1. Reformy Márie Terézie

2. Stručný životopis
• 1717 narodená ako dcéra cisára Karola VI. a
Elisabeth Christine von Braunschweig-
Wolfenbüttel (13. máj).
• 1736 svadba s Františkom Štefanom Lotrinským
(12. február).
• 1741 korunovácia za kráľovnú Uhorska,
Pressburg/Bratislava (25. jún).
• 1743 korunovácia za kráľovnú Čiech (12. máj).
• 1745 František Štefan Lotrinský korunovaný za
rímsko-nemeckého cisára Františka I.
• 1765 Smrť Františka Štefana, Innsbruck, syn
Jozef sa stáva cisárom a spoluregentom, syn
Leopold veľkovojvodom toskánskym.
• 1780 smrť Márie Terézie (29. November).

3. Volali ju cisárovná
• V skutočnosti Mária Terézia bola cisárovná
manželka, pretože jej manžel František Štefan
bol zvolený v roku 1745 za rímsko-nemeckého
cisára.
• Habsburské korunné krajiny, ktoré zdedila po
otcovi Karolovi VI., neboli cisárstvo, zahrňovali:
– dedičné krajiny rakúske (+ Rakúske Nizozemsko =
Belgicko, Luxembursko),
– Uhorské kráľovstvo (Kráľovstvo uhorské, kráľovstvo
slavónske, kráľovstvo kroátske, Mesto Fiume ,
veľkovojvodstvo Sedmohradské, Banat, vojvodstvo
srbské, kráľovstvo Dalmátske, Chorvátske
kráľovstvo),
– Krajiny českej koruny (České kráľovstvo, Moravské
markgrófstvo), Sliezsko (obsadili Prusi), Lužica,
– ďalšie krajiny (drobné talianske kráľovstvá).

4. Krajiny habsburskej monarchie Márie Terézie (po otcovi Karolovi VI.):
Dedičné krajiny rakúske (Arcivojvodkyňa Rakúska)
Kráľovstvo uhorské (Kráľovná Uhorska, Chorvátska a Slavónska)
Krajiny českej koruny (Česká kráľovná)
Ďalšie krajiny v Taliansku, Belgicku, Luxembursku
(Milánska vojvodkyňa, Vojvodkyňa Mantovy,
Luxemburská vojvodkyňa, Panovníčka v Rakúskom Nizozemsku)
Manželstvom sa stala: Cisárovná Svätej rímskej ríše národa nemeckého (od 1745)
Veľkovojvodkyňa Toskánska a Lotrinská (od 1737)

5. Otec: Karol VI.
posledný Habsburg
• posledný mužský
potomok rodu
Habsburgovcov v
priamej línii
• syn cisára Leopolda I.
• brat cisára Jozefa I.
• 1711 nastupuje na trón
po náhlej smrti staršieho
brata Jozefa I.
Karol VI., olejomaľba,
1735, Johann Gottfried Auerbach
© Kunsthistorisches Museum Wien

6. Problém nástupcu
• pre habsburgské majetky a ríšu
platilo:
1. salické právo
(stredoveké franské právo približne
z roku 500), podľa ktorého ženy
nemali právo priamo dediť.
2. Pakt o nástupníctve z roku 1703,
ktorý podpísali bratia Jozef aj Karol
na naliehanie svojho otca cisára
Leopolda I. Nástupnícke právo
mali:
1. Jozefovi synovia (nemal synov,
náhle zomrel a zanechal 2 dcéry).
2. Brat Karol (nastúpil na trón).
3. Ak obaja bratia zomrú bez synov
(Karol mal tiež iba 3 dcéry), všetky
habsburgské tróny zdedí najstaršia
Jozefova dcéra Mária Jozefa.
Rodina Karola VI., 1730, Martin van Meytens
©Bundesmobilienverwaltung/Marianne Haller

7. Pragmatická sankcia
• Zákon z roku 1713 vydaný Karolom VI.,
zabezpečil:
1. nedeliteľnosť habsburgských majetkov
2. právo žien nastúpiť na rakúsky trón
• Karol VI. uprednostnil svoje dcéry pred dcérami
brata Jozefa I. (čím porušil Pakt o následníctve z
roku 1703, ktorý podpísal s bratom).
Dediť sa malo v poradí:
1. dcéry Karola VI.
2. dcéry Jozefa I.
3. dcéry a potom sestry Leopolda I. (jeho otca) a
ich potomstvo.

