SlideShare ist ein Scribd-Unternehmen logo
1 von 35
Downloaden Sie, um offline zu lesen
NÁVRH



  Koncepcia výchovy a vzdelávania v materských
školách, v základných školách a v stredných školách
Obsah

1.        Východiská koncepcie .................................................................................................. 1
1.1       Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2010 – 2014.................... 1
1.2       Medzinárodný kontext .................................................................................................... 2
1.3       Štatistické ukazovatele materských škôl, základných škôl a stredných škôl,
          prognóza vývoja do roku 2025 ....................................................................................... 3
1.4       Súčasný právny stav vo vzťahu k materským školám, základným školám
          a stredným školám .......................................................................................................... 3

2.        Koncepčné zámery ministerstva v oblasti materských škôl, základných škôl
          a stredných škôl ............................................................................................................ 5
2.1       Efektívny a na etických zásadách postavený systém regionálneho školstva ................. 5
2.1.1 Zaviesť systém udržateľného financovania regionálneho školstva ................................ 5
2.1.2 Odstrániť zbytočnú byrokraciu v školách a voči školám ............................................... 7
2.1.3 Zvýšiť bezpečnosť v školách .......................................................................................... 8
2.1.4 Systematicky prijímať opatrenia na znižovanie informačnej nerovnosti
      v regionálnom školstve; zlepšiť podmienky v prístupe k informáciám ......................... 8
2.1.5 Zabezpečiť trvalú transparentnosť všetkých procesov, s osobitným dôrazom
      na financovanie a hodnotenie; zabezpečiť rovnaké podmienky subjektom
      regionálneho školstva bez ohľadu na zriaďovateľa ........................................................ 9
2.2       Kvalitná výchova a vzdelávanie ................................................................................... 10
2.2.1 Uskutočniť zmeny v systéme a obsahu vzdelávania .................................................... 10
2.2.2 Zabezpečenie monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania ................ 12
2.2.3 Zabezpečenie spoločenského a ekonomického postavenia učiteľov, ktoré
      zodpovedá významu ich práce...................................................................................... 13
2.2.4 Zlepšenie podmienok v prístupe k informáciám .......................................................... 15
2.2.5 Upravenie systému predškolskej výchovy a vzdelávania ............................................ 16
2.3       Regionálne školstvo dostupné pre všetkých ................................................................. 16
2.3.1 Zabezpečiť prístup ku kvalitnej výchove a vzdelávaniu pre marginalizované
      skupiny ......................................................................................................................... 16
2.3.2 Podporovať vytváranie kapacít tam, kde sa prejavuje ich nedostatok ......................... 19
2.4       Regionálne školstvo poskytujúce deťom a žiakom základ zdravého životného
          štýlu .............................................................................................................................. 21
2.4.1 Posilniť výchovu detí a žiakov k zdravému životnému štýlu ....................................... 21
2.4.2 Skvalitniť školské stravovanie ..................................................................................... 21
2.5        Školy zapojené do medzinárodnej spolupráce ............................................................. 22
2.5.1 Účasť škôl a ich žiakov a učiteľov na medzinárodných súťažiach a podujatiach ........ 22
2.5.2 Zapojenie škôl do medzinárodných projektov ............................................................. 22

3.         Návrhy opatrení legislatívneho charakteru ............................................................. 24
3.1        Novelizáciou zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)
           a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upraviť ....... 24
3.2        Novelizáciou zákona č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave
           a o zmene a doplnení niektorých zákonov upraviť ...................................................... 25
3.3        Novelizáciou zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej
           samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
           predpisov upraviť ......................................................................................................... 26
3.4        Novelizáciou zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných
           škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov upraviť ............................... 26
3.5        Návrh na úpravu iných všeobecne záväzných právnych predpisov ............................. 27

4.         Návrhy opatrení nelegislatívneho charakteru ......................................................... 28

Záver ...................................................................................................................................... 31
NÁVRH
  Koncepcia výchovy a vzdelávania v materských
školách, v základných školách a v stredných školách
Úvod
        V Programovom vyhlásení vlády na roky 2010 až 2014 sa kladie zvýšený dôraz na
podporu vzdelania, vedy a výskumu, „najmä z hľadiska zlepšenia upadajúcej kvality v tejto
oblasti (vláda Slovenskej republiky považuje túto oblasť za kľúčovú z hľadiska udržateľnosti
rastu ekonomiky a zamestnanosti v budúcnosti)“.
        V záujme naplnenia tohto zámeru v časti 3.4. Programového vyhlásenia vláda SR
stanovila veľké množstvo úloh aj v oblasti regionálneho školstva.
        Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len
„ministerstvo“) považuje túto časť Programového vyhlásenia vlády na roky 2010 až 2014
za svoju prioritu a Koncepciou výchovy a vzdelávania v materských školách, v základných
školách a v stredných školách (ďalej len „koncepcia“) navrhuje spôsob, rozsah a obsah
plnenia jednotlivých úloh.

1. Východiská koncepcie
1.1 Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2010 – 2014
        Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky pre oblasť materských škôl,
základných škôl a stredných škôl stanovilo konkrétne tézy. Mnohé sú spoločné pre všetky
subjekty regionálneho školstva.
        Ministerstvo rozpracovalo úlohy vyplývajúce z Programového vyhlásenia vlády
Slovenskej republiky a pre regionálne školstvo stanovilo strategický cieľ: „vyriešiť
momentálne problémy a nasmerovať celý školský systém k efektívnemu a na etických
princípoch postavenému fungujúcemu regionálnemu školstvu zabezpečujúcemu kvalitnú
výchovu a vzdelávanie, dostupnému pre všetky vrstvy spoločnosti, poskytujúcemu základ
zdravého životného štýlu a postavenie učiteľom zodpovedajúce mimoriadnemu významu ich
práce.“
Strategický cieľ sa premietol do piatich koncepčných zámerov:
  Efektívny a na etických zásadách postavený systém regionálneho školstva
  Kvalitná výchova a vzdelávanie
  Regionálne školstvo dostupné pre všetkých
  Regionálne školstvo poskytujúce deťom a žiakom základ zdravého životného štýlu
  Školy zapojené do medzinárodnej spolupráce.
        Pri vypracúvaní koncepcie sa rešpektovalo aj Oznámenie Komisie EURÓPA 2020
Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu; Národný
program reforiem 2011 – 2014, Návrh materiálu – zrevidovaný Národný akčný plán Dekády
začleňovania rómskej populácie 2005 – 2015, Návrh materiálu – Analýza činností
Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR ako aj Návrh materiálu – Analýza činnosti
a efektívnosti verejnej správy. Dôležitými východiskovými materiálmi pri tvorbe koncepcie
sú aj aktuálne platné koncepcie pre rezort školstva schválené vládou SR presahujúce volebné
obdobie jednej vlády:
a) Národný program výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 – 20
   rokov MILÉNIUM (UV č. 1193/2001) platný do roku 2015
b) Koncepcia špeciálnopedagogického poradenstva (UV č. 282/2007) platná do roku 2015
c) Koncepcia pedagogicko-psychologického poradenského systému a jeho implementácie
     do praxe (UV č. 283/2007) platná do roku 2015
d)   Koncepcia dvojúrovňového modelu vzdelávacích programov v oblasti odborného
     vzdelávania a prípravy v Slovenskej republike (UV č. 489/2007) platná do roku 2013.
e)   Koncepcia vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách
     (UV č. 767/2007) platná do roku 2016.
f)   Koncepcia výchovy a vzdelávania národnostných menšín (UV č. 100/2007) platná do roku
     2013
g)   Koncepcia výchovy a vzdelávania rómskych detí a žiakov vrátane rozvoja stredoškolského
     a vysokoškolského vzdelávania (UV č. 206/2008) platná do roku 2013.
1.2 Medzinárodný kontext
         Pri vypracúvaní koncepcie sa rešpektujú nielen národné strategické dokumenty, ale aj
strategické dokumenty v oblasti vzdelávania, ktoré boli prijaté Európskou komisiou
a v ktorých sa odporúča členským krajinám, aby zdokonalili svoje vzdelávacie systémy
s cieľom dosiahnuť čo najlepšie stanovené nové výzvy a ciele Európskej únie.
Vzdelávacia politika Európskej únie nesmeruje k vytvoreniu jednotného, unifikovaného
vzdelávacieho systému, ale rešpektujú sa kultúrne a vzdelávacie tradície vo všetkých štátoch
Európskej únie. Cieľom zmien je skvalitniť vzdelávacie systémy tak, aby sa budovala Európa
znalostí (Europe of Knowledge), ktorá by zabezpečila vysokú kvalitu vzdelania a vysokú
úroveň zamestnanosti.
         EK SEC (2001) 526 v apríli 2011 vydala správu Progress towards the common
European objectives in education and training 2010/2011. Takéto správy pravidelne
monitorujú a vyhodnocujú najdôležitejšie indikátory vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré
sú sledované v Európskej únii. Aktuálna správa sa zameriava na hodnotenie referenčných
kritérií, ktoré boli prijaté ministrami školstva členských štátov Európskej únie roku 2001
a aktualizované v roku 2009. Tieto analýzy odrážajú hlavné strategické ciele Európskej
únie oblasti vzdelávania a odbornej prípravy do roku 2020.
         Ministri pre vzdelávanie Európskej únie sa dohodli na piatich cieľoch výkonnosti
vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré by sa mali dosiahnuť do roku 2020 (zdroj: IP/11/488,
Brussels, 19. apríl 2011):
    1. podiel osôb s neukončeným vzdelaním a nedokončenou odbornou prípravou
         (predčasným odchodom zo vzdelávania) by nemal presiahnuť 10 % (súčasný podiel je
         14,4 %, čo by malo byť menej o 1,7 milióna osôb s predčasne ukončenou školskou
         dochádzkou),
    2. aspoň 95 % detí vo veku medzi 4. rokom a začiatkom plnenia povinnej školskej
         dochádzky by sa malo zúčastniť predškolského vzdelávania (súčasný stav je 92,3 %
         detí, na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné o 250 000 detí viac v predškolskom
         vzdelávaní),
    3. podiel osôb vo veku 30 – 34-ročných s ukončeným vysokoškolským vzdelaním by mal
         byť prinajmenšom 40 % (teraz je podiel 32,3 %, čo znamená dosiahnuť o 2,6 milióna
         viac absolventov),
    4. podiel 15-ročných detí, ktoré majú nedostatočné schopnosti v oblasti porozumenia
         v čítaní, matematike a v prírodných vedách by nemal dosiahnuť viac ako 15 %
         (v súčasnosti je to asi 20 %, v každej z týchto oblastí, čo znamená o 250 00 detí
         s takýmito problémami menej),
    5. v priemere aspoň 15 % dospelých vo veku 25 – 64-ročných by sa malo zúčastniť
         celoživotného vzdelávania (teraz je podiel 9,3 %, čo znamená, že na dosiahnutie tohto
         cieľa by malo o 15 miliónov viac dospelých participovať na celoživotnom vzdelávaní).


                                              2
Niektoré vybrané medzinárodné komparácie materských škôl, základných škôl,
stredných škôl sa nachádzajú v Prílohe č. 1.


1.3 Štatistické ukazovatele materských škôl, základných škôl a stredných škôl,
    prognóza vývoja do roku 2025
        Prílohy č. 2 až 18 obsahujú prehľad vývoja ukazovateľov od roku 2000 po súčasnosť.
Podklady sú štruktúrované podľa druhu škôl a vecného zamerania. Spracované sú formou
tabuliek, grafov a stručných komentárov. Zdrojmi údajov na spracovanie Príloh č. 2 až 18 sú:
     Štatistická ročenka školstva SR. Bratislava : ÚIPŠ, 1990 až 2010
     Databázy a údajové zdroje Oddelenia štatistiky a služieb ÚIPŠ
     Herich, J.: Kvantitatívna prognóza vývoja ukazovateľov materských a základných
        škôl. Bratislava: ÚIPŠ, 2008
     Herich, J.: Kvantitatívna prognóza vývoja ukazovateľov stredných škôl. Bratislava:
        ÚIPŠ, 2009
     Herich, J.: Uplatnenie absolventov stredných škôl v praxi. Bratislava: ÚIPŠ, 2010
     Slovíková M. Herich J.: Trendová analýza vývoja záškoláctva v ZŠ a SŠ. Bratislava:
        ÚIPŠ, 2011.
        Podklady obsahujú vývoj počtu detí a žiakov v jednotlivých druhoch škôl a školských
zariadení, vývoj počtu jednotlivých druhov škôl vrátane škôl pre deti a žiakov so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami (ďalej len „špeciálnych škôl“), počtu tried v nich vrátane
vývoja priemerného počtu detí a žiakov v triedach, vývoj počtu neospravedlnených hodín
žiakov, vekové zloženie pedagogických a odborných zamestnancov a vývoj priemernej mzdy
pedagogických a odborných zamestnancov jednotlivých druhov škôl a školských zariadení
a jej porovnanie so mzdou v národnom hospodárstve.
        Podklady o materských školách obsahujú aj vývoj zaškolenosti detí v materských
školách a podklady o základných školách, vývoj počtu neplnoorganizovaných základných
škôl, zmennosť vyučovania, vývoj počtu špeciálnych tried v základných školách a vývoj
počtu detí, ktoré mali odložený začiatok plnenia povinnej školskej dochádzky.
Podklady o stredných školách obsahujú demografický vývoj populačných ročníkov stredných
škôl vrátane prognózy vývoja do roku 2024 ako aj vývoj nezamestnanosti absolventov
stredných škôl.

1.4 Súčasný právny stav vo vzťahu k materským školám, základným školám
    a stredným školám
       Komplexným zákonom o výchove a vzdelávaní je zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove
a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „školský zákon“).
        Pôsobnosť, organizáciu a úlohy orgánov štátnej správy v školstve, obcí,
samosprávnych krajov a orgánov školskej samosprávy a ich pôsobnosť v oblasti výkonu
štátnej správy v školstve a školskej samosprávy, v oblasti tvorby siete škôl, školských
zariadení, zaraďovania, vyraďovania a zmien v sieti a v oblasti zriaďovania a zrušovania škôl


                                              3
a školských zariadení upravuje zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej
samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
        Zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o odbornom vzdelávaní a príprave“), účinný
od 1. septembra 2009, je právnou úpravou komplexne riešiacou problematiku odborného
vzdelávania a prípravy v stredných školách a v školských zariadeniach.
        Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovuje práva a povinnosti pedagogického
zamestnanca a odborného zamestnanca; predpoklady na výkon pedagogickej činnosti
a na výkon odbornej činnosti, profesijný rozvoj, kariérové stupne, kariérové pozície, atestácie
pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca, kvalifikačné predpoklady
pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca, pedagogickú činnosť pedagogického
zamestnanca vrátane priamej výchovno-vzdelávacej činnosti a jej rozsahu; odborné činnosti
odborného zamestnanca, rozsah, zameranie, organizáciu a ukončovanie jednotlivých druhov
kontinuálneho vzdelávania pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca,
akreditáciu programov kontinuálneho vzdelávania, činnosť a postavenie Akreditačnej rady
Ministerstva školstva Slovenskej republiky pre kontinuálne vzdelávanie pedagogického
zamestnanca a odborného zamestnanca; výkon činnosti poskytovateľov kontinuálneho
vzdelávania; získavanie kreditov za absolvované druhy kontinuálneho vzdelávania,
sebavzdelávanie a tvorivé aktivity pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca
a evidovanie kreditov, hodnotenie pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca,
starostlivosť o pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca a ich ochranu.
        Financovanie škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu
na povolanie, financovanie materských škôl pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami a školských zariadení zriadených krajskými školskými úradmi, ktoré sú zaradené
do siete škôl a školských zariadení, financovanie nenormatívnych výdavkov (dopravné žiakov
základných škôl (vrátane špeciálnych) v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a cirkví, asistenti
učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, mimoriadne výsledky žiakov, havarijné
situácie, rozvojové projekty), financovanie príspevku na výchovu a vzdelávanie detí, ktoré
majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky v materských školách, ktoré sú
zaradené do siete škôl a školských zariadení, príspevok na žiakov zo sociálne
znevýhodneného prostredia a financovanie príspevku na záujmové vzdelávanie pre žiakov
škôl, ktoré sú zaradené do siete škôl a školských zariadení ustanovuje zákon č. 597/2003 Z. z.
o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších
predpisov.
        Podrobnosti o súčasnom právnom stave vo vzťahu k materským školám, základným
školám a stredným školám sú v Prílohe č. 19.




                                              4
2. Koncepčné zámery ministerstva v oblasti materských škôl, základných
   škôl a stredných škôl
       Koncepčné zámery uvedené v časti 1.1 sú v podmienkach ministerstva rozpracované
na konkrétne úlohy (každá je ešte podrobnejšie rozpracovaná v snahe identifikovať a následne
plniť opatrenia legislatívneho aj nelegislatívneho charakteru súvisiace s konkrétnou úlohou),1
ktorých plnenie a splnenie si vyžaduje úzku spoluprácu všetkých zainteresovaných subjektov.
Koncepčné zámery sú v koncepcii rozpracované tak, aby podporili:
     Zavedenie systému udržateľného financovania regionálneho školstva
     Odstránenie zbytočnej byrokracie v školách a voči školám
     Zvýšenie bezpečnosti detí v školách
     Systematické prijímanie opatrení na znižovanie informačnej nerovnosti v regionálnom
       školstve
     Zabezpečenie trvalej transparentnosti všetkých procesov, s osobitným dôrazom
       na financovanie a hodnotenie
     Zabezpečenie rovnakých podmienok subjektom regionálneho školstva bez ohľadu
       na zriaďovateľa
     Uskutočnenie zmien v systéme a obsahu vzdelávania
     Zabezpečenie monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania
     Zabezpečenie spoločenského a ekonomického postavenia učiteľom zodpovedajúceho
       významu ich práce
     Zlepšenie podmienok v prístupe k informáciám
     Upravenie systému predškolskej výchovy a vzdelávania
     Zabezpečenie prístupu ku kvalitnej výchove a vzdelávaniu pre marginalizované
       skupiny
     Vytváranie kapacít tam, kde sa prejavuje ich nedostatok
     Posilnenie výchovy detí a žiakov k zdravému životnému štýlu
     Skvalitnenie školského stravovania
     Účasť škôl a ich žiakov a učiteľov na medzinárodných súťažiach a podujatiach.
     Zapojenie škôl do medzinárodných projektov.

Súčasťou koncepcie je:
   - identifikovanie najväčších problémov regionálneho školstva,
   - pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov,
   - zadefinovanie cieľového stavu, zmien,
   - navrhnutie riešení existujúcich problémov,
   - navrhnutie opatrení legislatívneho charakteru,
   - navrhnutie opatrení nelegislatívneho charakteru.


2.1 Efektívny a na etických zásadách postavený systém regionálneho školstva
2.1.1 Zaviesť systém udržateľného financovania regionálneho školstva
a) identifikovanie najväčších problémov
    - existencia rozdielov medzi zriaďovateľmi v účele použitia finančných prostriedkov
       (neštátni zriaďovatelia nemôžu použiť finančné prostriedky na reklamu, kapitálové
       výdavky, splácanie úverov použitých na kúpu nehnuteľného majetku),
    - existencia rozdielov medzi zriaďovateľmi pri uplatňovaní opatrení a sankcií,

1
    Zdroj: http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=6596

                                                                5
absencia vplyvu ukazovateľa kvality výchovy a vzdelávania na výšku normatívu
       -
      v školách, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie,
    - neefektívne, účelové vytváranie školských obvodov za účelom vyplácania dopravného
      okolitými obcami,
    - vysoká administratívna záťaž škôl spojená s vyplácaním dopravného,
    - neposkytovanie dopravného žiakom súkromných škôl,
    - nejednotné uplatňovanie mechanizmov na zmierňovanie dopadov zákona č. 597/2003
      Z. z. (garantované minimum – len v školách zriaďovateľskej pôsobnosti obcí,
      samosprávnych krajov a KŠÚ, a dohodovacie konanie – u všetkých zriaďovateľov
      škôl),
    - viacnásobné poskytovanie finančných prostriedkov na záujmové vzdelávanie
      v školských strediskách záujmovej činnosti a v centrách voľného času u rôznych
      zriaďovateľov (ak dieťa navštevuje viacej centier voľného času zriadených obcou,
      obec dostane finančné prostriedky len jedenkrát; ak dieťa navštevuje súčasne centrum
      voľného času zriadené obcou, inou právnickou alebo fyzickou osobou alebo cirkvou,
      každý zriaďovateľ dostane finančné prostriedky na toto dieťa, uvedené platí aj
      v prípade, ak dieťa navštevuje centrum voľného času vo viacerých obciach),
    - financovanie      záujmového      vzdelávania     uskutočňovaného    prostredníctvom
      vzdelávacích poukazov aj prostredníctvom výnosu z dane fyzických osôb v centrách
      voľného času a školských strediskách záujmovej činnosti (duplicita, viacnásobné
      financovanie),
    - málo účelné a neefektívne financovanie nákladov na žiakov zo sociálne
      znevýhodneného prostredia,
    - nedostatočné mechanizmy optimalizácie siete škôl a školských zariadení,
b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov
    - právna úprava umožňujúca rozdielnosť použitia finančných prostriedkov u rôznych
      zriaďovateľov a vyňatie škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí, vyšších územných
      celkov, štátom uznanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti a KŠÚ z uplatňovania
      sankcií vo forme krátenia normatívnych finančných prostriedkov,
    - právna úprava neumožňuje vyplácanie cestovného žiakom súkromných škôl,
    - prevaha ponuky škôl nad dopytom uchádzačov spôsobuje, že stredné školy znižujú
      kritériá na prijímanie žiakov, čo priamo znižuje úroveň výstupu,2
    - nedostatočná kontrola vykazovania počtu detí v školských strediskách záujmovej
      činnosti a v centrách voľného času kontrolnými orgánmi štátnej správy v školstve
      a ministerstva,
    - nevhodne nastavený mechanizmus vyplácania dopravného (napr. žiakov základných
      škôl),
    - existencia dvoch kompenzačných mechanizmov (garantované minimum
      a dohodovacie konanie),
    - nejednotný prístup k financovaniu nákladov na žiakov so špeciálnymi výchovno-
      vzdelávacími potrebami (aj žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia patria
      do tejto kategórie, ale ich financovanie je zabezpečované prostredníctvom príspevku
      k normatívu a ostatné kategórie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
      potrebami sú financované zvýšeným normatívom),
    - právna úprava zaraďovania a vyraďovania škôl zo siete škôl a školských zariadení
      (nejednoznačné nástroje regulácie siete škôl a školských zariadení, možnosť
      nekontrolovateľného otvárania alokovaných pracovísk, absencia zákonnej povinnosti


2
    Zdroj: Príloha č. 20 – Porovnanie výsledkov externej časti maturitnej skúšky
                                                          6
rešpektovať regionálne stratégie odborného vzdelávania a prípravy zo strany
       neštátnych zriaďovateľov atď.),
c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien
    - financovať náklady na výchovu a vzdelávanie v školách, v ktorých sa vzdelávanie
       považuje za sústavnú prípravu na povolanie, rovnako bez ohľadu na zriaďovateľa,
    - prideľovať normatívne finančné prostriedky zriaďovateľom škôl aj podľa kvality školy
       (pridanej hodnoty),
    - poskytovať náklady na dopravné žiakov zákonným zástupcom žiakov základných škôl
       a špeciálnych základných škôl bez ohľadu na zriaďovateľa školy s možnosťou
       financovať z týchto finančných prostriedkov prevádzku školských autobusov,
    - znížiť administratívne zaťaženie škôl súvisiace s vyplácaním finančných prostriedkov
       na dopravné, napr. na žiakov z tej istej obce poskytovať finančné prostriedky
       v rovnakej výške,
    - zachovať jeden z mechanizmov na zmierňovanie dopadov zákona č. 597/2003 Z. z.
       pre všetkých zriaďovateľov škôl (dohodovacie konanie),
    - zabezpečiť trvalú transparentnosť všetkých procesov v oblasti poskytovania
       finančných prostriedkov zriaďovateľom škôl napríklad aj v rámci rozvojových
       projektov,
    - financovať účelne a efektívne záujmové vzdelávanie s dôrazom na transparentnosť
       finančných tokov a efektívnosť ich využívania (znížiť administratívne zaťaženie škôl),
    - zabezpečiť zvyšovanie finančných zdrojov,
    - revidovať a stabilizovať systém financovania,
    - podporovať zavedenie a používanie nástrojov na monitorovanie hospodárenia škôl,
    - podporovať v spolupráci so zriaďovateľmi optimalizáciu siete škôl a školských
       zariadení s prihliadaním na možnosť využívania školských autobusov,
    - zjednotiť prístup k financovaniu nákladov na všetky kategórie žiakov so špeciálnymi
       výchovno-vzdelávacími potrebami,
    - ustanoviť fungujúci a efektívny systém zaraďovania a vyraďovania škôl s jasnými
       kompetenciami všetkých zainteresovaných, decentralizovať niektoré kompetencie
       z ministerstva na KŠÚ,
    - zamedziť transparentnou legislatívnou normou možnosť dvojnásobného (možno aj
       viacnásobného) narátavania klientov v poradenských zariadeniach.

