1. ARGUMENTÁCIA
Téma rétoriky ma zaujíma na základe mojich poznatkouv ohľadne antickej kultúry a jej
predstaviteľov. Rétorické umenie a jeho dnešný odkaz dokáže čitateľa uviesť do antických
čias a lepšie pochopiť dobu, ktorú sa rétorika snažila svetu ukázať. V rámci mojich štúdii
ruského jazyka sa zaoberáme aj čisto lingvistickými tematikami, ktoré obsahovali rečníctvo
jako také. Špecifikom tohoto textu však je zameranie na oblasť Ríma. Názov práce teda
vyplýva z obsahu celkom jasne.
RÍMSKA RÉTORIKA A JEJ PREDSTAVITELIA
Sláva gréckej, aténskej rétoriky sa doniesla až na Apeninský poloostrov. Poprední
grécki učitelia, rétori odchádzali do Ríma, za účelom spostredkovania nadobudnutých
skúseností a poznatkov. Rímska spoločnosť ich príchod veľmi privítala, keďže vzdelanosť ich
veľmi lákala. Dôležitým faktom je, že rímska rétorika nadväzuje na rétoriku z gréckych
oblastí. Je ňou teda aj zásadne ovplyvnená a spočiatku formovaná na jej obraz. Aj tu sa
rétorika stala jednou z hlavných súčastí vzdelania. Jazyk, ktorý sa používal bola latinčina.
Historickou pamiatkou dodnes ostáva učebnica Rhetorica ad Herennium, ktorá vznikla
približne v 1. storočí pred naším letopočtom. Obsah tejto učebnice poukazuje na klasifikáciu
odboru rétoriky a snaží sa podať čo najpresnejší a najúplnejší výklad gréckeho rečníctva, čím
v podstate sprostredkuváva poznatky o gréckej rétorickej náuke rimanom.
Charakteristickou vlastnosťou rímskeho rétostva bola strohosť. Jej následné
rozvinutie datujeme na obdobie Rímskej republiky, ktorej predchádzalo Rímske kráľovstvo,
no po zriadení cisárstva prestáva plniť svoju funckiu. Situácia je podobná ako v Grécku, keď
bolo dobyté Macedónskom. Jej ďalšie pokračovanie je skôr v duchu umenia a literatúry.
Taktiež sa vyučuje v školách. Čo sa týka obsahu a formy, dôležitosť bola priklonená skôr na
stranu umeleckého vyjadrenia rétora, preto preniká až do oblastí poézie či umeleckej prózy.
Do popredia sa prvý krát dostáva aj didaktická zložka prejavu.
Marcus Tullius Cicero, jeden z najznámejších rímskych štátnikov, filozofov no
v neposlednom rade jeden z najznámejších antických rečníkov. O jeho rečníckej činnosti sa
dochovalo množstvo informácií, ktoré dnes pútajú obdiv. Marcus Tullius Cicero sa radil
k skupine anomalistov. Ich princípom bolo : „Ornate dimere“, čo v preklade znamená hovoriť
kvetnate, ozdobne, čiže kládol pozornosť na formu svojho prejavu, ale za najdôležitejší
pokladal obsah, čím mal splniť cieľ, ktorý je podľa neho v reči najdôležitejší a to presvedčiť

