1. NÁVRH
Koncepcia výchovy a vzdelávania v materských
školách, v základných školách a v stredných školách
2. Obsah
1. Východiská koncepcie .................................................................................................. 1
1.1 Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2010 – 2014.................... 1
1.2 Medzinárodný kontext .................................................................................................... 2
1.3 Štatistické ukazovatele materských škôl, základných škôl a stredných škôl,
prognóza vývoja do roku 2025 ....................................................................................... 3
1.4 Súčasný právny stav vo vzťahu k materským školám, základným školám
a stredným školám .......................................................................................................... 3
2. Koncepčné zámery ministerstva v oblasti materských škôl, základných škôl
a stredných škôl ............................................................................................................ 5
2.1 Efektívny a na etických zásadách postavený systém regionálneho školstva ................. 5
2.1.1 Zaviesť systém udržateľného financovania regionálneho školstva ................................ 5
2.1.2 Odstrániť zbytočnú byrokraciu v školách a voči školám ............................................... 7
2.1.3 Zvýšiť bezpečnosť v školách .......................................................................................... 8
2.1.4 Systematicky prijímať opatrenia na znižovanie informačnej nerovnosti
v regionálnom školstve; zlepšiť podmienky v prístupe k informáciám ......................... 8
2.1.5 Zabezpečiť trvalú transparentnosť všetkých procesov, s osobitným dôrazom
na financovanie a hodnotenie; zabezpečiť rovnaké podmienky subjektom
regionálneho školstva bez ohľadu na zriaďovateľa ........................................................ 9
2.2 Kvalitná výchova a vzdelávanie ................................................................................... 10
2.2.1 Uskutočniť zmeny v systéme a obsahu vzdelávania .................................................... 10
2.2.2 Zabezpečenie monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania ................ 12
2.2.3 Zabezpečenie spoločenského a ekonomického postavenia učiteľov, ktoré
zodpovedá významu ich práce...................................................................................... 13
2.2.4 Zlepšenie podmienok v prístupe k informáciám .......................................................... 15
2.2.5 Upravenie systému predškolskej výchovy a vzdelávania ............................................ 16
2.3 Regionálne školstvo dostupné pre všetkých ................................................................. 16
2.3.1 Zabezpečiť prístup ku kvalitnej výchove a vzdelávaniu pre marginalizované
skupiny ......................................................................................................................... 16
2.3.2 Podporovať vytváranie kapacít tam, kde sa prejavuje ich nedostatok ......................... 19
2.4 Regionálne školstvo poskytujúce deťom a žiakom základ zdravého životného
štýlu .............................................................................................................................. 21
2.4.1 Posilniť výchovu detí a žiakov k zdravému životnému štýlu ....................................... 21
2.4.2 Skvalitniť školské stravovanie ..................................................................................... 21
3. 2.5 Školy zapojené do medzinárodnej spolupráce ............................................................. 22
2.5.1 Účasť škôl a ich žiakov a učiteľov na medzinárodných súťažiach a podujatiach ........ 22
2.5.2 Zapojenie škôl do medzinárodných projektov ............................................................. 22
3. Návrhy opatrení legislatívneho charakteru ............................................................. 24
3.1 Novelizáciou zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upraviť ....... 24
3.2 Novelizáciou zákona č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave
a o zmene a doplnení niektorých zákonov upraviť ...................................................... 25
3.3 Novelizáciou zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej
samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov upraviť ......................................................................................................... 26
3.4 Novelizáciou zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných
škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov upraviť ............................... 26
3.5 Návrh na úpravu iných všeobecne záväzných právnych predpisov ............................. 27
4. Návrhy opatrení nelegislatívneho charakteru ......................................................... 28
Záver ...................................................................................................................................... 31
4. NÁVRH
Koncepcia výchovy a vzdelávania v materských
školách, v základných školách a v stredných školách
Úvod
V Programovom vyhlásení vlády na roky 2010 až 2014 sa kladie zvýšený dôraz na
podporu vzdelania, vedy a výskumu, „najmä z hľadiska zlepšenia upadajúcej kvality v tejto
oblasti (vláda Slovenskej republiky považuje túto oblasť za kľúčovú z hľadiska udržateľnosti
rastu ekonomiky a zamestnanosti v budúcnosti)“.
V záujme naplnenia tohto zámeru v časti 3.4. Programového vyhlásenia vláda SR
stanovila veľké množstvo úloh aj v oblasti regionálneho školstva.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len
„ministerstvo“) považuje túto časť Programového vyhlásenia vlády na roky 2010 až 2014
za svoju prioritu a Koncepciou výchovy a vzdelávania v materských školách, v základných
školách a v stredných školách (ďalej len „koncepcia“) navrhuje spôsob, rozsah a obsah
plnenia jednotlivých úloh.
1. Východiská koncepcie
1.1 Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2010 – 2014
Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky pre oblasť materských škôl,
základných škôl a stredných škôl stanovilo konkrétne tézy. Mnohé sú spoločné pre všetky
subjekty regionálneho školstva.
Ministerstvo rozpracovalo úlohy vyplývajúce z Programového vyhlásenia vlády
Slovenskej republiky a pre regionálne školstvo stanovilo strategický cieľ: „vyriešiť
momentálne problémy a nasmerovať celý školský systém k efektívnemu a na etických
princípoch postavenému fungujúcemu regionálnemu školstvu zabezpečujúcemu kvalitnú
výchovu a vzdelávanie, dostupnému pre všetky vrstvy spoločnosti, poskytujúcemu základ
zdravého životného štýlu a postavenie učiteľom zodpovedajúce mimoriadnemu významu ich
práce.“
Strategický cieľ sa premietol do piatich koncepčných zámerov:
Efektívny a na etických zásadách postavený systém regionálneho školstva
Kvalitná výchova a vzdelávanie
Regionálne školstvo dostupné pre všetkých
Regionálne školstvo poskytujúce deťom a žiakom základ zdravého životného štýlu
Školy zapojené do medzinárodnej spolupráce.
Pri vypracúvaní koncepcie sa rešpektovalo aj Oznámenie Komisie EURÓPA 2020
Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu; Národný
program reforiem 2011 – 2014, Návrh materiálu – zrevidovaný Národný akčný plán Dekády
začleňovania rómskej populácie 2005 – 2015, Návrh materiálu – Analýza činností
Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR ako aj Návrh materiálu – Analýza činnosti
a efektívnosti verejnej správy. Dôležitými východiskovými materiálmi pri tvorbe koncepcie
sú aj aktuálne platné koncepcie pre rezort školstva schválené vládou SR presahujúce volebné
obdobie jednej vlády:
a) Národný program výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 – 20
rokov MILÉNIUM (UV č. 1193/2001) platný do roku 2015
b) Koncepcia špeciálnopedagogického poradenstva (UV č. 282/2007) platná do roku 2015
5. c) Koncepcia pedagogicko-psychologického poradenského systému a jeho implementácie
do praxe (UV č. 283/2007) platná do roku 2015
d) Koncepcia dvojúrovňového modelu vzdelávacích programov v oblasti odborného
vzdelávania a prípravy v Slovenskej republike (UV č. 489/2007) platná do roku 2013.
e) Koncepcia vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách
(UV č. 767/2007) platná do roku 2016.
f) Koncepcia výchovy a vzdelávania národnostných menšín (UV č. 100/2007) platná do roku
2013
g) Koncepcia výchovy a vzdelávania rómskych detí a žiakov vrátane rozvoja stredoškolského
a vysokoškolského vzdelávania (UV č. 206/2008) platná do roku 2013.
1.2 Medzinárodný kontext
Pri vypracúvaní koncepcie sa rešpektujú nielen národné strategické dokumenty, ale aj
strategické dokumenty v oblasti vzdelávania, ktoré boli prijaté Európskou komisiou
a v ktorých sa odporúča členským krajinám, aby zdokonalili svoje vzdelávacie systémy
s cieľom dosiahnuť čo najlepšie stanovené nové výzvy a ciele Európskej únie.
Vzdelávacia politika Európskej únie nesmeruje k vytvoreniu jednotného, unifikovaného
vzdelávacieho systému, ale rešpektujú sa kultúrne a vzdelávacie tradície vo všetkých štátoch
Európskej únie. Cieľom zmien je skvalitniť vzdelávacie systémy tak, aby sa budovala Európa
znalostí (Europe of Knowledge), ktorá by zabezpečila vysokú kvalitu vzdelania a vysokú
úroveň zamestnanosti.
EK SEC (2001) 526 v apríli 2011 vydala správu Progress towards the common
European objectives in education and training 2010/2011. Takéto správy pravidelne
monitorujú a vyhodnocujú najdôležitejšie indikátory vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré
sú sledované v Európskej únii. Aktuálna správa sa zameriava na hodnotenie referenčných
kritérií, ktoré boli prijaté ministrami školstva členských štátov Európskej únie roku 2001
a aktualizované v roku 2009. Tieto analýzy odrážajú hlavné strategické ciele Európskej
únie oblasti vzdelávania a odbornej prípravy do roku 2020.
Ministri pre vzdelávanie Európskej únie sa dohodli na piatich cieľoch výkonnosti
vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré by sa mali dosiahnuť do roku 2020 (zdroj: IP/11/488,
Brussels, 19. apríl 2011):
1. podiel osôb s neukončeným vzdelaním a nedokončenou odbornou prípravou
(predčasným odchodom zo vzdelávania) by nemal presiahnuť 10 % (súčasný podiel je
14,4 %, čo by malo byť menej o 1,7 milióna osôb s predčasne ukončenou školskou
dochádzkou),
2. aspoň 95 % detí vo veku medzi 4. rokom a začiatkom plnenia povinnej školskej
dochádzky by sa malo zúčastniť predškolského vzdelávania (súčasný stav je 92,3 %
detí, na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné o 250 000 detí viac v predškolskom
vzdelávaní),
3. podiel osôb vo veku 30 – 34-ročných s ukončeným vysokoškolským vzdelaním by mal
byť prinajmenšom 40 % (teraz je podiel 32,3 %, čo znamená dosiahnuť o 2,6 milióna
viac absolventov),
4. podiel 15-ročných detí, ktoré majú nedostatočné schopnosti v oblasti porozumenia
v čítaní, matematike a v prírodných vedách by nemal dosiahnuť viac ako 15 %
(v súčasnosti je to asi 20 %, v každej z týchto oblastí, čo znamená o 250 00 detí
s takýmito problémami menej),
5. v priemere aspoň 15 % dospelých vo veku 25 – 64-ročných by sa malo zúčastniť
celoživotného vzdelávania (teraz je podiel 9,3 %, čo znamená, že na dosiahnutie tohto
cieľa by malo o 15 miliónov viac dospelých participovať na celoživotnom vzdelávaní).
2
6. Niektoré vybrané medzinárodné komparácie materských škôl, základných škôl,
stredných škôl sa nachádzajú v Prílohe č. 1.
1.3 Štatistické ukazovatele materských škôl, základných škôl a stredných škôl,
prognóza vývoja do roku 2025
Prílohy č. 2 až 18 obsahujú prehľad vývoja ukazovateľov od roku 2000 po súčasnosť.