2.1.2 Odstrániť zbytočnú byrokraciu v školách a voči školám
a) identifikovanie najväčších problémov
   - prílišná zaťaženosť zamestnancov škôl vedením množstva pedagogickej a ďalšej
      dokumentácie,
   - duplicitné vykazovanie tých istých informácií v rôznych druhoch dokumentácie,
   - vyžadovanie informácií od škôl, ktorými disponujú príslušné orgány štátnej správy
      iného rezortu (napr. ÚPSVaR),
   - vedenie aj nepotrebných druhov pedagogickej a ďalšej dokumentácie (štatút, osobný
      spis žiaka atď.),
   - zaťaženosť škôl súvisiaca s evidenciou detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného
      prostredia pre úrady práce v súvislosti s vyplácaním dotácií z MPSVaR (učebné
      pomôcky, stravné),
b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov
   - nekoordinovaná administratíva ministerstva, KŠÚ, zriaďovateľov a iných
      ministerstiev smerom ku školám,
   - duplicitná, požadovanými údajmi podobná dokumentácia vyplývajúca z viacerých
      právnych predpisov,
                                              7
- zvýšená administratíva spojená s prechodom škôl na samostatný právny subjekt,
   - prílišná iniciatíva niektorých škôl pri vytváraní novej, žiadnou právnou normou
      nepožadovanej dokumentácie,
c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien
   - znížiť administratívnu záťaž škôl na minimálnu možnú mieru,
   - aktualizovať a využívať informácie o jednotlivých subjektoch regionálneho školstva
      v rezortnom informačnom systéme,
   - viesť nearchívnu dokumentáciu v digitalizovanej podobe,
   - zabezpečiť v spolupráci s MPSVaR, aby práce zamestnancov škôl vykonávané pre
      rezort práce boli vykonávané na základe pracovno-právneho vzťahu týchto
      zamestnancov s úradmi práce (napr. dohody o vykonaní práce – obdobne ako
      Ministerstvo kultúry SR kultúrne poukazy).

2.1.3 Zvýšiť bezpečnosť v školách
a) identifikovanie najväčších problémov
    - ohrozovanie bezpečnosti detí a žiakov, pedagogického a nepedagogického personálu
       v školách (šikanovanie žiakov, napádanie učiteľov zo strany žiakov alebo ich
       zákonných zástupcov),
b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov
    - nedostatočné vzdelávanie a praktický nácvik riešenia akútnych krízových situácií,
    - narušené sociálne vzťahy v triedach, podceňovanie závažnosti náznakov agresívneho
       správania detí a žiakov,
    - minimálna dostupnosť služieb a odbornej pomoci (terapeuticko-výchovná činnosť
       zariadení výchovného poradenstva a prevencie) v konkrétnych prípadoch psychického
       zlyhania pre deti, žiakov a zamestnancov škôl (prípady zvýšenej agresivity,
       šikanovania, vyhrážania sa fyzickými útokmi),
    - neefektívny systém preventívnych opatrení na zabezpečenie bezpečnosti v školách,
    - nezáujem vedenia školy o včasné riešenie vzniknutých problémov,
    - nezáujem zákonných zástupcov o včasné riešenie vzniknutých problémov,
    - nárast požívania alkoholu a iných drog u žiakov nižších vekových kategórií,
c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien
    - vytvoriť bezpečné prostredie škôl pre deti, žiakov a zamestnancov,
    - vypracovať kvalitné nástroje na zvýšenie bezpečnosti z pohľadu fyzickej a psychickej
       bezpečnosti detí, žiakov a zamestnancov škôl,
    - vytvoriť zdravé pracovné podmienky a pracovné prostredie,
    - prijať účinný systém preventívnych opatrení na zabezpečenie bezpečnosti v školách,
    - účinný manažment situácií ohrozujúcich bezpečnosť a zdravie v školách,
    - experimentálne overovať a priebežne zavádzať do praxe integrovaný systém prevencie
       agresívneho správania sa žiakov.

2.1.4 Systematicky prijímať opatrenia na znižovanie informačnej                nerovnosti
      v regionálnom školstve; zlepšiť podmienky v prístupe k informáciám
a) identifikovanie najväčších problémov
    - informačná nerovnosť v školstve,
    - absencia informácií o školách, ktoré vypovedajú o ich kvalite a umožňujú ich
       porovnanie,
    - nedostatočné pripojenie škôl na internet (najmä materských škôl),



                                            8
b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov
    - absentujúca snaha škôl zverejňovať objektívne informácie, ktoré by umožnili
       porovnávanie jednotlivých škôl,
    - nedostatočný systém zverejňovania relevantných informácií o kvalite škôl,
    - nezavedená povinnosť škôl v jednotnej forme zverejňovať údaje na jednom webovom
       sídle ľahko identifikovateľnom verejnosťou (napr. webové sídlo ministerstva, príp.
       Ústav informácií a prognóz školstva),
c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien
    - zverejňovať vybrané informácie o školách, ktoré umožnia ich porovnávanie a budú
       vypovedať o kvalite výchovy a vzdelávania a službách v nich poskytovaných.

2.1.5 Zabezpečiť trvalú transparentnosť všetkých procesov, s osobitným dôrazom
      na financovanie a hodnotenie; zabezpečiť rovnaké podmienky subjektom
      regionálneho školstva bez ohľadu na zriaďovateľa
a) identifikovanie najväčších problémov
    - zjednotiť metodiku prerozdeľovania rozvojových projektov s dotáciami,
    - uplatňovanie sankcií len vo vzťahu k niektorým zriaďovateľom vo forme krátenia
       normatívnych finančných prostriedkov za porušenie povinností ako sú dodržiavanie
       štátneho vzdelávacieho programu, maximálnych počtov žiakov v triedach a odbornosti
       vyučovania,
    - rozdielny spôsob vymenovania riaditeľa školy v štátnych a v neštátnych školách,
    - konštantná dĺžka funkčného obdobia u riaditeľa štátnej školy určená priamo zákonom;
       v neštátnych školách zákon dĺžku funkčného obdobia neurčuje,
    - možnosť vyberania „školného“ len v neštátnych školách napriek rovnakému
       normatívu na žiakov v štátnych aj v neštátnych školách,
    - schvaľovanie učebných plánov a učebných osnov neštátnych škôl ministerstvom,
    - nerovnosť zriaďovateľov pri určovaní počtu tried prvého ročníka vo svojej
       zriaďovateľskej pôsobnosti vo vzťahu k regionálnej stratégii odborného vzdelávania
       a prípravy,
    - maximálna výška príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s pobytom
       dieťaťa v materskej škole, v jazykovej škole, v základnej umeleckej škole
       a v školských zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov
       je určená zákonom, neštátne školy takéto obmedzenie nemajú,
b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov
    - nerovnaký postup pri prideľovaní finančných prostriedkov na rozvojové projekty
       a dotácie,
    - rozdielny prístup existujúcich právnych úprav k štátnym – verejným školám
       a k neštátnym školám,
    - neprijímanie niektorých opatrení štátu alebo územnej samosprávy voči súkromným
       školám z obavy z obmedzovania slobody podnikania,
c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien
    - ustanoviť rovnaké pravidlá a podmienky prideľovania rozvojových projektov
       a dotácií,
    - odstrániť diskriminačné opatrenia vo vzťahu k školám bez ohľadu na ich zriaďovateľa.




                                            9
2.2 Kvalitná výchova a vzdelávanie
2.2.1 Uskutočniť zmeny v systéme a obsahu vzdelávania
a) identifikovanie najväčších problémov
    - dlhodobo nízka úspešnosť 15-ročných žiakov v medzinárodnom meraní PISA (2003 –
       2009), 3
    - nastavenie rámcových učebných plánov a vzdelávacích štandardov štátnych
       vzdelávacích programov,
    - preferovanie encyklopedických vedomostí pred rozvíjaním praktických zručností
       a postojov žiakov,
    - sústredenie sa na predmetové vzdelávanie,
    - absentujúca integrácia obsahu výchovy a vzdelávania,
    - nejednoznačný výklad povinných náležitostí štátnych vzdelávacích programov
       a školských vzdelávacích programov,
    - existencia skupiny žiakov, ktorí na vyučovanie druhého cudzieho jazyka (jeho
       ovládanie), nemajú dostatočný časový priestor alebo im chýbajú schopnosti na jeho
       zvládnutie,
    - vysoká stratifikácia vzdelávacieho systému,4
    - veľký rozsah obsahových a nedostatočná špecifikácia výkonových štandardov
       štátnych vzdelávacích programov,
    - nejednoznačne stanovené rámcové učebné plány vo vzťahu ku školám s vyučovaním
       jazyka národnostnej menšiny,
    - nedostatočná činnosť a nejasné poslanie Kurikulárnej rady,
    - nejasný a zdĺhavý proces experimentálneho overovania inovácií vo výchove
       a vzdelávaní a implementácia záverov experimentálneho overovania inovácií
       vo výchove a vzdelávaní do praxe škôl,
    - nedostatočná kvalita odborného vzdelávania a prípravy; odborné vzdelávanie
       a príprava nedostatočne reaguje na aktuálne potreby trhu práce a nedokáže pripraviť
       kvalifikovanú pracovnú silu v takej miere, aby bola schopná bezprostredne
       po ukončení štúdia vstúpiť do pracovného procesu,
    - predčasný odchod žiakov z odborného vzdelávania a prípravy,
b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov
    - veľké množstvo neplnoorganizovaných základných škôl (v školskom roku 2010/2011
       ich je 752 z celkového počtu 2 216 základných škôl, čo je cca 34 %),5
    - 80 % obcí v Slovenskej republike má menej ako 2 000 obyvateľov – väčšina
       základných škôl má sídlo v týchto obciach,
    - vysoký počet žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (ktorých kompetencie
       v oblasti komunikačných zručností sú výrazne limitujúce),
    - vysoký počet gymnázií s 8-ročnou dĺžkou štúdia (nárast počtu gymnázií s 8-ročnou
       dĺžkou štúdia;6 prvotný zámer vzdelávanie detí so zvýšenými schopnosťami a záujmom
       o štúdium, ktorý sa v zhode so zahraničnými zisteniami7 postupne mení na vzdelávanie
       detí s vyšším socioekonomickým statusom),
    - politický tlak spoločenských elít na zriaďovanie gymnázií s 8-ročnou dĺžkou štúdia,

3
  Zdroj: Príloha č. 21 – NÚCEM: Výsledky Slovenskej republiky v medzinárodných štúdiách OECD PISA 2009
a IEA PIRLS 2006; Príloha č. 22 – ŠŠI: Stav rozvíjania kľúčových kompetencií detí a žiakov v materských,
základných a stredných školách
4
  Zdroj: OECD; Education at a Glance 2010
5
  Zdroj: Príloha č. 3 – ÚIPŠ
6
  Zdroj: Príloha č. 23 – ÚIPŠ, Kvantitatívny vývoj gymnázií
7
  Zdroj: Napr. Fenton Whelan: Lesson learned, 2009
                                                  10
-nesprávne a nejednoznačné formulácie vzdelávacích štandardov,
      -vyučovanie predmetu ako vedy,
      -minimálna príprava pedagógov na integrované vyučovanie vzdelávacích oblastí,
      -absencia ucelených súborov učebníc a ostatných učebných pomôcok na integrované
       vyučovanie vzdelávacích oblastí,
    - štátne vzdelávacie programy pre oblasť všeobecného vzdelávania sú vytvorené pre
       jednotlivé predmety a ročníky, len minimálne sa akceptujú vzdelávacie oblasti ako
       celky,
    - nepochopenie podstaty dvojúrovňového modelu vzdelávacích programov (zverejnenie
       viacerých štandardov vo forme učebných osnov),
    - pomerne nízky počet voliteľných/disponibilných hodín v oblasti všeobecného
       vzdelávania neumožňujúci školám dostatočnú profiláciu a rozšírenie ich vzdelávacej
       ponuky vo vybraných oblastiach,
    - nejednoznačná formulácia ustanovení školského zákona týkajúcich sa štátnych
       vzdelávacích programov a školských vzdelávacích programov,
    - duplicita niektorých súčastí školských vzdelávacích programov s niektorými druhmi
       pedagogickej dokumentácie,
    - prílišná byrokracia, formalizmus vypracúvania niektorých súčastí školských
       vzdelávacích programov,
    - pri výkone inšpekčnej činnosti vykonávanej Štátnou školskou inšpekciou požadovanie
       aj takých súčastí školských vzdelávacích programov, ktoré sú v zmysle platnej
       legislatívy len súčasťou štátnych vzdelávacích programov,
    - súčasná právna úprava týkajúca sa Kurikulárnej rady,
    - nedodržiavanie pravidiel experimentálneho overovania inovácií vo výchove
       a vzdelávaní, nezvládnuté procesy zo strany realizátorov experimentálneho overovania
       ako aj ministerstva a jeho priamo riadených organizácií,
    - ukončovanie a implementácia záverov experimentálneho overovania inovácií
       vo výchove a vzdelávaní,
    - absencia právnej úpravy uplatnenia záverov vyhodnotenia úspešného
       experimentálneho overenia inovácií vo výchove a vzdelávaní v školskej praxi,
    - rozdrobovanie personálnych a materiálnych kapacít do neaktuálnych, alebo
       duplicitných odborov vzdelávania,
    - nedostatočne formulovaná, alebo vôbec nepredložená požiadavka na profil absolventa
       zo strany zamestnávateľov, čím je znemožnená alebo sťažená tvorba školských
       vzdelávacích programoch v jednotlivých odboroch vzdelávania,
    - nekomplexný prístup k tvorbe školských vzdelávacích programov (nedostatočná
       pozornosť sa v nich venuje výchove k občianstvu, sociálnym kompetenciám, ľudským
       právam, podnikateľskému vzdelávaniu, spotrebiteľskej výchove, finančnej
       gramotnosti, environmentálnej výchove),
    - predčasné opúšťanie odborného vzdelávania a prípravy spôsobené prevažne
       nezáujmom žiakov (najmä dvojročných učebných odborov) o vzdelávanie
       a možnosťou ich zapojenia sa do aktivačných prác (ktoré prinášajú príjem rodine),8
c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien
    - zvýšiť úspešnosť 15-ročných žiakov v meraní PISA nad priemer EÚ a OECD,
    - vyučovať druhý cudzí jazyk povinne len vo vybraných druhoch a typoch škôl – napr.
       gymnáziá s 8-ročnou dĺžkou štúdia, gymnáziá, vybrané odbory vzdelávania,
       v ostatných školách dobrovoľne (v základných školách, v školách s vyučovacím


8
    Zdroj: Eurostat http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tsisc060
                                                        11
jazykom národnostných menšín a vyučovaním jazyka národnostných menšín
        a v učebných odboroch stredných odborných škôl podľa rámcových učebných plánov),
    -   upraviť existenciu gymnázií s 8-ročnou dĺžkou štúdia po vyhodnotení analýzy pozitív
        a negatív stratifikovaného vzdelávacieho systému,
    -   upraviť vzdelávacie štandardy štátnych vzdelávacích programov pre jednotlivé stupne
        vzdelania,
    -   definovať rámcové učebné plány globálne bez členenia na ročníky,
    -   integrovať vyučovanie vzdelávacích oblastí v školách, ktoré o to budú mať záujem,
    -   ustanoviť jednoznačne povinné náležitosti štátnych vzdelávacích programov
        rešpektujúce druh a stupeň školy,
    -   minimalizovať povinné súčasti školských vzdelávacích programov (odstrániť tak
        čiastočnú duplicitu napr. s plánom práce školy, plánom kontinuálneho vzdelávania
        atď.),
    -   vymenovať Kurikulárnu radu s jasnými kompetenciami odborného, apolitického
        orgánu, ktorý sa vyjadruje k zásadným otázkam výchovy a vzdelávania, pripravuje
        Národný program výchovy a vzdelávania a v pravidelných intervaloch ho inovuje,
    -   ustanoviť jasné a transparentné pravidlá, smerujúce k zjednodušeniu procesu prípravy
        a realizácie experimentálneho overovania inovácií vo výchove a vzdelávaní,
    -   ustanoviť jasné a transparentné pravidlá smerujúce k zjednodušeniu implementácie
        záverov úspešného experimentálneho overovania inovácií vo výchove a vzdelávaní,
    -   zjednodušiť štruktúru sústavy odborov vzdelávania v stredných odborných školách,
    -   upraviť obsah odborného vzdelávania a prípravy v súlade s kvalifikačnými štandardmi
        podľa zákona o celoživotnom vzdelávaní,
    -   podporovať zriaďovanie a rozvoj centier odborného vzdelávania a prípravy (s cieľom
        efektívnejšie využívať materiálno-technické a personálne kapacity),
    -   znížiť počet žiakov, ktorí predčasne opustili odborné vzdelávanie a prípravu
        v dvojročných učebných odboroch a znížiť predčasný odchod žiakov ostatných
        odborov vzdelávania na 6 % z populácie vo vekovej skupine 18 – 24 rokov.9

2.2.2 Zabezpečenie monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania
a) identifikovanie najväčších problémov
    - absentujúce externé testovanie žiakov po ukončení primárneho stupňa vzdelania,
    - absencia indikátorov kvality výchovy a vzdelávania,
    - nedostatočná a nesystematická autoevalvácia škôl,
    - absencia finančného zvýhodňovania škôl s pridanou hodnotou vo vzdelávaní,
    - absencia „špeciálneho dohľadu“ štátu nad školami s dlhodobo nedostatočnými
       vzdelávacími výsledkami žiakov,
    - právna úprava postavenia a kompetencií Štátnej školskej inšpekcie,
b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov
    - nejednotný názor na termín konania testovania, či v 4. ročníku (ako Testovanie 9, keď
       testovaní žiaci ešte nezískali monitorovaný stupeň vzdelania), alebo v prvom polroku
       5. ročníka (po získaní monitorovaného stupňa vzdelania),
    - nevyčlenenie finančných prostriedkov na zabezpečenie objektívneho dozoru
       pri externom testovaní,
    - neexistujúce požiadavky na vypracovanie objektívnych kritérií a indikátorov kvality
       výchovy a vzdelávania,

9
 Zdroj: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu EURÓPA 2020 EUROPA
2020

                                                  12
-   indikátory kvality výchovy a vzdelávania používané pri externom hodnotení kvality
       škôl majú prevažne normatívny a len minimálne kriteriálny charakter,
    - kladenie zvýšeného dôrazu na externú evalváciu škôl prostredníctvom Štátnej školskej
       inšpekcie a Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania,
    - nedocenenie významu autoevalvácie ako účinného nástroja na zlepšovanie
       dosahovania kvalitných výsledkov výchovno-vzdelávacieho procesu a klímy škôl,
    - právna úprava financovania neumožňujúca finančné zvýhodnenie pridanej hodnoty
       vo vzdelávaní,
    - sústredenosť Štátnej školskej inšpekcie prevažne na odhaľovanie menej závažných,
       formálnych nedostatkov vo výchove a vzdelávaní, podmienkach a riadení škôl,
    - uzavretosť Štátnej školskej inšpekcie, zotrvávanie na zastaranom chápaní cieľov
       a poslania externého evalvátora v školskom systéme,
    - absencia koncepcie výkonu inšpekčnej činnosti Štátnej školskej inšpekcie,
    - nedostatočná personálna a mzdová politika pri obsadzovaní miest školských
       inšpektorov a hlavného školského inšpektora,
c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien
    - vytvoriť databázu umožňujúcu meranie pridanej hodnoty vo vzdelávaní každého žiaka
       (meranie po 4. a 9. ročníku základnej školy, maturita),
    - vypracovať indikátory kvality výchovy a vzdelávania jednoducho aplikovateľné
       v školskej praxi,
    - vytvoriť prostredie, v rámci ktorého po zhodnotení výsledkov v externých
       celoštátnych meraniach výchovno-vzdelávacích výsledkov žiakov dokážu školy
       identifikovať svoje silné a slabé stránky s motiváciou eliminovať vplyvy znižujúce
       aktuálne dosahovanú úroveň,
    - vypracovať model autoevalvácie škôl na základe oblastí a indikátorov kvality
       a prepojiť ich s externou evalváciou,
    - zvýšiť zodpovednosť zriaďovateľov škôl a kontrolných orgánov za úroveň škôl
       zistenú v externých meraniach výchovno-vzdelávacích výsledkov žiakov,
       pri odhaľovaní slabých stránok škôl a ich eliminácii,
    - zaviesť mechanizmus „špeciálneho dohľadu“ nad školami, ktoré nie sú schopné
       závažné nedostatky vo výchove a vzdelávaní, podmienkach a v riadení odstrániť,
       zvládnuť bez externej pomoci,
    - zadefinovať účinnejšie kompetencie kontroly štátu nad úrovňou výchovy
       a vzdelávania, vrátane poradenskej činnosti, s možnosťou prechodu kompetencií na
       ministerstvo a KŠÚ,
    - upraviť právne podmienky tak, aby sa post školského inšpektora považoval za
       vyvrcholenie profesijnej kariéry učiteľa,
    - zadefinovať pridanú hodnotu vzdelávania na základe indikátorov kvality a vytvoriť
       pravidlá na elimináciu výkonových rozdielov škôl.

