneho dlhu je dobrou správou predovšetkým pre
požičiavajúci si štát, ale nepriamo môže tešiť aj dlžníkov z radov
bežných ľudí. Úrokové sadzby na hypotekárnych úveroch sa totiž
odvíjajú popri iných faktoroch aj od úročenia štátnych dlhopisov. Aj to je
dôvod, prečo si niektorí z nás mohli v roku 2014 na bývanie požičať za
rekordne nízke úrokové sadzby.
Kurz eura voči doláru sa v priebehu roka 2014 pohyboval v pomerne širokom rozpätí 1,2100 EURUSD až 1,4000 EURUSD. Pre
porovnanie, v roku 2013 bolo toto pásmo o polovicu užšie. Zatiaľ čo prvá tretina roka 2014 euru priala, zvyšné mesiace priniesli jeho výpredaj.
Od začiatku roka sa euro voči doláru oslabilo o – 12 % a v posledný deň roka 2014 sa dostalo na 30 – mesačné minimum 1,2098
EURUSD.
Pre drahé kovy bol rok 2014 ako na hojdačke. Cena zlata v prvom štvrťroku vzrástla o 15 % z 1 200 dolárov na 1 383 dolárov za
trojskú uncu, no následne začala klesať až na 4,5 – ročné minimá na hladine 1 140 USD za uncu. V samom závere roka sa unca zlata
na trhu predávala za 1 184 USD. Podobne ako cena zlata sa vyvíjala aj cena striebra. Striebristý kov tiež v úvode roka výrazne zdražel na
22 USD za uncu, aby následne zaznamenal cenový pokles až o takmer tretinu na 15,3 dolára za uncu. Do konca roka striebro časť
svojich strát zmazalo a v posledný deň roka sa jedna jeho unca na trhu predávala za 15,7 USD.
A čo čakáme od už prebiehajúceho roka 2015? Hlavným posolstvom bude rozchádzanie sa menových politík na pobrežiach Atlantického
oceánu. Všetko totiž nasvedčuje tomu, že nožnice medzi úrokovými sadzbami v eurozóne a USA sa budú ďalej roztvárať. Zatiaľ čo ECB
bude v tomto roku menovú politiku ďalej uvoľňovať, Fed si pripravuje pôdu na jej sprísnenie. A tak zatiaľ čo úrokové sadzby v USA by sa mohli
dostať nad úroveň 1 %, základná sadzba ECB bude na konci roka 2015 takmer určite stále v blízkosti nuly. Novinkou tiež je, že ECB bude
o menovej politike rozhodovať už len osemkrát za rok a po rokoch tajomna začne zverejňovať aj podrobné zápisnice zo svojich
zasadnutí. V eurozóne teda aj naďalej budeme svedkami nízkych úrokových sadzieb. Výraznejší rast úrokov preto neočakávame ani
v prípade bankových produktov, a to či vkladových alebo úverových.
Vývoj na poli menovej politiky by mal naďalej vplývať aj na devízový trh. Klasické poučky hovoria, že vyššie úročná mena má tendenciu
posilňovať sa. A to je aj náš prípad, a teda pravdepodobnejšie do ďalších mesiacov sa nám javí posilňovanie sa amerického dolára voči
euru než naopak. Očakávame, že kurz eura voči doláru podlezie hladinu 1,2000 EURUSD a mohlo by atakovať aj úroveň 1,1500
EURUSD. Podpísať by sa pod to mali riziká súvisiace s predčasnými voľbami v Grécku či pokračujúci negatívny vývoj v Ruskej federácii.
Slovenská Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity [ARDAL] plánuje v roku 2015 minimálne 9 aukcií štátnych dlhopisov a dve emisie štátnych
pokladničných poukážok. V prípade priaznivých podmienok na trhu zrejme ARDAL opäť zaloví aj v zahraničných vodách a ponúkne
investorom dlhopisy denominované v menách iných ako euro. Dôvodom takýchto krokov je snaha diverzifikovať portfólio investorov ako
z regionálneho a typového, tak i menového hľadiska. A ak to situácia na trhu umožní, mohli by sme sa po prvýkrát v slovenskej histórii
dočkať aj dlhopisu so splatnosťou 30 rokov.
ukazovateľ
začiatok
roka 2014
koniec roka
2014
zmena
základná sadzba ECB 0,25 % 0,05 % – 0,20 p. b.