Podklady sú štruktúrované podľa druhu škôl a vecného zamerania. Spracované sú formou
tabuliek, grafov a stručných komentárov. Zdrojmi údajov na spracovanie Príloh č. 2 až 18 sú:
Štatistická ročenka školstva SR. Bratislava : ÚIPŠ, 1990 až 2010
Databázy a údajové zdroje Oddelenia štatistiky a služieb ÚIPŠ
Herich, J.: Kvantitatívna prognóza vývoja ukazovateľov materských a základných
škôl. Bratislava: ÚIPŠ, 2008
Herich, J.: Kvantitatívna prognóza vývoja ukazovateľov stredných škôl. Bratislava:
ÚIPŠ, 2009
Herich, J.: Uplatnenie absolventov stredných škôl v praxi. Bratislava: ÚIPŠ, 2010
Slovíková M. Herich J.: Trendová analýza vývoja záškoláctva v ZŠ a SŠ. Bratislava:
ÚIPŠ, 2011.
Podklady obsahujú vývoj počtu detí a žiakov v jednotlivých druhoch škôl a školských
zariadení, vývoj počtu jednotlivých druhov škôl vrátane škôl pre deti a žiakov so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami (ďalej len „špeciálnych škôl“), počtu tried v nich vrátane
vývoja priemerného počtu detí a žiakov v triedach, vývoj počtu neospravedlnených hodín
žiakov, vekové zloženie pedagogických a odborných zamestnancov a vývoj priemernej mzdy
pedagogických a odborných zamestnancov jednotlivých druhov škôl a školských zariadení
a jej porovnanie so mzdou v národnom hospodárstve.
Podklady o materských školách obsahujú aj vývoj zaškolenosti detí v materských
školách a podklady o základných školách, vývoj počtu neplnoorganizovaných základných
škôl, zmennosť vyučovania, vývoj počtu špeciálnych tried v základných školách a vývoj
počtu detí, ktoré mali odložený začiatok plnenia povinnej školskej dochádzky.
Podklady o stredných školách obsahujú demografický vývoj populačných ročníkov stredných
škôl vrátane prognózy vývoja do roku 2024 ako aj vývoj nezamestnanosti absolventov
stredných škôl.
1.4 Súčasný právny stav vo vzťahu k materským školám, základným školám
a stredným školám
Komplexným zákonom o výchove a vzdelávaní je zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove
a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „školský zákon“).
Pôsobnosť, organizáciu a úlohy orgánov štátnej správy v školstve, obcí,
samosprávnych krajov a orgánov školskej samosprávy a ich pôsobnosť v oblasti výkonu
štátnej správy v školstve a školskej samosprávy, v oblasti tvorby siete škôl, školských
zariadení, zaraďovania, vyraďovania a zmien v sieti a v oblasti zriaďovania a zrušovania škôl
3
7. a školských zariadení upravuje zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej
samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o odbornom vzdelávaní a príprave“), účinný
od 1. septembra 2009, je právnou úpravou komplexne riešiacou problematiku odborného
vzdelávania a prípravy v stredných školách a v školských zariadeniach.
Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovuje práva a povinnosti pedagogického
zamestnanca a odborného zamestnanca; predpoklady na výkon pedagogickej činnosti
a na výkon odbornej činnosti, profesijný rozvoj, kariérové stupne, kariérové pozície, atestácie
pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca, kvalifikačné predpoklady
pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca, pedagogickú činnosť pedagogického
zamestnanca vrátane priamej výchovno-vzdelávacej činnosti a jej rozsahu; odborné činnosti
odborného zamestnanca, rozsah, zameranie, organizáciu a ukončovanie jednotlivých druhov
kontinuálneho vzdelávania pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca,
akreditáciu programov kontinuálneho vzdelávania, činnosť a postavenie Akreditačnej rady
Ministerstva školstva Slovenskej republiky pre kontinuálne vzdelávanie pedagogického
zamestnanca a odborného zamestnanca; výkon činnosti poskytovateľov kontinuálneho
vzdelávania; získavanie kreditov za absolvované druhy kontinuálneho vzdelávania,
sebavzdelávanie a tvorivé aktivity pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca
a evidovanie kreditov, hodnotenie pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca,
starostlivosť o pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca a ich ochranu.
Financovanie škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu
na povolanie, financovanie materských škôl pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami a školských zariadení zriadených krajskými školskými úradmi, ktoré sú zaradené
do siete škôl a školských zariadení, financovanie nenormatívnych výdavkov (dopravné žiakov
základných škôl (vrátane špeciálnych) v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a cirkví, asistenti
učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, mimoriadne výsledky žiakov, havarijné
situácie, rozvojové projekty), financovanie príspevku na výchovu a vzdelávanie detí, ktoré
majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky v materských školách, ktoré sú
zaradené do siete škôl a školských zariadení, príspevok na žiakov zo sociálne
znevýhodneného prostredia a financovanie príspevku na záujmové vzdelávanie pre žiakov
škôl, ktoré sú zaradené do siete škôl a školských zariadení ustanovuje zákon č. 597/2003 Z. z.
o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších
predpisov.
Podrobnosti o súčasnom právnom stave vo vzťahu k materským školám, základným
školám a stredným školám sú v Prílohe č. 19.
4
8. 2. Koncepčné zámery ministerstva v oblasti materských škôl, základných
škôl a stredných škôl
Koncepčné zámery uvedené v časti 1.1 sú v podmienkach ministerstva rozpracované
na konkrétne úlohy (každá je ešte podrobnejšie rozpracovaná v snahe identifikovať a následne
plniť opatrenia legislatívneho aj nelegislatívneho charakteru súvisiace s konkrétnou úlohou),1
ktorých plnenie a splnenie si vyžaduje úzku spoluprácu všetkých zainteresovaných subjektov.
Koncepčné zámery sú v koncepcii rozpracované tak, aby podporili:
Zavedenie systému udržateľného financovania regionálneho školstva
Odstránenie zbytočnej byrokracie v školách a voči školám
Zvýšenie bezpečnosti detí v školách
Systematické prijímanie opatrení na znižovanie informačnej nerovnosti v regionálnom
školstve
Zabezpečenie trvalej transparentnosti všetkých procesov, s osobitným dôrazom
na financovanie a hodnotenie
Zabezpečenie rovnakých podmienok subjektom regionálneho školstva bez ohľadu
na zriaďovateľa
Uskutočnenie zmien v systéme a obsahu vzdelávania
Zabezpečenie monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania
Zabezpečenie spoločenského a ekonomického postavenia učiteľom zodpovedajúceho
významu ich práce
Zlepšenie podmienok v prístupe k informáciám
Upravenie systému predškolskej výchovy a vzdelávania
Zabezpečenie prístupu ku kvalitnej výchove a vzdelávaniu pre marginalizované
skupiny
Vytváranie kapacít tam, kde sa prejavuje ich nedostatok
Posilnenie výchovy detí a žiakov k zdravému životnému štýlu
Skvalitnenie školského stravovania
Účasť škôl a ich žiakov a učiteľov na medzinárodných súťažiach a podujatiach.
Zapojenie škôl do medzinárodných projektov.
Súčasťou koncepcie je:
- identifikovanie najväčších problémov regionálneho školstva,
- pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov,
- zadefinovanie cieľového stavu, zmien,
- navrhnutie riešení existujúcich problémov,
- navrhnutie opatrení legislatívneho charakteru,
- navrhnutie opatrení nelegislatívneho charakteru.
2.1 Efektívny a na etických zásadách postavený systém regionálneho školstva
2.1.1 Zaviesť systém udržateľného financovania regionálneho školstva
a) identifikovanie najväčších problémov
- existencia rozdielov medzi zriaďovateľmi v účele použitia finančných prostriedkov
(neštátni zriaďovatelia nemôžu použiť finančné prostriedky na reklamu, kapitálové
výdavky, splácanie úverov použitých na kúpu nehnuteľného majetku),
- existencia rozdielov medzi zriaďovateľmi pri uplatňovaní opatrení a sankcií,
1
Zdroj: http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=6596
5
9. absencia vplyvu ukazovateľa kvality výchovy a vzdelávania na výšku normatívu
-
v školách, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie,
- neefektívne, účelové vytváranie školských obvodov za účelom vyplácania dopravného
okolitými obcami,
- vysoká administratívna záťaž škôl spojená s vyplácaním dopravného,
- neposkytovanie dopravného žiakom súkromných škôl,
- nejednotné uplatňovanie mechanizmov na zmierňovanie dopadov zákona č. 597/2003
Z. z. (garantované minimum – len v školách zriaďovateľskej pôsobnosti obcí,
samosprávnych krajov a KŠÚ, a dohodovacie konanie – u všetkých zriaďovateľov
škôl),
- viacnásobné poskytovanie finančných prostriedkov na záujmové vzdelávanie
v školských strediskách záujmovej činnosti a v centrách voľného času u rôznych
zriaďovateľov (ak dieťa navštevuje viacej centier voľného času zriadených obcou,
obec dostane finančné prostriedky len jedenkrát; ak dieťa navštevuje súčasne centrum
voľného času zriadené obcou, inou právnickou alebo fyzickou osobou alebo cirkvou,
každý zriaďovateľ dostane finančné prostriedky na toto dieťa, uvedené platí aj
v prípade, ak dieťa navštevuje centrum voľného času vo viacerých obciach),
- financovanie záujmového vzdelávania uskutočňovaného prostredníctvom
vzdelávacích poukazov aj prostredníctvom výnosu z dane fyzických osôb v centrách
voľného času a školských strediskách záujmovej činnosti (duplicita, viacnásobné
financovanie),
- málo účelné a neefektívne financovanie nákladov na žiakov zo sociálne
znevýhodneného prostredia,
- nedostatočné mechanizmy optimalizácie siete škôl a školských zariadení,
b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov
- právna úprava umožňujúca rozdielnosť použitia finančných prostriedkov u rôznych
zriaďovateľov a vyňatie škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí, vyšších územných
celkov, štátom uznanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti a KŠÚ z uplatňovania
sankcií vo forme krátenia normatívnych finančných prostriedkov,
- právna úprava neumožňuje vyplácanie cestovného žiakom súkromných škôl,
- prevaha ponuky škôl nad dopytom uchádzačov spôsobuje, že stredné školy znižujú
kritériá na prijímanie žiakov, čo priamo znižuje úroveň výstupu,2
- nedostatočná kontrola vykazovania počtu detí v školských strediskách záujmovej
činnosti a v centrách voľného času kontrolnými orgánmi štátnej správy v školstve
a ministerstva,
- nevhodne nastavený mechanizmus vyplácania dopravného (napr. žiakov základných
škôl),
- existencia dvoch kompenzačných mechanizmov (garantované minimum
a dohodovacie konanie),
- nejednotný prístup k financovaniu nákladov na žiakov so špeciálnymi výchovno-
vzdelávacími potrebami (aj žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia patria
do tejto kategórie, ale ich financovanie je zabezpečované prostredníctvom príspevku
k normatívu a ostatné kategórie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami sú financované zvýšeným normatívom),
- právna úprava zaraďovania a vyraďovania škôl zo siete škôl a školských zariadení
(nejednoznačné nástroje regulácie siete škôl a školských zariadení, možnosť
nekontrolovateľného otvárania alokovaných pracovísk, absencia zákonnej povinnosti
2
Zdroj: Príloha č. 20 – Porovnanie výsledkov externej časti maturitnej skúšky
6
10. rešpektovať regionálne stratégie odborného vzdelávania a prípravy zo strany
neštátnych zriaďovateľov atď.),
c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien
- financovať náklady na výchovu a vzdelávanie v školách, v ktorých sa vzdelávanie
považuje za sústavnú prípravu na povolanie, rovnako bez ohľadu na zriaďovateľa,
- prideľovať normatívne finančné prostriedky zriaďovateľom škôl aj podľa kvality školy
(pridanej hodnoty),
- poskytovať náklady na dopravné žiakov zákonným zástupcom žiakov základných škôl
a špeciálnych základných škôl bez ohľadu na zriaďovateľa školy s možnosťou
financovať z týchto finančných prostriedkov prevádzku školských autobusov,
- znížiť administratívne zaťaženie škôl súvisiace s vyplácaním finančných prostriedkov
na dopravné, napr. na žiakov z tej istej obce poskytovať finančné prostriedky
v rovnakej výške,
- zachovať jeden z mechanizmov na zmierňovanie dopadov zákona č. 597/2003 Z. z.