2.2.3 Zabezpečenie spoločenského       a ekonomického     postavenia    učiteľov,   ktoré
      zodpovedá významu ich práce
a) identifikovanie najväčších problémov
    - „zbieranie“ kreditov bez ohľadu na obsah vzdelávania,
    - nedostatočná pregraduálna príprava učiteľov materských škôl na stredných odborných
       školách,
    - nedostatočná pregraduálna príprava učiteľov materských škôl, základných škôl
       a stredných škôl na vysokých školách,
    - absencia profesijných štandardov učiteľov,
    - zdĺhavý proces akreditácie vzdelávacích programov kontinuálneho vzdelávania,
                                            13
uzavretosť školského prostredia externým odborníkom,
       -
       požiadavka (najmä zo strany súkromných škôl) na vykonávanie funkcie vedúcich
       -
       zamestnancov v školstve bez požiadavky na pedagogické vzdelanie; rozhodujúcou
       kompetenciou má byť kompetencia manažér,
    - feminizácia pedagogických zborov,
    - veková štruktúra učiteľov, ktorá v budúcnosti (v horizonte cca. 20 rokov) spôsobí
       vyšší odchod učiteľov zo systému ako vstup učiteľov do systému,10
    - nepružné pracovno-právne vzťahy učiteľov,
b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov
    - snaha o centrálne riadenie procesu kontinuálneho vzdelávania,
    - snaha o zvýšenie platov bez záujmu o získanie a skvalitnenie profesijných
       kompetencií,
    - spojené štúdium učiteľstva pre materské školy s vychovávateľstvom pre školské
       zariadenia (nedostatočná pripravenosť obidvoch kategórií pedagogických
       zamestnancov na reálnu prax),
    - absencia kvalitnej pedagogickej praxe v reálnych podmienkach materských škôl,
       základných škôl a stredných škôl,
    - stredoškolské (v prípade učiteľov materských škôl) ani vysokoškolské vzdelávanie
       učiteľov nezodpovedá požiadavkám reálnej praxe po zavedení dvojúrovňového
       modelu vzdelávacích programov,
    - učitelia nie sú pripravovaní v rámci pregraduálnej prípravy na úlohu flexibilných
       tvorcov školského vzdelávacieho programu,
    - nedostatočné odborné kompetencie učiteľov prispôsobovať obsah a stratégie
       vyučovania vzdelávacím potrebám rôznorodých skupín detí a žiakov,
    - nereagovanie profilov absolventov jednotlivých študijných odborov na potreby
       aktuálnej praxe (absolventi sú nedostatočne uplatniteľní),
    - štruktúrované vysokoškolské štúdium (bakalárske a magisterské) nezodpovedá
       reálnym potrebám pedagogickej praxe,
    - absencia pozornosti tvorbe profesijných štandardov učiteľov,
    - nedostatočná činnosť a nejasné kompetencie Akreditačnej rady pre kontinuálne
       vzdelávanie,
    - nezáujem škôl o externých odborníkov, snaha o ochranu pracovných miest vnútornými
       zamestnancami,
    - nezáujem externých odborníkov o získanie pedagogickej spôsobilosti, aby mohli
       pôsobiť v školách v podmienkach pre nich nízkeho odmeňovania,
    - absencia manažérskych kompetencií niektorých riadiacich zamestnancov v školstve,
       čo prispieva k znižovaniu kvality riadenia škôl,
    - nemotivujúce finančné ohodnotenie učiteľov a odborných zamestnancov škôl,11
    - snaha o prílišnú stabilizáciu a zvýšenú istotu pracovných miest pedagogických
       zamestnancov ako kompenzácia za nízke príjmy,
c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien
    - akreditovať len zmysluplné a na rozvoj profesijných kompetencií učiteľov zamerané
       programy kontinuálneho vzdelávania,
    - zaviesť pregraduálnu prípravu učiteľov materských škôl, základných škôl a stredných
       škôl, ktorá bude reflektovať aktuálny stav a potreby praxe (vrátane prípravy učiteľov
       na integrované vyučovanie vzdelávacích oblastí),
    - vypracovať profesijné štandardy učiteľov, ktoré budú akceptované v rámci
       pregraduálnej prípravy budúcich učiteľov,
10
     Zdroj: Príloha č. 8 – ÚIPŠ
11
     Zdroj: Príloha č. 14, Príloha č. 15, Príloha č. 16 a Príloha č. 17 – ÚIPŠ
                                                            14
-   skvalitniť a urýchliť proces akreditácie vzdelávacích programov kontinuálneho
           vzdelávania nanovo ustanovenou Akreditačnou radou pre kontinuálne vzdelávanie,
       -   umožniť externým odborníkom podieľať sa na vzdelávaní a príprave žiakov
           odborných škôl pre prax tak, aby sa pri legislatívou určenom rozsahu vyučovacej
           činnosti od týchto odborníkov nevyžadovalo získanie pedagogickej spôsobilosti,
       -   ustanoviť, aby súčasťou výberového konania na post riaditeľa školy bolo aj overenie
           riadiacich (manažérskych) kompetencií,
       -   identifikovať prostredníctvom merateľných kritérií najlepších učiteľov v najlepších
           školách a následne rozšíriť ich praktické skúsenosti prostredníctvom médií a internetu,
       -   zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na finančné ohodnotenie pedagogických
           zamestnancov škôl; postupne vytvárať podmienky pre väčší objem financií
           na pohyblivé zložky ich platov, s cieľom dosiahnuť priemernú mzdu aká je to obvyklá
           v krajinách s úspešným vzdelávacím systémom.12

2.2.4 Zlepšenie podmienok v prístupe k informáciám
a) identifikovanie najväčších problémov
    - pomalý a nedostatočne transparentný proces obstarávania, tvorby a posudzovania
       učebníc, pracovných zošitov, učebných textov v printovej, digitálnej a inej vhodnej
       forme,
    - nedostatočná tvorba a využívanie digitálneho obsahu vzdelávania,
b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov
    - nedostatok finančných prostriedkov na učebnice, pracovné zošity, učebné texty,
    - zložité a príliš centralizované procesy obstarávania, tvorby, posudzovania a distribúcie
       učebníc, pracovných zošitov, učebných textov,
    - zdĺhavý proces tvorby učebníc, pracovných zošitov, učebných textov bez
       zodpovedajúcich ľudských, materiálnych a časových zdrojov,
    - nedostatočná ponuka alternatívnych učebníc (v ponuke pre školy v prevažnej miere
       maximálne jedna učebnica pre každý predmet),
    - nedostatok vhodného digitálneho obsahu lokalizovaného na národné podmienky,
    - nedostatok finančných prostriedkov na obstarávanie digitálneho obsahu vzdelávania,
    - nedostatočné zavádzanie digitálneho obsahu do školského systému,
    - materiálno-technická, personálna a metodická nepripravenosť niektorých škôl
       na zavádzanie digitálneho obsahu výchovy a vzdelávania,
c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien
    - uvoľniť postupne trh s učebnicami a ponechať výber učebníc na školy (nákup učebníc
       v rámci možností rozpočtu školy) s dôrazom na efektívne využívanie pridelených
       finančných prostriedkov prostredníctvom normatívu (tzv. učebnicový normatív), alebo
       formou príspevku,
    - ponechať posudzovanie súladu učebníc so štátnymi vzdelávacími programami
       ministerstvu (prostredníctvom Štátneho pedagogického ústavu, Štátneho inštitútu
       odborného vzdelávania, príp. pracoviskami Slovenskej akadémie vied, univerzitnými
       pracoviskami atď.),
    - zverejňovať zoznam odsúhlasených učebníc pre školy,
    - zlepšiť podmienky tvorby a využívania digitálneho obsahu, rozvoj digitálnych
       kompetencií potrebných na vyhľadávanie a účinné spracúvanie informácií.




12
     Zdroj: Education at a Glance
                                                 15
2.2.5 Upravenie systému predškolskej výchovy a vzdelávania
a) identifikovanie najväčších problémov
    - nedostatočné zapojenie 5 – 6-ročných detí do predškolského vzdelávania v materskej
       škole, s dôrazom na deti zo sociálne znevýhodneného prostredia (bezplatné zaškolenie
       detí, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky v materskej škole
       zvýšilo zaškolenosť o necelé 2 %),13
    - nedostatočná predškolská a školská diagnostika (zaraďovanie detí do nultých
       ročníkov, do špeciálnych škôl, neopodstatnené odkladanie začiatku plnenia povinnej
       školskej dochádzky, nedostatočná diagnostika nadania a talentu),14
b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov
    - nedostatok kapacít v materských školách,
    - nízka motivácia rodičov pre zaškolenie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia,
    - nerovnomerné rozmiestnenie materských škôl na území Slovenskej republiky,
    - vysoké náklady spojené s pobytom dieťaťa v materskej škole (najmä za stravné),
    - zastarané formy diagnostiky školskej spôsobilosti detí,
    - používanie zastaraných diagnostických nástrojov (testov) nedostatočne rešpektujúcich
       sociokultúrne rozdiely detí (napr. testy školskej spôsobilosti nie sú vypracované
       v rómčine),
    - absencia účinných nástrojov predškolskej a školskej pedagogickej diagnostiky
       (vykonávanej učiteľmi v materských a v základných školách),
c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien
    - priblížiť sa čo najbližšie k 100 %15 zaškolenosti detí v materskej škole jeden rok
       pred plnením povinnej školskej dochádzky s využitím možnosti domáceho
       predprimárneho vzdelávania,
    - vytvoriť podmienky pre možnosť zavedenia bezplatného zaškolenia v materskej škole
       od 4. roku veku, t. j. bez príspevku zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu výdavkov
       materskej školy,
    - skvalitniť predškolskú a školskú diagnostiku, na základe ktorej bude možné objektívne
       rozhodovať o odklade plnenia povinnej školskej dochádzky, zaraďovaní detí
       do nultých ročníkov, do špeciálnych škôl atď.).

2.3 Regionálne školstvo dostupné pre všetkých
2.3.1 Zabezpečiť prístup ku kvalitnej výchove a vzdelávaniu pre marginalizované
      skupiny
a) identifikovanie najväčších problémov
    - neštandardizovaná forma a obsah zápisu detí do 1. ročníka základnej školy,
    - pretrvávajúci vysoký počet detí s odkladom plnenia povinnej školskej dochádzky
       a dodatočným odkladom plnenia povinnej školskej dochádzky,16
    - rozdielna dĺžka primárneho vzdelávania v základnej škole,
    - hodnotenie a klasifikácia žiakov v nultom ročníku základných škôl; opakovanie
       nultého ročníka v niektorých školách,17


13
   Zdroj: Príloha č. 2 – ÚIPŠ
14
   Zdroj: Zistenia ŠŠI; sťažnosti rodičov; Príloha č. 24 – VÚDPaP
15
   Zdroj: Národný akčný plán v rámci Dekády začleňovania rómskej populácie; Oznámenie Komisie EURÓPA
2020 Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu
16
   Zdroj: Príloha č. 3 – ÚIPŠ
17
   Zdroj: Príloha č. 3 – ÚIPŠ
                                                 16
-málo účinná metodika vyučovania štátneho jazyka v školách s vyučovacím jazykom
      národnostných menšín,18
    - školská integrácia detí a žiakov so zdravotným postihnutím,19
    - nedostatočné poskytovanie suportívnych (podporných) služieb príslušnými odbornými
      zamestnancami,
    - malý počet debariérizovaných škôl (nedostatočná integrácia osôb so zdravotným
      znevýhodnením do výchovno-vzdelávacieho procesu),
    - nesprávne zaraďovanie žiakov do špeciálnych tried, alebo do špeciálnych škôl (hlavne
      mentálne postihnutie),
    - nedoriešená problematika používania a kodifikácie posunkového jazyka; nízke
      podporné služby s tým spojené pre zdravotne postihnutých (nepočujúcich),
    - nízka inklúzia rómskych detí a žiakov vo vzdelávaní – nerovnaký prístup ku kvalitnej
      výchove a vzdelávaniu pre marginalizované skupiny obyvateľstva,
    - nedostatočná integrácia a inklúzia v bežných aj v špeciálnych školách,
    - snaha zaraďovať do špeciálnej základnej školy v obciach, kde nie je základná škola, aj
      intaktných žiakov,
    - nedostatočná priechodnosť školského systému (vo vzťahu k žiakom, ktorý predčasne
      ukončili základnú školu alebo strednú školu; naprieč školským systémom – základná
      škola – stredná škola; možnosť prijatia absolventov A variantu špeciálnej základnej
      školy do strednej odbornej školy na základ vykonania úspešných prijímacích skúšok),
b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov
    - každá základná škola si volí formu zápisu detí podľa vlastných predstáv (často bez
      rešpektovania osobitostí predškolského veku); požiadavky škôl z hľadiska obsahu sú
      často krát nad rámec požiadaviek Štátneho vzdelávacieho programu ISCED 0 –
      predprimárne vzdelávanie,
    - nejednoznačné vymedzenie odkladu plnenia povinnej školskej dochádzky
      a dodatočného odkladu plnenia povinnej školskej dochádzky,
    - podliehanie zamestnancov zariadení výchovného poradenstva a prevencie tlaku
      rodičov na vydanie odporúčania o odklade plnenia povinnej školskej dochádzky aj
      napriek tomu, že je dieťa školsky spôsobilé,
    - podliehanie riaditeľov základných škôl tlaku rodičov na vydanie rozhodnutia
      o odklade plnenia povinnej školskej dochádzky aj napriek tomu, že je dieťa školsky
      spôsobilé,
    - niektoré školy využívajú inštitút odkladu začiatku plnenia povinnej školskej
      dochádzky ako možnosť „zbaviť sa nepohodlných, alebo zdržiavajúcich detí“,
    - umožnenie predĺženia primárneho vzdelávania pre deti zo sociálne znevýhodneného
      prostredia ich zaradením do nultého ročníka (žiak, ktorý s ohľadom na jeho schopnosti
      získa primárne vzdelanie za 5 rokov a skončí povinnú školskú dochádzku v 9. ročníku
      základnej školy); žiaci, ktorým ich individuálne schopnosti umožnia získať primárne
      vzdelanie za kratšiu dobu, sú zaradení do prvého ročníka a skončia povinnú školskú
      dochádzku v 1. ročníku strednej školy),
    - možnosť klasifikácie žiakov v nultom ročníku, čo v nadväznosti na ustanovenia
      školského zákona umožňuje v prípade neúspechu opakovať aj nultý ročník,
    - metodika vyučovania štátneho jazyka v školách s vyučovacím jazykom národnostných
      menšín je nastavená obdobne, ako metodika vyučovania materinského jazyka,



18
   Zdroj: Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2010 – 2014 („Vláda SR skvalitní výučbu
slovenského jazyka na školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín zmenou metodiky“)
19
   Zdroj: Príloha č. 6 – ÚIPŠ
                                                     17
- poddimenzované personálne zabezpečenie poskytovania odbornej intervencie
       a vykonávania odborných činností voči začleneným deťom a žiakom so špeciálnymi
       výchovno-vzdelávacími potrebami,20
    - nedostatok finančných prostriedkov účelovo viazaných na debarierizáciu škôl,
    - nesprávna diagnostika,
    - na vykonávanie rediagnostiky nie je dostatočné finančné a personálne zabezpečenie,
    - neexistencia vykonávacieho predpisu k zákonu o posunkovej reči nepočujúcich osôb,
    - nejednotná metodika pri vzdelávaní nepočujúcich (orálny spôsob, pomocou
       posunkovej reči),
    - nedostatok zamestnancov škôl ovládajúcich posunkovú reč nepočujúcich,
    - nepriamy záujem o segregáciu zo strany Rómov; xenofóbia majoritnej spoločnosti,
    - prirodzená obrana majoritnej spoločnosti pred neprispôsobivými spoluobčanmi (zlá
       hygiena, krádeže, fyzické napádanie atď.),
    - vysoká náročnosť obsahu výchovy a vzdelávania,
    - nedostatočná personálna, materiálna a metodická podpora procesov integrácie
       a inklúzie v bežných aj v špeciálnych školách,
    - existencia obcí, v ktorých je zriadená len špeciálna základná škola,
    - v niektorých prípadoch snaha o udržanie špeciálnej základnej školy zvýšením počtu
       žiakov,
    - legislatívne prekážky návratu žiakov do „hlavného prúdu“ školského systému,
    - kritériá prijatia do stredných škôl neumožňujúce prijať absolventa špeciálnej základnej
       školy do strednej odbornej školy ani ak by úspešne vykonal prijímacie skúšky
       na základe skutočnosti, že nezískal nižšie stredné vzdelanie,
c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien
    - ustanoviť formou aj obsahom štandardizovaný zápis do prvého ročníka základnej
       školy,
    - ustanoviť možnosť odkladu plnenia povinnej školskej dochádzky a dodatočného
       odkladu plnenia povinnej školskej dochádzky len v zákonom vymedzených
       odôvodnených prípadoch,
    - vykonávať kontrolu (v sporných prípadoch) oprávnenosti odkladu plnenia povinnej
       školskej dochádzky a dodatočného odkladu plnenia povinnej školskej dochádzky,
    - poskytovať výchovu a vzdelávanie v nultom ročníku všetkým deťom, ktoré dovŕšili
       6. rokov veku, nezískali školskú spôsobilosť a nemajú odložené plnenie povinnej
       školskej dochádzky,
    - ustanoviť zákaz opakovať nultý ročník,
    - vyučovať štátny jazyk v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín ako
       cudzí jazyk,
    - posilniť personálne zabezpečenie výchovného poradenstva, špeciálno-pedagogického
       poradenstva a prevencie (s dôrazom na ich pôsobenie priamo v školách),
    - zvážiť integráciu centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie
       s centrami špeciálnopedagogického poradenstva
    - podporovať školy bez bariér, dostupné pre všetkých aj prostredníctvom rozvojového
       projektu (určiť okruh žiadateľov o pridelenie finančných prostriedkov
       na debariérizáciu),
    - zabezpečiť, aby rediagnostika po absolvovaní prvého roka vzdelávania žiaka bola
       vykonávaná inou osobou, ako diagnostika pred jeho nástupom na povinnú školskú
       dochádzku

20
  Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2010 – 2014 („Integráciu musí sprevádzať vytváranie podmienok na
zvyšovanie počtu špeciálnych pedagógov, pedagogicko-psychologických poradcov a asistentov učiteľov
na školách“)
                                                   18
-   vytvoriť podmienky na uplatňovanie metódy vyučovania nepočujúcich podľa výberu
         zákonného zástupcu a odporúčania príslušného odborníka,
     -   vytvoriť podmienky, aby výchova a vzdelávanie detí a žiakov so špeciálnymi
         výchovno-vzdelávacími potrebami mohli byť v maximálnej možnej miere
         uskutočňované v bežných školách s výnimkou prípadov, kedy je výchova
         a vzdelávanie nevyhnutné zabezpečovať v špeciálnych školách,
     -   zabezpečiť spravodlivý prístup ku kvalitnému vzdelávaniu, v oblasti MŠ, ZŠ a SŠ pre
         všetky sociálne skupiny obyvateľstva, s osobitným zreteľom na deti ohrozené
         chudobou, aby sa znížilo riziko predčasného ukončenia školskej dochádzky a ďalšieho
         odborného vzdelávania pre trh práce,
     -   transformovať v obciach, v ktorých je zriadená len špeciálna základná škola tieto školy
         na základné školy so špeciálnymi triedami,
     -   umožniť prijať do strednej odbornej školy na učebný odbor poskytujúci nižšie stredné
         odborné vzdelanie aj absolventa špeciálnej základnej školy, ak úspešne vykoná
         prijímacie skúšky,
     -   ustanoviť možnosť realizovať kurzy na získanie nižšieho stredného vzdelania
         (na dokončenie základnej školy) stredným školám,
     -   používať slovné hodnotenie prospechu a správania žiakov s mentálnym postihnutím
         formou slovného komentára.

2.3.2 Podporovať vytváranie kapacít tam, kde sa prejavuje ich nedostatok
a) identifikovanie najväčších problémov
    - nedostatočné kapacity materských škôl,
    - nedostatočné rešpektovanie práva rodičov na výber vyučovacieho jazyka
       na národnostne zmiešanom území (zvyšujúci sa počet rodičov, ktorí sú „donútení“
       rešpektovať prijatie svojich detí do materskej školy alebo základnej školy s iným
       vyučovacím jazykom ako je materinský jazyk dieťaťa/žiaka),
    - dvojzmennosť vyučovania v základných školách a v špeciálnych základných
       školách,21
    - klesajúci záujem o odborné vzdelávanie a prípravu,
    - nedostatočný vstup zamestnávateľov do odborného vzdelávania a prípravy,
    - nízky počet žiakov vykonávajúcich praktické vyučovanie u inej fyzickej alebo
       právnickej osoby (u budúceho zamestnávateľa),
b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov
    - demografická krivka (nárast počtu detí vo veku do 6 rokov do roku 2017),
    - zníženie maximálneho počtu detí v triede (školským zákonom),
    - masívna redukcia počtu materských škôl po decentralizácii (v školskom roku
       2010/2011 oproti školskému roku 2000/2001 pokles o 487 materských škôl),22
    - nedostatok kapacít základných škôl a špeciálnych základných škôl v niektorých
       regiónoch (napr. v Prešovskom a Košickom kraji),
    - nepremyslená redukcia siete základných škôl zo strany zriadovateľov
       po decentralizácii (bez ohľadu na demografické trendy v niektorých lokalitách SR), 23
    - demografická krivka (nárast počtu žiakov základných škôl),
    - nerešpektovanie práv rodičov na výber vyučovacieho jazyka zo strany orgánov
       územnej samosprávy, v ktorej prevládajú zástupcovia národnostnej menšiny,24


21
   Zdroj: Príloha č. 3 – ÚIPŠ
22
   Zdroj: Príloha č. 2 – ÚIPŠ
23
   Zdroj: Príloha č. 3 – ÚIPŠ
                                               19
- prevyšujúca ponuka kapacít všetkých druhov stredných škôl nad dopytom žiakov
       (racionalizácia počtu stredných škôl sa neuskutočňuje v súlade s regionálnymi
       stratégiami odborného vzdelávania a prípravy),
    - nedostatočná informovanosť žiakov základných škôl a ich zákonných zástupcov
       o odbornom vzdelávaní a príprave,
    - súčasná právna úprava zákona o odbornom vzdelávaní a príprave nedostatočne
       motivuje živnostníkov a malé a stredné firmy pre vstup do odborného vzdelávania
       a prípravy; nedostatočná informovanosť zamestnávateľov o „bonusoch“ vyplývajúcich
       z ich vstupu do odborného vzdelávania a prípravy,
    - nedostatočná motivácia zamestnávateľov organizovať praktické vyučovanie žiakov
       stredných odborných škôl na svojich pracoviskách (dôvodom je napr. zníženie
       motivácie od 1. januára 2011 zavedením povinnosti odvádzať zdravotné odvody
       z odmeny za produktívnu prácu žiakom stredných odborných škôl),
c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien
    - podporiť zvyšovanie kapacít materských škôl tak, aby sa Slovenská republika
       priblížila k 95 % zaškolenosti detí od 3 – 4 roku veku,25
    - podporiť finančne vznik materských škôl a tried vo všetkých lokalitách s ich
       nedostatočnou kapacitou (napr. vypísaním projektov s dostatočnou alokáciou
       finančných prostriedkov),
    - využívať možnosť zriaďovania základnej školy s materskou školou (za jednoznačne
       legislatívne upravených podmienok),
    - ustanoviť motivačné mechanizmy pre zriaďovateľov na vytváranie miest v materských
       školách pre každé dieťa (ktorého rodičia o to požiadajú),
    - zriaďovať materské školy aj v zadaptovaných priestoroch pri dodržaní povinného
       hygienického minima,
    - zriaďovať materské školy priamo v osadách s marginalizovanými rómskymi
       komunitami alebo v ich blízkosti,
    - ustanoviť ďalšie formy výchovy a vzdelávania pružne reagujúce na zvýšený záujem
       rodičov o prijatie detí do materskej školy,
    - rozšíriť spektrum zriaďovateľov materských škôl o orgány miestnej štátnej správy
       (v prípade zmeny kompetencií KŠÚ sa táto kompetencia (povinnosť) presunie
       na územnú samosprávu),
    - ustanoviť podmienky na to, aby sa rešpektovalo právo rodičov na výber vyučovacieho
       jazyka, v ktorom chcú, aby ich dieťaťu bola poskytovaná výchova a vzdelávanie,
    - znížiť dvojzmennosť vyučovania v základných školách a v špeciálnych základných
       školách na najnižšiu možnú mieru,
    - poskytnúť informácie žiakom základných škôl a ich zákonným zástupcom o odbornom
       vzdelávaní a príprave zavedením profesijného poradenstva,
    - zvýšiť motiváciu zamestnávateľov pre účasť na odbornom vzdelávaní a príprave,
    - zvýšiť vykonateľnosť práv a povinností všetkých subjektov koordinácie odborného
       vzdelávania a prípravy,
    - zjednodušiť uplatnenie daňových výdavkov živnostníkov a malých a stredných firiem
       spojených s odborným vzdelávaním a prípravou na stredných odborných školách,
    - prehodnotiť povinnosť zamestnávateľa odvádzať zdravotné odvody za žiaka, ktorý
       počas praktického vyučovania dostáva odmenu za produktívnu prácu,

24
   Zdroj: Príloha č. 2 a Príloha č. 3 – ÚIPŠ (počet materských škôl a základných škôl s vyučovacím jazykom
slovenským sa v školskom roku 2010/2011 oproti roku 2003/2004 znížil o 380 materských škôl a 190 základných
škôl, pričom počet materských škôl a základných škôl s vyučovacím jazykom napr. maďarským je stabilizovaný)
25
    Zdroj: Oznámenie Komisie EURÓPA 2020 Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného
a inkluzívneho rastu
                                                    20
-   zaviesť podporný mechanizmus na vykonávanie praktického vyučovania žiaka
       strednej odbornej školy u inej fyzickej alebo právnickej osoby formou odplaty
       za službu.

