Diese Präsentation wurde erfolgreich gemeldet.
Wir verwenden Ihre LinkedIn Profilangaben und Informationen zu Ihren Aktivitäten, um Anzeigen zu personalisieren und Ihnen relevantere Inhalte anzuzeigen. Sie können Ihre Anzeigeneinstellungen jederzeit ändern.

Niekoľko viet

1.680 Aufrufe

Veröffentlicht am

Veröffentlicht in: Wirtschaft & Finanzen, Business
  • Als Erste(r) kommentieren

  • Gehören Sie zu den Ersten, denen das gefällt!

Niekoľko viet

  1. 1. NIEKOĽKO VIET KU RÁMCOVEJ KONCEPCII SPOLOČNÉHO MEDIÁLNEHO KOMPLEXU SLOVENSKEJ TELEVÍZIE A SLOVENSKÉHO ROZHLASU A NÁVRH VECNÉHO A ČASOVÉHO HARMONOGRAMU Mediálny komplex SND Júl 2008 Peter Malec, 1. 1
  2. 2. podpredseda rady STV Minulosť Minulý rok v septembri som rade STV predložil materiál , ktorý sa pokúšal analyzovať dopady a východiská Štúdie uskutočniteľnosti systémového riešenia priestorového usporiadania Slovenskej televízia a Slovenského rozhlasu, ktorú vypracovalo Ministerstvo kultúry. / Príloha 1 / Výsledok bol nulový, napriek tomu si dovoľujem opäť, a to v mene Rady STV, zaujať stanovisko k návrhu Rámcovej koncepcie spoločného mediálneho komplexu Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu a návrh vecného a časového harmonogramu predrealizačnej fázy jeho výstavby, ktorý má byť predložený do vlády SR. Vláda SR 23. mája 2007 schválila informatívny materiál Ministerstva kultúry SR Návrh optimalizácie infraštruktúry verejnoprávnych vysielateľov v podmienkach digitalizácie vysielania . Materiál predpokladá, že realizáciou navrhovaných opatrení sa utvoria predpoklady na uplatnenie európskeho modelu verejnej služby a štandardizáciu trhu elektronických médií na Slovensku. Materiál sa takisto pokúša analyzovať súčasný stav a aj predkladá istú víziu rozvoja verejnej služby na Slovensku. Od 1. apríla 2008 nadobudol plnohodnotnú účinnosť Zákon o poplatkoch za služby verejnosti poskytované STV a SRo, ktorý novým spôsobom definoval predmet aj účel súčasného „koncesionárskeho“ poplatku. Ministerstvo kultúry predpokladalo, že zlepšenie výberu poplatkov by STV mohlo priniesť navyše 400 až 600 miliónov ročne. Predpoklad a konštrukcia zákona boli chybné a zlepšený výber sa ukázal ako fiasko. V júni 2007 som napísal, že : „Projekt výstavby spoločnej budovy pre potreby činnosti Slovenskej televízie, Slovenského rozhlasu a prípadne aj Tlačovej agentúry SR vrátane návrhu na využitie súčasných budov uvedených inštitúcií na zabezpečenie financovania tohto projektu môže byť dobrým krokom pre zefektívnenie ekonomiky daných inštitúcií. Predchádzať by mu mala dôkladná, nezávislá, odborná , ale rýchla analýza. „ 2
  3. 3. Krátke intermezzo Čo je vlastne obsahom Materiálu na rokovanie vlády SR – Rámcová koncepcia spoločného mediálneho komplexu Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu a návrh vecného a časového harmonogramu, ktorý je hlavným výstupom projektu „Výstavby mediálneho komplexu pre STV a SRo“. ? Zaujímavosťou je, že vychádza zo Strategickej koncepcie rozvoja verejnoprávnych médií v ére digitalizácie na Slovensku spracovanej Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky. Tento materiál sa pokúšal analyzovať súčasný stav a takisto predkladá istú víziu rozvoja verejnej služby na Slovensku. Stav je pomenovaný vcelku presne, ale analýza zdrojov financovania médií verejnej služby a niektoré systémovo nové prístupy a mechanizmy, ktoré sú obsiahnuté v materiáli, nie sú presné. Materiál predpokladá, že realizáciou navrhovaných opatrení sa utvoria predpoklady na uplatnenie európskeho modelu verejnej služby a štandardizáciu trhu elektronických médií na Slovensku. Materiál sa takisto pokúša analyzovať súčasný stav a aj predkladá istú víziu rozvoja verejnej služby na Slovensku. Stav je pomenovaný vcelku presne, ale analýza zdrojov financovania médií verejnej služby a niektoré systémovo nové prístupy a mechanizmy, ktoré sú obsiahnuté v materiáli, nie sú presné. Zavádzali by skutočne iba akýsi dočasný stav, ktorý by nevyhovoval nikomu. Nie je celkom pravdou, že realizáciou navrhovaných opatrení sa utvoria predpoklady na uplatnenie európskeho modelu verejnej služby a štandardizáciu trhu elektronických médií na Slovensku. Materiál je v mnohom protirečivý, akoby nebral do úvahy diváka, ktorého preferencie sú iné, ako ideál a kreatívnosť . Zavrhnutie ratingov, ale súčasne aj vízia o zachovaní najmenej tretinového podielu na diváckom trhu je typickým protirečivým prvkom . Dočasná revízia percenta vysielacieho času, vyhradeného reklame v prospech verejnoprávneho vysielaterľa je v príkrom rozpore s duálnym systémom, rozvojom digitalizácie a príchodom nových komerčných vysielateľov a, navyše, aj s tvrdením materiálu, že ratingy netreba fetišizovať . Na prechodné obdobie / ktoré by sa mohlo stať deformujúco trvalým / by verejnoprávne médiá zvýšili konkurenčný boj s komerčnými a stratili by tak do budúcnosti akékoľvek opodstatnenie. 3
  4. 4. Navyše by STV a aj rozhlasu nepriniesli žiadané príjmy, pretože sú obmedzené samotným poslaním inštitúcií. / V STV je maximálny limit odhadovaný na 750 miliónov ročne z reklamy za predpokladu ešte silnejšj komercionalizácie /. Ministerstvo napokon aj tak zvolilo najmenej čakaný a neprípustný zásah , kde schválením Audiovizuálneho fondu vo vláde postupne odobrala reklamu . Zavedenie product placementu, ako jedného zo zdrojov financovania médií verejnej služby by som považoval za úplne scestnú amerikanizáciu vysielania , napriek tomu, že je súčasťou novej smernice Televízie bez hraníc. Už samotné dnešné zaraďovanie filmov z mohutným product placementom je diskutabilné z hľadiska označovania. Navyše, prínos product placementu na financovaní je viac než sporný. Nadšenie z internetu je namieste, ale nedá sa predpokladať, že aj pri najoptimistickejšom vývoji by by z reklamy na internete televízna verejná služba mohla v horizonte 3-4 rokov vygenerovať dodatočné zdroje cca 100 až 150 mil. SKK ročne. Medziročný nárast objemu inzercie na internetových médiách prevádzkovaných členmi Asociácie internetových médií dosiahol v roku 2006 až 33 %. V hodnotovom vyjadrení to znamená publikovanú reklamu v objeme 306,7 mil. Sk. Je teda viac ako nereálne počítať s touto sumou. Zanedbať však nové médiá, ako sa to tým verejnoprávnym v súčasnosti darí , by bolo hriechom. Takisto si nemyslím, že cesta sekundárnych bezplatných kanálov je cestou pre STV. STV bude mať sama ťažkosti s digitalizáciou a uvedením štyroch kanálov ú z toho dvoch nových /, pričom sa sama bezdôvodne a trestuhodne vzdala toho najcennejšie- informačného spravodajského digitálneho kanála. 4