pre všetkých zriaďovateľov škôl (dohodovacie konanie),
- zabezpečiť trvalú transparentnosť všetkých procesov v oblasti poskytovania
finančných prostriedkov zriaďovateľom škôl napríklad aj v rámci rozvojových
projektov,
- financovať účelne a efektívne záujmové vzdelávanie s dôrazom na transparentnosť
finančných tokov a efektívnosť ich využívania (znížiť administratívne zaťaženie škôl),
- zabezpečiť zvyšovanie finančných zdrojov,
- revidovať a stabilizovať systém financovania,
- podporovať zavedenie a používanie nástrojov na monitorovanie hospodárenia škôl,
- podporovať v spolupráci so zriaďovateľmi optimalizáciu siete škôl a školských
zariadení s prihliadaním na možnosť využívania školských autobusov,
- zjednotiť prístup k financovaniu nákladov na všetky kategórie žiakov so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami,
- ustanoviť fungujúci a efektívny systém zaraďovania a vyraďovania škôl s jasnými
kompetenciami všetkých zainteresovaných, decentralizovať niektoré kompetencie
z ministerstva na KŠÚ,
- zamedziť transparentnou legislatívnou normou možnosť dvojnásobného (možno aj
viacnásobného) narátavania klientov v poradenských zariadeniach.
2.1.2 Odstrániť zbytočnú byrokraciu v školách a voči školám
a) identifikovanie najväčších problémov
- prílišná zaťaženosť zamestnancov škôl vedením množstva pedagogickej a ďalšej
dokumentácie,
- duplicitné vykazovanie tých istých informácií v rôznych druhoch dokumentácie,
- vyžadovanie informácií od škôl, ktorými disponujú príslušné orgány štátnej správy
iného rezortu (napr. ÚPSVaR),
- vedenie aj nepotrebných druhov pedagogickej a ďalšej dokumentácie (štatút, osobný
spis žiaka atď.),
- zaťaženosť škôl súvisiaca s evidenciou detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného
prostredia pre úrady práce v súvislosti s vyplácaním dotácií z MPSVaR (učebné
pomôcky, stravné),
b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov
- nekoordinovaná administratíva ministerstva, KŠÚ, zriaďovateľov a iných
ministerstiev smerom ku školám,
- duplicitná, požadovanými údajmi podobná dokumentácia vyplývajúca z viacerých
právnych predpisov,
7
11. - zvýšená administratíva spojená s prechodom škôl na samostatný právny subjekt,
- prílišná iniciatíva niektorých škôl pri vytváraní novej, žiadnou právnou normou
nepožadovanej dokumentácie,
c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien
- znížiť administratívnu záťaž škôl na minimálnu možnú mieru,
- aktualizovať a využívať informácie o jednotlivých subjektoch regionálneho školstva
v rezortnom informačnom systéme,
- viesť nearchívnu dokumentáciu v digitalizovanej podobe,
- zabezpečiť v spolupráci s MPSVaR, aby práce zamestnancov škôl vykonávané pre
rezort práce boli vykonávané na základe pracovno-právneho vzťahu týchto
zamestnancov s úradmi práce (napr. dohody o vykonaní práce – obdobne ako
Ministerstvo kultúry SR kultúrne poukazy).
2.1.3 Zvýšiť bezpečnosť v školách
a) identifikovanie najväčších problémov
- ohrozovanie bezpečnosti detí a žiakov, pedagogického a nepedagogického personálu
v školách (šikanovanie žiakov, napádanie učiteľov zo strany žiakov alebo ich
zákonných zástupcov),
b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov
- nedostatočné vzdelávanie a praktický nácvik riešenia akútnych krízových situácií,
- narušené sociálne vzťahy v triedach, podceňovanie závažnosti náznakov agresívneho
správania detí a žiakov,
- minimálna dostupnosť služieb a odbornej pomoci (terapeuticko-výchovná činnosť
zariadení výchovného poradenstva a prevencie) v konkrétnych prípadoch psychického
zlyhania pre deti, žiakov a zamestnancov škôl (prípady zvýšenej agresivity,
šikanovania, vyhrážania sa fyzickými útokmi),
- neefektívny systém preventívnych opatrení na zabezpečenie bezpečnosti v školách,
- nezáujem vedenia školy o včasné riešenie vzniknutých problémov,
- nezáujem zákonných zástupcov o včasné riešenie vzniknutých problémov,
- nárast požívania alkoholu a iných drog u žiakov nižších vekových kategórií,
c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien
- vytvoriť bezpečné prostredie škôl pre deti, žiakov a zamestnancov,
- vypracovať kvalitné nástroje na zvýšenie bezpečnosti z pohľadu fyzickej a psychickej
bezpečnosti detí, žiakov a zamestnancov škôl,
- vytvoriť zdravé pracovné podmienky a pracovné prostredie,
- prijať účinný systém preventívnych opatrení na zabezpečenie bezpečnosti v školách,
- účinný manažment situácií ohrozujúcich bezpečnosť a zdravie v školách,
- experimentálne overovať a priebežne zavádzať do praxe integrovaný systém prevencie
agresívneho správania sa žiakov.
2.1.4 Systematicky prijímať opatrenia na znižovanie informačnej nerovnosti
v regionálnom školstve; zlepšiť podmienky v prístupe k informáciám
a) identifikovanie najväčších problémov
- informačná nerovnosť v školstve,
- absencia informácií o školách, ktoré vypovedajú o ich kvalite a umožňujú ich
porovnanie,
- nedostatočné pripojenie škôl na internet (najmä materských škôl),
8
12. b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov
- absentujúca snaha škôl zverejňovať objektívne informácie, ktoré by umožnili
porovnávanie jednotlivých škôl,
- nedostatočný systém zverejňovania relevantných informácií o kvalite škôl,
- nezavedená povinnosť škôl v jednotnej forme zverejňovať údaje na jednom webovom
sídle ľahko identifikovateľnom verejnosťou (napr. webové sídlo ministerstva, príp.
Ústav informácií a prognóz školstva),
c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien
- zverejňovať vybrané informácie o školách, ktoré umožnia ich porovnávanie a budú
vypovedať o kvalite výchovy a vzdelávania a službách v nich poskytovaných.
2.1.5 Zabezpečiť trvalú transparentnosť všetkých procesov, s osobitným dôrazom
na financovanie a hodnotenie; zabezpečiť rovnaké podmienky subjektom
regionálneho školstva bez ohľadu na zriaďovateľa
a) identifikovanie najväčších problémov
- zjednotiť metodiku prerozdeľovania rozvojových projektov s dotáciami,
- uplatňovanie sankcií len vo vzťahu k niektorým zriaďovateľom vo forme krátenia
normatívnych finančných prostriedkov za porušenie povinností ako sú dodržiavanie
štátneho vzdelávacieho programu, maximálnych počtov žiakov v triedach a odbornosti
vyučovania,
- rozdielny spôsob vymenovania riaditeľa školy v štátnych a v neštátnych školách,
- konštantná dĺžka funkčného obdobia u riaditeľa štátnej školy určená priamo zákonom;
v neštátnych školách zákon dĺžku funkčného obdobia neurčuje,
- možnosť vyberania „školného“ len v neštátnych školách napriek rovnakému
normatívu na žiakov v štátnych aj v neštátnych školách,
- schvaľovanie učebných plánov a učebných osnov neštátnych škôl ministerstvom,
- nerovnosť zriaďovateľov pri určovaní počtu tried prvého ročníka vo svojej
zriaďovateľskej pôsobnosti vo vzťahu k regionálnej stratégii odborného vzdelávania
a prípravy,
- maximálna výška príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s pobytom
dieťaťa v materskej škole, v jazykovej škole, v základnej umeleckej škole
a v školských zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov
je určená zákonom, neštátne školy takéto obmedzenie nemajú,
b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov
- nerovnaký postup pri prideľovaní finančných prostriedkov na rozvojové projekty
a dotácie,
- rozdielny prístup existujúcich právnych úprav k štátnym – verejným školám
a k neštátnym školám,
- neprijímanie niektorých opatrení štátu alebo územnej samosprávy voči súkromným
školám z obavy z obmedzovania slobody podnikania,
c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien
- ustanoviť rovnaké pravidlá a podmienky prideľovania rozvojových projektov
a dotácií,
- odstrániť diskriminačné opatrenia vo vzťahu k školám bez ohľadu na ich zriaďovateľa.