12M Euribor 0,56 % 0,33 % – 0,23 p. b.
výnos z 5Y SK ŠD 1,62 % 0,34 % – 1,28 p. b.
EURUSD 1,3763 1,2098 – 12,1 %
zlato [USD / unca] 1 206 1 184 – 1,8 %
striebro [USD / unca] 19,4 15,7 – 19,1 %
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg

4. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
41. týždeň 2015
Čo nové vo svete:
Gréci si budú predčasne voliť nový parlament
GRÉCKO: Počas víkendu priniesol nemecký týždenník, ktorý citoval nemenované vládne zdroje, informácie, podľa ktorých je vláda Nemecka
presvedčená, že eurozóna bude schopná sa s prípadným odchodom Grécka vyrovnať. Kancelárka Merkelová a minister financií Schäuble sú
údajne presvedčení, že eurozóna od obdobia kulminácie dlhovej krízy z roku 2012 implementovala dostatok reforiem, aby sa potenciálny
odchod Grécka z eurozóny dal zvládnuť. Krok odchodu Grécka z eurozóny sa zdá Nemecku nevyhnutný v prípade, že by v predčasných
gréckych voľbách, ktoré sa uskutočnia 25. januára 2015, vyhrala opozičná ľavicová strana Syriza. Tá má totiž v pláne zrušiť nepopulárne škrty
v rozpočte, ktoré prijala konzervatívna strana premiéra Samarasa Nová demokracia.
Najnovšie oficiálne vyjadrenia sú však značne opatrnejšie. Podľa hovorcu nemeckej kancelárky Berlín vždy presadzoval politiku udržania
menovej únie bez straty ktoréhokoľvek jej člena. Podľa jeho slov tak aj naďalej ostáva cieľom stabilizovať eurozónu so všetkými jej členmi,
vrátane Grécka. Európska komisia uviedla, že členstvo v eurozóne je neodvolateľné, no ponecháva otvorenú otázku, do akej miery o tom
môže Grécko znovu rokovať po parlamentných voľbách.
RUSKÁ FEDERÁCIA: Vzhľadom na to, že ruské banky čelia tlaku západných sankcií, ktoré ich v podstate odrezali od západných kapitálových
trhov, schválil ruský parlament v poslednom mesiaci roka 2014 zákon, ktorý umožní bankám čerpať od štátu pomoc v celkovom objeme
až 1 bilión rubľov. V súvislosti s týmto faktom podpísal uplynulý týždeň ruský premiér Medvedev vládny dekrét o posilnení kapitálu druhej
najväčšej banky v krajine VTB o 100 mld. RUB. Ďalších 150 mld. RUB má VTB získať v prvom kvartáli tohto roka. V rovnakom období došlo aj
k podpore štátnej banky Gazprombank nákupom jej preferenčných akcií za takmer 40 mld. RUB. Obe spomenuté banky, ktoré vláda označuje
za systémovo dôležité, už štát tento rok podporil aj v rámci osobitných programov pomoci.
Rusko sa zároveň minulý týždeň, 1. januára 2015, spolu s Bieloruskom a Kazachstanom, stalo členom novovytvoreného Eurázijského
ekonomického zväzu. Ten má za cieľ konkurovať EÚ, Číne a USA. Ešte v závere týždňa sa k zakladajúcim členom pridalo Arménsko.
Zakladajúce krajiny majú dokopy 170 miliónov obyvateľov a okrem vytvorenia zóny voľného obchodu budú vzájomne koordinovať svoje
finančné systémy, priemyselné a poľnohospodárske politiky, pracovné trhy a dopravné siete.