2. obecenstvo o svojej pravde a poskytnúť im umelecký zážitok. V osobe rétora sa podľa neho
má ukrývať talent, tvrdá práca na svojom rečníckom prejave v podobe cvičenia a vzdelanosť.
Tým si má rečník získať sympatie, dokázať pravdu a nabádať poslucháčov k jednaniu. Pre
ďalšie generácie vytvoril niekoľko hodnotných diel a rečí, ktoré sa dochovali dodnes.
Celkovo sa hovorí o 88 Cicerových rečiach, z nich je aktuálne existujúcich vyše 58. Delia sa
na reči súdne: Pro Tullio , Pro Rabirio perduellonis reo. Ďalej tvoril reči politické: Cum
populo gratias egit, De imperio Cn. Pompeii , tiež Pro lege Manilia. Odkaz pre súčasnosť je
obrovský. Cicero patrí medzi najväčšie osobnosti ľudskej histórie a je považovaný za jedného
z najväčších vzdelancov všetkých dôb. Túto definíciu mu pripisujú hlavne na základe jeho
rétorickej činnosti, ktorá mu dopomohla ukázať všetko, čo v sebe ukrýval.
Marcus Fabius Quintilianus mal rečníctvo už v krvi, pretože jeho otec bol učiteľom
rečníckej náuky. Bolo mu umožnené študovať priamo v Ríme. Obdobie, v ktorom žil jeho
rečníckej kariére veľmi neprialo. Stal sa však prvým plateným riaditeľom štátnej školy. No
okolnosti politického teroru, ktorý nastal v rímskej spoločnosti spôsobovali čoraz väčšie
utláčanie rétoriky na okraj pozornosti. Cisár Domitianus predstavoval absolútnu moc a
nedovolil aby niekto viedol reči, ktoré neboli v súlade s jeho víziou společnosti. Preto sa
rétorika objavuje na verejnosti čoraz menej a prejavy proti cisárovi sú považované za trestné.
V rámci rétoriky však svetu priniesol učebnicu rečníctva zvanú InstitutioOratoria v preklade
Základy rétoriky. Ide o zbierku celkovo 12 učebníc, ktoré pojednávajú o doposiaľ
nazbieraných teoretických poznatkoch rétoriky. Išlo o publikácie, ktoré mali ukázať
požiadavky na budúceho pripravujúceho sa rečníka. Podľa Quintilianusovho názoru sa
rétorika mala všeobecne zaujímať o všetky možné súvisiace kontexty a to teoretické aj
praktické takže trval na pohľade v rámci kontextu a nie oddelených častí. Obsahom týchto
kníh je napríklad technika rečníckeho prejavu, príprava prednesu, cvičenia pamäti, požadavky
na rečníka, gestikulácia či výrazové prostriedky komunikácie. Stredobodom tejto publikácie
je však rozdelenie rečníckeho prejavu do 5 etáp. Prvou etapou je inventio, ďalej dispositio,
elocutio, memoria, pronuntiatio.
Publius Ovidius Naso, známy skôr ako Ovídius bol jednou z najznámejších literárnych
osobností Ríma. Do rečníctva zasiahol tým, že rétoriku začlenil do svojho presláveného
básnictva.
Marcus Annaeus Seneca menovaný Seneca Starší sa pokladá za ďalšieho populárneho
rímskeho rečníka. Taktiež žil v období cisárstva, takže verejné prejavy, ktoré kritizovali

3. vtedajší stav spoločnosti neboli možné. Od jeho čias je teda jasne viditeľný úpadok rečníctva.
Povolené sú len akési reči „bezpečnej témy“, v ktorých skôr poukazujú na umeleckost či
majstrovstvo svojho prejavu. Tým pádom obsah ako keby strácal svoju hodnotu. Témy sa
zaoberajú fiktívnymi právnymi prípadmi a bezvýznamnými filozofickými problémami. Na
dôležitosti teda naberá skôr forma, jej pompéznosť, ozdobnosť.
ANOTÁCIA
Pôvod rétorickej náuky pochádza už z čias vzniku prvých štátnych útvarov, svoj zlatý vek
prežíva v Aténach a neskôr sa jej sláva priniesla až do Ríma, kde boli pozvaní aténski
vzdelanci, aby šírili svoje poznatky o tomto umení rečniť. Text pojednáva o všeobecných a
základných informáciách týkajúcich sa pôsobenia rétorického umenia v oblasti Ríma, najmä
v antickom období. Rímska rétorika je so svojim poprednými predstaviteľmi jednou
z najznámejších kultúrnych dedičstiev všetkých čias. Text obsahuje popis života mnohých
známych osobností ako napríklad Marcus Fabius Quintilianus, Marcus Tullius Cicero a ich
odkaz budúcim generáciám v rámci rétoriky.
KĽÚČOVÉ SLOVÁ
Rétorické umenie, rétorika, Antika, Cicero, Quintilianus, starovek, Institutio Oratoria
ZDROJE
http://rhetoric.byu.edu/encompassing%20terms/rhetoric.htm
• Elektronický zdroj odporúčaný v jednej z preštudovaných literatúr
• Text pôsobí odborne
• Uvedený autor
• Známa inštitúcia , ktorá ho zastrešuje
• Server zameraný na odborné, relevantné informácie
KRAUS, Jiří. Rétorika v evropské kultuře i ve světě. 2., přeprac. vyd. Praha: Karolinum,
2011, 248 s. ISBN 9788024620015.
• Táto publikácia je citovaná jako zdroj takmer pri všetkých iných zdrojoch
zaoberajúcich sa tematikou rečníctva
• Odborne uznávaná literatúra

4. • Renomovaný autor a odborník v danej oblasti
• Ide už o prepracované vydanie, v ktorom sa nachádza ešte viac informácií
• Fakty sú podložené citáciami zrôznych pôvodných diel
DE LUCE, J. The State of Speech: Rhetoric and Political Thought in Ancient Rome. Choice,
2008, vol. 45, no. 10. pp. 1828-1828 ProQuest Central. ISSN 00094978.
Dostupné z : http://search.proquest.com/docview/225719359?accountid=16531
• Elektronický informačný zdroj nachádzajúci sa na ProQuest Central
• Vydavateľom tohoto článku bola americká knižná asociála
• Zdroj priamo obsahuje množstvo informácií ohľadom rečníctva v antickom Ríme
• Plný text článku
• V článku sa používa odborná terminológia a citácie
RÉTORIKA
GRÉCKO RÍM
Platón Cicero
Sokrates Quintilianus
Demosthénes Tullius