2.4 Regionálne školstvo poskytujúce deťom a žiakom základ zdravého životného
    štýlu

2.4.1 Posilniť výchovu detí a žiakov k zdravému životnému štýlu
a) identifikovanie najväčších problémov
    - pasívny, rizikový životný štýl detí (napr. neúmerne dlhé trávenie času pred počítačom
       a pred televízorom; v rizikových skupinách ponuka a užívanie cigariet, alkoholu
       a nelegálnych drog; konzumácia zdraviu škodlivých potravín, málo pohybu,
       kultúrnych aktivít a iných voľno časových aktivít),
b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov
    - vzor v rodine,
    - zaneprázdnenosť a nevšímavosť rodičov k prevencii ochorení (napr. chrípky),
    - vysoká finančná náročnosť voľno časových aktivít (napr. drahé športové vybavenie,
       poplatky v školských zariadeniach a pod.),
    - ponuka obsahovo zastaraných voľno časových aktivít,
    - mediálne vzory, propagovanie konzumného života,
    - nízka informovanosť detí a žiakov o zdravej výžive a zdravom životnom štýle,
c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien
    - využívať priestory školy na pohybové, umelecké a iné tvorivé aktivity aj v čase mimo
       vyučovania (Škola dokorán),
    - zvýšiť ponuku pohybových aktivít žiakov podporou aktuálnych a atraktívnych
       športových aktivít (snoubording, baseball, golf atď.),
    - implementovať výchovu k zdravému životnému štýlu do školských vzdelávacích
       programov.

2.4.2 Skvalitniť školské stravovanie
a) identifikovanie najväčších problémov
    - nízky počet stravníkov (detí a žiakov) v zariadeniach školského stravovania
       (stravovanosť detí materských škôl je 99 %, čo je ovplyvnené celodenným pobytom
       detí; stravovanosť žiakov základných škôl je 66 %, zníženie počtu stravovaných žiakov
       je spôsobené stravníkmi z vyšších ročníkov, ktorí odmietajú poskytované jedlá
       vyrobené na základe nutričných dávok ministerstva zdravotníctva; stravovanosť
       žiakov stredných škôl je len na úrovni cca 30 %, lebo pre túto kategóriu žiakov nie je
       školské stravovanie atraktívne),
b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov
    - neatraktívnosť niektorých ponúkaných jedál pre žiakov,
    - nízka flexibilita času poskytovania stravovacích služieb, zotrvávanie na zastaraných,
       prekonaných stereotypoch,
    - nedostatok finančných prostriedkov na stravovanie detí zo sociálne znevýhodneného
       prostredia (príspevok MPSVaR SR),
    - nedostatočné kompetencie a kvalifikovanosť vedúcich zamestnancov a ďalších
       odborných zamestnancov zariadení školského stravovania,
    - absencia inšpekcie kvality školského stravovania s priamymi kompetenciami
       vo vzťahu ku zriaďovateľovi,


                                             21
neinformovanosť rodičov o spôsobe stravovania ich detí (žiaci vyšších ročníkov
       -
       nekonzumujú celé menu, ale iba jeho časť, nie je dostatočná ich motivácia k zdravej
       výžive),
c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien
    - zvýšiť podiel detí a žiakov na školskom stravovaní,
    - zvýšiť objem prideľovaných finančných prostriedkov na stravovanie pre detí žiakov
       zo sociálne znevýhodneného prostredia (z kapitoly MPSVR SR),
    - vypracovať model školského stravovania na báze školského výživového programu
       v súlade výživovým trendmi,
    - zvýšiť informovanosť rodičov o školskom stravovaní.

2.5 Školy zapojené do medzinárodnej spolupráce
2.5.1 Účasť škôl a ich žiakov a učiteľov na medzinárodných súťažiach a podujatiach
a) identifikovanie najväčších problémov
    - finančná podpora účasti škôl a ich žiakov a učiteľov na medzinárodných súťažiach
       a podujatiach,
    - nedostatočná evidencia účasti žiakov a učiteľov na medzinárodných súťažiach
       a podujatiach,26
b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov
    - objem zdrojov na financovanie účasti škôl na medzinárodných súťažiach a iných
       podujatiach,
    - absencia funkčného a jednotného informačného kanála na internete, dostupného
       pre všetky školy v oblasti zvýšenia informovanosti o existujúcich medzinárodných
       aktivitách (projekty, programy, mobility, stáže, súťaže a pod.), v súčasnosti sú
       informácie na rôznych dostupných/nedostupných miestach rôznych subjektov,
    - nedostatočné krytie nákladov individuálnych mobilít z grantov,
c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien
    - zvyšovať medziročne počet škôl a ich žiakov a učiteľov zúčastnených
       na medzinárodných súťažiach a podujatiach,
    - zvýšiť objem finančných prostriedkov určených na podporu účasti škôl, ich žiakov
       a učiteľov na medzinárodných súťažiach a podujatiach,
    - zaviesť nástroj na evidenciu účasti škôl, žiakov a učiteľov na medzinárodných
       súťažiach a podujatiach.

2.5.2 Zapojenie škôl do medzinárodných projektov
a) identifikovanie najväčších problémov
    - finančná podpora účasti škôl v medzinárodných projektoch,
    - nedostatočná evidencia medzinárodnej spolupráce škôl (okrem vzdelávacieho
       programu EÚ – Programu celoživotného vzdelávania nie sú k dispozícii informácie
       o formách a intenzite spolupráce cez iné podporné programy/aktivity,27
b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov
    - nedostatočné národné a regionálne finančné zdroje na podporu medzinárodných aktivít
       a projektov (slovenskí účastníci sú nútení dofinancovať samostatne časť vzniknutých
       nákladov, čo ich znevýhodňuje oproti iným účastníkom),



26
     Príloha č. 25
27
     Príloha č. 26
                                            22
-   absencia štátnej a regionálnych politík medzinárodnej spolupráce v oblasti vzdelávania
       (stratégia, ciele, štatistika, zodpovedné inštitúcie a personálne krytie, finančné
       zabezpečenie),
    - nedostatočné jazykové kompetencie niektorých učiteľov v cudzích jazykoch,
    - nedostatočná prezentácia slovenského školstva v zahraničí (na výstavách
       a konferenciách) za účelom vyhľadávania potenciálnych partnerov pre medzinárodnú
       spoluprácu,
    - školy preferujú multilaterálne projekty z dôvodu ich menšej finančnej náročnosti,
c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien
    - medziročne zvyšovať počet škôl zapojených do medzinárodných projektov,
    - vypracovať stratégiu medzinárodnej spolupráce v oblasti vzdelávania v spolupráci
       národných a regionálnych riadiacich inštitúcií, vrátane kvantifikovaných cieľov (počet
       škôl, učiteľov, žiakov atď.),
    - zaviesť nástroj na evidenciu medzinárodnej spolupráce (mimo Programu
       celoživotného vzdelávania), realizovanej na projektovej, bilaterálnej a družobnej báze,
    - rozvíjať možnosti elektronickej (virtuálnej) spolupráce škôl (e-Twinning), ako časovo
       i finančnej najefektívnejšej formy medzinárodnej spolupráce.




                                              23
3. Návrhy opatrení legislatívneho charakteru
3.1 Novelizáciou zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)
    a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
    upraviť
    3.1.1 možnosť zriaďovať materské školy aj orgánom miestnej štátnej správy (KŠÚ)
           v osobitných prípadoch (v prípade zmeny kompetencií KŠÚ sa táto kompetencia
           (povinnosť) presunie na miestne samosprávne orgány,
    3.1.2 formy výchovy a vzdelávania v materskej škole, v základnej škole a v strednej
           škole,
    3.1.3 podmienky odkladu plnenia povinnej školskej dochádzky a dodatočného
           odkladu plnenia povinnej školskej dochádzky,
    3.1.4 zriaďovanie a riadenie základnej školy s materskou školou,
    3.1.5 plnenie povinnej školskej dochádzky v zahraničí (komisionálne preskúšanie,
           trvalý pobyt atď.),
    3.1.6 podmienky zaraďovania detí do nultého ročníka základnej školy,
    3.1.7 absolvovanie odbornej psychologickej diagnostiky po absolvovaní povinného
           posledného ročníka v materskej škole pre deti, u ktorých sa buď na základe
           predškolskej pedagogickej diagnostiky alebo na základe zistení počas obsahovo
           a formálne štandardizovaného zápisu do prvého ročníka preukáže táto potreba,
           v záujme rozhodnutia o optimálnom spôsobe/forme plnenia povinnej školskej
           dochádzky,
    3.1.8 postup po ukončení nultého ročníka,
    3.1.9 podmienky, po splnení ktorých možno považovať dieťa a žiaka za dieťa a žiaka
           zo sociálne znevýhodneného prostredia,
    3.1.10 vykonávanie rediagnostiky u žiakov zaradených ako žiakov so špeciálnymi
           výchovno-vzdelávacími potrebami,
    3.1.11 poskytovanie výchovy a vzdelávania detí a žiakov v štátnom jazyku,
    3.1.12 externé testovanie žiakov po skončení primárneho vzdelávania; nanovo
           sformulovať cieľ testovaní po skončení jednotlivých stupňov vzdelávania,
    3.1.13 vykonávanie externého dozoru pri externom testovaní žiakov základnej školy,
    3.1.14 prijímanie žiakov do gymnázií s 8-ročnou dĺžkou štúdia,
    3.1.15 systém schvaľovania štátnych vzdelávacích programov,
    3.1.16 súčasti štátnych vzdelávacích programov pre jednotlivé druhy škôl (vrátane
           zapracovania normatívov priestorovej, materiálnej a prístrojovej vybavenosti),
    3.1.17 povinné súčasti školských vzdelávacích programov pre jednotlivé druhy škôl,
    3.1.18 podmienky na možnosť uplatňovať aj alternatívne vzdelávacie programy
           schválené ministerstvom,
    3.1.19 definíciu podmienok a postupu schvaľovania medzinárodných programov
           vzdelávania,
    3.1.20 časť zákona, ktorá rieši pedagogickú a ďalšiu dokumentáciu (vrátane vypustenia
           procesu schvaľovania, učebných osnov a učebných plánov pre neštátne školy),
    3.1.21 časť zákona, ktorá rieši problematiku učebníc, učebných textov a pracovných
           zošitov,
    3.1.22 podmienky prípravy a realizácie experimentálneho overovania inovácií
           vo výchove a vzdelávaní ako aj implementácie záverov úspešného ukončenia
           overovania inovácií vo výchove a vzdelávaní do školskej praxe,
    3.1.23 možnosť realizovať kurzy na získanie nižšieho stredného vzdelania
           (na dokončenie základnej školy) stredným školám,
    3.1.24 povinnú účasť zamestnávateľov na ukončovaní štúdia v strednej odbornej škole,
                                          24
3.1.25 umožnenie pre zástupcov stavovských alebo profesijných organizácií aby boli
           stálymi členmi skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku, ak ich stavovská
           alebo profesijná organizácia deleguje,
    3.1.26 zrovnoprávnenie postavenia strediska praktického vyučovania a strediska
           odbornej praxe ustanovením jedného druhu školského zariadenia,
    3.1.27 pre školu ako právnickú osobu jej formu hospodárenia podľa právnej formy
           zriaďovateľa,
    3.1.28 podmienky prijímania žiakov na stredné školy,
    3.1.29 podmienky a pravidlá štúdia jednotlivých predmetov,
    3.1.30 prijímanie absolventov A variantu špeciálnej základnej školy do učebných
           odborov stredných odborných škôl poskytujúcich nižšie stredné odborné
           vzdelanie na základe úspešného vykonania prijímacích skúšok,
    3.1.31 podmienky ukončovania štúdia na stredných školách (zrušiť náhrady, upraviť
           externú časť, písomnú a ústnu formu internej časti maturitnej skúšky),
    3.1.32 kompetencie KŠÚ, NÚCEM a ŠŠI vo vzťahu k externým testovaniam
           (nepovolenie vykonať skúšku, možnosť nezaslať výsledky škole, ak sa zistí
           porušenie zákona pri prihlasovaní žiakov a pod.),
    3.1.33 podmienky, za ktorých bude môcť riaditeľ školy prekročiť najvyšší počet detí
           a žiakov v triede a pri delení žiakov na skupiny pri vyučovaní jednotlivých
           predmetov,
    3.1.34 vytváranie pracovných miest odborných zamestnancov (školského špeciálneho
           pedagóga, školského psychológa) v základných školách, ktoré vzdelávajú viac
           ako 30 žiakov so zdravotným znevýhodnením v školskej integrácii (individuálne
           začlenených),
    3.1.35 dikciu ustanovenia o Kurikulárnej rade (postavenie, kompetencie, členstvo,
           zloženie a pod.),
    3.1.36 tvorbu Národného programu výchovy a vzdelávania a jeho pravidelnej
           aktualizácie,
    3.1.37 počet druhov školských zariadení, ktoré sa venujú voľnému času detí do jedného
           druhu školského zariadenia,
    3.1.38 používanie kamerových systémov v školách,
    3.1.39 ponímanie zariadení školského stravovania (s dôrazom aj na realizáciu
           celospoločenských programov ozdravovania výživy); modelu školského
           výživového programu ako základného piliera kvalitatívnej existencie zariadení
           školského stravovania s účinnosťou pre všetky zariadenia školského stravovania
           bez rozdielu zriaďovateľa,
    3.1.40 problematiku slovného hodnotenia žiakov v základnej škole a v špeciálnej
           základnej škole,
    3.1.41 konkrétnosti súvisiace s odmeňovaním externých pedagógov a zástupcov
           stavovských alebo profesijných organizácií, ktorí sa zúčastňujú na maturitných
           a záverečných skúškach,
    3.1.42 termíny maturitných skúšok, za ktoré sa poskytuje odmeňovanie pedagógov“
           (vypadli opravné termíny okrem septembra).


3.2 Novelizáciou zákona č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave
    a o zmene a doplnení niektorých zákonov upraviť
    3.2.1 zvýšenie vykonateľnosti práv a povinností všetkých subjektov koordinácie
          odborného vzdelávania a prípravy,

                                          25
3.2.2 systém prognózovania potrieb trhu práce vo vzťahu k odbornému vzdelávaniu
          a príprave na výkon povolaní a odborných činností,
    3.2.3 štruktúru poradných orgánov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, jeho
          zjednodušením,
    3.2.4 existenciu Fondu rozvoja odborného vzdelávania a prípravy,
    3.2.5 podporný mechanizmus na vykonávanie praktického vyučovania žiaka strednej
          odbornej školy u inej fyzickej alebo právnickej osoby formou odplaty za službu.


3.3 Novelizáciou zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej
    samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
    predpisov upraviť
    3.3.1 pre obce zriaďovanie tried, ak sa v obci nachádza 15 – 20 detí predškolského
          veku alebo žiakov mladšieho školského veku (patriacich na 1. stupeň základnej
          školy) s požiadavkou na zabezpečenie výchovy a vzdelávania v požadovanom
          jazyku,
    3.3.2 pre obce, aby pri určovaní školských obvodov boli povinné prihliadať
          na celkové etnické a sociálne zloženie obyvateľstva tak, aby jednotlivé školské
          obvody zohľadňovali okrem polohy školy aj požiadavku rovnomerného
          zastúpenia jednotlivých sociálnych a etnických skupín obyvateľov
          a nekopírovali prípadnú existujúcu priestorovú segregáciu, príp. rigorózne určiť
          školské obvody, aby ich nebolo možné svojvoľne meniť,
    3.3.3 kompetencie školských úradov a krajských školských úradov na základe
          výsledkov Analýzy činnosti a efektívnosti verejnej správy,
    3.3.4 kompetencie Štátnej školskej inšpekcie s dôrazom na zmenu koncepcie
          inšpekčnej činnosti, spôsobu vykonávania inšpekčnej činnosti a obsadzovania
          miest školských inšpektorov; menovanie hlavného školského inšpektora,
          s možnosťou prechodu kompetencií Štátnej školskej inšpekcie na ministerstvo
          a KŠÚ,
    3.3.5 mechanizmus zaraďovania a vyraďovania škôl do a zo siete škôl a školských
          zariadení, vrátane alokovaných pracovísk, detašovaných tried a pobočiek škôl
          a školských zariadení,
    3.3.6 činnosť zariadení školského stravovania na základe školského výživového
          programu a odbornej spôsobilosti na výkon danej činnosti a účinného
          kontrolného systému, podporovať také podmienky stravovania, aby bolo
          dostupné pre všetky skupiny detí a žiakov,
    3.3.7 spôsob použitia a financovania voľno časových poukazov v školských
          zariadeniach pre voľný čas detí.


3.4 Novelizáciou zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl,
    stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov upraviť
    3.4.1 účel použitia príspevku na výchovu a vzdelávanie detí v materskej škole,
    3.4.2 financovanie tak, aby zohľadňovalo aj náklady na odborných zamestnancov
          školy,
    3.4.3 financovanie nákladov na vykonávanie externého dozoru externom testovaní
          žiakov základných škôl,
    3.4.4 tzv. učebnicový normatív, alebo príspevok na učebnice,

                                           26
3.4.5 podporu výkonu praktického vyučovania žiakov stredných odborných škôl
           u iných fyzických alebo právnických osôb,
    3.4.6 podporu vzniku a rozvoja centier odborného vzdelávania a prípravy,
    3.4.7 spôsob financovania debarierizácie materských, základných a stredných škôl,
           ktoré vzdelávajú aj deti a žiakov s príslušným zdravotným postihnutím,
    3.4.8 rovnaké pravidlá financovania škôl bez ohľadu na zriaďovateľov,
    3.4.9 financovanie aj so zohľadnením kvality výchovy a vzdelávania v školách,
    3.4.10 financovanie na vytváranie zdrojových centier a úsekov raného poradenstva
           v centrách špeciálno-pedagogického poradenstva prostredníctvom rozvojových
           projektov.


3.5 Návrh na úpravu iných všeobecne záväzných právnych predpisov
    3.5.1 V zákone č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných
          zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov nanovo ustanoviť
          kompetencie a zloženie Akreditačnej rady pre kontinuálne vzdelávanie a proces
          akreditácie vzdelávacích programov kontinuálneho vzdelávania.
    3.5.2 Ustanoviť oblasti a indikátory kvality prostredníctvom novely vyhlášky MŠ SR
          č. 9/2006 Z. z. o štruktúre a obsahu správ o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej
          výsledkoch a podmienkach škôl a školských zariadení.
    3.5.3 Zjednodušiť štruktúru odborov vzdelávania novelizáciou vyhlášky MŠ SR
          č. 282/2009 Z. z. o stredných školách.
    3.5.4 Iniciovať v zákone č. 365/2004 Z. z. antidiskriminačný zákon zadefinovanie
          pojmu segregácia.
    3.5.5 Iniciovať v zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení prehodnotenie
          povinnosti zamestnávateľa odvádzať zdravotné odvody za žiaka, ktorý počas
          praktického vyučovania dostáva odmenu za produktívnu prácu.
    3.5.6 V nariadení vlády SR č. 630/2008 Z. z. prehodnotiť a znížiť počet normatívov
          pre SOŠ z dôvodu toho, že medzi niektorými kategóriami sú malé finančné
          rozdiely a v niektorých kategóriách SOŠ je zaradených málo žiakov.
    3.5.7 Vo vyhláške č. 306/2009 Z. z. o ŠKD, ŠSZČ, CVČ, ŠH a SOP (oddeliť
          záujmovo - vzdelávacie zariadenia od zariadení, ktoré zabezpečujú praktické
          vyučovanie; stanoviť minimálny počet hodín, ktoré musí poskytnúť zariadenie
          dieťaťu; špecifikovať spôsob, ako sa deti prihlasujú do školského zariadenia
          (čo musí predložiť rodič pri zápise, čo musí obsahovať rozhodnutie o prijatí,
          dokedy ho riaditeľ musí vydať atď.); stanoviť vek detí, ktoré môžu navštevovať
          ŠKD, CVČ a ŠSZČ).