SLOVENSKO: V našom týždenníku sa na ďalšej strane dočítate aj to, že euro vstúpilo do nového roku 2015 ľavou nohou a v týchto dňoch si
voči americkému doláru pripisuje až 9 – ročné minimá. Čo to ale pre nás znamená? Najviditeľnejšie sa slabšie euro voči doláru premietne do
cien tých tovarov a služieb, ktoré sa do eurozóny a teda aj na Slovensko dovážajú z neeurového zahraničia a vyrovnávacou menou je na
základe zmlúv zelená bankovka. Importéri sa slabšiemu euru teda nepotešia, keďže im predraží vstupy nakupované v zahraničí. Spomedzi
krajín mimo EÚ v najväčšej miere obchodujeme s Ruskou federáciou, Južnou Kóreou a Čínou, v menšej miere aj s USA. V prípade prvých
troch spomínaných ekonomík dlhodobo platí, že z týchto krajín viac dovážame než do nich vyvážame a vykazujeme teda s nimi pasívne
obchodné saldo. Naopak s USA máme už niekoľko rokov aktívnu obchodnú bilanciu, teda do tejto krajiny viac vyvážame, než z nej dovážame.
Z USA sa na Slovensko v najväčšej miere dovážajú osobné automobily, ktorých hodnota na celkovej hodnote slovenského importu z tejto
ekonomiky predstavuje celú desatinu. Práve ceny automobilov dovážaných z USA by tak mohli v eurozóne i na Slovensku výrazne vzrásť.
Ďalšími významnými položkami, ktoré z USA dovážame, sú lieky a uhlie. Najmä vyššie ceny liekov, ktoré by časom mohlo slabé euro priniesť,
by tak mohli potrápiť mnohých pacientov a spotrebiteľov. A to najmä tých, pre ktorých predstavujú výdavky na lieky nemalú záťaž a odkrajujú
z peňaženiek veľký kus koláča. Týmito ľuďmi sú najmä naši dôchodcovia.
Hlavu v smútku ale zo slabšieho eura určite nemajú tí, ktorí majú nejaké úspory v amerických dolároch. Platí totiž, že ak má Slovák časť úspor
uložených v amerických dolároch, tak v prípade oslabenia sa eura sa jeho úspory v prepočte do eur zhodnocujú. Teda ak má človek napríklad
v banke uložených 1 000 USD, tak pri kurze 1,40 EURUSD mal v prepočte na eurá 714 EUR, no pri kurze 1,19 EURUSD [teda pri súčasnom
slabšom eure] zodpovedá tých istých tisíc dolárov sume 840 EUR. Tých istých tisíc dolárov tak človeku len vplyvom kurzového vývoja prinieslo
v priebehu niečo vyše pol roka až približne 126 EUR. Teda v prípade, že sa odložené zelené bankovky rozhodne za eurá vymeniť.

5. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
51. týždeň 2015
Nový rok 2015 oslávilo euro 9 – ročným minimom voči doláru
Záver uplynulého roka 2014 euru vôbec neprial.
