1. Sir William Wallace
1272 - 1305
BRAVEHEART
"V mesiaci máj (1297) sa začala zradná rasa Škótov búriť," napísal anglický kronikár Walter
of Hemingborough. Tak začína príbeh Williama Wallacea, ktorého vynikajúco stvárnil Mel
Gibson vo filme "Statočné Srdce". William Wallace bol jedným z najväčších škótskych
národných hrdinov a vodcom škótskych vojsk v prvých rokoch zápasu o oslobodenie Škótska
spod anglickej nadvlády.
Boli to ťažké časy pre Škótov. Po smrti posledného škótskeho kráľa z roku Kennethovcov,
ktorý nezanechal mužského potomka, sa škótski šľachtici začali okamžite hádať o korunu.
Dvaja z nich, John Balliol a Robert Bruce, obaja spriaznení s kráľovskou rodinou, mali na
trón rovnaké nároky. Klany sa rozdelili na dve strany a keďže sa nevedeli dohodnúť, požiadali
o rozhodnutie anglického kráľa. V tom čase sedel na anglickom tróne Edward I. (1272-1307),
vojensky nadaný muž, ktorý od svojho nástupu na trón túžil dokončiť dobytie britských
ostrovov. Po obsadení Walesu a porážke welšských Keltov obrátil svoju pozornosť na Škótsko.
Ale jeho pokus o podrobenie škótskych Keltov napokon stroskotal.
Edward I. sa rád ujal úlohy a priklonil sa na stranu Balliola, ktorého korunovali v roku 1292 v
korunovačnom meste Scone na svätom Kameni Osudu (podľa povesti bol kameň súčasťou
stĺpu, po ktorom sa Jakubovi anjeli šplhali do neba). Čoskoro sa ukázalo, že s novým kráľom
nie je nikto spokojný. Edward I. navyše žiadal, aby škótsky kráľ a škótski šľachtici uznali jeho
zvrchovanosť. Potom, ako ho Balliol odmietol podporiť na vojenskej výprave proti Francúzsku,
anglické vojsko, podporované časťou škótskej šľachty, napochodovalo do Škótska. Edinburgh
Castle padol a Balliol bol zajatý a uväznený v londýnskom Toweri (po svojom prepustení
zomrel slepý a zabudnutý vo francúzskom exile). Edward I. odniesol zo Škótska aj posvätný
sconský kameň a nechal ho vsadiť do kresla vo Westminsterskom opátstve v Londýne, ktoré
napokon slúžilo ako korunovačný trón anglických kráľov. Anglický kráľ si myslel, že
vlastníctvo kameňa mu zaručí škótsku korunu.

2. V roku 1296, rok predtým, ako William Wallace vstupuje do dejín, teda kráľ Edward I.
Anglický zosadil a uväznil škótskeho kráľa Johna Balliola a vyhlásil seba za vládcu Škótska.
Bol neobmedzeným vládcom Anglicka, Walesu a Škótska. Alebo si to aspoň myslel. Ale v
krajine na severe nie každý bol ochotný prisahať vernosť anglickému kráľovi, aj keď si
odmietnutie vyžadovalo tak vysokú cenu akou bola smrť. Williamov otec tú cenu zaplatil.
Škótsko trpelo pod tvrdým panovaním Edwarda I. Vo všetkých významných pevnostiach
zanechal vojenské posádky, z ktorých najvýznamnejšou bola pevnosť Stirling Castle na rieke
Forth. Podrobeným krajinám vnútil nemilosrdné anglické zákony, ktoré miloval a obdivoval.
Vyberači daní vedení pokladníkom Cressinghamom zdierali ľudí a škótska šľachta nebola
jednotná. Škóti v tom čase potrebovali hrdinu, v ktorého by mohli veriť, aby opäť našli vieru
sami v seba.