  5. 5. Tvrdá reality show Signifikantým pre ďalší vývoj situácie je návrh uznesení vlády SR v súvislosti s Rámcovou koncepciou spoločného mediálneho komplexu Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu a návrh vecného a časového harmonogramu predrealizačnej fázy jeho výstavby Ministerstvo navrhuje, aby sa do 31. októbra 2008 začalo verejné obstarávanie výstavby a prevádzkovania spoločného mediálneho komplexu Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu vydaním predbežného oznámenia. Takisto navrhuje do 31. októbra 2008 začať verejné obstarávanie technologickej a technickej časti spoločného mediálneho komplexu Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu vydaním predbežného oznámenia a do 2 mesiacov od vyhodnotenia predložených ponúk uchádzačov o koncesiu predložiť na rokovanie vlády Slovenskej republiky zmluvnú dokumentáciu s víťazmi procesu verejného obstarávania, vrátane analýzy rizík projektu a jeho vplyvov na verejné financie. Prakticky rozhodnuté, ale bez väčšej opory v zákonoch a hlavne podkladoch od inštitúcií . Zjednodušene sa dá povedať, že vláda môže síce odsúhlasiť čokoľvek, ministerstvo si môže stavať čo chce, ale bez vyjadrenia STV a Sro, Rady STV a rozhlasovej rady budú tieto uznesenia iba papierovými drakmi. Veľkou zmenou je riešenie Mediálneho komplexu smerom k existujúcej budove SRo. Štúdia odporúčame zachovanie existujúcej budovy SRo , najmä koncertného štúdia. pre kultúrne účely. Vedľa koncertnej sály štúdia odporúča umiestniť do súčasnej budovy SRo aj historické archívy STV a SRo. Moderné digitálne archívy STV a SRo budú súčasťou Mediálneho komplexu. Štúdia tým vcelku naznačila nepochopenie televíznej technológie a aj digitalizačné súvislosti. Zásadné a zľahka urobené zmeny v projekte naznačujú neujasnenosť celkovej koncepcie Mediálneho komplexu . Obrovská zmena je predpoklad sa, že po presťahovaní sa STV a SRo do mediálneho komplexu prejde na základe plánovanej legislatívnej úpravy / asi znárodnenie, o ktorom ešte nik netuší /, existujúci nepotrebný nehnuteľný majetok STV a SRo na štát (do správy MK SR). MK SR zrealizuje predaj nepotrebného nehnuteľného majetku po STV. Majetok SRo bude využitý pre kultúrne účely. MK SR poskytne STV a SRo účelovú dotáciu na úhradu mimoriadnej splátky za prenájom mediálneho komplexu. STV a SRo zaplatí mimoriadnu splátku za prenájom mediálneho komplexu 5
  6. 6. Štúdia predpokladá, že čistý výnos z predaja nepotrebného majetku STV bude 1 000 000 000 Sk v bežných cenách predpokladaného roku realizácie predaja. Avšak Finančné prostriedky vygenerované štandartnou súťažou a súdno- znaleckými posudkami pre všeobecnú hodnotu stavby vygenerujú iba cca 663 miliónov za STV / BTP 193 miliónov, nástupná hala 48 miliónov, garáže 30 miliónov, pozemky 29 miliónov, zvukovýroba + pozemky cca 65 miliónov,, strojovňa vzduchotechniky + pozemky 98 miliónov, filmová výroba 100 miliónov + cca 100 miliónov ostatné pozemky / . Celková dĺžka trvania projektu je 28 rokov. Doba výstavby mediálneho komplexu sú 3 roky. Súkromný partner bude prevádzkovať mediálny komplexu po dobu 25 rokov. Súkromný parter bude za poskytovanie verejnej služby odmeňovaný platbami za dostupnosť platenými STV a Sro, ktorých suma za 25 rokov je nejasná a negarantoveteľná. Celý proces sa však nedá urobiť bez zásadnej legislatívnej zmeny. Ministerstvo kultúry nechce , aby inštitúcie nakladali samostatne so svojim prebytočným (nepotrebným) nehnuteľným majetkom postupom upraveným v zákone č. 619/2003 Z.z. o Slovenskom rozhlase v platnom znení, v zákone č. 16/2004 Z.z. o Slovenskej televízii v platnom znení a príp. aj v zákone č. 176/2004 Z.z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií. Podľa Ministerstva kultúry by malo dôjsť ku Legislatívnej úprave , ktorá môže spočívať v tom, že dôjde k spätnému prechodu vlastníckeho práva (uvažujeme o nehnuteľnom majetku), a to doplnením resp. zmenou ustanovenia § 23 ods. 1 zákona č. 619/2003 Z.z., resp. ustanovenia § 23 ods. 1 zákona č. 16/2004 Z.z. v tom zmysle, že okamihom účinnosti novely uvedených zákonov nehnuteľný majetok, ktorý na SRo a STV prešiel bezodplatne na základe týchto ustanovení z vlastníctva štátu, prejde späť do vlastníctva štátu a obe inštitúcie ho obratom dostanú späť do správy podľa zákona č. 278/1993 Z.z. s tým, že po ich presťahovaní sa dôjde k jeho uvoľneniu a k spätnému bezodplatnému prevodu správy na MK SR, ktoré s ním naloží podľa zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v platnom znení. Inými slovami by došlo ku znárodneniu a spätnej etatizácii STV a Sro, ktorá je v rámci Európskej únie neprípustná. Zákon by v žiadnom prípade negarantoval , že majetok inštitúcie dostanú akýmkoľvek spôsobom späť, pretože koncesná zmluva to nezaručí. Veľmi zložitým a pre STV a SRO rizikovým procesom je odpisovanie mediálneho komplexu kde tieto náklady majú predstavovať daňové výdavky STV a SRo, kde však nie je isté, že budú spĺňať všeobecné podmienky pre daňovú uznateľnosť. 6