                                          27
Koncepcia výchovy a vzdelavania
Koncepcia výchovy a vzdelavania
Koncepcia výchovy a vzdelavania
Koncepcia výchovy a vzdelavania
Koncepcia výchovy a vzdelavania

Weitere ähnliche Inhalte

Ähnlich wie Koncepcia výchovy a vzdelavania

Zuzana Zimenová a Marcela Havrilová | Štart k novej kvalite vzdelávania. Roz...
Zuzana Zimenová a Marcela Havrilová | Štart k novej kvalite vzdelávania.  Roz...Zuzana Zimenová a Marcela Havrilová | Štart k novej kvalite vzdelávania.  Roz...
Zuzana Zimenová a Marcela Havrilová | Štart k novej kvalite vzdelávania. Roz...noveskolstvo.sk
 
Tézy k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania - vysoké školstvo (2016)
Tézy k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania - vysoké školstvo (2016)Tézy k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania - vysoké školstvo (2016)
Tézy k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania - vysoké školstvo (2016)noveskolstvo.sk
 
Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach Materske...
Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach Materske...Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach Materske...
Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach Materske...PROMOSPRAVY.sk
 
Hodnotenie vysokých škôl a ich fakúlt 2005
Hodnotenie vysokých škôl a ich fakúlt 2005Hodnotenie vysokých škôl a ich fakúlt 2005
Hodnotenie vysokých škôl a ich fakúlt 2005arraweb
 
Učiace sa Slovensko (marec 2017)
Učiace sa Slovensko (marec 2017)Učiace sa Slovensko (marec 2017)
Učiace sa Slovensko (marec 2017)noveskolstvo.sk
 
Skolsky-vzdelavaci-program
Skolsky-vzdelavaci-programSkolsky-vzdelavaci-program
Skolsky-vzdelavaci-programMiroslav Gendes
 
Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach Materske...
Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach Materske...Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach Materske...
Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach Materske...PROMOSPRAVY.sk
 
Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach Materske...
Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach Materske...Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach Materske...
Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach Materske...PROMOSPRAVY.sk
 
Stratégia reformy školstva (2007)
Stratégia reformy školstva (2007)Stratégia reformy školstva (2007)
Stratégia reformy školstva (2007)noveskolstvo.sk
 
Zuzana Ťapáková: RTVS - rodina, tradícia, vzdelanie, spoľahlivosť
Zuzana Ťapáková: RTVS - rodina, tradícia, vzdelanie, spoľahlivosťZuzana Ťapáková: RTVS - rodina, tradícia, vzdelanie, spoľahlivosť
Zuzana Ťapáková: RTVS - rodina, tradícia, vzdelanie, spoľahlivosťMiroslava Kernová
 
Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach Materske...
Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach Materske...Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach Materske...
Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach Materske...PROMOSPRAVY.sk
 
Zuzana Zimenová | Školský systém na Slovensku a inkluzívne vzdelávanie
Zuzana Zimenová | Školský systém na Slovensku a inkluzívne vzdelávanieZuzana Zimenová | Školský systém na Slovensku a inkluzívne vzdelávanie
Zuzana Zimenová | Školský systém na Slovensku a inkluzívne vzdelávanienoveskolstvo.sk
 
Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach Materske...
Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach Materske...Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach Materske...
Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach Materske...PROMOSPRAVY.sk
 
Hodnotenie vysokých škôl a ich fakúlt 2006
Hodnotenie vysokých škôl a ich fakúlt 2006Hodnotenie vysokých škôl a ich fakúlt 2006
Hodnotenie vysokých škôl a ich fakúlt 2006arraweb
 
Reforma školstva v spoločenskom kontexte (2008)
Reforma školstva v spoločenskom kontexte (2008)Reforma školstva v spoločenskom kontexte (2008)
Reforma školstva v spoločenskom kontexte (2008)noveskolstvo.sk
 
12 riešení pre kvalitnejšie vysoké školy
12 riešení pre kvalitnejšie vysoké školy12 riešení pre kvalitnejšie vysoké školy
12 riešení pre kvalitnejšie vysoké školyNové idey pre Slovensko
 
Rozvojové vzdelávanie: Témy a Metódy IV
Rozvojové vzdelávanie: Témy a Metódy IV Rozvojové vzdelávanie: Témy a Metódy IV
Rozvojové vzdelávanie: Témy a Metódy IV Pontis Foundation
 
Vízia výchovy a vzdelávania orientovaná na deti | Pozičný dokument k okrúhlem...
Vízia výchovy a vzdelávania orientovaná na deti | Pozičný dokument k okrúhlem...Vízia výchovy a vzdelávania orientovaná na deti | Pozičný dokument k okrúhlem...
Vízia výchovy a vzdelávania orientovaná na deti | Pozičný dokument k okrúhlem...noveskolstvo.sk
 

Ähnlich wie Koncepcia výchovy a vzdelavania (20)

Štart k novej kvalite vzdelávania. Rozmanitosť vzdelávacích ciest v regionáln...
Štart k novej kvalite vzdelávania. Rozmanitosť vzdelávacích ciest v regionáln...Štart k novej kvalite vzdelávania. Rozmanitosť vzdelávacích ciest v regionáln...
Štart k novej kvalite vzdelávania. Rozmanitosť vzdelávacích ciest v regionáln...
 
Zuzana Zimenová a Marcela Havrilová | Štart k novej kvalite vzdelávania. Roz...
Zuzana Zimenová a Marcela Havrilová | Štart k novej kvalite vzdelávania.  Roz...Zuzana Zimenová a Marcela Havrilová | Štart k novej kvalite vzdelávania.  Roz...
Zuzana Zimenová a Marcela Havrilová | Štart k novej kvalite vzdelávania. Roz...
 
Tézy k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania - vysoké školstvo (2016)
Tézy k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania - vysoké školstvo (2016)Tézy k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania - vysoké školstvo (2016)
Tézy k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania - vysoké školstvo (2016)
 
Racionalizacia
RacionalizaciaRacionalizacia
Racionalizacia
 
Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach Materske...
Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach Materske...Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach Materske...
Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach Materske...
 
Hodnotenie vysokých škôl a ich fakúlt 2005
Hodnotenie vysokých škôl a ich fakúlt 2005Hodnotenie vysokých škôl a ich fakúlt 2005
Hodnotenie vysokých škôl a ich fakúlt 2005
 
Učiace sa Slovensko (marec 2017)
Učiace sa Slovensko (marec 2017)Učiace sa Slovensko (marec 2017)
Učiace sa Slovensko (marec 2017)
 
Skolsky-vzdelavaci-program
Skolsky-vzdelavaci-programSkolsky-vzdelavaci-program
Skolsky-vzdelavaci-program
 
Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach Materske...
Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach Materske...Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach Materske...
Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach Materske...
 
Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach Materske...
Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach Materske...Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach Materske...
Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach Materske...
 
Stratégia reformy školstva (2007)
Stratégia reformy školstva (2007)Stratégia reformy školstva (2007)
Stratégia reformy školstva (2007)
 
Zuzana Ťapáková: RTVS - rodina, tradícia, vzdelanie, spoľahlivosť
Zuzana Ťapáková: RTVS - rodina, tradícia, vzdelanie, spoľahlivosťZuzana Ťapáková: RTVS - rodina, tradícia, vzdelanie, spoľahlivosť
Zuzana Ťapáková: RTVS - rodina, tradícia, vzdelanie, spoľahlivosť
 
Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach Materske...
Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach Materske...Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach Materske...
Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach Materske...
 
Zuzana Zimenová | Školský systém na Slovensku a inkluzívne vzdelávanie
Zuzana Zimenová | Školský systém na Slovensku a inkluzívne vzdelávanieZuzana Zimenová | Školský systém na Slovensku a inkluzívne vzdelávanie
Zuzana Zimenová | Školský systém na Slovensku a inkluzívne vzdelávanie
 
Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach Materske...
Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach Materske...Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach Materske...
Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach Materske...
 
Hodnotenie vysokých škôl a ich fakúlt 2006
Hodnotenie vysokých škôl a ich fakúlt 2006Hodnotenie vysokých škôl a ich fakúlt 2006
Hodnotenie vysokých škôl a ich fakúlt 2006
 
Reforma školstva v spoločenskom kontexte (2008)
Reforma školstva v spoločenskom kontexte (2008)Reforma školstva v spoločenskom kontexte (2008)
Reforma školstva v spoločenskom kontexte (2008)
 
12 riešení pre kvalitnejšie vysoké školy
12 riešení pre kvalitnejšie vysoké školy12 riešení pre kvalitnejšie vysoké školy
12 riešení pre kvalitnejšie vysoké školy
 
Rozvojové vzdelávanie: Témy a Metódy IV
Rozvojové vzdelávanie: Témy a Metódy IV Rozvojové vzdelávanie: Témy a Metódy IV
Rozvojové vzdelávanie: Témy a Metódy IV
 
Vízia výchovy a vzdelávania orientovaná na deti | Pozičný dokument k okrúhlem...
Vízia výchovy a vzdelávania orientovaná na deti | Pozičný dokument k okrúhlem...Vízia výchovy a vzdelávania orientovaná na deti | Pozičný dokument k okrúhlem...
Vízia výchovy a vzdelávania orientovaná na deti | Pozičný dokument k okrúhlem...
 

Mehr von Miroslav Sopko

Mehr von Miroslav Sopko (15)

ABC ovládania digitálnych technológií
ABC ovládania digitálnych technológiíABC ovládania digitálnych technológií
ABC ovládania digitálnych technológií
 
Dni obce Zalužice
Dni obce ZalužiceDni obce Zalužice
Dni obce Zalužice
 
Drogy - práca žiaka
Drogy - práca žiakaDrogy - práca žiaka
Drogy - práca žiaka
 
VSE-oznam
VSE-oznamVSE-oznam
VSE-oznam
 
Rozpočet Zalužice 2012
Rozpočet Zalužice 2012Rozpočet Zalužice 2012
Rozpočet Zalužice 2012
 
Zalužice,zš 2
Zalužice,zš 2Zalužice,zš 2
Zalužice,zš 2
 
Zalužice,zš 1
Zalužice,zš 1Zalužice,zš 1
Zalužice,zš 1
 
Zalužice,rim.kostol 1
Zalužice,rim.kostol 1Zalužice,rim.kostol 1
Zalužice,rim.kostol 1
 
Zalužice,križovatka 2
Zalužice,križovatka 2Zalužice,križovatka 2
Zalužice,križovatka 2
 
Zalužice,križovatka 1
Zalužice,križovatka 1Zalužice,križovatka 1
Zalužice,križovatka 1
 
Zalužice,kd 2
Zalužice,kd 2Zalužice,kd 2
Zalužice,kd 2
 
Zalužice,kd 1
Zalužice,kd 1Zalužice,kd 1
Zalužice,kd 1
 
Násobenie
NásobenieNásobenie
Násobenie
 
Infoseminare k ris_prezentacia_august_2011
Infoseminare k ris_prezentacia_august_2011Infoseminare k ris_prezentacia_august_2011
Infoseminare k ris_prezentacia_august_2011
 
Webové sídlo komoraucitelov.org
Webové sídlo komoraucitelov.orgWebové sídlo komoraucitelov.org
Webové sídlo komoraucitelov.org
 