Spoločná mena eurozóny si voči svojmu
americkému náprotivku pohoršila na najnižšiu
úroveň za dva a pol roka a dostala sa na pod
hladinu 1,2100 EURUSD. Na začiatku posledného
týždňa už minulého roka sa euro voči doláru
spočiatku obchodovalo na úrovni 1,2200
EURUSD. Keďže išlo o obdobie medzi sviatkami,
aktivita na burzách bola značne utlmená. Dáta
z oboch strán Atlantiku ale v závere roka
nechýbali a tí obchodníci, ktorí zasadli
k monitorom, tak mali viaceré dôvody nakupovať
či predávať. Jedným z dôvodov na akciu bola
správa o tom, že grécky parlament nedokázal ani
na tretí pokus zvoliť nového prezidenta krajiny a podľa ústavy tak musí byť rozpustený. Grécko tak čakajú v úvode nového roka 2015
predčasné parlamentné voľby, ktoré sú vzhľadom na možnosť zvolenia opozičnej strany Syriza pre eurozónu rizikom. Euro sa tak v pondelok
porúčalo nadol a voči doláru sa oslabilo na dvaapolročné minimum 1,2143 EURUSD. V utorok euro časť pondelkových strát zmazalo
a posilnilo sa na úroveň 1,2160 EURUSD. V posledný deň roka 2014 však euro opäť ťahalo za kratší koniec a voči doláru sa oslabilo až na
dvaapolročné minimum tesne pod hladinou 1,2100 EURUSD. Za celý uplynulý rok tak euro voči zelenej bankovke stratilo na sile – 12 %
a jednalo sa tak preň o najhorší rok od krízového roku 2009. Euru nepriala najmä druhá polovica uplynulého roka, keď všetkých šesť mesiacov
ukončilo v červenom. Najhorším mesiacom pre našu menu bol september, počas ktorého na sile stratila – 3,8 %. V decembri si euro
zaknihovalo druhú najvýraznejšiu stratu v roku a to o – 2,8 %. Ani nový rok 2015 sa zatiaľ pre euro nevyvíja najlepšie. V piatok sa euro voči
doláru oslabilo už na štvorročné minimum na úrovni 1,2035 EURUSD. Prispel k tomu aj prezident ECB Mario Draghi svojimi vyhláseniami, že
deflácia sa stáva pre eurozónu skutočným rizikom a centrálna banka je pripravená ďalej konať, aby naplnila svoj mandát udržiavania cenovej
stability. Draghi tak nepriamo potvrdil to, o čom sa špekuluje už dlhšie. ECB už má prst nad tlačidlom spúšťajúcim kvantitatívne uvoľňovanie
v eurozóne. Ani psychologická hranica 1,2000 EURUSD však pád eura nezadržala a v pondelok 5. januára sa spoločná mena eurozóny
oslabila voči doláru až na úroveň 1,1900 EURUSD. Ani tu sa však prepad eura nezastavil a spoločná mena eurozóny voči zelenej bankovke
tento týždeň prelomila svoje 9 – ročné minimum.
Meny nášho regiónu nasledujú vývoj eura voči doláru a v uplynulých dňoch si zaknihovali dlhodobé minimá. Maďarský forint sa v týchto dňoch
voči euru oslabil na nové historické minimum, keď prelomil hladinu 320 EURUHUF a mieri stále nadol. Poľský zlotý sa do utorka tohto týždňa
oslabil voči spoločnej mene eurozóny na úroveň 4,3180 EURPLN, pričom počas vianočných sviatkov dosiahol voči euru úroveň až 4,3700
EURPLN, čo bolo jeho viac než dvojročné minimum. Podobne aj česká koruna sa pobrala smerom k dlhodobým minimám voči euru, keď sa po
Vianociach dostala na úroveň takmer 27,800 EURCZK. V úvode roka je česká mena o niečo silnejšia, keď sa voči euru obchoduje na úrovni
27,660 EURCZK.
Zasadne britská BoE, zmenu sadzieb neočakávame
Prvou zasadajúcou centrálnou bankou v novom roku spomedzi tých, ktorých rozhodnutia v našich týždenníkoch sledujeme, je britská centrálna
banka [BoE]. O menovej politike bude rozhodovať už vo štvrtok 8. januára. Nepredpokladáme však, že by centrálni bankári na britských
ostrovoch v úvode roka prekvapili. Preto očakávame, že základná úroková sadzba BoE zostane v januári nezmenená na súčasnej úrovni
0,50 % a meniť sa nebude ani cieľový objem nakupovaných aktív z úrovne 375 mld. GBP. Doposiaľ bolo štandardom, že prvý pracovný štvrtok
v mesiaci patril aj zasadnutiam ECB. Tá však od tohto roka znížila frekvenciu menovo-politických zasadnutí na 8 ročne a prvého rozhodovania
ECB o menovej politike sa tak dočkáme až v druhej polovici januára.