  7. 7. Takisto veľkým rizikom je odplata za prenájom , ktorá má pozostávať z fixnej platby za samotné poskytnutie priestorov a variabilnej platby pokrývajúcej prevádzku. Rizikom je tu DPH, kde nie je jasné, či sa bude jednať o samostatné plnenia (samostatný prenájom priestorov a samostatná správa), alebo budú uvedené služby predstavovať jednu zloženú dodávku služieb. Finančným rizikom je aj fakt, že pri odovzdaní mediálneho komplexu po skončení nájmu sa Koncesionár bude riadiť daňovými predpismi platnými k dátumu ukončenia Koncesnej zmluvy, čo je nevýhodné pre STV a Sro, keďže nikto nevie , aké daňové predpisy budú platiť v SR o 30 rokov. Najväčšie riziko však nenesie súkromný partner, ale verejnoprávny vysielatelia, ktorý musia plniť svoje úlohy zo zákona, pričom nebudú mať vo vlastníctve niekoľko rokov technológie a , predovšetkým, vysielacie pracoviská, čo je v Európe unikátne aj v súkromnom sektore. Navyše, veľkým rizikom je , že koncesionár nebude schopný poskytnúť službu v požadovanom množstve alebo kvalite, čo je pri meniacom sa dopyte diváka viac ako pravdepodobné Podľa materiálu je Riadiaci výbor základnou schvaľovacou a eskalačnou úrovňou riadenia Projektu. Eskalačná úroveň riadenia, však predpokladá, že akékoľvek problémy sú riešené na príslušnej úrovni riadenia projektu s ohľadom na určené právomoci a zodpovednosti. Používa sa však viac v Manažmente softvérového inžinierstva .Neprehľadnosť môže spôsobovať aj to, že, zasadnutiach Riadiaceho výboru sa budú zúčastňovať len zástupcovia MK SR a Poradcu, zástupcovia Rady STV a Rozhlasovej rady budú prizývaní podľa potreby, resp. v prípade schvaľovania výstupov Projektu, nakoľko to vyplýva zo zákona o STV, resp. zákona o SRo. Zasadnutí RV sa taktiež v prípade potreby budú môcť zúčastniť zástupcovia SRo, STV a SND. Rozhodovať tak budú tí, ktorí neponesú vlastne žiadnu zodpovednosť. Na základe predloženej štúdie nie je možné s istotou tvrdiť, že Projekt mediálneho komplexu nemá priamy vzťah k naplneniu novej legislatívy EÚ alebo SR a že štruktúra projektu “Výstavby mediálneho komplexu pre STV a SRo“ by za splnenia všetkých podmienok mala umožniť, aby pri uzavretí zmlúv nebol stavebný projekt zaradený do verejného dlhu v rámci vykazovania podľa súčasnej metodiky ESA 95. Navrhované umiestnenie na Landererovej ulici je jedným z mála najmenej vyhovujúcich miest na umiestnenie mediálneho komplexu, aj vzhľadom na to, že ide o miesto s najvyššou mestskou urbanitou. Obhajoba umiestnenia vychádza len z vlastníctva pozemku ministerstvom kultúry a nevyužívania priestorov SND / iba cca 38 % vyťaženosť /. Ide vlastne aj o maximálne využitie disponibilnej priestorovej kapacity SND a údajné využitie synergií z priestorovej blízkosti STV a SRo a SND, čo sa dá sčasti akceptovať v prípade Sro, aj keď , v digitálnej dobe je argumentácia 7
  8. 8. blízkosti úsmevná. Navrhované umiestnenie na Landererovej ulici je jedným z mála najmenej vyhovujúcich miest na umiestnenie mediálneho komplexu, aj vzhľadom na to, že ide o miesto s najvyššou mestskou urbanitou. Obhajoba umiestnenia vychádza len z vlastníctva pozemku ministerstvom kultúry a nevyužívania priestorov SND / iba cca 38 % vyťaženosť / . Nič sa nezmenilo ani na fakte, že plocha ktorá je podľa štúdie pripravená na zastavanie v blízkosti SND je dostatočne veľká, no pri výškovom limite 21 m, je realizácia televíznych štúdií nepredstaviteľná. Stavať mediálne centrum v centre mesta , v oblasti , kde sa nachádza budova poisťovne Allianz a pribudne komplex Eurovea ,novobudovaný komplex výškových budov Panorama City, na Čulenovej ulici a stavebný blok Bottova- Továrenská je scestné a z hľadiska rýchlej dopravy nemožné. Katastrálna snímka pozemku (p.č. 9155/15 – 9155/20 vyznačené na červeno) na ktorom bude stavba umiestnená. 8
  9. 9. Bonbónikom je však spôsob realizácie technologickej časti projektu , ktorý sa tiež navrhuje formou PPP projektu, pričom sa predpokladá, že investorom bude pravdepodobne iný subjekt, ako pri stavebnej časti. Kto ním bude, nie je jasné., hoci štúdia ďalej hovorí, že verejný sektor bude v projekte reprezentovať Ministerstvo kultúry SR , ktoré bude z pohľadu platnej legislatívy uzatvárať so súkromným partnerom (ako zástupcom súkromného sektora) koncesnú (alebo inú obdobnú) zmluvu ako verejný obstarávateľ, t.j. bude garantovať časť plnenia projektu pripadajúceho na verejný sektor. Zo štúdie na základe nie celkom presvedčivých výsledkov kvantitatívneho porovnania výsledkov finančného modelu vychádza, že plný outsourcing balíka služieb súvisiacich s prevádzkou a údržbou vysielacích technológií javí ako ekonomicky najvýhodnejšia alternatíva . Neprešli logické a z hľadiska prevádzky najčistejšie alternatívy - Obstaranie a prevádzka sú vykonávané STV a SRo a platené priamo zo štátneho rozpočtu a Obstaranie technológií cez leasing, prevádzka je zabezpečená STV a SRo Základnou otázkou je, čo so starými technológiami STV a Sro. Vzhľadom na postupujúcu digitalizáciu a rýchlu každoročnú obmenu časť technológií to bude zaujímavé, pretože štúdia navrhuje, že momentom presťahovania sa STV a SRo do komplexu vybaveného modernou technológiou sa ich niektoré doterajšie technológie stanú pre nich fakticky nepotrebné, čo by malo byť formálne potvrdené v súlade so zákonom č. 176/2004 Z.z. rozhodnutím o nepotrebnosti majetku prijatým štatutárnym orgánom, t.j. generálnym riaditeľom STV resp. SRo. Následne môže dôjsť stanoveným postupom k odpredaju tohto nepotrebného hnuteľného majetku a k získaniu dodatočných zdrojov. Tento krok však nebude možné hodnotiť inak ako nehospodárne narábanie s verejnými finančnými prostriedkami, , pretože pôjde aj o nové technológie a zároveň STV a Sro nebudú mať vo svojom majetku vôbec žiadne technológie. Koncesná zmluva neošetrí a negarantuje nič. Pri akomkoľvek zániku subjektu / či exekúcii majetku / je v celá štúdia nanič. A o tom je veľa príkladov zo zahraničia na od príkladov stavania mediálnych komplexov. Štúdia tvrdí , že Predpokladaný počet zamestnancov (FTE’s -full time equivalent) bude 900 FTE, pričom dnes je ich 964 a nie je predpoklad, že navýšenie bude pozitívne eliminované vplyvom využívania nových technológií a optimalizácie procesov. 9
