PRÁVNE POSTAVENIE POISŤOVNÍ A ZAISŤOVNÍ V SR

UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI
PRÁVNICKÁ FAKULTA
PRÁVNE POSTAVENIE POISŤOVNÍ A ZAISŤOVNÍ
V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
Diplomová práca
a185fa89 - 8ffb - 47f8 - 8a00 - 537f9913a639
Študijný program: Právo
Študijný odbor:3.4.1 Právo
Pracovisko: Katedra súkromného práva
Oddelenie obchodného, hospodárskeho a finančného práva
Vedúci diplomovej práce: doc. JUDr. Soňa Kubincová, PhD.
Banská Bystrica, 2013 Bc. Marianna Čopíková

2
Čestné vyhlásenie
Vyhlasujem, ţe som diplomovú prácu s názvom „Právne postavenie poisťovní
a zaisťovní v Slovenskej republike“ vypracovala samostatne, pod odborným vedením
vedúcej diplomovej práce, na základe vlastných teoretických poznatkov a s pouţitím
uvádzanej literatúry.
V Banskej Bystrici dňa 25. 02. 2013 .......................................................
Bc. Marianna Čopíková

3
Poďakovanie
Neoddeliteľnou súčasťou mojej práce je vyjadrenie úprimnej vďaky tým, ktorí
vo väčšej i menšej miere participovali na jej vypracovaní.
Vďaka patrí najmä vedúcej diplomovej práce doc. JUDr. Soni Kubincovej, PhD.
Jej rady, pripomienky a odborné usmerňovanie boli pre mňa a pre moju prácu veľkým
prínosom.
Osobitná vďaka patrí JUDr. Jane Štulrajterovej, ktorá mi venovala svoj čas
a ochotne mi poradila pri písaní moje práce. Zároveň som vďačná rodine a blízkym,
ktorí ma celý čas podporovali.

4
ABSTRAKT
ČOPÍKOVÁ, Marianna : Právne postavenie poisťovní a zaisťovní v Slovenskej
republike (Diplomová práca). Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Právnická
fakulta. Katedra súkromného práva / Oddelenie obchodného, hospodárskeho
a finančného práva. Vedúci diplomovej práce: doc. JUDr. Soňa Kubincová, PhD.
Stupeň odbornej kvalifikácie : magister (v skratke „Mgr.“). Banská Bystrica, 2013.
Rozsah práce: 64 strán.
Diplomová práca analyzuje súčasné právne postavenie poisťovní a zaisťovní v
Slovenskej republike s dôrazom na vplyv Európskej únie v rámci dosiahnutia
jednotného poistného trhu. Právne postavenie poisťovní a zaisťovní je skúmané na
základe normatívnej metódy, zosumarizovaním a rozborom prameňov z akých
vychádzajú. Prostredníctvom syntézy sa zhrnie charakteristika poisťovní a zaisťovní,
podmienky výkonu ich činnosti a výkon dohľadu nad týmito subjektmi. Následne sa
rozoberá dosah legislatívy Európskej únie na fungovanie poisťovní a zaisťovní v našich
podmienkach. Poznatky sú čerpané zo slovenských právnych predpisov, najmä zo
zákona číslo 8/2008 Z. z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov, smerníc práva
Európskej únie, monografií slovenských autorov, periodík a internetových portálov.
Kľúčové slová: Finančný trh. Poisťovníctvo. Poisťovňa. Zaisťovňa. Jednotný poistný
trh Európskej únie. Dohľad.

5
ABSTRACT
ČOPÍKOVÁ, Marianna : The legal standing of insurance and reinsurance companies in
the Slovak republic (The diploma thesis). Matej Bel University Banská Bystrica.
Faculty of Law. Department of private law / Unit of commercial, business and financial
law. Supervisor of diploma thesis: doc. JUDr. Soňa Kubincová, PhD. Degree of
professional qualification: Master ( abbrev „Mgr.“). Banská Bystrica, 2013.Range of
thesis: 64 pages.
The diploma thesis analyzes the current legal standing of insurance and
reinsurance companies in the Slovak Republic with emphasis on the influence of the
European Union in the framework of the achievement of the single insurance market.
The legal standing of insurace and reinsurance is investigated on the basis of the
normative method, summarizing and analyzing the sources from which they are based.
By means of a synthesis summarizes the characteristics of insurance and reinsurance
companies, conditions on the perfomance of their operations and the performance of
supervision over these subjects. Consequently analyzes the impact of European Union
legislation on the functioning of the insurence and reinsurance companies under our
conditions. Information are drawn from slovak legislations, primarily from Act on
insurance number 8/2008 Z. z. by later amended legislations, directives European
Union, monographs of slovak authors, journals and internet portals.
Keywords: The financial market. Insurance company. Reinsurance company. Single
insurance market of the European Union. Supervision.