Koncepcia výchovy a vzdelavania

  • 1. NÁVRH Koncepcia výchovy a vzdelávania v materských školách, v základných školách a v stredných školách
  • 2. Obsah 1. Východiská koncepcie .................................................................................................. 1 1.1 Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2010 – 2014.................... 1 1.2 Medzinárodný kontext .................................................................................................... 2 1.3 Štatistické ukazovatele materských škôl, základných škôl a stredných škôl, prognóza vývoja do roku 2025 ....................................................................................... 3 1.4 Súčasný právny stav vo vzťahu k materským školám, základným školám a stredným školám .......................................................................................................... 3 2. Koncepčné zámery ministerstva v oblasti materských škôl, základných škôl a stredných škôl ............................................................................................................ 5 2.1 Efektívny a na etických zásadách postavený systém regionálneho školstva ................. 5 2.1.1 Zaviesť systém udržateľného financovania regionálneho školstva ................................ 5 2.1.2 Odstrániť zbytočnú byrokraciu v školách a voči školám ............................................... 7 2.1.3 Zvýšiť bezpečnosť v školách .......................................................................................... 8 2.1.4 Systematicky prijímať opatrenia na znižovanie informačnej nerovnosti v regionálnom školstve; zlepšiť podmienky v prístupe k informáciám ......................... 8 2.1.5 Zabezpečiť trvalú transparentnosť všetkých procesov, s osobitným dôrazom na financovanie a hodnotenie; zabezpečiť rovnaké podmienky subjektom regionálneho školstva bez ohľadu na zriaďovateľa ........................................................ 9 2.2 Kvalitná výchova a vzdelávanie ................................................................................... 10 2.2.1 Uskutočniť zmeny v systéme a obsahu vzdelávania .................................................... 10 2.2.2 Zabezpečenie monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania ................ 12 2.2.3 Zabezpečenie spoločenského a ekonomického postavenia učiteľov, ktoré zodpovedá významu ich práce...................................................................................... 13 2.2.4 Zlepšenie podmienok v prístupe k informáciám .......................................................... 15 2.2.5 Upravenie systému predškolskej výchovy a vzdelávania ............................................ 16 2.3 Regionálne školstvo dostupné pre všetkých ................................................................. 16 2.3.1 Zabezpečiť prístup ku kvalitnej výchove a vzdelávaniu pre marginalizované skupiny ......................................................................................................................... 16 2.3.2 Podporovať vytváranie kapacít tam, kde sa prejavuje ich nedostatok ......................... 19 2.4 Regionálne školstvo poskytujúce deťom a žiakom základ zdravého životného štýlu .............................................................................................................................. 21 2.4.1 Posilniť výchovu detí a žiakov k zdravému životnému štýlu ....................................... 21 2.4.2 Skvalitniť školské stravovanie ..................................................................................... 21
  • 3. 2.5 Školy zapojené do medzinárodnej spolupráce ............................................................. 22 2.5.1 Účasť škôl a ich žiakov a učiteľov na medzinárodných súťažiach a podujatiach ........ 22 2.5.2 Zapojenie škôl do medzinárodných projektov ............................................................. 22 3. Návrhy opatrení legislatívneho charakteru ............................................................. 24 3.1 Novelizáciou zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upraviť ....... 24 3.2 Novelizáciou zákona č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov upraviť ...................................................... 25 3.3 Novelizáciou zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upraviť ......................................................................................................... 26 3.4 Novelizáciou zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov upraviť ............................... 26 3.5 Návrh na úpravu iných všeobecne záväzných právnych predpisov ............................. 27 4. Návrhy opatrení nelegislatívneho charakteru ......................................................... 28 Záver ...................................................................................................................................... 31
  • 4. NÁVRH Koncepcia výchovy a vzdelávania v materských školách, v základných školách a v stredných školách Úvod V Programovom vyhlásení vlády na roky 2010 až 2014 sa kladie zvýšený dôraz na podporu vzdelania, vedy a výskumu, „najmä z hľadiska zlepšenia upadajúcej kvality v tejto oblasti (vláda Slovenskej republiky považuje túto oblasť za kľúčovú z hľadiska udržateľnosti rastu ekonomiky a zamestnanosti v budúcnosti)“. V záujme naplnenia tohto zámeru v časti 3.4. Programového vyhlásenia vláda SR stanovila veľké množstvo úloh aj v oblasti regionálneho školstva. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) považuje túto časť Programového vyhlásenia vlády na roky 2010 až 2014 za svoju prioritu a Koncepciou výchovy a vzdelávania v materských školách, v základných školách a v stredných školách (ďalej len „koncepcia“) navrhuje spôsob, rozsah a obsah plnenia jednotlivých úloh. 1. Východiská koncepcie 1.1 Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2010 – 2014 Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky pre oblasť materských škôl, základných škôl a stredných škôl stanovilo konkrétne tézy. Mnohé sú spoločné pre všetky subjekty regionálneho školstva. Ministerstvo rozpracovalo úlohy vyplývajúce z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a pre regionálne školstvo stanovilo strategický cieľ: „vyriešiť momentálne problémy a nasmerovať celý školský systém k efektívnemu a na etických princípoch postavenému fungujúcemu regionálnemu školstvu zabezpečujúcemu kvalitnú výchovu a vzdelávanie, dostupnému pre všetky vrstvy spoločnosti, poskytujúcemu základ zdravého životného štýlu a postavenie učiteľom zodpovedajúce mimoriadnemu významu ich práce.“ Strategický cieľ sa premietol do piatich koncepčných zámerov:  Efektívny a na etických zásadách postavený systém regionálneho školstva  Kvalitná výchova a vzdelávanie  Regionálne školstvo dostupné pre všetkých  Regionálne školstvo poskytujúce deťom a žiakom základ zdravého životného štýlu  Školy zapojené do medzinárodnej spolupráce. Pri vypracúvaní koncepcie sa rešpektovalo aj Oznámenie Komisie EURÓPA 2020 Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu; Národný program reforiem 2011 – 2014, Návrh materiálu – zrevidovaný Národný akčný plán Dekády začleňovania rómskej populácie 2005 – 2015, Návrh materiálu – Analýza činností Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR ako aj Návrh materiálu – Analýza činnosti a efektívnosti verejnej správy. Dôležitými východiskovými materiálmi pri tvorbe koncepcie sú aj aktuálne platné koncepcie pre rezort školstva schválené vládou SR presahujúce volebné obdobie jednej vlády: a) Národný program výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 – 20 rokov MILÉNIUM (UV č. 1193/2001) platný do roku 2015 b) Koncepcia špeciálnopedagogického poradenstva (UV č. 282/2007) platná do roku 2015
  • 5. c) Koncepcia pedagogicko-psychologického poradenského systému a jeho implementácie do praxe (UV č. 283/2007) platná do roku 2015 d) Koncepcia dvojúrovňového modelu vzdelávacích programov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy v Slovenskej republike (UV č. 489/2007) platná do roku 2013. e) Koncepcia vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách (UV č. 767/2007) platná do roku 2016. f) Koncepcia výchovy a vzdelávania národnostných menšín (UV č. 100/2007) platná do roku 2013 g) Koncepcia výchovy a vzdelávania rómskych detí a žiakov vrátane rozvoja stredoškolského a vysokoškolského vzdelávania (UV č. 206/2008) platná do roku 2013. 1.2 Medzinárodný kontext Pri vypracúvaní koncepcie sa rešpektujú nielen národné strategické dokumenty, ale aj strategické dokumenty v oblasti vzdelávania, ktoré boli prijaté Európskou komisiou a v ktorých sa odporúča členským krajinám, aby zdokonalili svoje vzdelávacie systémy s cieľom dosiahnuť čo najlepšie stanovené nové výzvy a ciele Európskej únie. Vzdelávacia politika Európskej únie nesmeruje k vytvoreniu jednotného, unifikovaného vzdelávacieho systému, ale rešpektujú sa kultúrne a vzdelávacie tradície vo všetkých štátoch Európskej únie. Cieľom zmien je skvalitniť vzdelávacie systémy tak, aby sa budovala Európa znalostí (Europe of Knowledge), ktorá by zabezpečila vysokú kvalitu vzdelania a vysokú úroveň zamestnanosti. EK SEC (2001) 526 v apríli 2011 vydala správu Progress towards the common European objectives in education and training 2010/2011. Takéto správy pravidelne monitorujú a vyhodnocujú najdôležitejšie indikátory vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré sú sledované v Európskej únii. Aktuálna správa sa zameriava na hodnotenie referenčných kritérií, ktoré boli prijaté ministrami školstva členských štátov Európskej únie roku 2001 a aktualizované v roku 2009. Tieto analýzy odrážajú hlavné strategické ciele Európskej únie oblasti vzdelávania a odbornej prípravy do roku 2020. Ministri pre vzdelávanie Európskej únie sa dohodli na piatich cieľoch výkonnosti vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré by sa mali dosiahnuť do roku 2020 (zdroj: IP/11/488, Brussels, 19. apríl 2011): 1. podiel osôb s neukončeným vzdelaním a nedokončenou odbornou prípravou (predčasným odchodom zo vzdelávania) by nemal presiahnuť 10 % (súčasný podiel je 14,4 %, čo by malo byť menej o 1,7 milióna osôb s predčasne ukončenou školskou dochádzkou), 2. aspoň 95 % detí vo veku medzi 4. rokom a začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky by sa malo zúčastniť predškolského vzdelávania (súčasný stav je 92,3 % detí, na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné o 250 000 detí viac v predškolskom vzdelávaní), 3. podiel osôb vo veku 30 – 34-ročných s ukončeným vysokoškolským vzdelaním by mal byť prinajmenšom 40 % (teraz je podiel 32,3 %, čo znamená dosiahnuť o 2,6 milióna viac absolventov), 4. podiel 15-ročných detí, ktoré majú nedostatočné schopnosti v oblasti porozumenia v čítaní, matematike a v prírodných vedách by nemal dosiahnuť viac ako 15 % (v súčasnosti je to asi 20 %, v každej z týchto oblastí, čo znamená o 250 00 detí s takýmito problémami menej), 5. v priemere aspoň 15 % dospelých vo veku 25 – 64-ročných by sa malo zúčastniť celoživotného vzdelávania (teraz je podiel 9,3 %, čo znamená, že na dosiahnutie tohto cieľa by malo o 15 miliónov viac dospelých participovať na celoživotnom vzdelávaní). 2
  • 6. Niektoré vybrané medzinárodné komparácie materských škôl, základných škôl, stredných škôl sa nachádzajú v Prílohe č. 1. 1.3 Štatistické ukazovatele materských škôl, základných škôl a stredných škôl, prognóza vývoja do roku 2025 Prílohy č. 2 až 18 obsahujú prehľad vývoja ukazovateľov od roku 2000 po súčasnosť. Podklady sú štruktúrované podľa druhu škôl a vecného zamerania. Spracované sú formou tabuliek, grafov a stručných komentárov. Zdrojmi údajov na spracovanie Príloh č. 2 až 18 sú:  Štatistická ročenka školstva SR. Bratislava : ÚIPŠ, 1990 až 2010  Databázy a údajové zdroje Oddelenia štatistiky a služieb ÚIPŠ  Herich, J.: Kvantitatívna prognóza vývoja ukazovateľov materských a základných škôl. Bratislava: ÚIPŠ, 2008  Herich, J.: Kvantitatívna prognóza vývoja ukazovateľov stredných škôl. Bratislava: ÚIPŠ, 2009  Herich, J.: Uplatnenie absolventov stredných škôl v praxi. Bratislava: ÚIPŠ, 2010  Slovíková M. Herich J.: Trendová analýza vývoja záškoláctva v ZŠ a SŠ. Bratislava: ÚIPŠ, 2011. Podklady obsahujú vývoj počtu detí a žiakov v jednotlivých druhoch škôl a školských zariadení, vývoj počtu jednotlivých druhov škôl vrátane škôl pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ďalej len „špeciálnych škôl“), počtu tried v nich vrátane vývoja priemerného počtu detí a žiakov v triedach, vývoj počtu neospravedlnených hodín žiakov, vekové zloženie pedagogických a odborných zamestnancov a vývoj priemernej mzdy pedagogických a odborných zamestnancov jednotlivých druhov škôl a školských zariadení a jej porovnanie so mzdou v národnom hospodárstve. Podklady o materských školách obsahujú aj vývoj zaškolenosti detí v materských školách a podklady o základných školách, vývoj počtu neplnoorganizovaných základných škôl, zmennosť vyučovania, vývoj počtu špeciálnych tried v základných školách a vývoj počtu detí, ktoré mali odložený začiatok plnenia povinnej školskej dochádzky. Podklady o stredných školách obsahujú demografický vývoj populačných ročníkov stredných škôl vrátane prognózy vývoja do roku 2024 ako aj vývoj nezamestnanosti absolventov stredných škôl. 1.4 Súčasný právny stav vo vzťahu k materským školám, základným školám a stredným školám Komplexným zákonom o výchove a vzdelávaní je zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“). Pôsobnosť, organizáciu a úlohy orgánov štátnej správy v školstve, obcí, samosprávnych krajov a orgánov školskej samosprávy a ich pôsobnosť v oblasti výkonu štátnej správy v školstve a školskej samosprávy, v oblasti tvorby siete škôl, školských zariadení, zaraďovania, vyraďovania a zmien v sieti a v oblasti zriaďovania a zrušovania škôl 3
  • 7. a školských zariadení upravuje zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o odbornom vzdelávaní a príprave“), účinný od 1. septembra 2009, je právnou úpravou komplexne riešiacou problematiku odborného vzdelávania a prípravy v stredných školách a v školských zariadeniach. Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovuje práva a povinnosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca; predpoklady na výkon pedagogickej činnosti a na výkon odbornej činnosti, profesijný rozvoj, kariérové stupne, kariérové pozície, atestácie pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca, kvalifikačné predpoklady pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca, pedagogickú činnosť pedagogického zamestnanca vrátane priamej výchovno-vzdelávacej činnosti a jej rozsahu; odborné činnosti odborného zamestnanca, rozsah, zameranie, organizáciu a ukončovanie jednotlivých druhov kontinuálneho vzdelávania pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca, akreditáciu programov kontinuálneho vzdelávania, činnosť a postavenie Akreditačnej rady Ministerstva školstva Slovenskej republiky pre kontinuálne vzdelávanie pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca; výkon činnosti poskytovateľov kontinuálneho vzdelávania; získavanie kreditov za absolvované druhy kontinuálneho vzdelávania, sebavzdelávanie a tvorivé aktivity pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca a evidovanie kreditov, hodnotenie pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca, starostlivosť o pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca a ich ochranu. Financovanie škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, financovanie materských škôl pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a školských zariadení zriadených krajskými školskými úradmi, ktoré sú zaradené do siete škôl a školských zariadení, financovanie nenormatívnych výdavkov (dopravné žiakov základných škôl (vrátane špeciálnych) v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a cirkví, asistenti učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, mimoriadne výsledky žiakov, havarijné situácie, rozvojové projekty), financovanie príspevku na výchovu a vzdelávanie detí, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky v materských školách, ktoré sú zaradené do siete škôl a školských zariadení, príspevok na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a financovanie príspevku na záujmové vzdelávanie pre žiakov škôl, ktoré sú zaradené do siete škôl a školských zariadení ustanovuje zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov. Podrobnosti o súčasnom právnom stave vo vzťahu k materským školám, základným školám a stredným školám sú v Prílohe č. 19. 4
  • 8. 2. Koncepčné zámery ministerstva v oblasti materských škôl, základných škôl a stredných škôl Koncepčné zámery uvedené v časti 1.1 sú v podmienkach ministerstva rozpracované na konkrétne úlohy (každá je ešte podrobnejšie rozpracovaná v snahe identifikovať a následne plniť opatrenia legislatívneho aj nelegislatívneho charakteru súvisiace s konkrétnou úlohou),1 ktorých plnenie a splnenie si vyžaduje úzku spoluprácu všetkých zainteresovaných subjektov. Koncepčné zámery sú v koncepcii rozpracované tak, aby podporili:  Zavedenie systému udržateľného financovania regionálneho školstva  Odstránenie zbytočnej byrokracie v školách a voči školám  Zvýšenie bezpečnosti detí v školách  Systematické prijímanie opatrení na znižovanie informačnej nerovnosti v regionálnom školstve  Zabezpečenie trvalej transparentnosti všetkých procesov, s osobitným dôrazom na financovanie a hodnotenie  Zabezpečenie rovnakých podmienok subjektom regionálneho školstva bez ohľadu na zriaďovateľa  Uskutočnenie zmien v systéme a obsahu vzdelávania  Zabezpečenie monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania  Zabezpečenie spoločenského a ekonomického postavenia učiteľom zodpovedajúceho významu ich práce  Zlepšenie podmienok v prístupe k informáciám  Upravenie systému predškolskej výchovy a vzdelávania  Zabezpečenie prístupu ku kvalitnej výchove a vzdelávaniu pre marginalizované skupiny  Vytváranie kapacít tam, kde sa prejavuje ich nedostatok  Posilnenie výchovy detí a žiakov k zdravému životnému štýlu  Skvalitnenie školského stravovania  Účasť škôl a ich žiakov a učiteľov na medzinárodných súťažiach a podujatiach.  Zapojenie škôl do medzinárodných projektov. Súčasťou koncepcie je: - identifikovanie najväčších problémov regionálneho školstva, - pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov, - zadefinovanie cieľového stavu, zmien, - navrhnutie riešení existujúcich problémov, - navrhnutie opatrení legislatívneho charakteru, - navrhnutie opatrení nelegislatívneho charakteru. 2.1 Efektívny a na etických zásadách postavený systém regionálneho školstva 2.1.1 Zaviesť systém udržateľného financovania regionálneho školstva a) identifikovanie najväčších problémov - existencia rozdielov medzi zriaďovateľmi v účele použitia finančných prostriedkov (neštátni zriaďovatelia nemôžu použiť finančné prostriedky na reklamu, kapitálové výdavky, splácanie úverov použitých na kúpu nehnuteľného majetku), - existencia rozdielov medzi zriaďovateľmi pri uplatňovaní opatrení a sankcií, 1 Zdroj: http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=6596 5
  • 9. absencia vplyvu ukazovateľa kvality výchovy a vzdelávania na výšku normatívu - v školách, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, - neefektívne, účelové vytváranie školských obvodov za účelom vyplácania dopravného okolitými obcami, - vysoká administratívna záťaž škôl spojená s vyplácaním dopravného, - neposkytovanie dopravného žiakom súkromných škôl, - nejednotné uplatňovanie mechanizmov na zmierňovanie dopadov zákona č. 597/2003 Z. z. (garantované minimum – len v školách zriaďovateľskej pôsobnosti obcí, samosprávnych krajov a KŠÚ, a dohodovacie konanie – u všetkých zriaďovateľov škôl), - viacnásobné poskytovanie finančných prostriedkov na záujmové vzdelávanie v školských strediskách záujmovej činnosti a v centrách voľného času u rôznych zriaďovateľov (ak dieťa navštevuje viacej centier voľného času zriadených obcou, obec dostane finančné prostriedky len jedenkrát; ak dieťa navštevuje súčasne centrum voľného času zriadené obcou, inou právnickou alebo fyzickou osobou alebo cirkvou, každý zriaďovateľ dostane finančné prostriedky na toto dieťa, uvedené platí aj v prípade, ak dieťa navštevuje centrum voľného času vo viacerých obciach), - financovanie záujmového vzdelávania uskutočňovaného prostredníctvom vzdelávacích poukazov aj prostredníctvom výnosu z dane fyzických osôb v centrách voľného času a školských strediskách záujmovej činnosti (duplicita, viacnásobné financovanie), - málo účelné a neefektívne financovanie nákladov na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, - nedostatočné mechanizmy optimalizácie siete škôl a školských zariadení, b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov - právna úprava umožňujúca rozdielnosť použitia finančných prostriedkov u rôznych zriaďovateľov a vyňatie škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí, vyšších územných celkov, štátom uznanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti a KŠÚ z uplatňovania sankcií vo forme krátenia normatívnych finančných prostriedkov, - právna úprava neumožňuje vyplácanie cestovného žiakom súkromných škôl, - prevaha ponuky škôl nad dopytom uchádzačov spôsobuje, že stredné školy znižujú kritériá na prijímanie žiakov, čo priamo znižuje úroveň výstupu,2 - nedostatočná kontrola vykazovania počtu detí v školských strediskách záujmovej činnosti a v centrách voľného času kontrolnými orgánmi štátnej správy v školstve a ministerstva, - nevhodne nastavený mechanizmus vyplácania dopravného (napr. žiakov základných škôl), - existencia dvoch kompenzačných mechanizmov (garantované minimum a dohodovacie konanie), - nejednotný prístup k financovaniu nákladov na žiakov so špeciálnymi výchovno- vzdelávacími potrebami (aj žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia patria do tejto kategórie, ale ich financovanie je zabezpečované prostredníctvom príspevku k normatívu a ostatné kategórie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sú financované zvýšeným normatívom), - právna úprava zaraďovania a vyraďovania škôl zo siete škôl a školských zariadení (nejednoznačné nástroje regulácie siete škôl a školských zariadení, možnosť nekontrolovateľného otvárania alokovaných pracovísk, absencia zákonnej povinnosti 2 Zdroj: Príloha č. 20 – Porovnanie výsledkov externej časti maturitnej skúšky 6
  • 10. rešpektovať regionálne stratégie odborného vzdelávania a prípravy zo strany neštátnych zriaďovateľov atď.), c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien - financovať náklady na výchovu a vzdelávanie v školách, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, rovnako bez ohľadu na zriaďovateľa, - prideľovať normatívne finančné prostriedky zriaďovateľom škôl aj podľa kvality školy (pridanej hodnoty), - poskytovať náklady na dopravné žiakov zákonným zástupcom žiakov základných škôl a špeciálnych základných škôl bez ohľadu na zriaďovateľa školy s možnosťou financovať z týchto finančných prostriedkov prevádzku školských autobusov, - znížiť administratívne zaťaženie škôl súvisiace s vyplácaním finančných prostriedkov na dopravné, napr. na žiakov z tej istej obce poskytovať finančné prostriedky v rovnakej výške, - zachovať jeden z mechanizmov na zmierňovanie dopadov zákona č. 597/2003 Z. z. pre všetkých zriaďovateľov škôl (dohodovacie konanie), - zabezpečiť trvalú transparentnosť všetkých procesov v oblasti poskytovania finančných prostriedkov zriaďovateľom škôl napríklad aj v rámci rozvojových projektov, - financovať účelne a efektívne záujmové vzdelávanie s dôrazom na transparentnosť finančných tokov a efektívnosť ich využívania (znížiť administratívne zaťaženie škôl), - zabezpečiť zvyšovanie finančných zdrojov, - revidovať a stabilizovať systém financovania, - podporovať zavedenie a používanie nástrojov na monitorovanie hospodárenia škôl, - podporovať v spolupráci so zriaďovateľmi optimalizáciu siete škôl a školských zariadení s prihliadaním na možnosť využívania školských autobusov, - zjednotiť prístup k financovaniu nákladov na všetky kategórie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, - ustanoviť fungujúci a efektívny systém zaraďovania a vyraďovania škôl s jasnými kompetenciami všetkých zainteresovaných, decentralizovať niektoré kompetencie z ministerstva na KŠÚ, - zamedziť transparentnou legislatívnou normou možnosť dvojnásobného (možno aj viacnásobného) narátavania klientov v poradenských zariadeniach. 2.1.2 Odstrániť zbytočnú byrokraciu v školách a voči školám a) identifikovanie najväčších problémov - prílišná zaťaženosť zamestnancov škôl vedením množstva pedagogickej a ďalšej dokumentácie, - duplicitné vykazovanie tých istých informácií v rôznych druhoch dokumentácie, - vyžadovanie informácií od škôl, ktorými disponujú príslušné orgány štátnej správy iného rezortu (napr. ÚPSVaR), - vedenie aj nepotrebných druhov pedagogickej a ďalšej dokumentácie (štatút, osobný spis žiaka atď.), - zaťaženosť škôl súvisiaca s evidenciou detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia pre úrady práce v súvislosti s vyplácaním dotácií z MPSVaR (učebné pomôcky, stravné), b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov - nekoordinovaná administratíva ministerstva, KŠÚ, zriaďovateľov a iných ministerstiev smerom ku školám, - duplicitná, požadovanými údajmi podobná dokumentácia vyplývajúca z viacerých právnych predpisov, 7
  • 11. - zvýšená administratíva spojená s prechodom škôl na samostatný právny subjekt, - prílišná iniciatíva niektorých škôl pri vytváraní novej, žiadnou právnou normou nepožadovanej dokumentácie, c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien - znížiť administratívnu záťaž škôl na minimálnu možnú mieru, - aktualizovať a využívať informácie o jednotlivých subjektoch regionálneho školstva v rezortnom informačnom systéme, - viesť nearchívnu dokumentáciu v digitalizovanej podobe, - zabezpečiť v spolupráci s MPSVaR, aby práce zamestnancov škôl vykonávané pre rezort práce boli vykonávané na základe pracovno-právneho vzťahu týchto zamestnancov s úradmi práce (napr. dohody o vykonaní práce – obdobne ako Ministerstvo kultúry SR kultúrne poukazy). 2.1.3 Zvýšiť bezpečnosť v školách a) identifikovanie najväčších problémov - ohrozovanie bezpečnosti detí a žiakov, pedagogického a nepedagogického personálu v školách (šikanovanie žiakov, napádanie učiteľov zo strany žiakov alebo ich zákonných zástupcov), b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov - nedostatočné vzdelávanie a praktický nácvik riešenia akútnych krízových situácií, - narušené sociálne vzťahy v triedach, podceňovanie závažnosti náznakov agresívneho správania detí a žiakov, - minimálna dostupnosť služieb a odbornej pomoci (terapeuticko-výchovná činnosť zariadení výchovného poradenstva a prevencie) v konkrétnych prípadoch psychického zlyhania pre deti, žiakov a zamestnancov škôl (prípady zvýšenej agresivity, šikanovania, vyhrážania sa fyzickými útokmi), - neefektívny systém preventívnych opatrení na zabezpečenie bezpečnosti v školách, - nezáujem vedenia školy o včasné riešenie vzniknutých problémov, - nezáujem zákonných zástupcov o včasné riešenie vzniknutých problémov, - nárast požívania alkoholu a iných drog u žiakov nižších vekových kategórií, c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien - vytvoriť bezpečné prostredie škôl pre deti, žiakov a zamestnancov, - vypracovať kvalitné nástroje na zvýšenie bezpečnosti z pohľadu fyzickej a psychickej bezpečnosti detí, žiakov a zamestnancov škôl, - vytvoriť zdravé pracovné podmienky a pracovné prostredie, - prijať účinný systém preventívnych opatrení na zabezpečenie bezpečnosti v školách, - účinný manažment situácií ohrozujúcich bezpečnosť a zdravie v školách, - experimentálne overovať a priebežne zavádzať do praxe integrovaný systém prevencie agresívneho správania sa žiakov. 2.1.4 Systematicky prijímať opatrenia na znižovanie informačnej nerovnosti v regionálnom školstve; zlepšiť podmienky v prístupe k informáciám a) identifikovanie najväčších problémov - informačná nerovnosť v školstve, - absencia informácií o školách, ktoré vypovedajú o ich kvalite a umožňujú ich porovnanie, - nedostatočné pripojenie škôl na internet (najmä materských škôl), 8