  10. 10. Štúdia takisto tvrdí, že STV Predpokladaný objem vlastnej tvorby (horizont 3 – 5 rokov) bude 11 900 hod./rok, pričom v roku STV predpokladá, že vyrobí 3203 hodiny vlastného programu bez Živej panorámy, prenosov z NR SR a doplnkových programov/ 10
  11. 11. Záver Základná idea spočíva vo vytvorení jednotného kompaktného prevádzkového celku pozostávajúceho z priestorov a zariadení Mediálneho komplexu - verejnoprávneho rozhlasu a verejnoprávnej televízie. To je správna myšlienka, ale na realizáciu tohto zámeru je potrebné sa pozrieť aj z iného hľadiska a zvážiť legislatívne zmeny v rámci verejnoprávnych inštitúcií a aj zmenu mechanizmu ich financovania. Ideálnym riešením, avšak bez politickej odvahy, je premena verejnoprávnych vysielateľov na akciové spoločnosti a ich následné zlúčenie. Potom by výstavba mediálneho komplexu konečne mala plný efekt. Veľa by mohla riešiť iná systémová zmena- Zmluva medzi štátom a verejnoprávnymi vysielateľmi o obsahoch, cieľoch a zabezpečení služieb verejnosti . Náčrt postupu jej prípravy však zavádza príliš veľa štátu. Audiovizuálny fond mohol byť doplnkom ku Zmluve, ale po pripomienkovom konaní, bez oslovenia dotknutých subjektov vložilo MK SR do návrhu zákona novelu Zákon č. 308/2000 Z. z o vysielaní a retransmisii . Vzhľadom na zmenu systému výberu úhrad za služby verejnosti Slovenskou televíziou podľa zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj na základe dôsledného uplatňovania poslania Slovenskej televízie pri poskytovaní služby verejnosti v oblasti televízneho vysielania, sa znižuje percento podielu reklamy vo vysielaní Slovenskej televízie, a to postupným znižovaním až na 0,5 % denného vysielacieho času v roku 2012. Takto zmenený zákon prijala Legislatívna rada vlády SR r na svojom 66. zasadnutí 1. júla. Pri zlom výbere poplatkov ide o ďalší úder STV. Až po zavedení priamej štátnej dotácie s kombináciou zmluvy by malo dôjsť k zrušeniu vysielania reklamy a sponzoringu vo verejnoprávnych médiách / s výnimkou športových podujatí a reklamy vo verejnom záujme /. Už vôbec nehovorím o nákladoch STV na plnú digitalizáciu celého archívu STV , ktorá sa môže blížiť až ku 2 milardám nákladov do roku 2013. To STV nezvládne z vlastných zdrojov. Bez dôkladného posúdenia varianty Mlynská dolina / je najmenej spracovaný vo všetkých štúdiách / nie je možné v diskusii o uskutočniteľnosti systémového riešenia priestorového usporiadania Slovenskej televízia a Slovenského rozhlasu pokračovať . 11
  12. 12. STV by opustením Mlynskej doliny stratila dispozične skvelo konštruovanú budovu na jedinečnom mieste z hľadiska strategického i dopravnej infraštruktúry a pripravenej na umiestnenie nielen Slovenského rozhlasu , ale aj TASR, pri investícii do obnovy budovy cca 600 miliónov korún, pričom časť / cca 100 by sa dalo hradiť z predaja nepotrebného majetku. / STV by prišla aj o dobrý archív a ojedinelý zvukový dom, ktorý už dlhodobo kole oči súkromnému sektoru a je v STV umelo nevyužívaný. Je iba na škodu, že pri tomto projekte sa vôbec neuvažuje o stavbe skutočného Mediálneho komplexu, kde, okrem centralizácie oboch médií a ich technologického zázemia mohli byť umiestnené aj subjekty pôsobiace v marketingovej komunikácii, ako sú nezávislé združenia pod jednou strechou. Toto umiestnenie by zlepšilo komunikáciu medzi jednotlivými subjektmi, pre verejnosť by sa otvorila možnosť info centra pre marketingovú komunikáciu a aj možnosť stálych výstav , súvisiacich s marketingovou komunikáciou ako : História Slovenskej televízie- stála výstava História slovenskej reklamy- stála výstava , Prehliadka Creme de Creme slovenskej reklamy / v spolupráci s Ad Awards Association , s.r.o. a Klubom reklamných agentúr Slovenska ap. / . Bez akejkoľvek zlomyseľnosti navrhujem, aby Rada STV v koordinácii z vedením STV a Slovenského rozhlasu zadala oponentúru ku Štúdii uskutočniteľnosti systémového riešenia priestorového usporiadania Slovenskej televízia a Slovenského rozhlasu jednej z poradenských spoločností / Accenture, s.r.o., PricewaterhouseCoopers Slovensko, KPMG Slovensko, spol. s r.o. , KNO Slovensko, s.r.o , JENEWEIN GROUP alebo iné. Nejde totiž o málo, ide o definitívnu budúcnosť verejnoprávnych médií a o niekoľko miliárd korún. Praktickým výstupom materiálu Štúdii uskutočniteľnosti systémového riešenia priestorového usporiadania Slovenskej televízia a Slovenského rozhlasu je totiž prevádzkovanie zlúčenej Slovenskej televízie so Slovenským rozhlasom Ministerstvom kultúry a developerom 12
