1. Hodnotenie spoločenských vied pomocou WoK databáz MiroslavMedveď Analytik ARRA

2. Predpokladané problémy WoK databáz 1) Odlišné publikačné zvyklosti 2) Slabé pokrytie spoločenských vied vo WoK databázach 3) Lokálnosť výskumu 4) Preferencia angličtiny

4. PRIR majú základné pojmy zadefinované, výskum prebieha v istých mantineloch (časopis ako vyjadrenie konsenzu)

5. v SPOL sú aj čiastočne súperiace paradigmy (kniha ako prostriedok na pretlačenie svojej pozície)

6. Články v SPOL tvoria 40-60% publikácií a cca 50% citácií

7. Ale v ekonómii, psychológii a práve sú články jednoznačne najdôležitejším médiom

9. Menej spoluautorov -> menej článkov -> menej citácií

10. Priemer u PRIR je 4.7 a výrazne stúpa (50% za 20 rokov); priemer u SPOL (okrem psychológie) je 1.9 a stúpa len pozvoľne (36%) a iba polovica článkov má viac ako jedného autora

11. Psychológia má ale v priemere až 3.2 autora na prácu a 60% rast

12. Vyšší vek a menej referencií -> počet citácií rastie pomalšie

13. Priemerný vek referencií v biomedicíne je 7-8 rokov; v sociológii až 12.5 roka

15. Len 45% referencií v SSCI bolo na iné články v SSCI (2002)

16. Fragmentácia ako výsledok interdisciplinarity: čím menší presah do iných disciplín v SPOL, tým menšia fragmentácia vnútri odboru a tým väčšie pokrytie WoK databázami

17. Najmenej fragmentované a zároveň najstabilnejšie odbory SPOL sú ekonómia a psychológia, ktoré majú zároveň najvyššie pokrytie

19. Z takmer 8 000 impaktovaných časopisov sa cez 50% odvolávalo na články z top 300 časopisov

20. Až 90% citácií sa vzťahovalo na články z 3 000 časopisov

21. Teoreticky pre sledovanie väčšiny vedeckej produkcie stačí sledovať malé množstvo najvýznamnejších časopisov

23. Aj výsledky lokálneho výskumu by mali byť dostupné medzinárodnej vedeckej komunite

24. Badateľný trend odklonu od čisto regionálneho výskumu – práce sú viac publikované v medzinárodných časopisoch na úkor domácich

26. Angličtina je svetový jazyk vedy – ak vedcovi záleží na tom aby jeho práce mali dosah, musí písať v angličtine

27. Internacionalizácia vedy – väčšina vedcov je z neanglicky hovoriacich krajín, a predsa aj podľa najväčšej databázy periodík (Ulrich’s) je až 75% SPOL článkov v angličtine

28. Väčšina európskych vedcov publikuje radšej v angličtine

30. Všetkých 80 článkov s viac ako 10 citáciami je výlučne v angličtine

32. Ak v porovnávaní Slovensko nebude dosahovať dostatočné výsledky ale ostatné krajiny áno, nie je to chyba databáz, ale znak toho, že možno daný odbor na Slovensku nie je kvalitný

33. Vybrané krajiny: V4, Estónsko, Slovinsko, Ukrajina, Švédsko a Turecko

36. Môže ale existovať problém špecifický pre post-komunistické krajiny (slabý výskum za komunizmu, chýbajúce elity) – ak sa dá väčšina postkomunistických krajín hodnotiť cez databázy WoK, musí to byť aplikovateľné aj na Slovensko (nemáme radikálne iné podmienky ako Maďarsko, Poľsko či Slovinsko)

37. Výsledok – všetky sledované parametre – priemerná citovanosť, H-index, aj najlepšie články sú na tom niekoľkonásobne horšie ako vo väčšine sledovaných krajín

40. Zo sledovaných krajín sme len tesne pred Ukrajinou, zhruba dvojnásobne zaostávame za Českom a Slovinskom, trojnásobne za Tureckom a Poľskom, a viac ako štvornásobne za Maďarskom

41. Česko a Maďarsko majú cca desaťnásobne viac citované najlepšie práce

42. Psychológia je pomocou databáz WoK hodnotiteľná úplne bez problémov

45. Aj stá najlepšia práca svedčí o väčšej fragmentácii a menšom zastúpení sociológie ako odboru

46. Čísla sa ale stále držia vysoko nad úrovňou humanitných vied a je zrejmé, že už boli položené isté konsenzuálne základy sociológie ako vedy

47. Celkovo sa H-indexy krajín držia na jednociferných číslach a iba Švédsko dosiahlo viac ako 100 citácií na článok

50. S istou dávkou opatrnosti by sa dali hodnotiť aj ďalšie vybrané odbory SPOL, napríklad sociológia

51. Tiež sa ukázalo, že väčšina krajín podobných Slovensku má v sledovaných odboroch relatívne dobre merateľnú výkonnosť a nie je dôvod neaplikovať rovnaké hodnotenie aj na slovenskú vedu

53. Ďakujem