8. Vojna o rakúske dedičstvo
• Karol VI. strávil zvyšok života snahou, aby
európske štáty uznali Pragmatickú sankciu a
nárok Márie Terézie na trón.
• Ignoroval rady, aby sa sústredil na naplnenie
pokladnice a vyzbrojovanie armády namiesto
zbierania podpisov okolitých panovníkov.
• Jeho diplomacia zlyhala: Hneď po jeho smrti
vypukla vojna o rakúske dedičstvo.
• Vzbúrili sa hlavne manželia Jozefových dcér,
ktoré boli Pragmatickou sankciou posunuté za
Máriu Teréziu.

9. Úhlavný nepriateľ:
Fridrich II. Pruský
• Silný absolutistický a
osvietenecký panovník.
• Využil vojnu o rakúske
dedičstvo: obsadil
Sliezsko.
• Mária Terézia bola
urazená, nikdy mu to
neodpustila a volala ho
„netvor“.
• Veľký reformátor, Mária
Terézia ho v reformách
nasledovala a „kopírovala“.
• Viedla s ním niekoľko
vojen.
33-ročný Fridrich II. Pruský, nazývaný „Veľký“, z
dynastie Hohenzollernovcov, 1745, Antoine Pesne

10. Jedna z
najslávnejších scén
uhorských dejín:
• 11. september 1741 povolala
Mária Terézia uhorský snem do
Bratislavy.
• So slzami v očiach, malým
jednoročným Jozefom na
rukách a v piatom mesiaci
tehotenstva žiada uhorský
snem o pomoc:
• Prehráva boj proti Francúzsku,
Španielsku, Bavorsku, Sasku a
Prusku.
• Dojala ich natoľko, že prítomní
uhorskí šľachtici zvolali: Vitam
et sanguinem pro rege nostro!"
(„Život a krv za nášho kráľa!“).
Mária Terézia prosí uhorský snem o pomoc. 1741,
Bratislava. Maliar: Laslett Pott John, 19. storočie.

11. • Jej armáda sa zväčšila o
35.000 uhorských
vojakov: 10 jazdeckých a
10 husárskych plukov.
(Celkovo mala cisárska
armáda 40 jazdeckých
plukov a 52 peších
plukov.)
• Bolo to po prvýkrát, kedy
Uhorsko povolalo vojsko
na obranu celej rakúskej
ríše, nielen samotnej
uhorskej časti.
• Mária Terézia potvrdila
všetky výsady uhorskej
šľachty a oslobodila ju od
daní.
Korunovácia za uhorskú kráľovnú.

12. Ťažká situácia po nástupe na trón
• Vyprázdnená pokladnica.
• Armáda zle cvičená, oslabená vojnami s Turkami
a rozptýlená po celej ríši.
• Neschopní ministri.
• Mária Terézia nevedela nič o štátnych
záležitostiach, medzinárodnej politike, armáde.
Otec dúfal v syna, nenaučil ju nič o vládnutí.
• 1740-45. Rakúsko prišlo o niekoľko menších
území v Taliansku, hospodársky významné
Sliezsko. Ale ponechalo si Nizozemsko a Miláno.
• 8 európskych panovníkov (vrátane Francúzska a
Veľkej Británie) uznalo Pragmatickú sankciu a jej
nárok na trón.

13. Nutnosť reforiem
Po ukončení vojny sa pustila do budovania a
modernizácie štátu: uvedomovala si
zaostalosť monarchie.
Už počas vojny študovala reformy a
rozhodla sa, že habsburská monarchia už
nebude nikdy slabá na svoju obranu.