  13. 13. PRÍLOHA č. 1 Ku Štúdii uskutočniteľnosti systémového riešenia priestorového usporiadania Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. V auguste minulého roka Ministerstvo kultúry predložilo Štúdiu uskutočniteľnosti systémového riešenia priestorového usporiadania Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Materiál bol z hľadiska právneho a ekonomického posúdenia nesporne zatiaľ tou najkomplexnejšou a najvýznamnejšou analýzou, ktorá bola doteraz spracovaná. Samotné uzávery však majú niekoľko úskalí. Závery , ktorú na zákazku Ministerstva kultúry vypracovala spoločnosť Deloitte Advisory, ktoré sú v jednotlivých kapitolách dokumentu ďalej podrobne popísané ,je možné zhrnúť do troch základných téz: • prevádzkové obmedzenia a vysoká miera nehospodárnosti vyplývajúce z kapacitných, ekonomických a technických parametrov súčasného priestorového usporiadania STV a SRo si vyžadujú dlhodobé koncepčné riešenie; • takéto riešenie je možné principiálne hľadať (1) v rámci existujúceho priestorového usporiadania, (2) v rámci možností, ktoré môže ponúkať prípadné nasťahovanie oboch inštitúcií do priestorov jednej z nich a (3) vo vybudovaní spoločného mediálneho komplexu; • na základe analýz uskutočnených v rámci štúdie je možné variant vybudovania nového spoločného mediálneho komplexu hodnotiť ako najvýhodnejší. Napriek tomu, že jeho realizácia je z pohľadu vlastníckeho, právneho a procesného náročná, prináša jednoznačné ekonomické efekty. Povedie z dlhodobého hľadiska k zásadnej redukcii nákladov spojených s prevádzkou budov a je veľmi perspektívna z pohľadu možností zapojenia súkromného investora ako možného zdroja financovania projektu. Tento variant súčasne ponúka i najväčšiu mieru flexibility pre napĺňanie poslania a súčasných i budúcich cieľov verejnoprávnych médií. 13
  14. 14. Tvrdenia by boli vcelku uveriteľné ak by : • predajom nepotrebného nehnuteľného majetku STV a SRo prostredníctvom verejnej obchodnej súťaže, STV a SRo získali finančný majetok, použiteľný pre aspoň čiastočné financovanie záväzkov spojených s prvou transakciou.- zmluvou, na ktorej základe súkromný investor vybraný vo verejnej súťaži (verejnom výberovom konaní) na vlastné náklady postaví a počas dohodnutého obdobia bude spravovať a udržiavať budovu spoločného mediálneho komplexu, ktorá bude od počiatku vo vlastníctve obchodnej spoločnosti zriadenej štátom (OS 1) alebo vo vlastníctve spoločnosti zriadenej STV a SRo .Finančné prostriedky vygenerované štandartnou súťažou a súdno- znaleckými posudkami pre všeobecnú hodnotu stavby vygenerujú cca 663 miliónov za STV / BTP 193 miliónov, nástupná hala 48 miliónov, garáže 30 miliónov, pozemky 29 miliónov, zvukovýroba + pozemky cca 65 miliónov,, strojovňa vzduchotechniky + pozemky 98 miliónov, filmová výroba 100 miliónov + cca 100 miliónov ostatné pozemky / a 900 miliónov za komplex SRo ; spolu 1 miliarda 563 miliónov, čo sú zjavne nedostatočné prostriedky na zmluvný vzťah o zámene a môžu do budúcnosti vytvárať temer likvidačné podmienky pre obe inštitúcie . • Náklady spojené s prevádzkou sú síce neúmerne vysoké ,ale nedá sa jednoznačne povedať, že sú jedným z významných dôvodov deficitného hospodárenia STV • Slovenská televízia však má vo svojom majetku dva náročné a významné objekty –archív a ojedinelú zvukovýrobu, ktorá je riešená ako dom v dome. • Štúdia akoby zámerne bagatelizovala význam a rozsah archívu STV / SRo takisto /. Nehovoriac o tom, že mediálny komplex by mal stáť v záplavovom území- viď foto. 14
  15. 15. Fakt, že komunisti naprojektovali SND v tomto území a my sme to dostavali, je dostatočne odstrašujúci argument . • Plocha ktorá je podľa štúdie pripravená na zastavanie v blízkosti SND je dostatočne veľká, no pri výškovom limite 21 m, je realizácia televíznych štúdií nepredstaviteľná. . • Nie je pravdou, že v STV je väčšina analógovej technológie. Štúdiá MD III a MD IV sú plne digitalizované. Štúdia sa opierala možno o podklady z reinžiinieringu , ktorý robila spoločnosť Deloitte & Touche / dnes Deloitte Slovakia s.r.o./ • Náklady na obnovu budovy STV sú reálne odhadované na 300 miliónov SKK / , aby mala parametre modernej budovy / nový obvodový plášť, strechy, EPS, slaboprúd, trafo, výťahy , vnútorná kanalizácia , vnútorný vodovod, vnútorné povrchy, schody / • Náklady na údržbu objektov + prevádzkové náklady – 49,2 milióna SKK pred rekonštrukciu • Náklady na technologickú obnovu STV sú odhadované na CCA 550 miliónov SKK • Náklady na digitalizáciu archívu STV sú odhadované na 1,5 miliardy SKK • V prípade sťahovania STV do nového mediálneho komplexu mimo Mlynskej doliny by, vzhľadom na plánované investície, došlo k úplnému zastaveniu digitalizácie a STV by v roku 2011 nebola schopná prevádzkovať dva nové programy a verejnoprávny multiplex. • Po presťahovaní SRo by využitie súčasných disponibilných priestorov v prípade STV bolo viac ako 57 % ako uvádza štúdia, pretože by došlo k ďalšiemu odpredaju nepotrebného majetku. • V súvislosti s firmou Deloitte ide o isté nešťastné riešenie na pôde Ministerstva kultúry SR . Vladimir Masár je totiž nielen prezidentom slovenskej kancelárie Deloitte, ale aj členom Rady ministra kultúry SR. • Z tohto hľadiska sa mi zdá, že varianta vybudovania mediálneho komplexu v Mlynskej doline je nedostatočne spracovaná a jej výhody sú akoby zámerne dávané do úzadia. 15
  16. 16. PRÍLOHA č. 2 Ministerstvo kultúry SR Nám. SNP č. 33 813 31 Bratislava Bratislava, 03.09.2007 Č. k. MK-12999/2007-70 Spracoval: PhDr. Savický 16
  17. 17. Pripomienky k materiálu: Štúdia uskutočniteľnosti systémového riešenia priestorového usporiadania STV a SRo. V súlade s článkom 10 Legislatívnych pravidiel vlády, ktoré boli schválené uznesením vlády SR z 8. apríla 1997 č. 241 v znení ďalších noviel a dodatkov týmto Slovenská televízia predkladá zásadnú pripomienku k návrhu materiálu „Štúdia uskutočniteľnosti systémového riešenia priestorového usporiadania STV a SRo“, vydaného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky na medzirezortné pripomienkové konanie pod č. k. MK-12999/2007-70. Po analýze a zhodnotení všetkých skutočností vyplývajúcich z predloženého zámeru, Slovenská televízia predkladá nasledujúce stanovisko: Predmetná Štúdia uskutočniteľnosti je natoľko všeobecná, že sa na jej základe Slovenská televízia nemôže zodpovedne rozhodnúť pre ktorúkoľvek z navrhovaných variant. Napriek tomu považujem za nevyhnutné upozorniť na skutočnosti, ktoré sú z hľadiska plnenia úloh televízie v rámci verejnej služby mimoriadne dôležité, a ktoré Štúdia uskutočniteľnosti nezohľadňuje. Pritom ide o faktory, ktoré môžu závažným spôsobom zmeniť základné východiská tejto štúdie. 