  • 12. b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov - absentujúca snaha škôl zverejňovať objektívne informácie, ktoré by umožnili porovnávanie jednotlivých škôl, - nedostatočný systém zverejňovania relevantných informácií o kvalite škôl, - nezavedená povinnosť škôl v jednotnej forme zverejňovať údaje na jednom webovom sídle ľahko identifikovateľnom verejnosťou (napr. webové sídlo ministerstva, príp. Ústav informácií a prognóz školstva), c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien - zverejňovať vybrané informácie o školách, ktoré umožnia ich porovnávanie a budú vypovedať o kvalite výchovy a vzdelávania a službách v nich poskytovaných. 2.1.5 Zabezpečiť trvalú transparentnosť všetkých procesov, s osobitným dôrazom na financovanie a hodnotenie; zabezpečiť rovnaké podmienky subjektom regionálneho školstva bez ohľadu na zriaďovateľa a) identifikovanie najväčších problémov - zjednotiť metodiku prerozdeľovania rozvojových projektov s dotáciami, - uplatňovanie sankcií len vo vzťahu k niektorým zriaďovateľom vo forme krátenia normatívnych finančných prostriedkov za porušenie povinností ako sú dodržiavanie štátneho vzdelávacieho programu, maximálnych počtov žiakov v triedach a odbornosti vyučovania, - rozdielny spôsob vymenovania riaditeľa školy v štátnych a v neštátnych školách, - konštantná dĺžka funkčného obdobia u riaditeľa štátnej školy určená priamo zákonom; v neštátnych školách zákon dĺžku funkčného obdobia neurčuje, - možnosť vyberania „školného“ len v neštátnych školách napriek rovnakému normatívu na žiakov v štátnych aj v neštátnych školách, - schvaľovanie učebných plánov a učebných osnov neštátnych škôl ministerstvom, - nerovnosť zriaďovateľov pri určovaní počtu tried prvého ročníka vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti vo vzťahu k regionálnej stratégii odborného vzdelávania a prípravy, - maximálna výška príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s pobytom dieťaťa v materskej škole, v jazykovej škole, v základnej umeleckej škole a v školských zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov je určená zákonom, neštátne školy takéto obmedzenie nemajú, b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov - nerovnaký postup pri prideľovaní finančných prostriedkov na rozvojové projekty a dotácie, - rozdielny prístup existujúcich právnych úprav k štátnym – verejným školám a k neštátnym školám, - neprijímanie niektorých opatrení štátu alebo územnej samosprávy voči súkromným školám z obavy z obmedzovania slobody podnikania, c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien - ustanoviť rovnaké pravidlá a podmienky prideľovania rozvojových projektov a dotácií, - odstrániť diskriminačné opatrenia vo vzťahu k školám bez ohľadu na ich zriaďovateľa. 9
  • 13. 2.2 Kvalitná výchova a vzdelávanie 2.2.1 Uskutočniť zmeny v systéme a obsahu vzdelávania a) identifikovanie najväčších problémov - dlhodobo nízka úspešnosť 15-ročných žiakov v medzinárodnom meraní PISA (2003 – 2009), 3 - nastavenie rámcových učebných plánov a vzdelávacích štandardov štátnych vzdelávacích programov, - preferovanie encyklopedických vedomostí pred rozvíjaním praktických zručností a postojov žiakov, - sústredenie sa na predmetové vzdelávanie, - absentujúca integrácia obsahu výchovy a vzdelávania, - nejednoznačný výklad povinných náležitostí štátnych vzdelávacích programov a školských vzdelávacích programov, - existencia skupiny žiakov, ktorí na vyučovanie druhého cudzieho jazyka (jeho ovládanie), nemajú dostatočný časový priestor alebo im chýbajú schopnosti na jeho zvládnutie, - vysoká stratifikácia vzdelávacieho systému,4 - veľký rozsah obsahových a nedostatočná špecifikácia výkonových štandardov štátnych vzdelávacích programov, - nejednoznačne stanovené rámcové učebné plány vo vzťahu ku školám s vyučovaním jazyka národnostnej menšiny, - nedostatočná činnosť a nejasné poslanie Kurikulárnej rady, - nejasný a zdĺhavý proces experimentálneho overovania inovácií vo výchove a vzdelávaní a implementácia záverov experimentálneho overovania inovácií vo výchove a vzdelávaní do praxe škôl, - nedostatočná kvalita odborného vzdelávania a prípravy; odborné vzdelávanie a príprava nedostatočne reaguje na aktuálne potreby trhu práce a nedokáže pripraviť kvalifikovanú pracovnú silu v takej miere, aby bola schopná bezprostredne po ukončení štúdia vstúpiť do pracovného procesu, - predčasný odchod žiakov z odborného vzdelávania a prípravy, b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov - veľké množstvo neplnoorganizovaných základných škôl (v školskom roku 2010/2011 ich je 752 z celkového počtu 2 216 základných škôl, čo je cca 34 %),5 - 80 % obcí v Slovenskej republike má menej ako 2 000 obyvateľov – väčšina základných škôl má sídlo v týchto obciach, - vysoký počet žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (ktorých kompetencie v oblasti komunikačných zručností sú výrazne limitujúce), - vysoký počet gymnázií s 8-ročnou dĺžkou štúdia (nárast počtu gymnázií s 8-ročnou dĺžkou štúdia;6 prvotný zámer vzdelávanie detí so zvýšenými schopnosťami a záujmom o štúdium, ktorý sa v zhode so zahraničnými zisteniami7 postupne mení na vzdelávanie detí s vyšším socioekonomickým statusom), - politický tlak spoločenských elít na zriaďovanie gymnázií s 8-ročnou dĺžkou štúdia, 3 Zdroj: Príloha č. 21 – NÚCEM: Výsledky Slovenskej republiky v medzinárodných štúdiách OECD PISA 2009 a IEA PIRLS 2006; Príloha č. 22 – ŠŠI: Stav rozvíjania kľúčových kompetencií detí a žiakov v materských, základných a stredných školách 4 Zdroj: OECD; Education at a Glance 2010 5 Zdroj: Príloha č. 3 – ÚIPŠ 6 Zdroj: Príloha č. 23 – ÚIPŠ, Kvantitatívny vývoj gymnázií 7 Zdroj: Napr. Fenton Whelan: Lesson learned, 2009 10
  • 14. -nesprávne a nejednoznačné formulácie vzdelávacích štandardov, -vyučovanie predmetu ako vedy, -minimálna príprava pedagógov na integrované vyučovanie vzdelávacích oblastí, -absencia ucelených súborov učebníc a ostatných učebných pomôcok na integrované vyučovanie vzdelávacích oblastí, - štátne vzdelávacie programy pre oblasť všeobecného vzdelávania sú vytvorené pre jednotlivé predmety a ročníky, len minimálne sa akceptujú vzdelávacie oblasti ako celky, - nepochopenie podstaty dvojúrovňového modelu vzdelávacích programov (zverejnenie viacerých štandardov vo forme učebných osnov), - pomerne nízky počet voliteľných/disponibilných hodín v oblasti všeobecného vzdelávania neumožňujúci školám dostatočnú profiláciu a rozšírenie ich vzdelávacej ponuky vo vybraných oblastiach, - nejednoznačná formulácia ustanovení školského zákona týkajúcich sa štátnych vzdelávacích programov a školských vzdelávacích programov, - duplicita niektorých súčastí školských vzdelávacích programov s niektorými druhmi pedagogickej dokumentácie, - prílišná byrokracia, formalizmus vypracúvania niektorých súčastí školských vzdelávacích programov, - pri výkone inšpekčnej činnosti vykonávanej Štátnou školskou inšpekciou požadovanie aj takých súčastí školských vzdelávacích programov, ktoré sú v zmysle platnej legislatívy len súčasťou štátnych vzdelávacích programov, - súčasná právna úprava týkajúca sa Kurikulárnej rady, - nedodržiavanie pravidiel experimentálneho overovania inovácií vo výchove a vzdelávaní, nezvládnuté procesy zo strany realizátorov experimentálneho overovania ako aj ministerstva a jeho priamo riadených organizácií, - ukončovanie a implementácia záverov experimentálneho overovania inovácií vo výchove a vzdelávaní, - absencia právnej úpravy uplatnenia záverov vyhodnotenia úspešného experimentálneho overenia inovácií vo výchove a vzdelávaní v školskej praxi, - rozdrobovanie personálnych a materiálnych kapacít do neaktuálnych, alebo duplicitných odborov vzdelávania, - nedostatočne formulovaná, alebo vôbec nepredložená požiadavka na profil absolventa zo strany zamestnávateľov, čím je znemožnená alebo sťažená tvorba školských vzdelávacích programoch v jednotlivých odboroch vzdelávania, - nekomplexný prístup k tvorbe školských vzdelávacích programov (nedostatočná pozornosť sa v nich venuje výchove k občianstvu, sociálnym kompetenciám, ľudským právam, podnikateľskému vzdelávaniu, spotrebiteľskej výchove, finančnej gramotnosti, environmentálnej výchove), - predčasné opúšťanie odborného vzdelávania a prípravy spôsobené prevažne nezáujmom žiakov (najmä dvojročných učebných odborov) o vzdelávanie a možnosťou ich zapojenia sa do aktivačných prác (ktoré prinášajú príjem rodine),8 c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien - zvýšiť úspešnosť 15-ročných žiakov v meraní PISA nad priemer EÚ a OECD, - vyučovať druhý cudzí jazyk povinne len vo vybraných druhoch a typoch škôl – napr. gymnáziá s 8-ročnou dĺžkou štúdia, gymnáziá, vybrané odbory vzdelávania, v ostatných školách dobrovoľne (v základných školách, v školách s vyučovacím 8 Zdroj: Eurostat http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tsisc060 11
  • 15. jazykom národnostných menšín a vyučovaním jazyka národnostných menšín a v učebných odboroch stredných odborných škôl podľa rámcových učebných plánov), - upraviť existenciu gymnázií s 8-ročnou dĺžkou štúdia po vyhodnotení analýzy pozitív a negatív stratifikovaného vzdelávacieho systému, - upraviť vzdelávacie štandardy štátnych vzdelávacích programov pre jednotlivé stupne vzdelania, - definovať rámcové učebné plány globálne bez členenia na ročníky, - integrovať vyučovanie vzdelávacích oblastí v školách, ktoré o to budú mať záujem, - ustanoviť jednoznačne povinné náležitosti štátnych vzdelávacích programov rešpektujúce druh a stupeň školy, - minimalizovať povinné súčasti školských vzdelávacích programov (odstrániť tak čiastočnú duplicitu napr. s plánom práce školy, plánom kontinuálneho vzdelávania atď.), - vymenovať Kurikulárnu radu s jasnými kompetenciami odborného, apolitického orgánu, ktorý sa vyjadruje k zásadným otázkam výchovy a vzdelávania, pripravuje Národný program výchovy a vzdelávania a v pravidelných intervaloch ho inovuje, - ustanoviť jasné a transparentné pravidlá, smerujúce k zjednodušeniu procesu prípravy a realizácie experimentálneho overovania inovácií vo výchove a vzdelávaní, - ustanoviť jasné a transparentné pravidlá smerujúce k zjednodušeniu implementácie záverov úspešného experimentálneho overovania inovácií vo výchove a vzdelávaní, - zjednodušiť štruktúru sústavy odborov vzdelávania v stredných odborných školách, - upraviť obsah odborného vzdelávania a prípravy v súlade s kvalifikačnými štandardmi podľa zákona o celoživotnom vzdelávaní, - podporovať zriaďovanie a rozvoj centier odborného vzdelávania a prípravy (s cieľom efektívnejšie využívať materiálno-technické a personálne kapacity), - znížiť počet žiakov, ktorí predčasne opustili odborné vzdelávanie a prípravu v dvojročných učebných odboroch a znížiť predčasný odchod žiakov ostatných odborov vzdelávania na 6 % z populácie vo vekovej skupine 18 – 24 rokov.9 2.2.2 Zabezpečenie monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania a) identifikovanie najväčších problémov - absentujúce externé testovanie žiakov po ukončení primárneho stupňa vzdelania, - absencia indikátorov kvality výchovy a vzdelávania, - nedostatočná a nesystematická autoevalvácia škôl, - absencia finančného zvýhodňovania škôl s pridanou hodnotou vo vzdelávaní, - absencia „špeciálneho dohľadu“ štátu nad školami s dlhodobo nedostatočnými vzdelávacími výsledkami žiakov, - právna úprava postavenia a kompetencií Štátnej školskej inšpekcie, b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov - nejednotný názor na termín konania testovania, či v 4. ročníku (ako Testovanie 9, keď testovaní žiaci ešte nezískali monitorovaný stupeň vzdelania), alebo v prvom polroku 5. ročníka (po získaní monitorovaného stupňa vzdelania), - nevyčlenenie finančných prostriedkov na zabezpečenie objektívneho dozoru pri externom testovaní, - neexistujúce požiadavky na vypracovanie objektívnych kritérií a indikátorov kvality výchovy a vzdelávania, 9 Zdroj: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu EURÓPA 2020 EUROPA 2020 12
  • 16. - indikátory kvality výchovy a vzdelávania používané pri externom hodnotení kvality škôl majú prevažne normatívny a len minimálne kriteriálny charakter, - kladenie zvýšeného dôrazu na externú evalváciu škôl prostredníctvom Štátnej školskej inšpekcie a Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania, - nedocenenie významu autoevalvácie ako účinného nástroja na zlepšovanie dosahovania kvalitných výsledkov výchovno-vzdelávacieho procesu a klímy škôl, - právna úprava financovania neumožňujúca finančné zvýhodnenie pridanej hodnoty vo vzdelávaní, - sústredenosť Štátnej školskej inšpekcie prevažne na odhaľovanie menej závažných, formálnych nedostatkov vo výchove a vzdelávaní, podmienkach a riadení škôl, - uzavretosť Štátnej školskej inšpekcie, zotrvávanie na zastaranom chápaní cieľov a poslania externého evalvátora v školskom systéme, - absencia koncepcie výkonu inšpekčnej činnosti Štátnej školskej inšpekcie, - nedostatočná personálna a mzdová politika pri obsadzovaní miest školských inšpektorov a hlavného školského inšpektora, c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien - vytvoriť databázu umožňujúcu meranie pridanej hodnoty vo vzdelávaní každého žiaka (meranie po 4. a 9. ročníku základnej školy, maturita), - vypracovať indikátory kvality výchovy a vzdelávania jednoducho aplikovateľné v školskej praxi, - vytvoriť prostredie, v rámci ktorého po zhodnotení výsledkov v externých celoštátnych meraniach výchovno-vzdelávacích výsledkov žiakov dokážu školy identifikovať svoje silné a slabé stránky s motiváciou eliminovať vplyvy znižujúce aktuálne dosahovanú úroveň, - vypracovať model autoevalvácie škôl na základe oblastí a indikátorov kvality a prepojiť ich s externou evalváciou, - zvýšiť zodpovednosť zriaďovateľov škôl a kontrolných orgánov za úroveň škôl zistenú v externých meraniach výchovno-vzdelávacích výsledkov žiakov, pri odhaľovaní slabých stránok škôl a ich eliminácii, - zaviesť mechanizmus „špeciálneho dohľadu“ nad školami, ktoré nie sú schopné závažné nedostatky vo výchove a vzdelávaní, podmienkach a v riadení odstrániť, zvládnuť bez externej pomoci, - zadefinovať účinnejšie kompetencie kontroly štátu nad úrovňou výchovy a vzdelávania, vrátane poradenskej činnosti, s možnosťou prechodu kompetencií na ministerstvo a KŠÚ, - upraviť právne podmienky tak, aby sa post školského inšpektora považoval za vyvrcholenie profesijnej kariéry učiteľa, - zadefinovať pridanú hodnotu vzdelávania na základe indikátorov kvality a vytvoriť pravidlá na elimináciu výkonových rozdielov škôl. 2.2.3 Zabezpečenie spoločenského a ekonomického postavenia učiteľov, ktoré zodpovedá významu ich práce a) identifikovanie najväčších problémov - „zbieranie“ kreditov bez ohľadu na obsah vzdelávania, - nedostatočná pregraduálna príprava učiteľov materských škôl na stredných odborných školách, - nedostatočná pregraduálna príprava učiteľov materských škôl, základných škôl a stredných škôl na vysokých školách, - absencia profesijných štandardov učiteľov, - zdĺhavý proces akreditácie vzdelávacích programov kontinuálneho vzdelávania, 13
  • 17. uzavretosť školského prostredia externým odborníkom, - požiadavka (najmä zo strany súkromných škôl) na vykonávanie funkcie vedúcich - zamestnancov v školstve bez požiadavky na pedagogické vzdelanie; rozhodujúcou kompetenciou má byť kompetencia manažér, - feminizácia pedagogických zborov, - veková štruktúra učiteľov, ktorá v budúcnosti (v horizonte cca. 20 rokov) spôsobí vyšší odchod učiteľov zo systému ako vstup učiteľov do systému,10 - nepružné pracovno-právne vzťahy učiteľov, b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov - snaha o centrálne riadenie procesu kontinuálneho vzdelávania, - snaha o zvýšenie platov bez záujmu o získanie a skvalitnenie profesijných kompetencií, - spojené štúdium učiteľstva pre materské školy s vychovávateľstvom pre školské zariadenia (nedostatočná pripravenosť obidvoch kategórií pedagogických zamestnancov na reálnu prax), - absencia kvalitnej pedagogickej praxe v reálnych podmienkach materských škôl, základných škôl a stredných škôl, - stredoškolské (v prípade učiteľov materských škôl) ani vysokoškolské vzdelávanie učiteľov nezodpovedá požiadavkám reálnej praxe po zavedení dvojúrovňového modelu vzdelávacích programov, - učitelia nie sú pripravovaní v rámci pregraduálnej prípravy na úlohu flexibilných tvorcov školského vzdelávacieho programu, - nedostatočné odborné kompetencie učiteľov prispôsobovať obsah a stratégie vyučovania vzdelávacím potrebám rôznorodých skupín detí a žiakov, - nereagovanie profilov absolventov jednotlivých študijných odborov na potreby aktuálnej praxe (absolventi sú nedostatočne uplatniteľní), - štruktúrované vysokoškolské štúdium (bakalárske a magisterské) nezodpovedá reálnym potrebám pedagogickej praxe, - absencia pozornosti tvorbe profesijných štandardov učiteľov, - nedostatočná činnosť a nejasné kompetencie Akreditačnej rady pre kontinuálne vzdelávanie, - nezáujem škôl o externých odborníkov, snaha o ochranu pracovných miest vnútornými zamestnancami, - nezáujem externých odborníkov o získanie pedagogickej spôsobilosti, aby mohli pôsobiť v školách v podmienkach pre nich nízkeho odmeňovania, - absencia manažérskych kompetencií niektorých riadiacich zamestnancov v školstve, čo prispieva k znižovaniu kvality riadenia škôl, - nemotivujúce finančné ohodnotenie učiteľov a odborných zamestnancov škôl,11 - snaha o prílišnú stabilizáciu a zvýšenú istotu pracovných miest pedagogických zamestnancov ako kompenzácia za nízke príjmy, c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien - akreditovať len zmysluplné a na rozvoj profesijných kompetencií učiteľov zamerané programy kontinuálneho vzdelávania, - zaviesť pregraduálnu prípravu učiteľov materských škôl, základných škôl a stredných škôl, ktorá bude reflektovať aktuálny stav a potreby praxe (vrátane prípravy učiteľov na integrované vyučovanie vzdelávacích oblastí), - vypracovať profesijné štandardy učiteľov, ktoré budú akceptované v rámci pregraduálnej prípravy budúcich učiteľov, 10 Zdroj: Príloha č. 8 – ÚIPŠ 11 Zdroj: Príloha č. 14, Príloha č. 15, Príloha č. 16 a Príloha č. 17 – ÚIPŠ 14
  • 18. - skvalitniť a urýchliť proces akreditácie vzdelávacích programov kontinuálneho vzdelávania nanovo ustanovenou Akreditačnou radou pre kontinuálne vzdelávanie, - umožniť externým odborníkom podieľať sa na vzdelávaní a príprave žiakov odborných škôl pre prax tak, aby sa pri legislatívou určenom rozsahu vyučovacej činnosti od týchto odborníkov nevyžadovalo získanie pedagogickej spôsobilosti, - ustanoviť, aby súčasťou výberového konania na post riaditeľa školy bolo aj overenie riadiacich (manažérskych) kompetencií, - identifikovať prostredníctvom merateľných kritérií najlepších učiteľov v najlepších školách a následne rozšíriť ich praktické skúsenosti prostredníctvom médií a internetu, - zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na finančné ohodnotenie pedagogických zamestnancov škôl; postupne vytvárať podmienky pre väčší objem financií na pohyblivé zložky ich platov, s cieľom dosiahnuť priemernú mzdu aká je to obvyklá v krajinách s úspešným vzdelávacím systémom.12 2.2.4 Zlepšenie podmienok v prístupe k informáciám a) identifikovanie najväčších problémov - pomalý a nedostatočne transparentný proces obstarávania, tvorby a posudzovania učebníc, pracovných zošitov, učebných textov v printovej, digitálnej a inej vhodnej forme, - nedostatočná tvorba a využívanie digitálneho obsahu vzdelávania, b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov - nedostatok finančných prostriedkov na učebnice, pracovné zošity, učebné texty, - zložité a príliš centralizované procesy obstarávania, tvorby, posudzovania a distribúcie učebníc, pracovných zošitov, učebných textov, - zdĺhavý proces tvorby učebníc, pracovných zošitov, učebných textov bez zodpovedajúcich ľudských, materiálnych a časových zdrojov, - nedostatočná ponuka alternatívnych učebníc (v ponuke pre školy v prevažnej miere maximálne jedna učebnica pre každý predmet), - nedostatok vhodného digitálneho obsahu lokalizovaného na národné podmienky, - nedostatok finančných prostriedkov na obstarávanie digitálneho obsahu vzdelávania, - nedostatočné zavádzanie digitálneho obsahu do školského systému, - materiálno-technická, personálna a metodická nepripravenosť niektorých škôl na zavádzanie digitálneho obsahu výchovy a vzdelávania, c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien - uvoľniť postupne trh s učebnicami a ponechať výber učebníc na školy (nákup učebníc v rámci možností rozpočtu školy) s dôrazom na efektívne využívanie pridelených finančných prostriedkov prostredníctvom normatívu (tzv. učebnicový normatív), alebo formou príspevku, - ponechať posudzovanie súladu učebníc so štátnymi vzdelávacími programami ministerstvu (prostredníctvom Štátneho pedagogického ústavu, Štátneho inštitútu odborného vzdelávania, príp. pracoviskami Slovenskej akadémie vied, univerzitnými pracoviskami atď.), - zverejňovať zoznam odsúhlasených učebníc pre školy, - zlepšiť podmienky tvorby a využívania digitálneho obsahu, rozvoj digitálnych kompetencií potrebných na vyhľadávanie a účinné spracúvanie informácií. 12 Zdroj: Education at a Glance 15
  • 19. 2.2.5 Upravenie systému predškolskej výchovy a vzdelávania a) identifikovanie najväčších problémov - nedostatočné zapojenie 5 – 6-ročných detí do predškolského vzdelávania v materskej škole, s dôrazom na deti zo sociálne znevýhodneného prostredia (bezplatné zaškolenie detí, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky v materskej škole zvýšilo zaškolenosť o necelé 2 %),13 - nedostatočná predškolská a školská diagnostika (zaraďovanie detí do nultých ročníkov, do špeciálnych škôl, neopodstatnené odkladanie začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky, nedostatočná diagnostika nadania a talentu),14 b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov - nedostatok kapacít v materských školách, - nízka motivácia rodičov pre zaškolenie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, - nerovnomerné rozmiestnenie materských škôl na území Slovenskej republiky, - vysoké náklady spojené s pobytom dieťaťa v materskej škole (najmä za stravné), - zastarané formy diagnostiky školskej spôsobilosti detí, - používanie zastaraných diagnostických nástrojov (testov) nedostatočne rešpektujúcich sociokultúrne rozdiely detí (napr. testy školskej spôsobilosti nie sú vypracované v rómčine), - absencia účinných nástrojov predškolskej a školskej pedagogickej diagnostiky (vykonávanej učiteľmi v materských a v základných školách), c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien - priblížiť sa čo najbližšie k 100 %15 zaškolenosti detí v materskej škole jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky s využitím možnosti domáceho predprimárneho vzdelávania, - vytvoriť podmienky pre možnosť zavedenia bezplatného zaškolenia v materskej škole od 4. roku veku, t. j. bez príspevku zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu výdavkov materskej školy, - skvalitniť predškolskú a školskú diagnostiku, na základe ktorej bude možné objektívne rozhodovať o odklade plnenia povinnej školskej dochádzky, zaraďovaní detí do nultých ročníkov, do špeciálnych škôl atď.). 2.3 Regionálne školstvo dostupné pre všetkých 2.3.1 Zabezpečiť prístup ku kvalitnej výchove a vzdelávaniu pre marginalizované skupiny a) identifikovanie najväčších problémov - neštandardizovaná forma a obsah zápisu detí do 1. ročníka základnej školy, - pretrvávajúci vysoký počet detí s odkladom plnenia povinnej školskej dochádzky a dodatočným odkladom plnenia povinnej školskej dochádzky,16 - rozdielna dĺžka primárneho vzdelávania v základnej škole, - hodnotenie a klasifikácia žiakov v nultom ročníku základných škôl; opakovanie nultého ročníka v niektorých školách,17 13 Zdroj: Príloha č. 2 – ÚIPŠ 14 Zdroj: Zistenia ŠŠI; sťažnosti rodičov; Príloha č. 24 – VÚDPaP 15 Zdroj: Národný akčný plán v rámci Dekády začleňovania rómskej populácie; Oznámenie Komisie EURÓPA 2020 Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu 16 Zdroj: Príloha č. 3 – ÚIPŠ 17 Zdroj: Príloha č. 3 – ÚIPŠ 16
  • 20. -málo účinná metodika vyučovania štátneho jazyka v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín,18 - školská integrácia detí a žiakov so zdravotným postihnutím,19 - nedostatočné poskytovanie suportívnych (podporných) služieb príslušnými odbornými zamestnancami, - malý počet debariérizovaných škôl (nedostatočná integrácia osôb so zdravotným znevýhodnením do výchovno-vzdelávacieho procesu), - nesprávne zaraďovanie žiakov do špeciálnych tried, alebo do špeciálnych škôl (hlavne mentálne postihnutie), - nedoriešená problematika používania a kodifikácie posunkového jazyka; nízke podporné služby s tým spojené pre zdravotne postihnutých (nepočujúcich), - nízka inklúzia rómskych detí a žiakov vo vzdelávaní – nerovnaký prístup ku kvalitnej výchove a vzdelávaniu pre marginalizované skupiny obyvateľstva, - nedostatočná integrácia a inklúzia v bežných aj v špeciálnych školách, - snaha zaraďovať do špeciálnej základnej školy v obciach, kde nie je základná škola, aj intaktných žiakov, - nedostatočná priechodnosť školského systému (vo vzťahu k žiakom, ktorý predčasne ukončili základnú školu alebo strednú školu; naprieč školským systémom – základná škola – stredná škola; možnosť prijatia absolventov A variantu špeciálnej základnej školy do strednej odbornej školy na základ vykonania úspešných prijímacích skúšok), b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov - každá základná škola si volí formu zápisu detí podľa vlastných predstáv (často bez rešpektovania osobitostí predškolského veku); požiadavky škôl z hľadiska obsahu sú často krát nad rámec požiadaviek Štátneho vzdelávacieho programu ISCED 0 – predprimárne vzdelávanie, - nejednoznačné vymedzenie odkladu plnenia povinnej školskej dochádzky a dodatočného odkladu plnenia povinnej školskej dochádzky, - podliehanie zamestnancov zariadení výchovného poradenstva a prevencie tlaku rodičov na vydanie odporúčania o odklade plnenia povinnej školskej dochádzky aj napriek tomu, že je dieťa školsky spôsobilé, - podliehanie riaditeľov základných škôl tlaku rodičov na vydanie rozhodnutia o odklade plnenia povinnej školskej dochádzky aj napriek tomu, že je dieťa školsky spôsobilé, - niektoré školy využívajú inštitút odkladu začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky ako možnosť „zbaviť sa nepohodlných, alebo zdržiavajúcich detí“, - umožnenie predĺženia primárneho vzdelávania pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia ich zaradením do nultého ročníka (žiak, ktorý s ohľadom na jeho schopnosti získa primárne vzdelanie za 5 rokov a skončí povinnú školskú dochádzku v 9. ročníku základnej školy); žiaci, ktorým ich individuálne schopnosti umožnia získať primárne vzdelanie za kratšiu dobu, sú zaradení do prvého ročníka a skončia povinnú školskú dochádzku v 1. ročníku strednej školy), - možnosť klasifikácie žiakov v nultom ročníku, čo v nadväznosti na ustanovenia školského zákona umožňuje v prípade neúspechu opakovať aj nultý ročník, - metodika vyučovania štátneho jazyka v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín je nastavená obdobne, ako metodika vyučovania materinského jazyka, 18 Zdroj: Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2010 – 2014 („Vláda SR skvalitní výučbu slovenského jazyka na školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín zmenou metodiky“) 19 Zdroj: Príloha č. 6 – ÚIPŠ 17
