1. Staroslovienska literárna tvorba od 9. do 11. Storočia
Kľúčové slová: staroslovienčina, literatúra, Konštantín, Metod, Veľká Morava, Slovania
Argumentácia: Tému tejto práce som si zvolila, pretože študujem staroslovienčinu, ako jazyk
našich predkov a predchodcu nášho jazyka. Je preto pre mňa dôležité, aby som poznala aj
naše najstaršie literárne pamiatky, písané práve v tomto jazyku, ako aj stručné dejiny Veľkej
Moravy súvisiace s príchodom a činnosťou solúnskych bratov. Keďže sa táto literatúra začala
rozvíjať po ich príchode a po vzniku Uhorského štátu ju vytlačila latinčina, ohraničila som
toto obdobie aj v názve – od 9. do 11. storočia.
Anotácia: Text pojednáva o najstarších zachovaných literárnych pamiatkach písaných
v staroslovienčine. Autor v práci popisuje význam príchodu Konštantína a Metoda na Veľkú
Moravu, ako aj ich jazyka. Zameriava sa na diela prekladové, ale aj na pôvodnú tvorbu bratov
a podáva stručný prehľad ich najvýznamnejších textov, ako aj to o čom pojednávajú.
Hoci už pred príchodom vierozvestcov Konštantína a Metoda sa na našom území šírilo
kresťanstvo a cudzí – najmä talianskí a nemeckí misionári museli prekladať základné
náboženské texty, ako Otčenáš, alebo Desatoro, do reči ľudu, z tohto obdobia sa nám nič
nezachovalo. Nezachovalo sa nič ani z ľudovej slovesnosti. Práve preto budeme za 9. storočie,
ako za začiatok literárnej tradície na slovanskom území, považovať prevažne jeho druhú
polovicu. Kľúčový rok 9. storočia je rok 863, kedy prišli známi solúnski bratia na Veľkú
Moravu. Začiatky staroslovienskej literatúry sa teda viažu na toto územie a na tieto dve
osobnosti a ľudí v ich okolí. V lete roku 863 prišli na Veľkú Moravu aj s listom cisára
Michala III., v ktorom Rastislavovi písal, že Slovieni budú môcť vďaka vyslaným učencom
„sláviť Boha svojim rodným jazykom“. „Príchod Konštantína a Metoda mal význam pre
pokračujúci proces kristianizácie a mal aj politické poslanie. Tým sa dotvárali podmienky na
vznik samostatnej cirkevnej provincie, kodifikácie cirkevného staroslovienského jazyka
a jeho uplatnenia v lyturgickej praxi.“1 Existencia slovanského písma, prekladateľská činnosť
bratov a vznik cirkevných učilíšť, malo závažné dôsledky pre rozvoj slovanskej a európskej
kultúry. Okrem toho, že solúnski bratia pokračovali v kristianizačnom procese svojich
predchodcov, urobili odvážny krok, ktorý ovplyvnil celé slovanské dejiny. Popri používanej
hebrejčine, gréčtine a latinčine začali používať cirkevnú staroslovienčinu.
1
ČAPLOVIČ, Dušan. Dejiny Slovenska. Bratislava: Academia Electronic Press, 2000, s. 83