1. Chybná je už jedna z východiskových premís spracovateľov, obsiahnutá v kapitole 1.1 Kapacitné využitie budov STV a SRo. Pre televíznu výrobu a vysielanie rozhodne neplatí predpoklad, že „dôvodom nízkeho využitia je okrem nižšieho počtu zamestnancov než bol plánovaný, aj modernizácia a rozvoj technológií, ktoré sú z pohľadu priestorových potrieb menej náročné.“ Televízne štúdio pre výrobu relácií, sklad výpravných prostriedkov či sklad kostýmov sú priestorovo rovnako náročné ako kedykoľvek v minulosti, rovnako ako postprodukčná časť výrobného reťazca. Pri ďalších prevádzkach, napríklad pri tzv. „newsroome“, ktorý v súčasnej dobe Slovenskej televízii chýba alebo pri odbavovacích pracoviskách, nároky na priestor naopak narastajú. 2. Nepresné a sčasti nepravdivé informácie obsahuje tiež odstavec, týkajúci sa technológií Slovenskej televízie, zaradený do kapitoly 1.2 Technické a technologické aspekty budov. Z formulácie odstavca je zrejmé, že spracovateľ nemá ucelenú predstavu o charaktere výroby televíznych relácií, o potrebách televízneho vysielania a o ich vzájomnej nadväznosti. Keby totiž pracoval na základe znalosti televíznej technológie, nemohol by napísať: „Súčasné technologické zázemie STV tvorí z väčšiny analógová technológia, ktorá sa začala postupne modernizovať a dopĺňať o digitálne komponenty. Najväčšie investície, ktoré plánuje STV preinvestovať v nasledujúcich 3-5 rokov, sa týkajú hlavne modernizácie technológií spravodajských štúdií MD1, MD2, modernizácie kamerových reťazcov, prenosových vozov atď.“ Skutočný stav je v podstatných rysoch odlišný a citovaný popis zavádzajúci. 17
  18. 18. 3. Pri posudzovaní alternatív navrhnutých v Štúdii uskutočniteľnosti je nevyhnutné vziať do úvahy nasledujúce faktory: • V súčasnosti prebieha intenzívna príprava transformácie Slovenskej televízie na digitálne vysielanie. Zákon č. 220/2007 Z.z. jej ukladá povinnosť najneskôr do roku 2012 začať poskytovať prostredníctvom verejnoprávneho multiplexu najmenej štyri programové služby. To znamená rekonštruovať odbavovacie pracovisko ako kľúčovú súčasť vysielacieho reťazca pre tento účel. Modernizácia odbavovacích pracovísk a pracovísk s nimi súvisiacich (OMTK a HTK) bude nákladovo najnáročnejšia investícia Slovenskej televízie v rokoch 2007 až 2010. Proces modernizácie a automatizácie vysielania prebieha permanentne od roku 2001 v nadväznosti na ostatné modernizované technologické celky Slovenskej televízie. Po prijatí zákona č. 220/2007 Z.z. Slovenská televízia spracovala detailný plán adaptácie a zvýšenie počtu týchto pracovísk s cieľom dosiahnuť koncom roka 2010 taký stav, ktorý umožní pokrývať digitálny multiplex (dátový tok) verejnej služby. V roku 2007 bude dokončená modernizácia HTK (Hlavná technická kontrola) a OMTK (Oddelenie medzinárodnej technickej koordinácie), v roku 2008 odbavovacie pracovisko pre tretí program a v roku 2009 pre štvrtý, pričom z dôvodu zabezpečenia bezporuchovej prevádzky programov Slovenskej televízie bude vybudované aj piate – záložné – servisné pracovisko. Investičný zámer Slovenskej televízie, rozložený do vzájomne previazaných ročných investičných plánov, má v pláne vynaložiť na tento účel v rokoch 2007 až 2009 najmenej 70 mil. Sk, z čoho 22 mil. Sk bude vynaložených už tento rok. Výsledkom bude technologický komplex, umožňujúci prevádzkovanie štyroch programov v rámci jedného dátového toku. Nezanedbateľná časť tejto investície bude vložená do stavebných úprav a realizácie rozvodov. Rozhodnutie o presťahovaní Slovenskej televízie z areálu v Mlynskej doline znamená tieto investície zastaviť a adaptáciu zrušiť. Znamená to však tiež prakticky najmenej na dva roky pozastaviť digitalizáciu pozemného televízneho vysielania na území Slovenskej republiky. • Slovenská televízia disponuje unikátnymi kapacitami pre potreby kinematografie, poslednými prevádzkyschopnými laboratóriami na Slovensku. Ich činnosť bola zastavená v roku 2003, ale technológia zostala zachovaná. V súčasnosti je pred dokončením štúdia obnovenia ich činnosti, a to nielen pre 35-mm filmový formát, ale aj na spracovanie 16-mm filmov. Štúdia, hodnotiaca možné náklady a výnosy, je založená predovšetkým na zahraničných skúsenostiach a na analýze dopytu. Predpokladá, že by obnovenie ich prevádzky mohlo byť, mimo iného, významným impulzom pre rozvoj slovenskej kinematografie a uľahčilo by tiež výučbu na umeleckých školách, ktoré v súčasnosti nechávajú spracovávať filmový materiál predovšetkým v laboratóriách vo Viedni, v Prahe a v Zlíne. Výhodou navrhnutého riešenia je aj to, že by spracovanie filmových materiálov pre potreby umeleckých vysokých škôl mohlo byť dotované z výnosov komerčnej činnosti týchto laboratórií. Náklady, spojené s revitalizáciou týchto laboratórií, predstavujú cca 1/5 nákladov nevyhnutných k ich znovuvybudovaniu v inej lokalite. • Slovenská televízia spravuje rozsiahly a nenahraditeľný archív, ktorý bol kompletne 18