14. Reforma administratívy:
centralizácia vlády do Viedne
1. 1749 jednotný rakúsky úrad pre Čechy a Rakúsko (Direktorium):
riadenie štátu z Viedne
2. Budovanie siete vládnych úradníkov (do roku 1760 mal štát 10.000
vládnych úradníkov). Snaha obmedziť moc šľachty a zrušiť stredoveké
stavovské zriadenie. Zavedené „okresné úrady“ so štátnymi úradníkmi,
ktoré sa podobajú dnešným.
3. Na dvor pozývaní schopní radcovia:
- Úrad najvyššieho kancelára (Haugwitz, Kaunitz)
- 1760 založená Štátna rada (Staatsrat) zložená zo štátneho kancelára, 3 členov
vysokej šľachty a 3 rytierov. Nemala výkonnú moc, ale boli to schopní ľudia,
ktorí panovníčke radili.
- Na dvor pozývaní schopní ľudia v oblasti vedy (lekár Gerard van Swieten).
Manžel Márie Terézie, cisár František Štefan Lotrinský bol zanietený vedec.
4. Oddelenie politických a finančných orgánov:
- politický orgán: Direktórium, v roku 1761 premenované na Spojené
rakúske a české kancelárstvo
- 1762 založené Hofkammer = ministerstvo financií, kontrolovalo všetky
príjmy z monarchie
- Založená Hofrechenskammer = pokladňa, ktorá vybavovala všetky účty

15. Najvyšší úradník
Český a rakúsky politik.
Viedol prvú etapu reforiem Márie
Terézie:
• Zreformoval armádu
• Zdanil šľachtu.
• Centralizoval vládu:
1749 vytvoril
• jednotný rakúsky úrad
Direktórium, ktorý zjednotil
správu Čiech a Rakúska
• Najvyšší súdny úrad
• Zreformoval policajné zbory:
– Polícia bola podradená štátu.
– Zriadil policajné komisie vo
všetkých hlavných mestách.
– Útredie polície vo Viedni.
Knieža Friedrich Wilhelm von Haugwitz (1702-1765),
Prvý radca.
Najvyšší český a prvý rakúsky kancelár 1753-1761

16. 39 rokov prvý
kancelár
• Václav Anton, knieža
Kaunitz
• pochádzal z moravskej
šľachtickej rodiny
• diplomat v službách
Habsburgovcov
• svoje schopnosti preukázal
ako vyjednávač pri
uzavieraní mieru po
vojnách o rakúske
dedičstvo
• od roku 1753 bol vo Viedni
vo funkcii štátneho
kancelára
• 39 rokov viedol zahraničnú
politiku monarchie Václav Anton, Prince of Kaunitz-Rietberg (1711-1794), Nosí
reťaz Rádu zlatého rúna, 1762, Jean-Etienne Liotard

17. Reforma armády
• 1754 sčítanie ľudu (z vojenských dôvodov). Muži evidovaní
v systéme boli rozdelení do tried povolaní. Mladí muži, ktorí
boli postrádateľní v hospodárstve, mohli narukovať.
(Povinná vojenská služba neexistovala, bola zavedená až
1868 za vlády Františka Jozefa.)
• Zriadená stála armáda o sile 108.000 mužov (o 60.000 viac
ako mala armáda za čias jej otca a o 30.000 viac ako bola
pruská armáda jej úhlavného nepriateľa).
• 1751 Vytvorená škola pre dôstojníkov, aby povzbudila
šľachtu pre službu v dôstojníckom zbore (Vojenská
akadémia, Wiener Neustadt, dodnes existuje.)
• Posilnené delostrelectvo.
• Zavedené vojenské rády a odmeny za dobré služby.
• Nariadené používanie uniforiem.
• V čase mieru museli vojaci pomáhať pri verejných
prácach, robili prieskum krajiny, počítali obyvateľstvo.
• Dobré stravovanie, pravidelné vyplácanie žoldu, možnosť
dovolenky.

18. Poľný maršal
• modernizoval
delostrelectvo
• cisársky
veľvyslanec vo
Francúzsku
• vrchný veliteľ
rakúskej armády v
Taliansku
Jozef Václav Karol, princ Liechtensteinský (1696-1772),
1740, Hyacinthe Rigaud

19. Reforma súdnictva
1. Vytvorený Najvyšší súdny dvor 1749 ako konečný
odvolací súd pre všetky dedičné krajiny.
2. Reforma polície.
3. Nový trestný poriadok 1768:
Constitutio Criminalis Theresiana.
- Jednotný právny systém pre Rakúsko a Čechy (nie pre
Uhorsko)
- Zakázané rozsudky nad čarodejnicami
- Zmiernenie telesných trestov.
4. Jednotný občiansky zákonník:
Lex Teresiana.
- Všetci občania sú rovní pred súdom.
- Poddaný má právo na obhajcu.
5. 1776 zrušenie stredovekého mučenia (na naliehanie
syna Jozefa)

20. Daňová reforma
Hlavný cieľ: bez financií niet armády
Presný prehľad daní, kto má koľko platiť.
1. Tereziánsky kataster 1748 (sčítanie
majiteľov pôdy).
2. Čiastočné zdanenie šľachty a
duchovenstva.
3. Bohatí občania platili niektoré osobitné
dane, napr. dedičskú daň, daň z
niektorých luxusných výrobkov.