1,20
1,30
1,40
7-14 9-14 11-14 1-15
EURUSD
27,20
27,60
28,00
7-14 9-14 11-14 1-15
EURCZK Zdroj: Bloomberg
0,76
0,81
0,86
7-14 9-14 11-14 1-15
EURGBP
100,0
112,0
124,0
7-14 9-14 11-14 1-15
USDJPY
0,00
0,35
0,70
7-14 9-14 11-14 1-15
% Vývoj na peňažnom trhu
1M EURIBOR 3M EURIBOR
12M EURIBOR sadzba ECB
0,00
0,50
1,00
7-14 9-14 11-14 1-15
% Sadzby národných bánk vo svete
ECB FED BoE
0,00
1,50
3,00
7-14 9-14 11-14 1-15
% Sadzby národných bánk V4
ECB ČNB
NBP MNB

6. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
61. týždeň 2015
Ropa Brent uzavrela rok 2014 o – 45,6 % lacnejšia
Aj posledné dni roka 2014 sa pre ropu Brent niesli v znamení
dosahovania nových, niekoľkoročných, miním. V prvý deň
uplynulého týždňa jej cena klesla na úroveň 57,88 USD za barel.
Nepomohli jej totiž správy o pokračujúcich násilnostiach v Líbyi,
ktoré paralyzujú ropnú infraštruktúru krajiny. Nie je však žiadnou
novinkou, že na vývoj ceny ropy vplýva dlhodobo prebytok tejto
komodity na trhu. V utorok cena ropy Brent len veľmi mierne
vzrástla, a to o 2 centy na 57,90 USD za barel. Pravdepodobne tomu
pomohol aj fakt, že obchodníci pred záverom roka vyrovnávali svoje
pozície. Posledný deň predchádzajúceho roka sa cena ropy opäť
vrátila k poklesu. Severomorská zmes sa v silvestrovský deň
obchodovala na úrovni 57,33 USD za barel. V blízkosti tejto úrovne sa naposledy pohybovala v prvej polovici roka 2009. Ani v prvý obchodný
deň tohto roka nepriniesol zmenu smerom nahor. Cena Brentu sa ešte viac prepadla a deň uzavrela na úrovni 56,42 USD za barel. Na trhu
nedošlo k žiadnym významnejším udalostiam a tak sa tento vývoj niesol aj naďalej len v znamení pretrvávajúcej prevahy ponuky nad
dopytom. Istý vplyv mal aj dolár, ktorého index v posledný deň týždňa vzrástol a je známe, že hodnota amerického dolára a ceny ropy sa vo
všeobecnosti vyvíjajú inverzne. Za týždeň sa cena Brentu prepadla o – 5,1 %. Medzimesačný pokles dosiahol viac než – 20 %
a v medziročnom porovnaní stratila ropa na sile – 45,6 %. K dramatickému minuloročnému prepadu cien prispelo rozhodnutie Organizácie
krajín exportujúcich ropu [OPEC], ktorá odmietla znížiť produkciu napriek tomu, že k prebytkom prispel rozvoj ťažby ropy z morského dna
v USA, ako aj zmenšujúci sa dopyt po rope v Číne.
Nálada v slovenskej ekonomike sa v poslednom mesiaci
vlaňajška nezmenila
V decembri sa nálada v slovenskej ekonomike ani nezlepšila ani nezhoršila, keďže indikátor ekonomického sentimentu [IES] zotrval na
rovnakej úrovni ako v novembri, teda 102,8 bodu. Vyplynulo to z údajov Štatistického úradu SR [ŠÚ SR]. V medziročnom porovnaní je
aktuálne IES vyšší o 7,4 bodu, za úrovňou svojho dlhodobého priemeru však naďalej zaostáva a to o – 1,7 bodu.
Nepriaznivý vývoj nálady v službách a medzi priemyselníkmi bol
kompenzovaný zlepšením nálady v obchode a medzi spotrebiteľmi.
Zhoršenie dôvery v priemysle z novembrovej úrovne 7,3 bodu na
decembrovú úroveň 1,7 bodu bolo dané aj očakávaným zhoršením
produkcie zo strany našich priemyselníkov. Pokles oproti novembru
nastal aj v prípade indikátora dôvery v službách a to z úrovne 21
bodov na úroveň 13 bodov. Nálada v stavebníctve sa v decembri
v porovnaní s novembrom nezmenila. Zlepšenie dôvery nastalo
v maloobchode a tiež v prípade spotrebiteľskej dôvery. Nálada medzi
spotrebiteľmi sa zlepšila hlavne vďaka pozitívnemu očakávanému
vývoju našej ekonomiky, nezamestnanosti, úspor a finančnej situácie
domácností.