  19. 19. modernizovaný v rokoch 1997 až 2000. Teraz zahrňuje špeciálne chladiace priestory pre materiály na filmových pásoch a rozsiahle podzemné skladovacie priestory vybavené tzv. kompaktnými regálmi pre uloženie nosičov s magnetickými záznamami. Vzhľadom k rozsiahlym investíciám, realizovaných v druhej polovice 90. rokov minulého storočia, archív Slovenskej televízie v súčasnosti nevyžaduje prakticky žiadne investície určené na zachovanie pôvodných nosičov so záznamami. Priestory areálu Slovenskej televízie v Mlynskej doline poskytujú potenciál pre jeho rozširovanie a digitalizáciu. 4. Spracovatelia Štúdie uskutočniteľnosti tieto faktory do úvahy nezobrali a zabudli zohľadniť aj mnohé ďalšie. Vzhľadom k potencionálnemu obnoveniu činnosti filmových laboratórií, k podstatnému rozšíreniu počtu odbavovacích pracovísk, plánovanému obnoveniu funkčnosti štúdia MD1 a rozširovaniu archívu je preto nevyhnutné odmietnuť aspoň v prípade areálu Slovenskej televízie v Mlynskej doline základnú tézu spracovateľov, obsiahnutú v kapitole 4.1 Variant 1 – investície do modernizácie budov, produkčných aj vysielacích technológií v rámci súčasného priestorového usporiadania oboch inštitúcií. Tvrdenie, že „komplexná modernizácia však nebude mať vplyv na zvýšenie využitia budov, ktorých neefektívnosť vyplýva z členenia a nastavenia procesov prevádzok STV a SRo,“ obsiahnuté v citovanej kapitole, vyplýva z evidentnej neznalosti a neodbornosti spracovateľov. Slovenská televízia preto odporúča závery Štúdie uskutočniteľnosti revidovať a znova kvalifikovane posúdiť. 5. Doporučujem, aby Vláda Slovenskej republiky rokovala o všetkých navrhnutých variantoch a aby jej boli predložené návrhy záverečného komuniké pre všetky pripomienkované varianty a nie len pre variant realizácie výstavby spoločného mediálneho komplexu. Na súčasnom stupni poznania pokladá Slovenská televízia za najefektívnejší variant 2. Zároveň upozorňujem, že Slovenská televízia v súčasnosti spracováva komplexnú štúdiu revitalizácie areálu Mlynská dolina. PRÍLOHA č. 3 RAMCOVÉ POŽIADAVKY STV NA PRIESTORY V MEDIÁLNOM KOMPLEXE V PRÍPADE REALIZÁCIE ALT. III ŠTÚDIE Deloitte Advisory s.r.o. Napriek tomu, že vedenie i Rada STV, zotrvávajú na názore, že naj- efektívnejším variantom pre vybudovanie MEDIÁLNEHO KOMPLEXU je variant číslo 2, na základe spoločného rokovania 22. 5. 2008, k odpovediam na Rámcové otázky a požiadavky..., pridávame konkrétne požiadavky STV, na ktoré je potrebné pri ďalších krokoch realizácie projektu, pre jeho úspešné naplnenie, bezpodmienečne zobrať na zreteľ. 19
  20. 20. ŠTÚDIÁ Pre vlastnú výrobu a vysielanie je nevyhnutné vybudovať štúdiá minimálne tak, aby spĺňali dnešné nároky na ich plochy a objemy: Plochy Výška Objemy v m2 vm v m3 ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– Štúdio 1 115 11,4 1 311 Štúdio 2 246 11,4 2 804 Štúdio 3 561 11,4 6 395 Štúdio 4 962 16,0 15 392 Štúdio MDA 175 4,2 735 Štúdio MDB 172 4,3 740 Štúdio Virt. 212 4,4 933 ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– spolu 2443 28310 Výška štúdií musí umožňovať prácu na osvetľovacom rošte so zabezpečením plynulého nastavenia osvetľovacích ťahov tak, aby bola možná umelecká práca so svetlom pri požadovanej šírke záberu. Okrem toho je nevyhnutné vybudovať samostatné štúdiá pre výrobu s krátkym výrobným cyklom (typu spravodajstvo, šport, aktuálna publicistika) ako tri nezávislé pracoviská s plochou min. 200 m2, svetlou výškou min. 8 m, s osvetľovacími roštami. V dvoch by prebiehali navzájom nezávislé výroby pre samostatné vysielacie kanály spravodajstva a športu v treťom ostatné výroby uvedeného typu. Súčasťou riešenia musí byť vybudovanie zvukových pracovísk pre zvukovú post/produkciu. Podľa dnešného rozsahu predpokladáme min. dve mixážne pracoviská a 4 synchrónne štúdiá. Ak má STV v zmysle zákona vysielať stanovený objem programov v úradnom jazyku, musí byť v synchrónnych štúdiách možnosť výroby dabingov. Plocha pripravená na zastavanie v blízkosti SND je síce dostatočne veľká, no pri výškovom limite 21 m, je realizácia týchto objektov s uvedenou svetlosťou nepredstaviteľná. OBSLUŽNÉ PRIESTORY Vlastnej výroby programov sa zúčastňujú: (1) Účinkujúci (2) Obslužný technický personál štúdií: - Programovo realizační pracovníci štábu: kameramani, zvukári, strihači, produkcia - Prípravné a obslužné zložky: stavači, rekvizitári, kostyméri, maskéri - Technici štúdií, osvetľovači, energetici, vzduchotechnici, servis Z tohto aspektu sú nutné nasledovné obslužné priestory: 20
  21. 21. (1) Šatne pre účinkujúcich.................................................... 375 m2 potreba závisí od typu výroby a počtu účinkujúcich; ich počet je možné aproximatívne stanoviť na 25 šatní s plochou á 15 m2, s možnosťou ich zdieľania jednotlivými štúdiami (2) Priestory pre obslužný personál........................................2000 m2 - Šatne/odkladacie priestory pre umelecko-realizačných pracovníkov – zvuk, kamera, strih, produkcia - Prípravné montážne, skladové a odkladacie priestory pre stavačov – spolu cca 2000 m2 - Odkladacie a pracovné priestory pre rekvizitárov, kostymérov a maskérov, plocha min. 15 m2 pre každú profesiu a každé štúdio 315 m2. - Technologické priestory jednotlivých štúdií (obrazová a zvuková réžia, obrazová kontrola, chladený technický priestor s technológiou audio a video, technický priestor s technológiou osvetlenia, kameráreň, technické pracoviská servisu so zázemím a operatívnymi skladmi náhradných dielov, technické a technologické priestory energetiky a vzduchotechniky, záložný zdroj krátkodobý (UPS) a záložný zdroj dlhodobý, dieselový agregát, spoločný pre všetky vyhradené zložky. VYSIELACIE PRACOVISKÁ: Predpokladáme nutnosť vybudovania 6 vysielacích pracovísk: Súčasné pracoviská Jednotky a Dvojky, v súčasnosti pripravovaná Trojka (šport), budúci štvrtý (spravodajský) program, vysielanie pre Slovákov, žijúcich v zahraničí a jedno záložné pracovisko. ARCHÍVY Celkové riešenie musí umožňovať priame aktívne i pasívne napojenie na archívne zázemie, ktorého kapacita dnes obsahuje viac ako 100 tisíc hodín programových nosičov na celkovej ploche depozitov viac ako 2500 m2. Napriek tomu, že sa pripravuje komplexná digitalizácia archívov STV, a v budúcnosti 2018-2020 už STV bude pracovať len s digitálnym fondom, v zmysle zákona je povinnosťou STV naďalej archivovať súčasné nosiče v adekvátnych klimatizovaných skladovacích priestoroch. V tejto súvislosti upozorňujeme na podmienky budovania ich priestorov, vyplývajúce so zákona 395/2002 a Vyhlášky MV SR 628/2002: (1) Archív sa umiestňuje v priestoroch, ktoré slúžia výlučne na tento účel. Tieto priestory sa zriaďujú v budovách spravidla v sídle zriaďovateľa archívu alebo čo najbližšie k nemu. (2) Archív nemožno umiestniť v budove nachádzajúcej sa na mieste, ktoré by mohlo ohroziť fyzický stav archívnych dokumentov ako je miesto, kde sa nachádzajú nebezpečné chemické látky a nebezpečné chemické prípravky (§ 3 zákona č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch), miesto so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru (§ 1 ods. 2 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 121/2001 Z. z. o požiarnej prevencii), miesto s vysokou úrovňou spodnej vody (§ 42 zákona č. 184/2002 Z. z. o vodách a 21