9
13. 2.2 Kvalitná výchova a vzdelávanie
2.2.1 Uskutočniť zmeny v systéme a obsahu vzdelávania
a) identifikovanie najväčších problémov
- dlhodobo nízka úspešnosť 15-ročných žiakov v medzinárodnom meraní PISA (2003 –
2009), 3
- nastavenie rámcových učebných plánov a vzdelávacích štandardov štátnych
vzdelávacích programov,
- preferovanie encyklopedických vedomostí pred rozvíjaním praktických zručností
a postojov žiakov,
- sústredenie sa na predmetové vzdelávanie,
- absentujúca integrácia obsahu výchovy a vzdelávania,
- nejednoznačný výklad povinných náležitostí štátnych vzdelávacích programov
a školských vzdelávacích programov,
- existencia skupiny žiakov, ktorí na vyučovanie druhého cudzieho jazyka (jeho
ovládanie), nemajú dostatočný časový priestor alebo im chýbajú schopnosti na jeho
zvládnutie,
- vysoká stratifikácia vzdelávacieho systému,4
- veľký rozsah obsahových a nedostatočná špecifikácia výkonových štandardov
štátnych vzdelávacích programov,
- nejednoznačne stanovené rámcové učebné plány vo vzťahu ku školám s vyučovaním
jazyka národnostnej menšiny,
- nedostatočná činnosť a nejasné poslanie Kurikulárnej rady,
- nejasný a zdĺhavý proces experimentálneho overovania inovácií vo výchove
a vzdelávaní a implementácia záverov experimentálneho overovania inovácií
vo výchove a vzdelávaní do praxe škôl,
- nedostatočná kvalita odborného vzdelávania a prípravy; odborné vzdelávanie
a príprava nedostatočne reaguje na aktuálne potreby trhu práce a nedokáže pripraviť
kvalifikovanú pracovnú silu v takej miere, aby bola schopná bezprostredne
po ukončení štúdia vstúpiť do pracovného procesu,
- predčasný odchod žiakov z odborného vzdelávania a prípravy,
b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov
- veľké množstvo neplnoorganizovaných základných škôl (v školskom roku 2010/2011
ich je 752 z celkového počtu 2 216 základných škôl, čo je cca 34 %),5
- 80 % obcí v Slovenskej republike má menej ako 2 000 obyvateľov – väčšina
základných škôl má sídlo v týchto obciach,
- vysoký počet žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (ktorých kompetencie
v oblasti komunikačných zručností sú výrazne limitujúce),
- vysoký počet gymnázií s 8-ročnou dĺžkou štúdia (nárast počtu gymnázií s 8-ročnou
dĺžkou štúdia;6 prvotný zámer vzdelávanie detí so zvýšenými schopnosťami a záujmom
o štúdium, ktorý sa v zhode so zahraničnými zisteniami7 postupne mení na vzdelávanie
detí s vyšším socioekonomickým statusom),
- politický tlak spoločenských elít na zriaďovanie gymnázií s 8-ročnou dĺžkou štúdia,
3
Zdroj: Príloha č. 21 – NÚCEM: Výsledky Slovenskej republiky v medzinárodných štúdiách OECD PISA 2009
a IEA PIRLS 2006; Príloha č. 22 – ŠŠI: Stav rozvíjania kľúčových kompetencií detí a žiakov v materských,
základných a stredných školách
4
Zdroj: OECD; Education at a Glance 2010
5
Zdroj: Príloha č. 3 – ÚIPŠ
6
Zdroj: Príloha č. 23 – ÚIPŠ, Kvantitatívny vývoj gymnázií
7
Zdroj: Napr. Fenton Whelan: Lesson learned, 2009
10
14. -nesprávne a nejednoznačné formulácie vzdelávacích štandardov,
-vyučovanie predmetu ako vedy,
-minimálna príprava pedagógov na integrované vyučovanie vzdelávacích oblastí,
-absencia ucelených súborov učebníc a ostatných učebných pomôcok na integrované
vyučovanie vzdelávacích oblastí,
- štátne vzdelávacie programy pre oblasť všeobecného vzdelávania sú vytvorené pre
jednotlivé predmety a ročníky, len minimálne sa akceptujú vzdelávacie oblasti ako
celky,
- nepochopenie podstaty dvojúrovňového modelu vzdelávacích programov (zverejnenie
viacerých štandardov vo forme učebných osnov),
- pomerne nízky počet voliteľných/disponibilných hodín v oblasti všeobecného
vzdelávania neumožňujúci školám dostatočnú profiláciu a rozšírenie ich vzdelávacej
ponuky vo vybraných oblastiach,
- nejednoznačná formulácia ustanovení školského zákona týkajúcich sa štátnych
vzdelávacích programov a školských vzdelávacích programov,
- duplicita niektorých súčastí školských vzdelávacích programov s niektorými druhmi
pedagogickej dokumentácie,
- prílišná byrokracia, formalizmus vypracúvania niektorých súčastí školských
vzdelávacích programov,
- pri výkone inšpekčnej činnosti vykonávanej Štátnou školskou inšpekciou požadovanie
aj takých súčastí školských vzdelávacích programov, ktoré sú v zmysle platnej
legislatívy len súčasťou štátnych vzdelávacích programov,
- súčasná právna úprava týkajúca sa Kurikulárnej rady,
- nedodržiavanie pravidiel experimentálneho overovania inovácií vo výchove
a vzdelávaní, nezvládnuté procesy zo strany realizátorov experimentálneho overovania
ako aj ministerstva a jeho priamo riadených organizácií,
- ukončovanie a implementácia záverov experimentálneho overovania inovácií
vo výchove a vzdelávaní,
- absencia právnej úpravy uplatnenia záverov vyhodnotenia úspešného
experimentálneho overenia inovácií vo výchove a vzdelávaní v školskej praxi,
- rozdrobovanie personálnych a materiálnych kapacít do neaktuálnych, alebo
duplicitných odborov vzdelávania,
- nedostatočne formulovaná, alebo vôbec nepredložená požiadavka na profil absolventa
zo strany zamestnávateľov, čím je znemožnená alebo sťažená tvorba školských
vzdelávacích programoch v jednotlivých odboroch vzdelávania,
- nekomplexný prístup k tvorbe školských vzdelávacích programov (nedostatočná
pozornosť sa v nich venuje výchove k občianstvu, sociálnym kompetenciám, ľudským
právam, podnikateľskému vzdelávaniu, spotrebiteľskej výchove, finančnej
gramotnosti, environmentálnej výchove),
- predčasné opúšťanie odborného vzdelávania a prípravy spôsobené prevažne
nezáujmom žiakov (najmä dvojročných učebných odborov) o vzdelávanie
a možnosťou ich zapojenia sa do aktivačných prác (ktoré prinášajú príjem rodine),8
c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien
- zvýšiť úspešnosť 15-ročných žiakov v meraní PISA nad priemer EÚ a OECD,
- vyučovať druhý cudzí jazyk povinne len vo vybraných druhoch a typoch škôl – napr.
gymnáziá s 8-ročnou dĺžkou štúdia, gymnáziá, vybrané odbory vzdelávania,
v ostatných školách dobrovoľne (v základných školách, v školách s vyučovacím
8
Zdroj: Eurostat http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tsisc060
11
15. jazykom národnostných menšín a vyučovaním jazyka národnostných menšín
a v učebných odboroch stredných odborných škôl podľa rámcových učebných plánov),
- upraviť existenciu gymnázií s 8-ročnou dĺžkou štúdia po vyhodnotení analýzy pozitív
a negatív stratifikovaného vzdelávacieho systému,
- upraviť vzdelávacie štandardy štátnych vzdelávacích programov pre jednotlivé stupne
vzdelania,
- definovať rámcové učebné plány globálne bez členenia na ročníky,
- integrovať vyučovanie vzdelávacích oblastí v školách, ktoré o to budú mať záujem,
- ustanoviť jednoznačne povinné náležitosti štátnych vzdelávacích programov
rešpektujúce druh a stupeň školy,
- minimalizovať povinné súčasti školských vzdelávacích programov (odstrániť tak
čiastočnú duplicitu napr. s plánom práce školy, plánom kontinuálneho vzdelávania
atď.),
- vymenovať Kurikulárnu radu s jasnými kompetenciami odborného, apolitického
orgánu, ktorý sa vyjadruje k zásadným otázkam výchovy a vzdelávania, pripravuje
Národný program výchovy a vzdelávania a v pravidelných intervaloch ho inovuje,
- ustanoviť jasné a transparentné pravidlá, smerujúce k zjednodušeniu procesu prípravy
a realizácie experimentálneho overovania inovácií vo výchove a vzdelávaní,
- ustanoviť jasné a transparentné pravidlá smerujúce k zjednodušeniu implementácie
záverov úspešného experimentálneho overovania inovácií vo výchove a vzdelávaní,
- zjednodušiť štruktúru sústavy odborov vzdelávania v stredných odborných školách,
- upraviť obsah odborného vzdelávania a prípravy v súlade s kvalifikačnými štandardmi
podľa zákona o celoživotnom vzdelávaní,
- podporovať zriaďovanie a rozvoj centier odborného vzdelávania a prípravy (s cieľom
efektívnejšie využívať materiálno-technické a personálne kapacity),
- znížiť počet žiakov, ktorí predčasne opustili odborné vzdelávanie a prípravu
v dvojročných učebných odboroch a znížiť predčasný odchod žiakov ostatných
odborov vzdelávania na 6 % z populácie vo vekovej skupine 18 – 24 rokov.9
2.2.2 Zabezpečenie monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania
a) identifikovanie najväčších problémov
- absentujúce externé testovanie žiakov po ukončení primárneho stupňa vzdelania,
- absencia indikátorov kvality výchovy a vzdelávania,
- nedostatočná a nesystematická autoevalvácia škôl,
- absencia finančného zvýhodňovania škôl s pridanou hodnotou vo vzdelávaní,
- absencia „špeciálneho dohľadu“ štátu nad školami s dlhodobo nedostatočnými
vzdelávacími výsledkami žiakov,
- právna úprava postavenia a kompetencií Štátnej školskej inšpekcie,
b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov
- nejednotný názor na termín konania testovania, či v 4. ročníku (ako Testovanie 9, keď
testovaní žiaci ešte nezískali monitorovaný stupeň vzdelania), alebo v prvom polroku
5. ročníka (po získaní monitorovaného stupňa vzdelania),
- nevyčlenenie finančných prostriedkov na zabezpečenie objektívneho dozoru
pri externom testovaní,
- neexistujúce požiadavky na vypracovanie objektívnych kritérií a indikátorov kvality
výchovy a vzdelávania,
9
Zdroj: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu EURÓPA 2020 EUROPA
2020
12
16. - indikátory kvality výchovy a vzdelávania používané pri externom hodnotení kvality
škôl majú prevažne normatívny a len minimálne kriteriálny charakter,
- kladenie zvýšeného dôrazu na externú evalváciu škôl prostredníctvom Štátnej školskej
inšpekcie a Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania,
- nedocenenie významu autoevalvácie ako účinného nástroja na zlepšovanie
dosahovania kvalitných výsledkov výchovno-vzdelávacieho procesu a klímy škôl,
- právna úprava financovania neumožňujúca finančné zvýhodnenie pridanej hodnoty
vo vzdelávaní,
- sústredenosť Štátnej školskej inšpekcie prevažne na odhaľovanie menej závažných,
formálnych nedostatkov vo výchove a vzdelávaní, podmienkach a riadení škôl,
- uzavretosť Štátnej školskej inšpekcie, zotrvávanie na zastaranom chápaní cieľov
a poslania externého evalvátora v školskom systéme,
- absencia koncepcie výkonu inšpekčnej činnosti Štátnej školskej inšpekcie,
- nedostatočná personálna a mzdová politika pri obsadzovaní miest školských
inšpektorov a hlavného školského inšpektora,
c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien
- vytvoriť databázu umožňujúcu meranie pridanej hodnoty vo vzdelávaní každého žiaka
(meranie po 4. a 9. ročníku základnej školy, maturita),
- vypracovať indikátory kvality výchovy a vzdelávania jednoducho aplikovateľné
v školskej praxi,
- vytvoriť prostredie, v rámci ktorého po zhodnotení výsledkov v externých
celoštátnych meraniach výchovno-vzdelávacích výsledkov žiakov dokážu školy
identifikovať svoje silné a slabé stránky s motiváciou eliminovať vplyvy znižujúce
aktuálne dosahovanú úroveň,
- vypracovať model autoevalvácie škôl na základe oblastí a indikátorov kvality
a prepojiť ich s externou evalváciou,
- zvýšiť zodpovednosť zriaďovateľov škôl a kontrolných orgánov za úroveň škôl
zistenú v externých meraniach výchovno-vzdelávacích výsledkov žiakov,
pri odhaľovaní slabých stránok škôl a ich eliminácii,
- zaviesť mechanizmus „špeciálneho dohľadu“ nad školami, ktoré nie sú schopné
závažné nedostatky vo výchove a vzdelávaní, podmienkach a v riadení odstrániť,
zvládnuť bez externej pomoci,
- zadefinovať účinnejšie kompetencie kontroly štátu nad úrovňou výchovy
a vzdelávania, vrátane poradenskej činnosti, s možnosťou prechodu kompetencií na
ministerstvo a KŠÚ,
- upraviť právne podmienky tak, aby sa post školského inšpektora považoval za
vyvrcholenie profesijnej kariéry učiteľa,
- zadefinovať pridanú hodnotu vzdelávania na základe indikátorov kvality a vytvoriť
pravidlá na elimináciu výkonových rozdielov škôl.