Spočiatku nič nenasvedčovalo tomu, že William Wallace by sa mal stať hrdinom. Narodil sa v
škótskom Elderslie, Renfrew okolo roku 1272 ako druhý syn Sira Malcolma. Sir Malcolm
Wallace vlastnil malý statok v Renfrew a William bol ako druhorodený predurčený na cirkevnú
dráhu. V 13. storočí to bol osud väčšiny druhorodených synov. Rodinný majetok, tituly a
pozemky pripadli prvorodeným synom. Williamov brat Malcolm, pomenovaný po otcovi, mal
teda zdediť to málo, čo rodina vlastnila. William sa mal stať kňazom a študoval u strýka v
opátstve Cambuskenneth. Všetko sa však zmenilo, keď mu Angličania zabili otca i brata,
ktorých obdivoval.
William sa stal vyhnancom mimo zákon potom, keď po hádke zabil syna anglického strážnika
v Shrewbury, ktorý sa vysmieval z jeho oblečenia zo svetlozelenej kockovanej látky jeho klanu.
Utiekol do hustých škótskych lesov, kde sa mohol ukryť. Nevieme veľa o Wallaceovi počas
tohto obdobia. Pravdepodobne sa okolo roku 1297 oženil s Marian Braidfoot. Podľa legendy sa
im narodila dcéra. (Život vynanca v lesoch, svadba s Marian, zabitie anglického šerifa - všetko
pripomína legendu Robina Hooda.) Nie je to dokázané, ale je pravdepodobné, že anglický šerif
Lanarku Haselrigg, zabil Marian. Haselrigg mal na svedomí aj smrť Williamovho otca Sira
Malcolma. Päť rokov po otcovej smrti sa William pomstil. So skupinou tridsiatich mužov
vypálil Lanark a svojím, neskôr presláveným, päť stôp dlhým (150 cm) dvojručným mečom
zoťal šerifovi hlavu. V máji 1297 začala škótska vzbura.
Po udalostiach v Lanarku odmietli Škóti zaplatiť dane. Pokladník Cressingham sa sťažoval
kráľovi, ten však nebral vzburu príliš vážne. Meno William Wallace sa čoskoro stalo známym

3. v celej krajine. Jeho šesť stôp a sedem palcov vysoká postava (v tom období väčšina mužov
nepresahovala päť stôp) a obrovský dvojručný meč spolu s odhodlanosťou a odvahou
vzbudzovali úctu a rešpekt. V septembri 1297 mal už Wallace pomerne početnú armádu
pozostávajúcu z jednoduchých ľudí i statkárov. Dokonca mnohí zo šľachticov boli ochotní s
ním bojovať. Budúci kráľ Robert Bruce bol jedným z nich. Ich lojalita však, žiaľ, netrvala dlho.
Wallace napadol anglické posádky medzi riekami Forth a Tay. V celej krajine vypuklo
povstanie, ktoré vyvrcholilo po víťazstve nad anglickou posádkou v Dundee 1297.
Nahnevaný Edward poslal na sever armádu 10,000 pešiakov a 500 jazdcov. Najlepšia armáda
v Európe bola ozbrojená najlepšími zbraňami vtedajšej doby - welšskými dlhými lukmi. 11.
septembra 1297 sa Wallace stretol s anglickou armádou pod velením Johna de Warenne, grófa
zo Surrey na Forthe, neďaleko Stirlingu. Anglická armáda bola omnoho početnejšia ako škótske
vojsko, ale aby Angličania dosiahli škótske pozície, museli prejsť úzky drevený most - jediný
most ponad rieku Forth. Počas prechodu cez rieku boli na moste zmasakrovaní a Wallace
dosiahol ohromujúce víťazstvo: 100 anglických rytierov a 5,000 pešiakov zomrelo toho dňa,
medzi nimi aj pokladník Cressingham, ostatní sa zdesene dali na útek. Po obsadení Stirling
Castle bolo v jednej chvíli Škótsko takmer oslobodené od okupačných jednotiek. Na pamiatku
víťazstva pri Stirlingu dnes stojí monument dokončený v roku 1869: 67 m vysoká veža. 246
schodov vedie na vrchol veže, kde opäť ožívajú minulé boje a oslavujú hrdinstvo Williama
Wallacea.