  22. 22. o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon)) a inundačné územie. V priemyselných areáloch sa archív umiestňuje v priestoroch, ktoré nemôžu byť dotknuté závažnou priemyselnou haváriou (§ 2 písm. h, zákona č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov). FILMOVÉ LABORATÓRIUM Procesne a technologicky musí nadväzovať na objekt archívu, pretože okrem zázemia na spracúvanie nových filmov, podstatná časť jeho priestorov bude slúžiť na prepisy archívnych filmov v rámci Projektu systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva SR. Práve preto, vznikol aj projekt opätovného uvedenia FL STV do prevádzky, ktorý zásadným spôsobom rieši odkázanosť slovenských filmových tvorcov na spracúvanie filmov v zahraničí. Zároveň umožňuje v existujúcich priestoroch dobudovať technologické zariadenia na kúpanie, odplesňovanie, prevíjanie a kontrolu archívnych filmov z depozitu STV. Nakoľko nielen v EÚ, ale na celom svete je tento typ odborných služieb veľmi žiadaný, na projektovom zámere možno postaviť zaujímavý biznis plán, s výrazným efektom pre celú STV. S touto technologickou prevádzkou v alternatíve č.3. sa pravdepodobne nepočíta, pretože s lokalitou je nezlučiteľná existencia objektu televízneho archívu s pôvodnými historickými fondami, na ktorý musia FL nadväzovať. AUTODOPRAVA STV dnes vlastní 110 motorových vozidiel, z ktorých je až 70% priamo nasadzovaných na dennú výrobu. 50 vozidiel je súčasťou prenosovej techniky, ktorú tvoria prenosové vozy, zvukové, záznamové, osvetľovacie a pomocné vozy. Mobilné agregáty a vozidlá 1-kamerových prenosov. Všetky tieto vozidlá vyžadujú jednak garážové a servisné priestory pre technológiu, jednak operatívne odstavné plochy. Ďalších cca 40 vozidiel je využívaných na prepravu štábov a účinkujúcich na miesto výroby, pričom v súčasnosti STV z dôvodu nedostatku vlastných profesionálnych vodičov vo výraznej miere využíva služby externých dodávateľov. Ďalej považujeme za nevyhnutné vybudovanie dostatočného počtu parkovacích miest v zmysle predpisov pre vlastných zamestnancov, účinkujúcich, návštevy a dodávateľov. Pretože STV má na základe analýz snahu realizovať čo možno najväčšiu časť výroby vo vlastných kapacitách, predpokladáme nutnosť minimálne 500 parkovacích miest a operatívne servisné zázemie pre vozidlá STV. Pri akceptovaní tejto podmienky bude v synergickom efekte platiť tvrdenie, že prinesie „zlepšenie dopravnej situácie lokality a zvýšenie komfortu návštevníkov SND prostredníctvom nových parkovacích kapacít Mediálneho komplexu“? 22
  23. 23. OSTATNÉ SKLADOVACIE PRIESTORY STV vlastní veľké množstvo kostýmov, rekvizít, scénických prvkov, dekorácií, fundusu, atď., ktorých umiestnenie si vyžaduje plochu minimálne 15000 m2. V opačnom prípade by sme si museli pre každú výrobu dať vyrobiť, zakúpiť, alebo zapožičať repliky všetkých historických predmetov, ktoré budeme pri výrobe potrebovať. V tejto súvislosti pripomíname, že používaním vlastných rekvizít a iných predmetov šetríme významný objem finančných prostriedkov, čo je jednou z našich hlavných súčasných priorít. Žiadame tiež, aby v súvislosti s prípravou scén boli vybudované adekvátne prípravné, odkladacie a skladové priestory pre scénické prvky a stavby tak, aby bolo možné štúdiá denne využívať na výrobu a vysielanie cyklických relácií. Má SND toľko zvyšnej plochy, aby ju by v rámci „synergie“, mohla STV na tieto využívať, bez toho aby sa obe inštitúcie vzájomne neobmedzovali v prevádzke? ENERGETIKA V tejto súvislosti pripomíname, že STV nesmie byť ohroziteľná vodou, musí mať dokonalú protipožiarnu ochranu a musí mať zabezpečené nezávislé napájanie z 3 zdrojov: dva prívody z rôznych trafostaníc a jeden vlastný, dlhodobo prevádzkovateľný agregát. Náhradný zdroj musí zabezpečiť energetické napájanie pre všetky tie pracoviská, ktoré súvisia so živými reťazcami, resp. tie, ktoré sú ich súčasťou. DOSTUPNOSŤ, BEZPEČNOSŤ Považujeme za dôležité upozorniť na fakt, že STV musí mať nezávisle od ostatných vysielateľov zabezpečené ochranné prvky tak, aby bola schopná vysielať aj v čase mimoriadnych, krízových situácií. Plnenie úloh vyplývajúcich Rada obrany ...doplniť Medzi synergickými efektmi Mediálneho komplexu s budovou SND je uvedené: „Zlepšenie dostupnosti SND a verejnoprávnych inštitúcií prostredníctvom budúcej stanice podzemnej dráhy...“ V prípade príchodu návštevníkov a zamestnancov SND jednoznačná výhoda. Pre motorizované televízne štáby určite nie. Napriek vysokému stupňu digitalizácie väčšina televíznych tvorcov „metro“ využije len cestou do zamestnania a späť z práce domov. Podstatnú časť pracovného času budú totiž nakrúcať správy, pripravovať dokumenty a publicistické relácie priamo v teréne. Veríme že s novou kultúrou práce, ktorú chce v tomto sektore presadiť nový manažment STV, tým terénom nebude len Bratislava, ale celý región okolo nej a tam sa „metrom“ necestuje. 23

×