2.2.3 Zabezpečenie spoločenského a ekonomického postavenia učiteľov, ktoré
zodpovedá významu ich práce
a) identifikovanie najväčších problémov
- „zbieranie“ kreditov bez ohľadu na obsah vzdelávania,
- nedostatočná pregraduálna príprava učiteľov materských škôl na stredných odborných
školách,
- nedostatočná pregraduálna príprava učiteľov materských škôl, základných škôl
a stredných škôl na vysokých školách,
- absencia profesijných štandardov učiteľov,
- zdĺhavý proces akreditácie vzdelávacích programov kontinuálneho vzdelávania,
13
17. uzavretosť školského prostredia externým odborníkom,
-
požiadavka (najmä zo strany súkromných škôl) na vykonávanie funkcie vedúcich
-
zamestnancov v školstve bez požiadavky na pedagogické vzdelanie; rozhodujúcou
kompetenciou má byť kompetencia manažér,
- feminizácia pedagogických zborov,
- veková štruktúra učiteľov, ktorá v budúcnosti (v horizonte cca. 20 rokov) spôsobí
vyšší odchod učiteľov zo systému ako vstup učiteľov do systému,10
- nepružné pracovno-právne vzťahy učiteľov,
b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov
- snaha o centrálne riadenie procesu kontinuálneho vzdelávania,
- snaha o zvýšenie platov bez záujmu o získanie a skvalitnenie profesijných
kompetencií,
- spojené štúdium učiteľstva pre materské školy s vychovávateľstvom pre školské
zariadenia (nedostatočná pripravenosť obidvoch kategórií pedagogických
zamestnancov na reálnu prax),
- absencia kvalitnej pedagogickej praxe v reálnych podmienkach materských škôl,
základných škôl a stredných škôl,
- stredoškolské (v prípade učiteľov materských škôl) ani vysokoškolské vzdelávanie
učiteľov nezodpovedá požiadavkám reálnej praxe po zavedení dvojúrovňového
modelu vzdelávacích programov,
- učitelia nie sú pripravovaní v rámci pregraduálnej prípravy na úlohu flexibilných
tvorcov školského vzdelávacieho programu,
- nedostatočné odborné kompetencie učiteľov prispôsobovať obsah a stratégie
vyučovania vzdelávacím potrebám rôznorodých skupín detí a žiakov,
- nereagovanie profilov absolventov jednotlivých študijných odborov na potreby
aktuálnej praxe (absolventi sú nedostatočne uplatniteľní),
- štruktúrované vysokoškolské štúdium (bakalárske a magisterské) nezodpovedá
reálnym potrebám pedagogickej praxe,
- absencia pozornosti tvorbe profesijných štandardov učiteľov,
- nedostatočná činnosť a nejasné kompetencie Akreditačnej rady pre kontinuálne
vzdelávanie,
- nezáujem škôl o externých odborníkov, snaha o ochranu pracovných miest vnútornými
zamestnancami,
- nezáujem externých odborníkov o získanie pedagogickej spôsobilosti, aby mohli
pôsobiť v školách v podmienkach pre nich nízkeho odmeňovania,
- absencia manažérskych kompetencií niektorých riadiacich zamestnancov v školstve,
čo prispieva k znižovaniu kvality riadenia škôl,
- nemotivujúce finančné ohodnotenie učiteľov a odborných zamestnancov škôl,11
- snaha o prílišnú stabilizáciu a zvýšenú istotu pracovných miest pedagogických
zamestnancov ako kompenzácia za nízke príjmy,
c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien
- akreditovať len zmysluplné a na rozvoj profesijných kompetencií učiteľov zamerané
programy kontinuálneho vzdelávania,
- zaviesť pregraduálnu prípravu učiteľov materských škôl, základných škôl a stredných
škôl, ktorá bude reflektovať aktuálny stav a potreby praxe (vrátane prípravy učiteľov
na integrované vyučovanie vzdelávacích oblastí),
- vypracovať profesijné štandardy učiteľov, ktoré budú akceptované v rámci
pregraduálnej prípravy budúcich učiteľov,
10
Zdroj: Príloha č. 8 – ÚIPŠ
11
Zdroj: Príloha č. 14, Príloha č. 15, Príloha č. 16 a Príloha č. 17 – ÚIPŠ
14
18. - skvalitniť a urýchliť proces akreditácie vzdelávacích programov kontinuálneho
vzdelávania nanovo ustanovenou Akreditačnou radou pre kontinuálne vzdelávanie,
- umožniť externým odborníkom podieľať sa na vzdelávaní a príprave žiakov
odborných škôl pre prax tak, aby sa pri legislatívou určenom rozsahu vyučovacej
činnosti od týchto odborníkov nevyžadovalo získanie pedagogickej spôsobilosti,
- ustanoviť, aby súčasťou výberového konania na post riaditeľa školy bolo aj overenie
riadiacich (manažérskych) kompetencií,
- identifikovať prostredníctvom merateľných kritérií najlepších učiteľov v najlepších
školách a následne rozšíriť ich praktické skúsenosti prostredníctvom médií a internetu,
- zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na finančné ohodnotenie pedagogických
zamestnancov škôl; postupne vytvárať podmienky pre väčší objem financií
na pohyblivé zložky ich platov, s cieľom dosiahnuť priemernú mzdu aká je to obvyklá
v krajinách s úspešným vzdelávacím systémom.12
2.2.4 Zlepšenie podmienok v prístupe k informáciám
a) identifikovanie najväčších problémov
- pomalý a nedostatočne transparentný proces obstarávania, tvorby a posudzovania
učebníc, pracovných zošitov, učebných textov v printovej, digitálnej a inej vhodnej
forme,
- nedostatočná tvorba a využívanie digitálneho obsahu vzdelávania,
b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov
- nedostatok finančných prostriedkov na učebnice, pracovné zošity, učebné texty,
- zložité a príliš centralizované procesy obstarávania, tvorby, posudzovania a distribúcie
učebníc, pracovných zošitov, učebných textov,
- zdĺhavý proces tvorby učebníc, pracovných zošitov, učebných textov bez
zodpovedajúcich ľudských, materiálnych a časových zdrojov,
- nedostatočná ponuka alternatívnych učebníc (v ponuke pre školy v prevažnej miere
maximálne jedna učebnica pre každý predmet),
- nedostatok vhodného digitálneho obsahu lokalizovaného na národné podmienky,
- nedostatok finančných prostriedkov na obstarávanie digitálneho obsahu vzdelávania,
- nedostatočné zavádzanie digitálneho obsahu do školského systému,
- materiálno-technická, personálna a metodická nepripravenosť niektorých škôl
na zavádzanie digitálneho obsahu výchovy a vzdelávania,
c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien
- uvoľniť postupne trh s učebnicami a ponechať výber učebníc na školy (nákup učebníc
v rámci možností rozpočtu školy) s dôrazom na efektívne využívanie pridelených
finančných prostriedkov prostredníctvom normatívu (tzv. učebnicový normatív), alebo
formou príspevku,
- ponechať posudzovanie súladu učebníc so štátnymi vzdelávacími programami
ministerstvu (prostredníctvom Štátneho pedagogického ústavu, Štátneho inštitútu
odborného vzdelávania, príp. pracoviskami Slovenskej akadémie vied, univerzitnými
pracoviskami atď.),
- zverejňovať zoznam odsúhlasených učebníc pre školy,
- zlepšiť podmienky tvorby a využívania digitálneho obsahu, rozvoj digitálnych
kompetencií potrebných na vyhľadávanie a účinné spracúvanie informácií.
12
Zdroj: Education at a Glance
15
19. 2.2.5 Upravenie systému predškolskej výchovy a vzdelávania
a) identifikovanie najväčších problémov
- nedostatočné zapojenie 5 – 6-ročných detí do predškolského vzdelávania v materskej
škole, s dôrazom na deti zo sociálne znevýhodneného prostredia (bezplatné zaškolenie
detí, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky v materskej škole
zvýšilo zaškolenosť o necelé 2 %),13
- nedostatočná predškolská a školská diagnostika (zaraďovanie detí do nultých
ročníkov, do špeciálnych škôl, neopodstatnené odkladanie začiatku plnenia povinnej
školskej dochádzky, nedostatočná diagnostika nadania a talentu),14
b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov
- nedostatok kapacít v materských školách,
- nízka motivácia rodičov pre zaškolenie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia,
- nerovnomerné rozmiestnenie materských škôl na území Slovenskej republiky,
- vysoké náklady spojené s pobytom dieťaťa v materskej škole (najmä za stravné),
- zastarané formy diagnostiky školskej spôsobilosti detí,
- používanie zastaraných diagnostických nástrojov (testov) nedostatočne rešpektujúcich
sociokultúrne rozdiely detí (napr. testy školskej spôsobilosti nie sú vypracované
v rómčine),
- absencia účinných nástrojov predškolskej a školskej pedagogickej diagnostiky
(vykonávanej učiteľmi v materských a v základných školách),
c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien
- priblížiť sa čo najbližšie k 100 %15 zaškolenosti detí v materskej škole jeden rok
pred plnením povinnej školskej dochádzky s využitím možnosti domáceho
predprimárneho vzdelávania,
- vytvoriť podmienky pre možnosť zavedenia bezplatného zaškolenia v materskej škole
od 4. roku veku, t. j. bez príspevku zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu výdavkov
materskej školy,
- skvalitniť predškolskú a školskú diagnostiku, na základe ktorej bude možné objektívne
rozhodovať o odklade plnenia povinnej školskej dochádzky, zaraďovaní detí
do nultých ročníkov, do špeciálnych škôl atď.).