85
90
95
100
105
110
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
Indikátor ekonomického sentimentu v SR
Zdroj: ŠÚ SR
50
65
80
95
110
125
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
Cena ropy Brent [v USD za barel] Zdroj: Bloomberg

7. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
71. týždeň 2015
Rebríček týždňa:
Vyťaženosť bratislavského letiska je v rámci letísk v únii 6. najnižšia
To, že lietanie je najbezpečnejšou formou dopravy na svete, je známy fakt. Aj napriek možnému dojmu, že v ostatnom období sa roztrhlo
vrece s leteckými katastrofami. Pravdepodobnosť, že zomrieme v lietadle je totiž len 1 ku 11 miliónom. To znamená, že skôr náš život ukončí
napríklad napadnutie žraloka, úder blesku alebo je tiež pravdepodobnejšie, že zomrieme v práci ako v samotnom lietadle. Aj tieto prípady však
nastanú len v pravdepodobnosti jednej k niekoľkým miliónom. V našom rebríčku sa teda pozrieme na to, koľko Európanov v roku 2013
poletelo, či už v rámci krajiny, EÚ alebo mimo nej. A lietali sme menej alebo viac ako v roku 2012?
V zlomovom roku 2009 poklesol počet cestujúcich v leteckej
doprave na 753 mil. pasažierov. Odvtedy dochádza
k postupnému oživovaniu v tomto segmente. Podľa najnovších
údajov, ktoré zverejnil Eurostat došlo v roku 2013
v porovnaní s rokom 2012 v EÚ28 k nárastu pasažierov
o 1,7 % na 842 miliónov.
Najviac letov [43,3 %] bolo uskutočnených medzi členskými
štátmi EÚ. Vzdušné kroky Európanov smerovali mimo
Európskej únie v 38,6 % prípadoch a zvyšných 18,1 % pripadlo
na lety v rámci jednej krajiny.
Najväčší percentuálny medziročný nárast leteckých
pasažierov [o 14,5 %] zaznamenalo v uplynulom roku
Luxembursko. Hoci je táto krajina rozlohou aj počtom
obyvateľov niekoľkonásobne menšia ako naše Slovensko,
podarilo sa jej v rámci EÚ28 v roku 2013 „vypraviť“ o takmer
600 tis. pasažierov viac. Na Slovensku toto číslo dosiahlo
úroveň 1,2 mil. Aj pri letoch mimo EÚ mierne vedú [o 40 tis.
pasažierov viac] nad Slovákmi Luxemburčania. A spolu s nimi
„vedie“ v tejto kategórii aj zvyšných 26 krajín EÚ28. Slovensko
je totiž krajinou, z ktorej minulý rok odletelo mimo hraníc
EÚ najmenej cestujúcich.
Leteckým spoločnostiam na Slovensku sa v roku 2013 v globále
darilo menej ako v roku 2012. Celkový počet pasažierov totiž
poklesol, aj keď len mierne, o necelé pol percento.
Slovensko tiež patrí k štvrtine krajín, za ktoré boli údaje
zverejnené, s najmenším počtom vnútroštátnych „lietajúcich“. Je
však pochopiteľné, že pri rozlohe Slovenska vnútorná letecká
doprava nehrá prvé husle. V roku 2013 preletelo, primárne
medzi Bratislavou a Košicami, len 20 tis. pasažierov.
Okrem Slovenska zaznamenalo v roku 2013 medziročný pokles
cestujúcich len päť ďalších krajín. Najvýraznejšie ho však
pocítili Estónci, kde zníženie predstavovalo viac ako –
11 %.