21. Tereziánsky kataster
• 1748 hospodárska a daňová reforma.
• Súpis vlastníkov pozemkov.
• Stanovenie daní na základe súpisu.
• Pôda rozdelená na:
– Domikál (panská časť pôdy), na ktorú chodili
poddaní pracovať. Pán platil nižšie dane.
– Rustikál, pôda prenajímaná poddaným.
Poddaný platil vyššie dane.
(Jednotnú daň z nehnuteľnosti zaviedol až
Jozef.)

22. Zdanenie šľachty
• Haugwitz zaviedol zdanenie šľachty, ktorá
predtým nemusela platiť dane.
• Lombardsko, Rakúske Nizozemsko a
Uhorsko však zostali nedotknuté.
• V prípade Uhorska Mária Terézia
nezabudla na svoj sľub rešpektovať
výsady šľachty, keď jej prišli na pomoc v
boji za rakúske dedičstvo.

23. Reforma lekárska
• Založená Viedenská lekárska škola
• Zdravotníctvo sa dostalo pod starostlivosť štátu
(univerzity znárodnené).
• Boli zriadené zdravotné komisie, ktoré mali chrániť
obyvateľstvo pred šírením nákazlivých ochorení
(kontrolovali zdravotnícke zariadenia, šírili osvetu).
• Zakázané vytváranie nových pohrebísk bez vládneho
povolenia (snaha zastaviť nehygienické a nehospodárne
pohrebné zvyky).
• Zavedené očkovanie proti kiahňam po veľkej epidémii
1767.
• 1770 prísna regulácia predaja jedov. Lekárnici boli
povinní viesť register jedov a zoznam zákazníkov, ktorí
ho kúpili.
• Zákaz používania olova v nádobách na jedenie alebo
pitie (povolený bol cín).

24. Gerard van Swieten
Lekárska reforma sa uskutočnila v roku 1745 spolupráci s
nizozemským lekárom Gerardom van Swietenom. V roku
1745 sa presťahoval do Viedne na presviedčanie
Františka Štefana, manžela Márie Terézie:
- zreformoval Viedenskú univerzitu a Dvornú knižnicu
- podporoval výskum v medicíne
- učil študentov pri pacientovom lôžku.
1755 vyšetroval povery o upíroch v Srbsku. Na jeho návrh
Mária Terézia vydala dekrét, ktorý zakazoval všetky
tradičné spôsoby obrany proti upírom (nabodávanie
obvinených ľudí na kôl, sťatie,upálenie).
1758 zachránil ženu obvinenú z čarodejníctva. Kráľovná
zrušila rozsudok, čím sa ukončilo prenasledovanie
čarodejníc v Chorvátsku.

25. • Obraz na objednávku
od Márie Terézie
obsahuje predmety,
ktoré možno ešte
dnes vidieť v
Prírodovednom
múzeum vo Viedni
(napríklad smaragd,
amonit a horský
krišťáľ na stole vedľa
cisára) .
• Cisár (sediaci v
strede) je obklopený
riaditeľmi cisárskych
zbierok (zľava
doprava): Gérard van
Swieten (Dvorná
knižnica), Jean de
Baillou, Valentin
Jamerey-Duval a
Abbé Marcy.
Cisár František Štefan s učencami, asi 1773,
olejomaľba, Franz Messmer / Jacob Kohl,
©Naturhistorisches Museum Wien

26. Kiahne v cisárskej rodine
• Kiahne boli neustálou hrozbou pre rodinu Márie Terézie.
• Smrteľná infekčná choroba v 18. storočí, ktorá sa šírila
kvapôčkami, napr. kýchnutím.
• 1749 prežili chorobu dcérka Mária Kristína a 1757 syn
Jozef.
• 1761 choroba zabila 15-ročného syna Karola, 1762 jej
12-ročnú dcérku Johannu.
• 1763 zomrela na kiahne Jozefova milovaná prvá
manželka Isabela. Jeho druhá manželka zomrela na
kiahne 1767.
• 1767 sa nakazila aj Mária Terézia. Bolo jej dokonca
udelené posledné pomazanie, iba zázrakom prežila. Jej
dcéra Jozefa to šťastie nemala, zomiera 16-ročná.
• Zať Albert Saský a dcérka Alžbeta chorobu prežili.
Alžbete však zostala zjazvená tvár.