2.3 Regionálne školstvo dostupné pre všetkých
2.3.1 Zabezpečiť prístup ku kvalitnej výchove a vzdelávaniu pre marginalizované
skupiny
a) identifikovanie najväčších problémov
- neštandardizovaná forma a obsah zápisu detí do 1. ročníka základnej školy,
- pretrvávajúci vysoký počet detí s odkladom plnenia povinnej školskej dochádzky
a dodatočným odkladom plnenia povinnej školskej dochádzky,16
- rozdielna dĺžka primárneho vzdelávania v základnej škole,
- hodnotenie a klasifikácia žiakov v nultom ročníku základných škôl; opakovanie
nultého ročníka v niektorých školách,17
13
Zdroj: Príloha č. 2 – ÚIPŠ
14
Zdroj: Zistenia ŠŠI; sťažnosti rodičov; Príloha č. 24 – VÚDPaP
15
Zdroj: Národný akčný plán v rámci Dekády začleňovania rómskej populácie; Oznámenie Komisie EURÓPA
2020 Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu
16
Zdroj: Príloha č. 3 – ÚIPŠ
17
Zdroj: Príloha č. 3 – ÚIPŠ
16
20. -málo účinná metodika vyučovania štátneho jazyka v školách s vyučovacím jazykom
národnostných menšín,18
- školská integrácia detí a žiakov so zdravotným postihnutím,19
- nedostatočné poskytovanie suportívnych (podporných) služieb príslušnými odbornými
zamestnancami,
- malý počet debariérizovaných škôl (nedostatočná integrácia osôb so zdravotným
znevýhodnením do výchovno-vzdelávacieho procesu),
- nesprávne zaraďovanie žiakov do špeciálnych tried, alebo do špeciálnych škôl (hlavne
mentálne postihnutie),
- nedoriešená problematika používania a kodifikácie posunkového jazyka; nízke
podporné služby s tým spojené pre zdravotne postihnutých (nepočujúcich),
- nízka inklúzia rómskych detí a žiakov vo vzdelávaní – nerovnaký prístup ku kvalitnej
výchove a vzdelávaniu pre marginalizované skupiny obyvateľstva,
- nedostatočná integrácia a inklúzia v bežných aj v špeciálnych školách,
- snaha zaraďovať do špeciálnej základnej školy v obciach, kde nie je základná škola, aj
intaktných žiakov,
- nedostatočná priechodnosť školského systému (vo vzťahu k žiakom, ktorý predčasne
ukončili základnú školu alebo strednú školu; naprieč školským systémom – základná
škola – stredná škola; možnosť prijatia absolventov A variantu špeciálnej základnej
školy do strednej odbornej školy na základ vykonania úspešných prijímacích skúšok),
b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov
- každá základná škola si volí formu zápisu detí podľa vlastných predstáv (často bez
rešpektovania osobitostí predškolského veku); požiadavky škôl z hľadiska obsahu sú
často krát nad rámec požiadaviek Štátneho vzdelávacieho programu ISCED 0 –
predprimárne vzdelávanie,
- nejednoznačné vymedzenie odkladu plnenia povinnej školskej dochádzky
a dodatočného odkladu plnenia povinnej školskej dochádzky,
- podliehanie zamestnancov zariadení výchovného poradenstva a prevencie tlaku
rodičov na vydanie odporúčania o odklade plnenia povinnej školskej dochádzky aj
napriek tomu, že je dieťa školsky spôsobilé,
- podliehanie riaditeľov základných škôl tlaku rodičov na vydanie rozhodnutia
o odklade plnenia povinnej školskej dochádzky aj napriek tomu, že je dieťa školsky
spôsobilé,
- niektoré školy využívajú inštitút odkladu začiatku plnenia povinnej školskej
dochádzky ako možnosť „zbaviť sa nepohodlných, alebo zdržiavajúcich detí“,
- umožnenie predĺženia primárneho vzdelávania pre deti zo sociálne znevýhodneného
prostredia ich zaradením do nultého ročníka (žiak, ktorý s ohľadom na jeho schopnosti
získa primárne vzdelanie za 5 rokov a skončí povinnú školskú dochádzku v 9. ročníku
základnej školy); žiaci, ktorým ich individuálne schopnosti umožnia získať primárne
vzdelanie za kratšiu dobu, sú zaradení do prvého ročníka a skončia povinnú školskú
dochádzku v 1. ročníku strednej školy),
- možnosť klasifikácie žiakov v nultom ročníku, čo v nadväznosti na ustanovenia
školského zákona umožňuje v prípade neúspechu opakovať aj nultý ročník,
- metodika vyučovania štátneho jazyka v školách s vyučovacím jazykom národnostných
menšín je nastavená obdobne, ako metodika vyučovania materinského jazyka,
18
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2010 – 2014 („Vláda SR skvalitní výučbu
slovenského jazyka na školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín zmenou metodiky“)
19
Zdroj: Príloha č. 6 – ÚIPŠ
17
21. - poddimenzované personálne zabezpečenie poskytovania odbornej intervencie
a vykonávania odborných činností voči začleneným deťom a žiakom so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami,20
- nedostatok finančných prostriedkov účelovo viazaných na debarierizáciu škôl,
- nesprávna diagnostika,
- na vykonávanie rediagnostiky nie je dostatočné finančné a personálne zabezpečenie,
- neexistencia vykonávacieho predpisu k zákonu o posunkovej reči nepočujúcich osôb,
- nejednotná metodika pri vzdelávaní nepočujúcich (orálny spôsob, pomocou
posunkovej reči),
- nedostatok zamestnancov škôl ovládajúcich posunkovú reč nepočujúcich,
- nepriamy záujem o segregáciu zo strany Rómov; xenofóbia majoritnej spoločnosti,
- prirodzená obrana majoritnej spoločnosti pred neprispôsobivými spoluobčanmi (zlá
hygiena, krádeže, fyzické napádanie atď.),
- vysoká náročnosť obsahu výchovy a vzdelávania,
- nedostatočná personálna, materiálna a metodická podpora procesov integrácie
a inklúzie v bežných aj v špeciálnych školách,
- existencia obcí, v ktorých je zriadená len špeciálna základná škola,
- v niektorých prípadoch snaha o udržanie špeciálnej základnej školy zvýšením počtu
žiakov,
- legislatívne prekážky návratu žiakov do „hlavného prúdu“ školského systému,
- kritériá prijatia do stredných škôl neumožňujúce prijať absolventa špeciálnej základnej
školy do strednej odbornej školy ani ak by úspešne vykonal prijímacie skúšky
na základe skutočnosti, že nezískal nižšie stredné vzdelanie,
c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien
- ustanoviť formou aj obsahom štandardizovaný zápis do prvého ročníka základnej
školy,
- ustanoviť možnosť odkladu plnenia povinnej školskej dochádzky a dodatočného
odkladu plnenia povinnej školskej dochádzky len v zákonom vymedzených
odôvodnených prípadoch,
- vykonávať kontrolu (v sporných prípadoch) oprávnenosti odkladu plnenia povinnej
školskej dochádzky a dodatočného odkladu plnenia povinnej školskej dochádzky,
- poskytovať výchovu a vzdelávanie v nultom ročníku všetkým deťom, ktoré dovŕšili
6. rokov veku, nezískali školskú spôsobilosť a nemajú odložené plnenie povinnej
školskej dochádzky,
- ustanoviť zákaz opakovať nultý ročník,
- vyučovať štátny jazyk v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín ako
cudzí jazyk,
- posilniť personálne zabezpečenie výchovného poradenstva, špeciálno-pedagogického
poradenstva a prevencie (s dôrazom na ich pôsobenie priamo v školách),
- zvážiť integráciu centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie
s centrami špeciálnopedagogického poradenstva
- podporovať školy bez bariér, dostupné pre všetkých aj prostredníctvom rozvojového
projektu (určiť okruh žiadateľov o pridelenie finančných prostriedkov
na debariérizáciu),
- zabezpečiť, aby rediagnostika po absolvovaní prvého roka vzdelávania žiaka bola
vykonávaná inou osobou, ako diagnostika pred jeho nástupom na povinnú školskú
dochádzku
20
Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2010 – 2014 („Integráciu musí sprevádzať vytváranie podmienok na
zvyšovanie počtu špeciálnych pedagógov, pedagogicko-psychologických poradcov a asistentov učiteľov
na školách“)
18
22. - vytvoriť podmienky na uplatňovanie metódy vyučovania nepočujúcich podľa výberu
zákonného zástupcu a odporúčania príslušného odborníka,
- vytvoriť podmienky, aby výchova a vzdelávanie detí a žiakov so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami mohli byť v maximálnej možnej miere
uskutočňované v bežných školách s výnimkou prípadov, kedy je výchova
a vzdelávanie nevyhnutné zabezpečovať v špeciálnych školách,
- zabezpečiť spravodlivý prístup ku kvalitnému vzdelávaniu, v oblasti MŠ, ZŠ a SŠ pre
všetky sociálne skupiny obyvateľstva, s osobitným zreteľom na deti ohrozené
chudobou, aby sa znížilo riziko predčasného ukončenia školskej dochádzky a ďalšieho
odborného vzdelávania pre trh práce,
- transformovať v obciach, v ktorých je zriadená len špeciálna základná škola tieto školy
na základné školy so špeciálnymi triedami,
- umožniť prijať do strednej odbornej školy na učebný odbor poskytujúci nižšie stredné
odborné vzdelanie aj absolventa špeciálnej základnej školy, ak úspešne vykoná
prijímacie skúšky,
- ustanoviť možnosť realizovať kurzy na získanie nižšieho stredného vzdelania
(na dokončenie základnej školy) stredným školám,
- používať slovné hodnotenie prospechu a správania žiakov s mentálnym postihnutím
formou slovného komentára.