  • 21. - poddimenzované personálne zabezpečenie poskytovania odbornej intervencie a vykonávania odborných činností voči začleneným deťom a žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,20 - nedostatok finančných prostriedkov účelovo viazaných na debarierizáciu škôl, - nesprávna diagnostika, - na vykonávanie rediagnostiky nie je dostatočné finančné a personálne zabezpečenie, - neexistencia vykonávacieho predpisu k zákonu o posunkovej reči nepočujúcich osôb, - nejednotná metodika pri vzdelávaní nepočujúcich (orálny spôsob, pomocou posunkovej reči), - nedostatok zamestnancov škôl ovládajúcich posunkovú reč nepočujúcich, - nepriamy záujem o segregáciu zo strany Rómov; xenofóbia majoritnej spoločnosti, - prirodzená obrana majoritnej spoločnosti pred neprispôsobivými spoluobčanmi (zlá hygiena, krádeže, fyzické napádanie atď.), - vysoká náročnosť obsahu výchovy a vzdelávania, - nedostatočná personálna, materiálna a metodická podpora procesov integrácie a inklúzie v bežných aj v špeciálnych školách, - existencia obcí, v ktorých je zriadená len špeciálna základná škola, - v niektorých prípadoch snaha o udržanie špeciálnej základnej školy zvýšením počtu žiakov, - legislatívne prekážky návratu žiakov do „hlavného prúdu“ školského systému, - kritériá prijatia do stredných škôl neumožňujúce prijať absolventa špeciálnej základnej školy do strednej odbornej školy ani ak by úspešne vykonal prijímacie skúšky na základe skutočnosti, že nezískal nižšie stredné vzdelanie, c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien - ustanoviť formou aj obsahom štandardizovaný zápis do prvého ročníka základnej školy, - ustanoviť možnosť odkladu plnenia povinnej školskej dochádzky a dodatočného odkladu plnenia povinnej školskej dochádzky len v zákonom vymedzených odôvodnených prípadoch, - vykonávať kontrolu (v sporných prípadoch) oprávnenosti odkladu plnenia povinnej školskej dochádzky a dodatočného odkladu plnenia povinnej školskej dochádzky, - poskytovať výchovu a vzdelávanie v nultom ročníku všetkým deťom, ktoré dovŕšili 6. rokov veku, nezískali školskú spôsobilosť a nemajú odložené plnenie povinnej školskej dochádzky, - ustanoviť zákaz opakovať nultý ročník, - vyučovať štátny jazyk v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín ako cudzí jazyk, - posilniť personálne zabezpečenie výchovného poradenstva, špeciálno-pedagogického poradenstva a prevencie (s dôrazom na ich pôsobenie priamo v školách), - zvážiť integráciu centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie s centrami špeciálnopedagogického poradenstva - podporovať školy bez bariér, dostupné pre všetkých aj prostredníctvom rozvojového projektu (určiť okruh žiadateľov o pridelenie finančných prostriedkov na debariérizáciu), - zabezpečiť, aby rediagnostika po absolvovaní prvého roka vzdelávania žiaka bola vykonávaná inou osobou, ako diagnostika pred jeho nástupom na povinnú školskú dochádzku 20 Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2010 – 2014 („Integráciu musí sprevádzať vytváranie podmienok na zvyšovanie počtu špeciálnych pedagógov, pedagogicko-psychologických poradcov a asistentov učiteľov na školách“) 18
  • 22. - vytvoriť podmienky na uplatňovanie metódy vyučovania nepočujúcich podľa výberu zákonného zástupcu a odporúčania príslušného odborníka, - vytvoriť podmienky, aby výchova a vzdelávanie detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami mohli byť v maximálnej možnej miere uskutočňované v bežných školách s výnimkou prípadov, kedy je výchova a vzdelávanie nevyhnutné zabezpečovať v špeciálnych školách, - zabezpečiť spravodlivý prístup ku kvalitnému vzdelávaniu, v oblasti MŠ, ZŠ a SŠ pre všetky sociálne skupiny obyvateľstva, s osobitným zreteľom na deti ohrozené chudobou, aby sa znížilo riziko predčasného ukončenia školskej dochádzky a ďalšieho odborného vzdelávania pre trh práce, - transformovať v obciach, v ktorých je zriadená len špeciálna základná škola tieto školy na základné školy so špeciálnymi triedami, - umožniť prijať do strednej odbornej školy na učebný odbor poskytujúci nižšie stredné odborné vzdelanie aj absolventa špeciálnej základnej školy, ak úspešne vykoná prijímacie skúšky, - ustanoviť možnosť realizovať kurzy na získanie nižšieho stredného vzdelania (na dokončenie základnej školy) stredným školám, - používať slovné hodnotenie prospechu a správania žiakov s mentálnym postihnutím formou slovného komentára. 2.3.2 Podporovať vytváranie kapacít tam, kde sa prejavuje ich nedostatok a) identifikovanie najväčších problémov - nedostatočné kapacity materských škôl, - nedostatočné rešpektovanie práva rodičov na výber vyučovacieho jazyka na národnostne zmiešanom území (zvyšujúci sa počet rodičov, ktorí sú „donútení“ rešpektovať prijatie svojich detí do materskej školy alebo základnej školy s iným vyučovacím jazykom ako je materinský jazyk dieťaťa/žiaka), - dvojzmennosť vyučovania v základných školách a v špeciálnych základných školách,21 - klesajúci záujem o odborné vzdelávanie a prípravu, - nedostatočný vstup zamestnávateľov do odborného vzdelávania a prípravy, - nízky počet žiakov vykonávajúcich praktické vyučovanie u inej fyzickej alebo právnickej osoby (u budúceho zamestnávateľa), b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov - demografická krivka (nárast počtu detí vo veku do 6 rokov do roku 2017), - zníženie maximálneho počtu detí v triede (školským zákonom), - masívna redukcia počtu materských škôl po decentralizácii (v školskom roku 2010/2011 oproti školskému roku 2000/2001 pokles o 487 materských škôl),22 - nedostatok kapacít základných škôl a špeciálnych základných škôl v niektorých regiónoch (napr. v Prešovskom a Košickom kraji), - nepremyslená redukcia siete základných škôl zo strany zriadovateľov po decentralizácii (bez ohľadu na demografické trendy v niektorých lokalitách SR), 23 - demografická krivka (nárast počtu žiakov základných škôl), - nerešpektovanie práv rodičov na výber vyučovacieho jazyka zo strany orgánov územnej samosprávy, v ktorej prevládajú zástupcovia národnostnej menšiny,24 21 Zdroj: Príloha č. 3 – ÚIPŠ 22 Zdroj: Príloha č. 2 – ÚIPŠ 23 Zdroj: Príloha č. 3 – ÚIPŠ 19
  • 23. - prevyšujúca ponuka kapacít všetkých druhov stredných škôl nad dopytom žiakov (racionalizácia počtu stredných škôl sa neuskutočňuje v súlade s regionálnymi stratégiami odborného vzdelávania a prípravy), - nedostatočná informovanosť žiakov základných škôl a ich zákonných zástupcov o odbornom vzdelávaní a príprave, - súčasná právna úprava zákona o odbornom vzdelávaní a príprave nedostatočne motivuje živnostníkov a malé a stredné firmy pre vstup do odborného vzdelávania a prípravy; nedostatočná informovanosť zamestnávateľov o „bonusoch“ vyplývajúcich z ich vstupu do odborného vzdelávania a prípravy, - nedostatočná motivácia zamestnávateľov organizovať praktické vyučovanie žiakov stredných odborných škôl na svojich pracoviskách (dôvodom je napr. zníženie motivácie od 1. januára 2011 zavedením povinnosti odvádzať zdravotné odvody z odmeny za produktívnu prácu žiakom stredných odborných škôl), c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien - podporiť zvyšovanie kapacít materských škôl tak, aby sa Slovenská republika priblížila k 95 % zaškolenosti detí od 3 – 4 roku veku,25 - podporiť finančne vznik materských škôl a tried vo všetkých lokalitách s ich nedostatočnou kapacitou (napr. vypísaním projektov s dostatočnou alokáciou finančných prostriedkov), - využívať možnosť zriaďovania základnej školy s materskou školou (za jednoznačne legislatívne upravených podmienok), - ustanoviť motivačné mechanizmy pre zriaďovateľov na vytváranie miest v materských školách pre každé dieťa (ktorého rodičia o to požiadajú), - zriaďovať materské školy aj v zadaptovaných priestoroch pri dodržaní povinného hygienického minima, - zriaďovať materské školy priamo v osadách s marginalizovanými rómskymi komunitami alebo v ich blízkosti, - ustanoviť ďalšie formy výchovy a vzdelávania pružne reagujúce na zvýšený záujem rodičov o prijatie detí do materskej školy, - rozšíriť spektrum zriaďovateľov materských škôl o orgány miestnej štátnej správy (v prípade zmeny kompetencií KŠÚ sa táto kompetencia (povinnosť) presunie na územnú samosprávu), - ustanoviť podmienky na to, aby sa rešpektovalo právo rodičov na výber vyučovacieho jazyka, v ktorom chcú, aby ich dieťaťu bola poskytovaná výchova a vzdelávanie, - znížiť dvojzmennosť vyučovania v základných školách a v špeciálnych základných školách na najnižšiu možnú mieru, - poskytnúť informácie žiakom základných škôl a ich zákonným zástupcom o odbornom vzdelávaní a príprave zavedením profesijného poradenstva, - zvýšiť motiváciu zamestnávateľov pre účasť na odbornom vzdelávaní a príprave, - zvýšiť vykonateľnosť práv a povinností všetkých subjektov koordinácie odborného vzdelávania a prípravy, - zjednodušiť uplatnenie daňových výdavkov živnostníkov a malých a stredných firiem spojených s odborným vzdelávaním a prípravou na stredných odborných školách, - prehodnotiť povinnosť zamestnávateľa odvádzať zdravotné odvody za žiaka, ktorý počas praktického vyučovania dostáva odmenu za produktívnu prácu, 24 Zdroj: Príloha č. 2 a Príloha č. 3 – ÚIPŠ (počet materských škôl a základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským sa v školskom roku 2010/2011 oproti roku 2003/2004 znížil o 380 materských škôl a 190 základných škôl, pričom počet materských škôl a základných škôl s vyučovacím jazykom napr. maďarským je stabilizovaný) 25 Zdroj: Oznámenie Komisie EURÓPA 2020 Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu 20
  • 24. - zaviesť podporný mechanizmus na vykonávanie praktického vyučovania žiaka strednej odbornej školy u inej fyzickej alebo právnickej osoby formou odplaty za službu. 2.4 Regionálne školstvo poskytujúce deťom a žiakom základ zdravého životného štýlu 2.4.1 Posilniť výchovu detí a žiakov k zdravému životnému štýlu a) identifikovanie najväčších problémov - pasívny, rizikový životný štýl detí (napr. neúmerne dlhé trávenie času pred počítačom a pred televízorom; v rizikových skupinách ponuka a užívanie cigariet, alkoholu a nelegálnych drog; konzumácia zdraviu škodlivých potravín, málo pohybu, kultúrnych aktivít a iných voľno časových aktivít), b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov - vzor v rodine, - zaneprázdnenosť a nevšímavosť rodičov k prevencii ochorení (napr. chrípky), - vysoká finančná náročnosť voľno časových aktivít (napr. drahé športové vybavenie, poplatky v školských zariadeniach a pod.), - ponuka obsahovo zastaraných voľno časových aktivít, - mediálne vzory, propagovanie konzumného života, - nízka informovanosť detí a žiakov o zdravej výžive a zdravom životnom štýle, c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien - využívať priestory školy na pohybové, umelecké a iné tvorivé aktivity aj v čase mimo vyučovania (Škola dokorán), - zvýšiť ponuku pohybových aktivít žiakov podporou aktuálnych a atraktívnych športových aktivít (snoubording, baseball, golf atď.), - implementovať výchovu k zdravému životnému štýlu do školských vzdelávacích programov. 2.4.2 Skvalitniť školské stravovanie a) identifikovanie najväčších problémov - nízky počet stravníkov (detí a žiakov) v zariadeniach školského stravovania (stravovanosť detí materských škôl je 99 %, čo je ovplyvnené celodenným pobytom detí; stravovanosť žiakov základných škôl je 66 %, zníženie počtu stravovaných žiakov je spôsobené stravníkmi z vyšších ročníkov, ktorí odmietajú poskytované jedlá vyrobené na základe nutričných dávok ministerstva zdravotníctva; stravovanosť žiakov stredných škôl je len na úrovni cca 30 %, lebo pre túto kategóriu žiakov nie je školské stravovanie atraktívne), b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov - neatraktívnosť niektorých ponúkaných jedál pre žiakov, - nízka flexibilita času poskytovania stravovacích služieb, zotrvávanie na zastaraných, prekonaných stereotypoch, - nedostatok finančných prostriedkov na stravovanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia (príspevok MPSVaR SR), - nedostatočné kompetencie a kvalifikovanosť vedúcich zamestnancov a ďalších odborných zamestnancov zariadení školského stravovania, - absencia inšpekcie kvality školského stravovania s priamymi kompetenciami vo vzťahu ku zriaďovateľovi, 21
  • 25. neinformovanosť rodičov o spôsobe stravovania ich detí (žiaci vyšších ročníkov - nekonzumujú celé menu, ale iba jeho časť, nie je dostatočná ich motivácia k zdravej výžive), c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien - zvýšiť podiel detí a žiakov na školskom stravovaní, - zvýšiť objem prideľovaných finančných prostriedkov na stravovanie pre detí žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (z kapitoly MPSVR SR), - vypracovať model školského stravovania na báze školského výživového programu v súlade výživovým trendmi, - zvýšiť informovanosť rodičov o školskom stravovaní. 2.5 Školy zapojené do medzinárodnej spolupráce 2.5.1 Účasť škôl a ich žiakov a učiteľov na medzinárodných súťažiach a podujatiach a) identifikovanie najväčších problémov - finančná podpora účasti škôl a ich žiakov a učiteľov na medzinárodných súťažiach a podujatiach, - nedostatočná evidencia účasti žiakov a učiteľov na medzinárodných súťažiach a podujatiach,26 b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov - objem zdrojov na financovanie účasti škôl na medzinárodných súťažiach a iných podujatiach, - absencia funkčného a jednotného informačného kanála na internete, dostupného pre všetky školy v oblasti zvýšenia informovanosti o existujúcich medzinárodných aktivitách (projekty, programy, mobility, stáže, súťaže a pod.), v súčasnosti sú informácie na rôznych dostupných/nedostupných miestach rôznych subjektov, - nedostatočné krytie nákladov individuálnych mobilít z grantov, c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien - zvyšovať medziročne počet škôl a ich žiakov a učiteľov zúčastnených na medzinárodných súťažiach a podujatiach, - zvýšiť objem finančných prostriedkov určených na podporu účasti škôl, ich žiakov a učiteľov na medzinárodných súťažiach a podujatiach, - zaviesť nástroj na evidenciu účasti škôl, žiakov a učiteľov na medzinárodných súťažiach a podujatiach. 2.5.2 Zapojenie škôl do medzinárodných projektov a) identifikovanie najväčších problémov - finančná podpora účasti škôl v medzinárodných projektoch, - nedostatočná evidencia medzinárodnej spolupráce škôl (okrem vzdelávacieho programu EÚ – Programu celoživotného vzdelávania nie sú k dispozícii informácie o formách a intenzite spolupráce cez iné podporné programy/aktivity,27 b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov - nedostatočné národné a regionálne finančné zdroje na podporu medzinárodných aktivít a projektov (slovenskí účastníci sú nútení dofinancovať samostatne časť vzniknutých nákladov, čo ich znevýhodňuje oproti iným účastníkom), 26 Príloha č. 25 27 Príloha č. 26 22
  • 26. - absencia štátnej a regionálnych politík medzinárodnej spolupráce v oblasti vzdelávania (stratégia, ciele, štatistika, zodpovedné inštitúcie a personálne krytie, finančné zabezpečenie), - nedostatočné jazykové kompetencie niektorých učiteľov v cudzích jazykoch, - nedostatočná prezentácia slovenského školstva v zahraničí (na výstavách a konferenciách) za účelom vyhľadávania potenciálnych partnerov pre medzinárodnú spoluprácu, - školy preferujú multilaterálne projekty z dôvodu ich menšej finančnej náročnosti, c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien - medziročne zvyšovať počet škôl zapojených do medzinárodných projektov, - vypracovať stratégiu medzinárodnej spolupráce v oblasti vzdelávania v spolupráci národných a regionálnych riadiacich inštitúcií, vrátane kvantifikovaných cieľov (počet škôl, učiteľov, žiakov atď.), - zaviesť nástroj na evidenciu medzinárodnej spolupráce (mimo Programu celoživotného vzdelávania), realizovanej na projektovej, bilaterálnej a družobnej báze, - rozvíjať možnosti elektronickej (virtuálnej) spolupráce škôl (e-Twinning), ako časovo i finančnej najefektívnejšej formy medzinárodnej spolupráce. 23
  • 27. 3. Návrhy opatrení legislatívneho charakteru 3.1 Novelizáciou zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upraviť 3.1.1 možnosť zriaďovať materské školy aj orgánom miestnej štátnej správy (KŠÚ) v osobitných prípadoch (v prípade zmeny kompetencií KŠÚ sa táto kompetencia (povinnosť) presunie na miestne samosprávne orgány, 3.1.2 formy výchovy a vzdelávania v materskej škole, v základnej škole a v strednej škole, 3.1.3 podmienky odkladu plnenia povinnej školskej dochádzky a dodatočného odkladu plnenia povinnej školskej dochádzky, 3.1.4 zriaďovanie a riadenie základnej školy s materskou školou, 3.1.5 plnenie povinnej školskej dochádzky v zahraničí (komisionálne preskúšanie, trvalý pobyt atď.), 3.1.6 podmienky zaraďovania detí do nultého ročníka základnej školy, 3.1.7 absolvovanie odbornej psychologickej diagnostiky po absolvovaní povinného posledného ročníka v materskej škole pre deti, u ktorých sa buď na základe predškolskej pedagogickej diagnostiky alebo na základe zistení počas obsahovo a formálne štandardizovaného zápisu do prvého ročníka preukáže táto potreba, v záujme rozhodnutia o optimálnom spôsobe/forme plnenia povinnej školskej dochádzky, 3.1.8 postup po ukončení nultého ročníka, 3.1.9 podmienky, po splnení ktorých možno považovať dieťa a žiaka za dieťa a žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia, 3.1.10 vykonávanie rediagnostiky u žiakov zaradených ako žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, 3.1.11 poskytovanie výchovy a vzdelávania detí a žiakov v štátnom jazyku, 3.1.12 externé testovanie žiakov po skončení primárneho vzdelávania; nanovo sformulovať cieľ testovaní po skončení jednotlivých stupňov vzdelávania, 3.1.13 vykonávanie externého dozoru pri externom testovaní žiakov základnej školy, 3.1.14 prijímanie žiakov do gymnázií s 8-ročnou dĺžkou štúdia, 3.1.15 systém schvaľovania štátnych vzdelávacích programov, 3.1.16 súčasti štátnych vzdelávacích programov pre jednotlivé druhy škôl (vrátane zapracovania normatívov priestorovej, materiálnej a prístrojovej vybavenosti), 3.1.17 povinné súčasti školských vzdelávacích programov pre jednotlivé druhy škôl, 3.1.18 podmienky na možnosť uplatňovať aj alternatívne vzdelávacie programy schválené ministerstvom, 3.1.19 definíciu podmienok a postupu schvaľovania medzinárodných programov vzdelávania, 3.1.20 časť zákona, ktorá rieši pedagogickú a ďalšiu dokumentáciu (vrátane vypustenia procesu schvaľovania, učebných osnov a učebných plánov pre neštátne školy), 3.1.21 časť zákona, ktorá rieši problematiku učebníc, učebných textov a pracovných zošitov, 3.1.22 podmienky prípravy a realizácie experimentálneho overovania inovácií vo výchove a vzdelávaní ako aj implementácie záverov úspešného ukončenia overovania inovácií vo výchove a vzdelávaní do školskej praxe, 3.1.23 možnosť realizovať kurzy na získanie nižšieho stredného vzdelania (na dokončenie základnej školy) stredným školám, 3.1.24 povinnú účasť zamestnávateľov na ukončovaní štúdia v strednej odbornej škole, 24
  • 28. 3.1.25 umožnenie pre zástupcov stavovských alebo profesijných organizácií aby boli stálymi členmi skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku, ak ich stavovská alebo profesijná organizácia deleguje, 3.1.26 zrovnoprávnenie postavenia strediska praktického vyučovania a strediska odbornej praxe ustanovením jedného druhu školského zariadenia, 3.1.27 pre školu ako právnickú osobu jej formu hospodárenia podľa právnej formy zriaďovateľa, 3.1.28 podmienky prijímania žiakov na stredné školy, 3.1.29 podmienky a pravidlá štúdia jednotlivých predmetov, 3.1.30 prijímanie absolventov A variantu špeciálnej základnej školy do učebných odborov stredných odborných škôl poskytujúcich nižšie stredné odborné vzdelanie na základe úspešného vykonania prijímacích skúšok, 3.1.31 podmienky ukončovania štúdia na stredných školách (zrušiť náhrady, upraviť externú časť, písomnú a ústnu formu internej časti maturitnej skúšky), 3.1.32 kompetencie KŠÚ, NÚCEM a ŠŠI vo vzťahu k externým testovaniam (nepovolenie vykonať skúšku, možnosť nezaslať výsledky škole, ak sa zistí porušenie zákona pri prihlasovaní žiakov a pod.), 3.1.33 podmienky, za ktorých bude môcť riaditeľ školy prekročiť najvyšší počet detí a žiakov v triede a pri delení žiakov na skupiny pri vyučovaní jednotlivých predmetov, 3.1.34 vytváranie pracovných miest odborných zamestnancov (školského špeciálneho pedagóga, školského psychológa) v základných školách, ktoré vzdelávajú viac ako 30 žiakov so zdravotným znevýhodnením v školskej integrácii (individuálne začlenených), 3.1.35 dikciu ustanovenia o Kurikulárnej rade (postavenie, kompetencie, členstvo, zloženie a pod.), 3.1.36 tvorbu Národného programu výchovy a vzdelávania a jeho pravidelnej aktualizácie, 3.1.37 počet druhov školských zariadení, ktoré sa venujú voľnému času detí do jedného druhu školského zariadenia, 3.1.38 používanie kamerových systémov v školách, 3.1.39 ponímanie zariadení školského stravovania (s dôrazom aj na realizáciu celospoločenských programov ozdravovania výživy); modelu školského výživového programu ako základného piliera kvalitatívnej existencie zariadení školského stravovania s účinnosťou pre všetky zariadenia školského stravovania bez rozdielu zriaďovateľa, 3.1.40 problematiku slovného hodnotenia žiakov v základnej škole a v špeciálnej základnej škole, 3.1.41 konkrétnosti súvisiace s odmeňovaním externých pedagógov a zástupcov stavovských alebo profesijných organizácií, ktorí sa zúčastňujú na maturitných a záverečných skúškach, 3.1.42 termíny maturitných skúšok, za ktoré sa poskytuje odmeňovanie pedagógov“ (vypadli opravné termíny okrem septembra). 3.2 Novelizáciou zákona č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov upraviť 3.2.1 zvýšenie vykonateľnosti práv a povinností všetkých subjektov koordinácie odborného vzdelávania a prípravy, 25
  • 29. 3.2.2 systém prognózovania potrieb trhu práce vo vzťahu k odbornému vzdelávaniu a príprave na výkon povolaní a odborných činností, 3.2.3 štruktúru poradných orgánov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, jeho zjednodušením, 3.2.4 existenciu Fondu rozvoja odborného vzdelávania a prípravy, 3.2.5 podporný mechanizmus na vykonávanie praktického vyučovania žiaka strednej odbornej školy u inej fyzickej alebo právnickej osoby formou odplaty za službu. 3.3 Novelizáciou zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upraviť 3.3.1 pre obce zriaďovanie tried, ak sa v obci nachádza 15 – 20 detí predškolského veku alebo žiakov mladšieho školského veku (patriacich na 1. stupeň základnej školy) s požiadavkou na zabezpečenie výchovy a vzdelávania v požadovanom jazyku, 3.3.2 pre obce, aby pri určovaní školských obvodov boli povinné prihliadať na celkové etnické a sociálne zloženie obyvateľstva tak, aby jednotlivé školské obvody zohľadňovali okrem polohy školy aj požiadavku rovnomerného zastúpenia jednotlivých sociálnych a etnických skupín obyvateľov a nekopírovali prípadnú existujúcu priestorovú segregáciu, príp. rigorózne určiť školské obvody, aby ich nebolo možné svojvoľne meniť, 3.3.3 kompetencie školských úradov a krajských školských úradov na základe výsledkov Analýzy činnosti a efektívnosti verejnej správy, 3.3.4 kompetencie Štátnej školskej inšpekcie s dôrazom na zmenu koncepcie inšpekčnej činnosti, spôsobu vykonávania inšpekčnej činnosti a obsadzovania miest školských inšpektorov; menovanie hlavného školského inšpektora, s možnosťou prechodu kompetencií Štátnej školskej inšpekcie na ministerstvo a KŠÚ, 3.3.5 mechanizmus zaraďovania a vyraďovania škôl do a zo siete škôl a školských zariadení, vrátane alokovaných pracovísk, detašovaných tried a pobočiek škôl a školských zariadení, 3.3.6 činnosť zariadení školského stravovania na základe školského výživového programu a odbornej spôsobilosti na výkon danej činnosti a účinného kontrolného systému, podporovať také podmienky stravovania, aby bolo dostupné pre všetky skupiny detí a žiakov, 3.3.7 spôsob použitia a financovania voľno časových poukazov v školských zariadeniach pre voľný čas detí. 3.4 Novelizáciou zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov upraviť 3.4.1 účel použitia príspevku na výchovu a vzdelávanie detí v materskej škole, 3.4.2 financovanie tak, aby zohľadňovalo aj náklady na odborných zamestnancov školy, 3.4.3 financovanie nákladov na vykonávanie externého dozoru externom testovaní žiakov základných škôl, 3.4.4 tzv. učebnicový normatív, alebo príspevok na učebnice, 26
  • 30. 3.4.5 podporu výkonu praktického vyučovania žiakov stredných odborných škôl u iných fyzických alebo právnických osôb, 3.4.6 podporu vzniku a rozvoja centier odborného vzdelávania a prípravy, 3.4.7 spôsob financovania debarierizácie materských, základných a stredných škôl, ktoré vzdelávajú aj deti a žiakov s príslušným zdravotným postihnutím, 3.4.8 rovnaké pravidlá financovania škôl bez ohľadu na zriaďovateľov, 3.4.9 financovanie aj so zohľadnením kvality výchovy a vzdelávania v školách, 3.4.10 financovanie na vytváranie zdrojových centier a úsekov raného poradenstva v centrách špeciálno-pedagogického poradenstva prostredníctvom rozvojových projektov. 3.5 Návrh na úpravu iných všeobecne záväzných právnych predpisov 3.5.1 V zákone č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov nanovo ustanoviť kompetencie a zloženie Akreditačnej rady pre kontinuálne vzdelávanie a proces akreditácie vzdelávacích programov kontinuálneho vzdelávania. 3.5.2 Ustanoviť oblasti a indikátory kvality prostredníctvom novely vyhlášky MŠ SR č. 9/2006 Z. z. o štruktúre a obsahu správ o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach škôl a školských zariadení. 3.5.3 Zjednodušiť štruktúru odborov vzdelávania novelizáciou vyhlášky MŠ SR č. 282/2009 Z. z. o stredných školách. 3.5.4 Iniciovať v zákone č. 365/2004 Z. z. antidiskriminačný zákon zadefinovanie pojmu segregácia. 3.5.5 Iniciovať v zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení prehodnotenie povinnosti zamestnávateľa odvádzať zdravotné odvody za žiaka, ktorý počas praktického vyučovania dostáva odmenu za produktívnu prácu. 3.5.6 V nariadení vlády SR č. 630/2008 Z. z. prehodnotiť a znížiť počet normatívov pre SOŠ z dôvodu toho, že medzi niektorými kategóriami sú malé finančné rozdiely a v niektorých kategóriách SOŠ je zaradených málo žiakov. 3.5.7 Vo vyhláške č. 306/2009 Z. z. o ŠKD, ŠSZČ, CVČ, ŠH a SOP (oddeliť záujmovo - vzdelávacie zariadenia od zariadení, ktoré zabezpečujú praktické vyučovanie; stanoviť minimálny počet hodín, ktoré musí poskytnúť zariadenie dieťaťu; špecifikovať spôsob, ako sa deti prihlasujú do školského zariadenia (čo musí predložiť rodič pri zápise, čo musí obsahovať rozhodnutie o prijatí, dokedy ho riaditeľ musí vydať atď.); stanoviť vek detí, ktoré môžu navštevovať ŠKD, CVČ a ŠSZČ). 27