27. Očkovanie proti kiahňam
– Po epidémii pravých kiahní v roku 1767 podporovala
očkovanie.
– Po neúspešnom pozvaní bratov Suttonovcov z Anglicka, aby
predstavili svoju techniku ​​v Rakúsku, Mária Terézia získala
informácie o súčasných postupoch očkovania proti kiahňam
v Anglicku.
– Prekonala námietky Gerarda van Swietena (ktorý
pochyboval o účinnosti tejto techniky) a nariadila, aby bola
vyskúšaná na 34 novorodených sirotách a 67 sirotách vo
veku od piatich do štrnástich rokov. Skúška bola úspešná a
preukázala, že očkovanie bolo účinné pri ochrane proti
kiahňam a bezpečné (v prípade testovaných osôb).
– Cisárovná preto nariadila postaviť očkovacie centrum a dala
zaočkovať seba a dve zo svojich detí.
– Propagovala očkovanie v Rakúsku usporiadaním večere pre
prvých 65 naočkovaných detí v zámku Schönbrunn, pričom
deti osobne privítala.

28. Hospodárske reformy
Hlavný cieľ: Prosperujúce hospodárstvo = viac daní vedia platiť občania.
• Tereziánsky kataster 1748 (sčítanie majiteľov pôdy a úprava daní).
• Tereziársky urbár (Uhorsko) 1767-1774.
• Zavedenie štatistiky, sčítania ľudu (1754, 1770-71), zavedenie domových
čísel (1770).
• Pestovanie nových plodín (zemiaky, kukurica, tabak, ďatelina).
• Zakladanie manufaktúr aj na vidieku, nielen v mestách (plátenníckych,
sklárskych, bavlnárskych). Mnohé zakladal jej manžel František Štefan
Lotrinský.
• Budovanie ciest.
• Zlepšenie poštových služieb.
• Odstránenie vnútorných ciel v rámci monarchie. Snaha urobiť jednu veľkú
hospodársku oblasť bez obmedzení.
• Zavedenie cla na niektoré dovážané výrobky na ochranu vlastných
produktov.
• Znárodnenie niektorých podnikov (pošta, lotéria, tabak).
• 1771 založenie Viedenskej burzy cenných papierov (devízy, dlhopisy,
zmenky). Jedna z najstarších burz v dejinách financií. Otvorená pre
každého vzdelaného občana.

29. Nutnosť upraviť pracovné povinnosti
poddaných
Sčítanie ľudu dalo sedliakom možnosť vyjadriť
sťažnosti priamo kráľovským komisárom.
Na niektorých usadlostiach požadovali zemepáni,
aby roľníci pracovali až sedem dní v týždni na
panskej pôde, takže roľníci mali na obrábanie
svojej pôdy jediný čas, a to v noci.
Výsledkom bola obrovská chudoba a hrozba
hladomorov.
Hlavným cieľom reformy bolo, aby roľníci vedeli
uživiť seba a svoje rodiny.

30. Tereziánsky urbár
• 1767 hospodárska reforma.
• Nazývaný aj urbárska regulácia.
• Snaha zlepšiť hospodársku situáciu v Uhorsku.
• Určoval vzťah medzi poddaným a jeho
zemepánom:
– Koľko musí poddaný odpracovať na panskej pôde.
– Presné dávky, ktoré musia poddaní odovzdať
zemepánovi.
• Písané v jazyku ľudu, teda na Slovensku po
slovensky, aby im každý rozumel a zemepáni
nemohli už situáciu zneužívať a žiadať od
poddaných viac ako stanovoval urbár.
• Napriek veľkému odporu šľachty zavedený v
celom Uhorsku do r. 1774.