2.3.2 Podporovať vytváranie kapacít tam, kde sa prejavuje ich nedostatok
a) identifikovanie najväčších problémov
- nedostatočné kapacity materských škôl,
- nedostatočné rešpektovanie práva rodičov na výber vyučovacieho jazyka
na národnostne zmiešanom území (zvyšujúci sa počet rodičov, ktorí sú „donútení“
rešpektovať prijatie svojich detí do materskej školy alebo základnej školy s iným
vyučovacím jazykom ako je materinský jazyk dieťaťa/žiaka),
- dvojzmennosť vyučovania v základných školách a v špeciálnych základných
školách,21
- klesajúci záujem o odborné vzdelávanie a prípravu,
- nedostatočný vstup zamestnávateľov do odborného vzdelávania a prípravy,
- nízky počet žiakov vykonávajúcich praktické vyučovanie u inej fyzickej alebo
právnickej osoby (u budúceho zamestnávateľa),
b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov
- demografická krivka (nárast počtu detí vo veku do 6 rokov do roku 2017),
- zníženie maximálneho počtu detí v triede (školským zákonom),
- masívna redukcia počtu materských škôl po decentralizácii (v školskom roku
2010/2011 oproti školskému roku 2000/2001 pokles o 487 materských škôl),22
- nedostatok kapacít základných škôl a špeciálnych základných škôl v niektorých
regiónoch (napr. v Prešovskom a Košickom kraji),
- nepremyslená redukcia siete základných škôl zo strany zriadovateľov
po decentralizácii (bez ohľadu na demografické trendy v niektorých lokalitách SR), 23
- demografická krivka (nárast počtu žiakov základných škôl),
- nerešpektovanie práv rodičov na výber vyučovacieho jazyka zo strany orgánov
územnej samosprávy, v ktorej prevládajú zástupcovia národnostnej menšiny,24
21
Zdroj: Príloha č. 3 – ÚIPŠ
22
Zdroj: Príloha č. 2 – ÚIPŠ
23
Zdroj: Príloha č. 3 – ÚIPŠ
19
23. - prevyšujúca ponuka kapacít všetkých druhov stredných škôl nad dopytom žiakov
(racionalizácia počtu stredných škôl sa neuskutočňuje v súlade s regionálnymi
stratégiami odborného vzdelávania a prípravy),
- nedostatočná informovanosť žiakov základných škôl a ich zákonných zástupcov
o odbornom vzdelávaní a príprave,
- súčasná právna úprava zákona o odbornom vzdelávaní a príprave nedostatočne
motivuje živnostníkov a malé a stredné firmy pre vstup do odborného vzdelávania
a prípravy; nedostatočná informovanosť zamestnávateľov o „bonusoch“ vyplývajúcich
z ich vstupu do odborného vzdelávania a prípravy,
- nedostatočná motivácia zamestnávateľov organizovať praktické vyučovanie žiakov
stredných odborných škôl na svojich pracoviskách (dôvodom je napr. zníženie
motivácie od 1. januára 2011 zavedením povinnosti odvádzať zdravotné odvody
z odmeny za produktívnu prácu žiakom stredných odborných škôl),
c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien
- podporiť zvyšovanie kapacít materských škôl tak, aby sa Slovenská republika
priblížila k 95 % zaškolenosti detí od 3 – 4 roku veku,25
- podporiť finančne vznik materských škôl a tried vo všetkých lokalitách s ich
nedostatočnou kapacitou (napr. vypísaním projektov s dostatočnou alokáciou
finančných prostriedkov),
- využívať možnosť zriaďovania základnej školy s materskou školou (za jednoznačne
legislatívne upravených podmienok),
- ustanoviť motivačné mechanizmy pre zriaďovateľov na vytváranie miest v materských
školách pre každé dieťa (ktorého rodičia o to požiadajú),
- zriaďovať materské školy aj v zadaptovaných priestoroch pri dodržaní povinného
hygienického minima,
- zriaďovať materské školy priamo v osadách s marginalizovanými rómskymi
komunitami alebo v ich blízkosti,
- ustanoviť ďalšie formy výchovy a vzdelávania pružne reagujúce na zvýšený záujem
rodičov o prijatie detí do materskej školy,
- rozšíriť spektrum zriaďovateľov materských škôl o orgány miestnej štátnej správy
(v prípade zmeny kompetencií KŠÚ sa táto kompetencia (povinnosť) presunie
na územnú samosprávu),
- ustanoviť podmienky na to, aby sa rešpektovalo právo rodičov na výber vyučovacieho
jazyka, v ktorom chcú, aby ich dieťaťu bola poskytovaná výchova a vzdelávanie,
- znížiť dvojzmennosť vyučovania v základných školách a v špeciálnych základných
školách na najnižšiu možnú mieru,
- poskytnúť informácie žiakom základných škôl a ich zákonným zástupcom o odbornom
vzdelávaní a príprave zavedením profesijného poradenstva,
- zvýšiť motiváciu zamestnávateľov pre účasť na odbornom vzdelávaní a príprave,
- zvýšiť vykonateľnosť práv a povinností všetkých subjektov koordinácie odborného
vzdelávania a prípravy,
- zjednodušiť uplatnenie daňových výdavkov živnostníkov a malých a stredných firiem
spojených s odborným vzdelávaním a prípravou na stredných odborných školách,
- prehodnotiť povinnosť zamestnávateľa odvádzať zdravotné odvody za žiaka, ktorý
počas praktického vyučovania dostáva odmenu za produktívnu prácu,
24
Zdroj: Príloha č. 2 a Príloha č. 3 – ÚIPŠ (počet materských škôl a základných škôl s vyučovacím jazykom
slovenským sa v školskom roku 2010/2011 oproti roku 2003/2004 znížil o 380 materských škôl a 190 základných
škôl, pričom počet materských škôl a základných škôl s vyučovacím jazykom napr. maďarským je stabilizovaný)
25
Zdroj: Oznámenie Komisie EURÓPA 2020 Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného
a inkluzívneho rastu
20
24. - zaviesť podporný mechanizmus na vykonávanie praktického vyučovania žiaka
strednej odbornej školy u inej fyzickej alebo právnickej osoby formou odplaty
za službu.
2.4 Regionálne školstvo poskytujúce deťom a žiakom základ zdravého životného
štýlu
2.4.1 Posilniť výchovu detí a žiakov k zdravému životnému štýlu
a) identifikovanie najväčších problémov
- pasívny, rizikový životný štýl detí (napr. neúmerne dlhé trávenie času pred počítačom
a pred televízorom; v rizikových skupinách ponuka a užívanie cigariet, alkoholu
a nelegálnych drog; konzumácia zdraviu škodlivých potravín, málo pohybu,
kultúrnych aktivít a iných voľno časových aktivít),
b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov
- vzor v rodine,
- zaneprázdnenosť a nevšímavosť rodičov k prevencii ochorení (napr. chrípky),
- vysoká finančná náročnosť voľno časových aktivít (napr. drahé športové vybavenie,
poplatky v školských zariadeniach a pod.),
- ponuka obsahovo zastaraných voľno časových aktivít,
- mediálne vzory, propagovanie konzumného života,
- nízka informovanosť detí a žiakov o zdravej výžive a zdravom životnom štýle,
c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien
- využívať priestory školy na pohybové, umelecké a iné tvorivé aktivity aj v čase mimo
vyučovania (Škola dokorán),
- zvýšiť ponuku pohybových aktivít žiakov podporou aktuálnych a atraktívnych
športových aktivít (snoubording, baseball, golf atď.),
- implementovať výchovu k zdravému životnému štýlu do školských vzdelávacích
programov.
2.4.2 Skvalitniť školské stravovanie
a) identifikovanie najväčších problémov
- nízky počet stravníkov (detí a žiakov) v zariadeniach školského stravovania
(stravovanosť detí materských škôl je 99 %, čo je ovplyvnené celodenným pobytom
detí; stravovanosť žiakov základných škôl je 66 %, zníženie počtu stravovaných žiakov
je spôsobené stravníkmi z vyšších ročníkov, ktorí odmietajú poskytované jedlá
vyrobené na základe nutričných dávok ministerstva zdravotníctva; stravovanosť
žiakov stredných škôl je len na úrovni cca 30 %, lebo pre túto kategóriu žiakov nie je
školské stravovanie atraktívne),
b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov
- neatraktívnosť niektorých ponúkaných jedál pre žiakov,
- nízka flexibilita času poskytovania stravovacích služieb, zotrvávanie na zastaraných,
prekonaných stereotypoch,
- nedostatok finančných prostriedkov na stravovanie detí zo sociálne znevýhodneného
prostredia (príspevok MPSVaR SR),
- nedostatočné kompetencie a kvalifikovanosť vedúcich zamestnancov a ďalších
odborných zamestnancov zariadení školského stravovania,
- absencia inšpekcie kvality školského stravovania s priamymi kompetenciami
vo vzťahu ku zriaďovateľovi,
21
25. neinformovanosť rodičov o spôsobe stravovania ich detí (žiaci vyšších ročníkov
-
nekonzumujú celé menu, ale iba jeho časť, nie je dostatočná ich motivácia k zdravej
výžive),
c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien
- zvýšiť podiel detí a žiakov na školskom stravovaní,
- zvýšiť objem prideľovaných finančných prostriedkov na stravovanie pre detí žiakov
zo sociálne znevýhodneného prostredia (z kapitoly MPSVR SR),
- vypracovať model školského stravovania na báze školského výživového programu
v súlade výživovým trendmi,
- zvýšiť informovanosť rodičov o školskom stravovaní.
2.5 Školy zapojené do medzinárodnej spolupráce
2.5.1 Účasť škôl a ich žiakov a učiteľov na medzinárodných súťažiach a podujatiach
a) identifikovanie najväčších problémov
- finančná podpora účasti škôl a ich žiakov a učiteľov na medzinárodných súťažiach
a podujatiach,
- nedostatočná evidencia účasti žiakov a učiteľov na medzinárodných súťažiach
a podujatiach,26
b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov
- objem zdrojov na financovanie účasti škôl na medzinárodných súťažiach a iných
podujatiach,
- absencia funkčného a jednotného informačného kanála na internete, dostupného
pre všetky školy v oblasti zvýšenia informovanosti o existujúcich medzinárodných
aktivitách (projekty, programy, mobility, stáže, súťaže a pod.), v súčasnosti sú
informácie na rôznych dostupných/nedostupných miestach rôznych subjektov,
- nedostatočné krytie nákladov individuálnych mobilít z grantov,
c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien
- zvyšovať medziročne počet škôl a ich žiakov a učiteľov zúčastnených
na medzinárodných súťažiach a podujatiach,
- zvýšiť objem finančných prostriedkov určených na podporu účasti škôl, ich žiakov
a učiteľov na medzinárodných súťažiach a podujatiach,
- zaviesť nástroj na evidenciu účasti škôl, žiakov a učiteľov na medzinárodných
súťažiach a podujatiach.
2.5.2 Zapojenie škôl do medzinárodných projektov
a) identifikovanie najväčších problémov
- finančná podpora účasti škôl v medzinárodných projektoch,
- nedostatočná evidencia medzinárodnej spolupráce škôl (okrem vzdelávacieho
programu EÚ – Programu celoživotného vzdelávania nie sú k dispozícii informácie
o formách a intenzite spolupráce cez iné podporné programy/aktivity,27
b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov
- nedostatočné národné a regionálne finančné zdroje na podporu medzinárodných aktivít
a projektov (slovenskí účastníci sú nútení dofinancovať samostatne časť vzniknutých
nákladov, čo ich znevýhodňuje oproti iným účastníkom),
26
Príloha č. 25
27
Príloha č. 26
22
26. - absencia štátnej a regionálnych politík medzinárodnej spolupráce v oblasti vzdelávania
(stratégia, ciele, štatistika, zodpovedné inštitúcie a personálne krytie, finančné
zabezpečenie),
- nedostatočné jazykové kompetencie niektorých učiteľov v cudzích jazykoch,
- nedostatočná prezentácia slovenského školstva v zahraničí (na výstavách
a konferenciách) za účelom vyhľadávania potenciálnych partnerov pre medzinárodnú
spoluprácu,
- školy preferujú multilaterálne projekty z dôvodu ich menšej finančnej náročnosti,
c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien
- medziročne zvyšovať počet škôl zapojených do medzinárodných projektov,
- vypracovať stratégiu medzinárodnej spolupráce v oblasti vzdelávania v spolupráci
národných a regionálnych riadiacich inštitúcií, vrátane kvantifikovaných cieľov (počet
škôl, učiteľov, žiakov atď.),
- zaviesť nástroj na evidenciu medzinárodnej spolupráce (mimo Programu
celoživotného vzdelávania), realizovanej na projektovej, bilaterálnej a družobnej báze,
- rozvíjať možnosti elektronickej (virtuálnej) spolupráce škôl (e-Twinning), ako časovo
i finančnej najefektívnejšej formy medzinárodnej spolupráce.