Jednotkou rebríčka celkového počtu obslúžených pasažierov ostáva stálicou Veľká Británia, ktorá vypravila až štvrtinu všetkých európskych
cestujúcich. Jej londýnsky Heathrow tak bol v roku 2013 aj naďalej najvyťaženejším letiskom v európskej „dvadsaťosmičke“ so 72,3
mil. pasažiermi. Bratislavské letisko sa umiestnilo až na 139. priečke zo všetkých 144 letísk nachádzajúcich sa v EÚ.
Zmena a počet leteckých pasažierov, 2013
Krajina
spolu zmena národní v EÚ mimo EÚ
v tis. v % v tis. v tis. v tis.
Luxembursko 2 169 14,5 1 1 803 365
Malta 4 032 10,5 0 3 544 487
Litva 3 482 10,0 0 2 811 671
Slovinsko 1 266 8,4 - 713 553
Poľsko 23 274 6,8 1 217 17 188 4 869
Grécko 33 621 6,5 5 111 21 305 7 205
Chorvátsko 5 722 5,5 441 4 286 995
Portugalsko 29 694 5,3 2 838 21 108 5 748
Holandsko 58 077 4,3 1 34 199 23 877
Írsko 24 604 4,3 57 21 118 3 429
Bulharsko 7 078 3,8 182 4 911 1 985
Švédsko 31 443 3,6 7 064 18 372 6 007
Veľká Británia 210 469 3,6 21 318 121 036 68 114
Dánsko 27 453 3,5 1 890 17 955 7 608
Rumunsko 10 017 3,5 566 8 201 1 251
Francúzsko 138 085 2,3 28 730 60 038 49 317
Belgicko 26 387 1,8 40 18 506 8 291
EÚ28 842 220 1,7 152 275 364 625 325 320
Česká Republika 11 892 1,3 83 7 987 3 822
Nemecko 180 782 1,2 22 617 93 635 64 530
Lotyšsko 4 782 0,6 0 3 328 1 454
Fínsko 16 565 0,6 2 440 10 300 3 826
Maďarsko 8 441 0,1 0 6 859 1 582
Slovensko 1 557 - 0,4 20 1 213 324
Taliansko 115 272 - 0,7 28 416 63 836 23 019
Rakúsko 25 750 - 0,8 621 17 095 8 034
Španielsko 157 732 - 1,3 28 599 103 814 25 319
Cyprus 7 011 - 4,3 - 4 829 2 182
Estónsko 1 959 - 11,1 19 1 481 458
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Eurostat
0 – zaznamenaných menej ako 500 pasažierov

8. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
81. týždeň 2015
Kalendár udalostí 2. týždňa
Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu
Maloobchodné tržby [8. január 2015], v %, r/r november 2014 – –
Kľúčová sadzba britskej centrálnej banky BoE [8. január 2015], v % január 2015 0,50 [bez zmeny] 0,50
Saldo zahraničného obchodu [9. január 2015], v mil. EUR november 2014 220,0 –
Predikcie podľa Poštovej banky
Indikátor 3 Q 2014 4 Q 2014 1 Q 2015 2014 2015
HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 2,4* 1,9 2,1 2,3 2,9
CPI [%, r/r]1] 4] – 0,1* 0,0 0,7 0,2 1,8
HICP [%, r/r] 1] 4] – 0,2* 0,0 0,7 0,2 1,8
PPI [%, r/r] 1] 4] – 3,4* – 3,1 – 1,0 – 2,9 1,5
Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 4,3* 3,0 2,8 4,1 1,5
Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 12,56* 12,32 12,33 12,80 11,96
Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR]5] 6] 1 258,3* 610,0 1 247,0 4 192,4 4 460,0
EUR/USD 2] 4] 1,26* 1,21* 1,20 1,21* 1,23
Základná sadzba ECB 2] 4] 0,05* 0,05* 0,05 0,05* 0,05
1M EURIBOR [%, p. a.]2] 4] 0,01* 0,02* 0,02 0,02* 0,03
1] priemer za kvartál
2] ku koncu kvartálu
3] priemer za rok
4] ku koncu roka
5] kumulatív za kvartál
6] kumulatív za rok
* skutočnosť