31. Manufaktúry na
Slovensku
• Textilná manufaktúra v v
dnešnom Bernolákove (1766,
prvá)
• Textilná manufaktúra v Haliči
• Rozvoj hutníckej výroby a
ťažby uhlia
• Cisár František Štefan v roku
1736 založil:
– Fabriku na keramiku v Holiči
– Najväčšiu textilnú manufaktúru
na Slovensku (kartúnka) v
Šaštíne, zamestnávala vyše
1000 tkáčov
Cisár František Štefan bol veľmi nadaný podnikateľ,
milionár a podporovateľ vied.

32. Kartúnka
• Manufaktúra na výrobu súkna a rôznych druhov
bavlnených látok
• Prvá bola zriadená 1766 v dnešnom Bernolákove.
• Manufaktúru založila skupina bratislavských a
viedenských podnikateľov.
• Zakladatelia investovali do jej založenia 60 000 zlatých.
• Manufaktúra získala cisárske privilégium.
• Medzi najzaujímavejšie práva patrili:
– rozširovanie manufaktúry podľa vlastného uváženia
– právna ochrana ľudí patriacich k manufaktúre
– právo pečiatkovať výrobky zvláštnym znakom
– oslobodenie zahraničných remeselníkov od daní na 15
rokov
– právo zamestnávať ľubovoľný počet tkáčov bez ohľadu
na záujmy cechov

33. Znárodnenie niektorých podnikov
lotéria, poštové zariadenie, tabakový priemysel
1. lotéria
• 1752 zavedená v monarchii lotéria.
• Mária Terézia zakázala účasť rakúskych občanov na
hazardných hrách v zahraničí. Chcela sa vyhnúť tomu,
aby Rakúšania vylepšovali štátny majetok nepriateľských
krajín.
2. pošta.
• Štát mal poštový úrad od roku 1722.
• 1750 zavedená pravidelná poštová doprava.

34. Reforma školstva
Hlavný cieľ: Dostatok schopných, vzdelaných úradníkov.
• Podpora vzdelania bola spočiatku zameraná na bohatšie
vrstvy.
• Boli vytvorené vzdelávacie inštitúcie na prípravu
úradníkov na prácu v štátnej správe:
• 1746 Theresianum vo Viedni na výchovu synov
šľachticov.
• 1751 Tereziánska vojenská akadémia vo Wiener
Neustadt pre dôstojníkov.
• 1754 Orientálna akadémia pre budúcich diplomatov.

35. Reformátor školstva
• Potreba reformy školstva sa prejavila
po sčítaní ľudu 1770-71, ktoré odhalilo
rozšírenú negramotnosť obyvateľstva.
• Mária Terézia napísala svojmu
nepriateľovi Fridrichovi II. Pruskému,
aby povolil sliezskemu školskému
reformátorovi Felbigerovi presťahovať
sa do Rakúska.
• Prvé Felbigerove návrhy vznikli 1774.
• Školská reforma bola skutočne
zavedená na osvieteneckých
myšlienkach, hoci vedľajším motívom
bolo „uspokojiť potreby
absolutistického štátu, keďže
spoločnosť a ekonomika potrebovali
nových správcov, dôstojníkov,
diplomatov, špecialistov vo všetkých
oblastiach“.
Johann Ignaz von Felbiger (1724-1788)
nemecký reformátor, pedagóg, augustínsky mních.
Portrét vytvorený okolo roku 1773.
minister pruskej vlády
reformátor pruského školstva
reformátor rakúskeho školstva

36. Povinná školská dochádzka –
najznámejšia reforma
1774 vydaný Všeobecný školský poriadok (pre dedičné
rakúske krajiny):
1. Povinná školská dochádzka pre deti od 6-12 rokov.
2. Vzdelávať sa mohli aj dievčatá.
3. V každej dedine sa mala založiť škola, kde sa deti učili
trivium (čítať, písať, počítať) a náboženstvo.
4. V dedinách boli väčšinou jednotriedne školy a učil tam
jeden učiteľ, v mestách boli 2-4 učitelia.
5. Jednotná školská sústava: školy boli rozdelené na 4
základné typy.
6. Vznikli hospodárske školy (študenti sa tu vzdelávali na
prácu v poľnohospodárstve a priemysle).
7. Univerzity sa zoštátnili, neboli riadené cirkvou.
1777 Ratio educationis: školská reforma pre Uhorsko

37. Ratio educationis
• 1777 Školská reforma pre Uhorsko.
• Veľmi podobná Všeobecnému školskému
poriadku z roku 1774.
• Rozdiel bol v tom, že deti v Uhorsku sa mali
„základné školstvo“ v materinskom jazyku.
• Prvý stupeň, ľudové školy (dedinské a mestské),
boli obdobou dnešných základných škôl.
• Do praxe zavádzal reformu syn Márie Terézie,
Jozef, ktorý bol v tom čase jej spoluvládcom.
Bol to dlhodobý proces: chýbali školy, učitelia.
Odpor u niektorých obyvateľov: škola nebola
bezplatná, bolo treba platiť školné a učebnice.