V októbri napadol severné Anglicko a spustošil oblasti Northumberland a Cumberland. Po
návrate do Škótska, začiatkom decembra 1297, bol Wallace pasovaný za rytiera a vyhlásený
poručníkom kráľovstva, vládnucim v mene kráľa Balliola. Pozíciu si však udržal približne iba
300 dní. Podporovali ho jednoduchí Škóti i malí statkári, ale mnohí šľachtici ho znášali s
nevôľou. Wallacea čakalo ešte stretnutie s Edwardom I., ktorý bol na vojenskej výprave vo
Francúzsku. Anglický kráľ, znechutený neschopnosťou svojich úradníkov poradiť si so
vzburou, sa v marci 1298 vrátil do Anglicka a 3. júla vpadol do Škótska na čele obrovskej
armády.
Wallace sa chcel priamemu stretnutiu vyhnúť, rozhodol sa odstrániť všetko živé Angličanom z
cesty a vyhladovať ich. Dvaja zradní šľachtici však vyzradili pozície jeho vojska. 22. júla boli
Wallaceovi kopijníci porazení Edwardovymi lučišníkmi a kavalériou v bitke pri Falkirku. Hoci
sa Edwardovi nepodarilo podrobiť si Škótsko pred návratom do Anglicka, Wallaceova vojenská

4. povesť bola zničená. V decembri sa vzdal poručníctva. Nahradili ho Robert de Bruce a Sir John
Comyn "the Red".
Podľa niektorých svedectiev odišiel Wallace v roku 1299 do Francúzska, aby sa pokúsil získať
pomoc od najväčšieho nepriateľa Angličanov, ale jeho snaha sa ukázala márna potom, ako
Anglicko a Francúzsko uzavreli mier. (Najvyššiu cenu za mier zaplatila úbohá francúzska
princezná Isabella, ktorú otec vydal za následníka anglického trónu.) Po svojom návrate pôsobil
ako samotársky vojenský veliteľ v Škótsku, ale od jesene 1299 o jeho pôsobení nič nevieme.
Takmer celé štyri roky je jeho osud tajomstvom. Hoci sa väčšina škótskej šľachty podrobila
Edwardovi do roku 1304, Angličania neprestali nemilosrdne prenasledovať Wallacea. Edward
ponúkol mier všetkým Škótom, okrem neho.
2. augusta 1305 bol zatknutý neďaleko Glasgowa. Zradili ho vlastný sluha Jack Short a škótsky
barón Sir John Mentieth. Za funkciu šerifa v Dumbartone, Mentieth prezradil Angličanom
Wallaceov úkryt. Bol odvezený do Londýna a odsúdený v nespravodlivom procese ako zradca
na kráľovi hoci, ako sám vyhlasoval, nikdy neprisahal vernosť Edwardovi I. To však kráľa ani
sudcov nezaujímalo. Rozsudok smrti bol vynesený ešte pred jeho zatknutím a veľký
zákonodárca stredoveku Edward I. mu nedožičil ani obhajcu.
Obyčajná smrť však nestačila nato, aby utíšila Edwardovu zúrivosť, ktorú cítil voči tomuto
Škótovi: musel byť obesený, vykastrovaný, sťatý a rozštvrtený. Obesili ho, ale iba natoľko, aby
nezomrel. Ešte kým bol pri vedomí mu s tupým nožom odrezali genitálie, vyrezali vnútorné
orgány a spálili ich. Až keď vytrpel tieto hrôzostrašné muky, tak mu odťali hlavu. Jeho telo
rozštvrtili a časti boli poslané do Newcastle, Stirlingu, Berwicku and Perthu. 23. augusta 1305
zomrel William Wallace a zrodila sa jeho legenda.
"Pro Libertate". "Za slobodu". To bolo rodinné motto Wallaceovcov. Sen Williama Wallacea
o slobode nezomrel spolu s ním. V roku 1306 Robert Bruce vyvolal povstanie v Škótsku.
Víťazstvom 1314 pri Bannockburn napokon vybojoval nezávislosť Škótska a stal sa kráľom
Robertom I. Nezabudol na časy, keď zradil Škótsko a prisahal vernosť anglickému kráľovi. Po
celú svoju vládu prosil Boha o odpustenie a na konci života dal príkaz, aby mu po smrti vyrezali
srdce a vzali ho na križiacku výpravu. Jeho žiadosť bola vyplnená.