23
27. 3. Návrhy opatrení legislatívneho charakteru
3.1 Novelizáciou zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
upraviť
3.1.1 možnosť zriaďovať materské školy aj orgánom miestnej štátnej správy (KŠÚ)
v osobitných prípadoch (v prípade zmeny kompetencií KŠÚ sa táto kompetencia
(povinnosť) presunie na miestne samosprávne orgány,
3.1.2 formy výchovy a vzdelávania v materskej škole, v základnej škole a v strednej
škole,
3.1.3 podmienky odkladu plnenia povinnej školskej dochádzky a dodatočného
odkladu plnenia povinnej školskej dochádzky,
3.1.4 zriaďovanie a riadenie základnej školy s materskou školou,
3.1.5 plnenie povinnej školskej dochádzky v zahraničí (komisionálne preskúšanie,
trvalý pobyt atď.),
3.1.6 podmienky zaraďovania detí do nultého ročníka základnej školy,
3.1.7 absolvovanie odbornej psychologickej diagnostiky po absolvovaní povinného
posledného ročníka v materskej škole pre deti, u ktorých sa buď na základe
predškolskej pedagogickej diagnostiky alebo na základe zistení počas obsahovo
a formálne štandardizovaného zápisu do prvého ročníka preukáže táto potreba,
v záujme rozhodnutia o optimálnom spôsobe/forme plnenia povinnej školskej
dochádzky,
3.1.8 postup po ukončení nultého ročníka,
3.1.9 podmienky, po splnení ktorých možno považovať dieťa a žiaka za dieťa a žiaka
zo sociálne znevýhodneného prostredia,
3.1.10 vykonávanie rediagnostiky u žiakov zaradených ako žiakov so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami,
3.1.11 poskytovanie výchovy a vzdelávania detí a žiakov v štátnom jazyku,
3.1.12 externé testovanie žiakov po skončení primárneho vzdelávania; nanovo
sformulovať cieľ testovaní po skončení jednotlivých stupňov vzdelávania,
3.1.13 vykonávanie externého dozoru pri externom testovaní žiakov základnej školy,
3.1.14 prijímanie žiakov do gymnázií s 8-ročnou dĺžkou štúdia,
3.1.15 systém schvaľovania štátnych vzdelávacích programov,
3.1.16 súčasti štátnych vzdelávacích programov pre jednotlivé druhy škôl (vrátane
zapracovania normatívov priestorovej, materiálnej a prístrojovej vybavenosti),
3.1.17 povinné súčasti školských vzdelávacích programov pre jednotlivé druhy škôl,
3.1.18 podmienky na možnosť uplatňovať aj alternatívne vzdelávacie programy
schválené ministerstvom,
3.1.19 definíciu podmienok a postupu schvaľovania medzinárodných programov
vzdelávania,
3.1.20 časť zákona, ktorá rieši pedagogickú a ďalšiu dokumentáciu (vrátane vypustenia
procesu schvaľovania, učebných osnov a učebných plánov pre neštátne školy),
3.1.21 časť zákona, ktorá rieši problematiku učebníc, učebných textov a pracovných
zošitov,
3.1.22 podmienky prípravy a realizácie experimentálneho overovania inovácií
vo výchove a vzdelávaní ako aj implementácie záverov úspešného ukončenia
overovania inovácií vo výchove a vzdelávaní do školskej praxe,
3.1.23 možnosť realizovať kurzy na získanie nižšieho stredného vzdelania
(na dokončenie základnej školy) stredným školám,
3.1.24 povinnú účasť zamestnávateľov na ukončovaní štúdia v strednej odbornej škole,
24
28. 3.1.25 umožnenie pre zástupcov stavovských alebo profesijných organizácií aby boli
stálymi členmi skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku, ak ich stavovská
alebo profesijná organizácia deleguje,
3.1.26 zrovnoprávnenie postavenia strediska praktického vyučovania a strediska
odbornej praxe ustanovením jedného druhu školského zariadenia,
3.1.27 pre školu ako právnickú osobu jej formu hospodárenia podľa právnej formy
zriaďovateľa,
3.1.28 podmienky prijímania žiakov na stredné školy,
3.1.29 podmienky a pravidlá štúdia jednotlivých predmetov,
3.1.30 prijímanie absolventov A variantu špeciálnej základnej školy do učebných
odborov stredných odborných škôl poskytujúcich nižšie stredné odborné
vzdelanie na základe úspešného vykonania prijímacích skúšok,
3.1.31 podmienky ukončovania štúdia na stredných školách (zrušiť náhrady, upraviť
externú časť, písomnú a ústnu formu internej časti maturitnej skúšky),
3.1.32 kompetencie KŠÚ, NÚCEM a ŠŠI vo vzťahu k externým testovaniam
(nepovolenie vykonať skúšku, možnosť nezaslať výsledky škole, ak sa zistí
porušenie zákona pri prihlasovaní žiakov a pod.),
3.1.33 podmienky, za ktorých bude môcť riaditeľ školy prekročiť najvyšší počet detí
a žiakov v triede a pri delení žiakov na skupiny pri vyučovaní jednotlivých
predmetov,
3.1.34 vytváranie pracovných miest odborných zamestnancov (školského špeciálneho
pedagóga, školského psychológa) v základných školách, ktoré vzdelávajú viac
ako 30 žiakov so zdravotným znevýhodnením v školskej integrácii (individuálne
začlenených),
3.1.35 dikciu ustanovenia o Kurikulárnej rade (postavenie, kompetencie, členstvo,
zloženie a pod.),
3.1.36 tvorbu Národného programu výchovy a vzdelávania a jeho pravidelnej
aktualizácie,
3.1.37 počet druhov školských zariadení, ktoré sa venujú voľnému času detí do jedného
druhu školského zariadenia,
3.1.38 používanie kamerových systémov v školách,
3.1.39 ponímanie zariadení školského stravovania (s dôrazom aj na realizáciu
celospoločenských programov ozdravovania výživy); modelu školského
výživového programu ako základného piliera kvalitatívnej existencie zariadení
školského stravovania s účinnosťou pre všetky zariadenia školského stravovania
bez rozdielu zriaďovateľa,
3.1.40 problematiku slovného hodnotenia žiakov v základnej škole a v špeciálnej
základnej škole,
3.1.41 konkrétnosti súvisiace s odmeňovaním externých pedagógov a zástupcov
stavovských alebo profesijných organizácií, ktorí sa zúčastňujú na maturitných
a záverečných skúškach,
3.1.42 termíny maturitných skúšok, za ktoré sa poskytuje odmeňovanie pedagógov“
(vypadli opravné termíny okrem septembra).
3.2 Novelizáciou zákona č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave
a o zmene a doplnení niektorých zákonov upraviť
3.2.1 zvýšenie vykonateľnosti práv a povinností všetkých subjektov koordinácie
odborného vzdelávania a prípravy,
25
29. 3.2.2 systém prognózovania potrieb trhu práce vo vzťahu k odbornému vzdelávaniu
a príprave na výkon povolaní a odborných činností,
3.2.3 štruktúru poradných orgánov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, jeho
zjednodušením,
3.2.4 existenciu Fondu rozvoja odborného vzdelávania a prípravy,
3.2.5 podporný mechanizmus na vykonávanie praktického vyučovania žiaka strednej
odbornej školy u inej fyzickej alebo právnickej osoby formou odplaty za službu.
3.3 Novelizáciou zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej
samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov upraviť
3.3.1 pre obce zriaďovanie tried, ak sa v obci nachádza 15 – 20 detí predškolského
veku alebo žiakov mladšieho školského veku (patriacich na 1. stupeň základnej
školy) s požiadavkou na zabezpečenie výchovy a vzdelávania v požadovanom
jazyku,
3.3.2 pre obce, aby pri určovaní školských obvodov boli povinné prihliadať
na celkové etnické a sociálne zloženie obyvateľstva tak, aby jednotlivé školské
obvody zohľadňovali okrem polohy školy aj požiadavku rovnomerného
zastúpenia jednotlivých sociálnych a etnických skupín obyvateľov
a nekopírovali prípadnú existujúcu priestorovú segregáciu, príp. rigorózne určiť
školské obvody, aby ich nebolo možné svojvoľne meniť,
3.3.3 kompetencie školských úradov a krajských školských úradov na základe
výsledkov Analýzy činnosti a efektívnosti verejnej správy,
3.3.4 kompetencie Štátnej školskej inšpekcie s dôrazom na zmenu koncepcie
inšpekčnej činnosti, spôsobu vykonávania inšpekčnej činnosti a obsadzovania
miest školských inšpektorov; menovanie hlavného školského inšpektora,
s možnosťou prechodu kompetencií Štátnej školskej inšpekcie na ministerstvo
a KŠÚ,
3.3.5 mechanizmus zaraďovania a vyraďovania škôl do a zo siete škôl a školských
zariadení, vrátane alokovaných pracovísk, detašovaných tried a pobočiek škôl
a školských zariadení,
3.3.6 činnosť zariadení školského stravovania na základe školského výživového
programu a odbornej spôsobilosti na výkon danej činnosti a účinného
kontrolného systému, podporovať také podmienky stravovania, aby bolo
dostupné pre všetky skupiny detí a žiakov,
3.3.7 spôsob použitia a financovania voľno časových poukazov v školských
zariadeniach pre voľný čas detí.
3.4 Novelizáciou zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl,
stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov upraviť
3.4.1 účel použitia príspevku na výchovu a vzdelávanie detí v materskej škole,
3.4.2 financovanie tak, aby zohľadňovalo aj náklady na odborných zamestnancov
školy,
3.4.3 financovanie nákladov na vykonávanie externého dozoru externom testovaní
žiakov základných škôl,
3.4.4 tzv. učebnicový normatív, alebo príspevok na učebnice,
26
30. 3.4.5 podporu výkonu praktického vyučovania žiakov stredných odborných škôl
u iných fyzických alebo právnických osôb,
3.4.6 podporu vzniku a rozvoja centier odborného vzdelávania a prípravy,
3.4.7 spôsob financovania debarierizácie materských, základných a stredných škôl,
ktoré vzdelávajú aj deti a žiakov s príslušným zdravotným postihnutím,
3.4.8 rovnaké pravidlá financovania škôl bez ohľadu na zriaďovateľov,
3.4.9 financovanie aj so zohľadnením kvality výchovy a vzdelávania v školách,
3.4.10 financovanie na vytváranie zdrojových centier a úsekov raného poradenstva
v centrách špeciálno-pedagogického poradenstva prostredníctvom rozvojových
projektov.
3.5 Návrh na úpravu iných všeobecne záväzných právnych predpisov
3.5.1 V zákone č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných
zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov nanovo ustanoviť
kompetencie a zloženie Akreditačnej rady pre kontinuálne vzdelávanie a proces
akreditácie vzdelávacích programov kontinuálneho vzdelávania.
3.5.2 Ustanoviť oblasti a indikátory kvality prostredníctvom novely vyhlášky MŠ SR
č. 9/2006 Z. z. o štruktúre a obsahu správ o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej
výsledkoch a podmienkach škôl a školských zariadení.
3.5.3 Zjednodušiť štruktúru odborov vzdelávania novelizáciou vyhlášky MŠ SR
č. 282/2009 Z. z. o stredných školách.
3.5.4 Iniciovať v zákone č. 365/2004 Z. z. antidiskriminačný zákon zadefinovanie
pojmu segregácia.
3.5.5 Iniciovať v zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení prehodnotenie
povinnosti zamestnávateľa odvádzať zdravotné odvody za žiaka, ktorý počas
praktického vyučovania dostáva odmenu za produktívnu prácu.
3.5.6 V nariadení vlády SR č. 630/2008 Z. z. prehodnotiť a znížiť počet normatívov
pre SOŠ z dôvodu toho, že medzi niektorými kategóriami sú malé finančné
rozdiely a v niektorých kategóriách SOŠ je zaradených málo žiakov.
3.5.7 Vo vyhláške č. 306/2009 Z. z. o ŠKD, ŠSZČ, CVČ, ŠH a SOP (oddeliť
záujmovo - vzdelávacie zariadenia od zariadení, ktoré zabezpečujú praktické
vyučovanie; stanoviť minimálny počet hodín, ktoré musí poskytnúť zariadenie
dieťaťu; špecifikovať spôsob, ako sa deti prihlasujú do školského zariadenia
(čo musí predložiť rodič pri zápise, čo musí obsahovať rozhodnutie o prijatí,
dokedy ho riaditeľ musí vydať atď.); stanoviť vek detí, ktoré môžu navštevovať
ŠKD, CVČ a ŠSZČ).
27