38. Spoluvladár
• Syn Márie Terézie
• Na jednej strane mal
osvietenecké myšlienky (bol
prívržencom náboženskej
tolerancie, usiloval sa
obmedziť moc cirkvi, zbaviť
roľníkov od feudálnych
bremien a odstrániť
obmedzenia obchodu a
vedomostí).
• na druhej presvedčený o
svojom práve na
neobmedzenú absolutistickú
vládu a nárok vziať si čokoľvek
• Fridrich II. ho opísal ako
"ambiciózneho a schopného
podpáliť svet".
• S matkou mal neustále
konflikty.
Jozef, najstarší syn Márie Terézie,
1775 Anton Maron, Kunsthistorisches Museum Wien.

39. Náboženská politika: cirkev nezasahuje do
vecí štátu, tolerancia gréckych katolíkov
• veľmi zbožná rímska katolíčka
• ale
– potláčala prehnané prejavy zbožnosti
– redukovala počet rehoľných sviatkov a mníšskych
rádov
– nedovolila, aby cirkev zasahovala do jej vlády
– kontrolovala výber arcibiskupov, biskupov a opátov
• verila, že náboženská jednota je nevyhnutná
pre pokojný verejný život
• presadzovala rovnocenné postavenie
grécko-katolíckych veriacich
• odmietala myšlienku náboženskej tolerancie
(prenasledovala Židov a protestantov).

40. Vzťah k Jezuitom*
• zložitý vzťah
• vychovali ju
• slúžili jej ako spovedníci
• dohliadali na výchovu jej detí
• začiatkom jej vlády boli mocní
• ministri ju presvedčili, že rád
predstavuje nebezpečenstvo pre jej
autoritu
• bez ľútosti ich odstránila zo všetkých
inštitúcií monarchie
• skonfiškovala ich majetok, keď
pápež rád zrušil.
• Spoločnosť Ježišova *
• (lat. Societas Jesu – skratka SJ)
• Rád jezuitov
• najväčší rímskokatolícky rehoľný rád.
• 1534, Ignác z Loyoly.
• snaha o reformu katolíckej cirkvi
(korupcia, nevzdelanosť)
• učitelia (prevádzkovali vysoké školy a
univerzity)
• podpora divadla, výtvarníctva, hudby
• misionári (v nových kolóniách, učili sa
miestne jazyky, písali slovníky,
vzdelávali domorodcov, chránili ich
pred otroctvom)
• Okolo 1760 potláčanie moci jezuitov
• 1773 pápež Klement XIV. rozpustil
rád
• Povolenie jeho činnosti v Rusku a
Poľsku
• Po 1814 obnova jezuitov

41. Nenávisť k Židom – snahy o vyhnanie
• Pokladala Židov a protestantov za nebezpečných pre
štát.
• 1777 napísala "Nepoznám väčšiu pohromu, ako je táto
rasa, ktorá pre svoju ľstivosť, úžerníctvo a lakomstvo
ženie mojich poddaných do žobrania. "
• Bola ochotná tolerovať protestantských obchodníkov a
finančníkov vo Viedni, len aby sa oslobodila od
židovských finančníkov.
• 1744 dala vyhnať 10.000 Židov z Prahy
• Kvôli protestom iných krajín a ekonomických problémom
bolo vyhostenie Židov z iných väčších miest odvolané.
• Neskôr vydala niekoľko nariadení na ich ochranu, aj keď
sa nezbavila nechuti voči nim, napr. 1763 zakázala
násilnú konverziu židovských detí na kresťanstvo.