2. Keďže najväčšiu časť veľkomoravskej spisby predstavovali náboženské knihy,
prostredníctvom ktorých sa kresťanstvo mohlo šíriť, zachovali sa najmä ich preklady.
Medzi takéto diela, preložené Konštantínom, patrí napríklad Sinajské euchológium. Je to
modlitebná knižka, kde sú zapísané rozmanité obrady aj príležitostné modlitby a zariekania.
V niektorých sú prvky pohanských ľudových zariekaní.
Zachovali sa tiež jeho preklady štvoroevanjelia v Zografskom kódexe (z prvej polovice 11.
storočia), v Mariánskom kódexe z rovnakého obdobia, a tiež žaltár v Sinajskom žaltári.
Ďalším dielom sú Kyjevské listy. Obsahujú 38 základných omšových modlitieb s moravskými
jazykovými prvkami. Modlitby sa nevyhýbajú ani aktuálnym občianskym a politickým
motívom. Badať v nich umelecké tendencie. Tieto diela sa podľa písma, akým boli napísané
zaraďujú medzi hlaholské pamiatky.
Konštantín bol v literárnej tvorbe ten aktívnejší z bratov. Metod prekladal skôr menšie dielka
ako Penitenciál (návod na ukladanie pokánia), alebo Nomokanón (zbierka ustanovení
byzantských cisárov a cirkevných otcov). V preklade Nomokanónu sú síce odborné chyby,
ktoré by „právnik“ Metod nemohol urobiť, ale najstarší zachovaný text pochádza až z 13.
storočia a nie je vylúčené, že chyby mohli vzniknúť pri odpisovaní. Jeho najvýznamnejší
preklad bol asi preklad Starého zákona.
Mali aj pár spoločných počinov a to všetky štyri evanjeliá Nového zákona, či Skutky
apoštolské (knihy Nového zákona okrem evanjelií).
Okrem prekladov liturgických a cirkevnoprávnych kníh tu po nich a ich najbližších
spolupracovníkoch ostala aj pôvodná tvorba.
Konštantínovi sa pripisuje Proglas. Nie je to len básnický predhovor k prekladu Štyroch
evanjelií, s čím súvisí jeho traktátovo-výkladový charakter, ale je to aj literárne vyspelá báseň.
Oslavuje slovanský preklad Písma a vyzdvihuje domáci jazyk ako základ a sprostredkovateľa
knižnej vzdelanosti. Sú tu rozvinuté nábožensko-didaktické motívy (vzťah božieho slova
a vzdelanosti) ale aj demokratické (vzťah vzdelanosti a širších spoločenských vrstiev).
Proglas predstavuje prvú slovanskú báseň. Obsahuje parafrázované aj doslovné biblické citáty.
Po Konštantínovej smrti sa musel do písania pustiť aj jeho brat Metod. Veľa sa nám z jeho
činnosti nezachovalo, ale to čo ostalo je veľmi zaujímavé a poučné.
Napríklad práca Napomenutie vladárom. Mnohí si myslia, že Metod v nej mieril najmä na
Svätopluka, s ktorým mal nezhody, vraj pre jeho nemravný život. Skôr však bude pravda, že
Metod adresoval spis všetkým, čo vládnu ľudu. Nabáda ich, aby nikdy nikoho neodsúdili bez

3. vypočutia dostatočného počtu svedkov. Napomína, aby nedopúšťali rozvody manželstiev
a aby sa neuzatvárali sobáše medzi príbuznými len preto, aby boháči rozmnožovali či
zachraňovali svoje majetky manželstvami. Spis je opäť popretkávaný výrokmi z Biblie, no
napriek tomu slúžil svetským potrebám veľkomoravského štátu. Odráža sa to aj v jazyku
tohto diela: je to jazyk práva, súdneho rokovania. A to je dôkaz, že staroslovienčina prestala
byť čisto liturgickým jazykom a stala sa spisovným a svetským jazykom Veľkej Moravy.
Vzdialila sa tak od bulharsko-macedónskeho nárečia, z ktorého vzišla a do ktorého solúnski
bratia prekladali svoje prvé práce, a nabrala toľko jazykových prvkov, slov a slovných spojení
z veľkomoravského prostredia, že sa veľmi priblížila domácemu jazyku a stala sa
zrozumiteľnou aj pre široké vrstvy pospolitého ľudu.
„Po Metodovej smrti boli jeho žiaci vyhnaní z Veľkej Moravy a vyvíjali svoju činnosť na
južnoslovanskom či východoslovanskom teritóriu.“2
2
KROŠLÁKOVÁ, Ema. K teoretickým problémom prekladu staroslovienskych textov. Slavica tergestina. 1997,
roč. 1997, č. 5.

4. Použitá literatúra
1. ČAPLOVIČ, Dušan. Dejiny Slovenska. Bratislava: Academia Electronic Press, 2000, 309 s.
ISBN 80-888-8039-4.
2. KROŠLÁKOVÁ, Ema. K teoretickým problémom prekladu staroslovienskych textov.
Slavica tergestina. 1997, roč. 1997, č. 5.
Hodnotenie zdrojov:
1. Autor je známy a kvalifikovaný v obore; kniha je napísaná odborným jazykom; aktuálna
publikácia z roku 2000; vydavateľstvo, ktoré sa zameriava na vydávanie odborných
publikácií; dosť obšírne opísanie problematiky
2. Známy autor textu; známy zdroj, kde nájdeme celý text v tlačenej podobe – odborný
časopis; text obsahuje objektívne informácie; text je napísaný odborným jazykom; v závere je
uvedená použitá literatúra