42. Protestanti – prenasledovanie a presídlenie
• Na rozdiel od Židov, ktorých chcela vyhnať, protestantov
sa snažila obrátiť na rímskych katolíkov.
• Boli zriadené komisie na vyhľadávanie tajných
protestantov a ich zatváranie do pracovných táborov. Ak
sa vrátili ku katolíckej viere, mohli sa vrátiť domov.
• Mária Terézia podporovala osídlenie opustených území
po tureckých vojnách (Banát, Sedmohradsko). Ľudia sa
tam mohli sťahovať dobrovoľne. Protestanti však boli na
tieto miesta presídlení násilne (2600 protestantov z
Horného Rakúska bolo vysídlených do Sedmohradska).
• 1777 chcela vyhnať moravských protestantov, zachránil
ich Jozef, ktorý matke pohrozil abdikáciou na cisára a
spoluvládcu.

43. Schönbrunn
• Zámok Schönbrunn bol
životným dielom Márie
Terézie.
• Jej súčasníkom musel
pripadať ako večné
stavenisko, pretože Mária
Terézia nenechala kameň na
kameni.
• Už v roku 1743 sa rozhodla
o jeho rozšírení a vždy mala
k dispozícii dostatok financií
na svoj maznáčikovský
projekt.
• Mária Terézia bola
zodpovedná za prestavbu
paláca.
• Jej manžel, cisár František
Štefan Lotrinský, spolu s
okruhom umelcov a vedcov,
sa venovali úprave záhrad.
Od 1996 je zámok zapísaný
v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

44. Najslávnejší
pomník
• Pomník Marie Terezie
• bronzové súsošie z roku 1888
• nachádza sa vo Viedni na námestí Márie Terézie
• medzi dvoma múzeami: prírodovedným a umeleckohistorickým
• Súsošie aj múzeá dal postaviť František Jozef I., pra-pravnuk Márie Terézie a pravnuk jej
syna Leopolda.
• Na každej zo štyroch strán je oblúkové pole s reliéfom a pred ním samostatne stojaca socha
znázorňujúca jednu kategóriu: cisárski radcovia, úradníci, vojaci, veda a umenie.
• Okolo pamätníka sú aj jazdecké sochy 4 poľných maršalov z obdobia Márie Terézie.

45. cisárski radcovia
socha:
Wenzel Anton Kaunitz
reliéf: pozadie záhrady
Schőnbrunn a ďalší traja
radcovia
administratíva
socha:
Friedrich Wilhelm
von Haugwitz
reliéf : konzultačná sála
v Hofburgu a 4 úradníci
(Grassalkovich
reprezentuje Uhorsko)
vojaci
socha: Joseph Wenzel I,
Prince of Liechtenstein
reliéf: pred kaštieľom
Wiener Neustadt, kde bola
založená vojenská akadémia
v roku 1752, ďalší 3 velitelia
veda a umenie
socha:
doktor Gerard van Swieten
reliéf: pred starou
univerzitou, numizmatik,
historik, traja skladatelia
(Gluck, Haydn a
malý Mozart)

46. Tereziánsky toliar
• Maria Theresa thaler (MTT)
• Strieborná minca,
ktorá sa používa vo svetovom
obchode nepretržite od svojho
prvého razenia v roku 1741.
• Od smrti Márie Terézie v roku 1780 je na minci vždy letopočet 1780.
• MTT je naďalej vyrábaná rakúskou mincovňou.
• MTT razili aj v iných krajinách, tieto mincovne: Birmingham, Bombay,
Brusel, Londýn, Paríž, Rím a Utrecht, okrem habsburských mincovní v
Günzburgu, Halle v Tirolsku, Karlsburgu, Kremnici, Miláne, Prahe a Viedni.
• V rokoch 1751 až 2000 sa ich razilo asi 389 miliónov.
• Rakúsko diplomaticky oslovilo príslušné vlády so žiadosťou o zastavenie
výroby mince. Spojené kráľovstvo bolo poslednou vládou, ktorá vo februári
1962 formálne súhlasila so žiadosťou.
• MTT sa začal používať ako platidlo vo veľkých častiach Afriky a Stredného
východu až do druhej svetovej vojny. Jeho popularita v oblasti Červeného
mora bola taká, že obchodníci neakceptovali žiadny iný typ meny.
• MTT možno nájsť aj v celom arabskom svete, kde ich kopírujú vo svojej
pôvodnej podobe: strieborná minca s portrétom panovníka na prednej
strane a habsburským dvojitým orlom na zadnej strane.