6
PREDHOVOR
Súčasná nestabilná situácia vo svete, v Slovenskej republike nevynímajúc, núti
dnešného človeka rozmýšľať ako sa zabezpečiť pred náhodnými udalosťami, ktorých
výsledkom je moţná strata ţivota, zdravia, majetku, zamestnania. Tento stav spôsobil,
ţe občania čoraz viac vyuţívajú špecializované sluţby poisťovne, ktorá predstavuje
stabilizátora ekonomickej úrovne podniku a ţivotnej situácie človeka v prípade
škodových udalosti. Preto poisťovne musia dôraznejšie dbať o zaobstaranie finančných
rezerv, ktoré im v prípade potreby poskytujú zaisťovne ako podporné subjekty
zabezpečenia riadneho fungovania poisťovacej činnosti.
Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa slovenským poisťovniam
a zaisťovniam otvorili jednoduchšie moţnosti rozšírenia svojej činnosti do okolitých
členských krajín, s čím zároveň súvisí potenciálne zvyšovanie majetku spoločnosti.
Avšak vytvorenie jednotného poistného trhu v rámci Európskej únie, nepredstavuje
hospodárske výhody len pre poistné trhy jednotlivých členských štátov, ale pre poistný
sektor v globálnom meradle. Aby národné poistné trhy neboli spútané štátnymi
hranicami, Európska únia neustále prijíma direktíva. Významným inštitútom bolo
zavedenie systému jednotnej licencie, ktorý umoţnil len na základe povolenia vydaného
v členskom štáte vykonávať činnosť poisťovní a zaisťovní aj v ostatných členských
štátoch Európskej únie. Táto zmena predstavovala zlom vo vývoji jednotného poistného
trhu Európskej únie, úpravu slovenského právneho zakotvenia výkonu poisťovacej
a zaisťovacej činnosti v nadnárodných trhoch, čo sa stalo predmetom záujmu
vypracovania tejto diplomovej práce.

7
OBSAH
ÚVOD............................................................................................................................... 8
1 CHARAKTERISTIKA POISŤOVNE A ZAISŤOVNE.................................... 10
1. 1 Analýza poisťovne a jej význam pre spoločnosť ....................................... 10
1. 1. 1 Komerčná poisťovňa ako subjekt poistného trhu........................ 12
1. 1. 2 Postavenie poisťovne v slovenskom práve.................................. 13
1. 2 Všeobecná charakteristika zaisťovne ......................................................... 18
1. 2. 1 Vnútroštátna úprava zaisťovne .................................................... 21
2 PRAMENE POISTNÉHO PRÁVA..................................................................... 23
2. 1 Vnútroštátna právna úprava........................................................................ 23
2. 2 Právna úprava Európskej únie .................................................................... 26
3 VÝKONÁVANIE POISŤOVACEJ A ZAISŤOVACEJ ČINNOSTI ............. 30
3. 1 Podmienky na vykonávanie poisťovacej a zaisťovacej činnosti................ 31
3. 2 Povolenie na výkon poisťovacej a zaisťovacej činnosti............................. 37
3. 3 Systém jednotnej licencie ........................................................................... 39
3. 3. 1 Zriaďovanie pobočiek v členskom štáte...................................... 41
3. 3. 2 Právo slobodného poskytovania sluţieb v členskom štáte.......... 43
4 DOHĽAD NAD POISŤOVNÍCTVOM............................................................... 45
4. 1 Pôsobnosť Národnej banky Slovenska....................................................... 45
4. 2 Spôsoby výkonu dohľadu........................................................................... 47
4. 3 Výkon dohľadu nad poisťovňami a zaisťovňami....................................... 49
4. 4 Sankcie ....................................................................................................... 52
5 PREDPOKLADANÉ ZMENY LEGISLATÍVY V POISTNOM SEKTORE
Z POHĽADU SMERNICE SOLVENTNOSŤ II ....................................................... 54
ZÁVER........................................................................................................................... 60
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY A PRAMEŇOV ........................................ 62

8
ÚVOD
Problematika právnej úpravy poisťovní a zaisťovní je v súčasnej dobe veľmi
rezonovanou témou v rámci celej Európskej únie, vzhľadom na to, ţe sa neustále
prijímajú opatrenia súvisiace s integráciou poistného trhu medzi členskými štátmi.
K úspechu vytvorenia správne fungujúceho poistného trhu prispela predovšetkým
liberalizácia poistných trhov, čím sa stanovili jednotné podmienky výkonu činnosti
poisťovní a zaisťovní v rámci členských štátov. Udelila sa sloboda zakladania
poisťovacích a zaisťovacích spoločností a ich pobočiek v členských štátoch, zaviedol sa
systém jednotnej licencie a prijali sa koordinačné smernice. Všetky tieto kroky
predstavujú rozšírenie poskytovania sluţieb slovenských poisťovní a zaisťovní za
hranice Slovenskej republiky.
Členské štáty mali za úlohy jednotlivé smernice implementovať do svojich
právnych úprav, čo spôsobilo prijatie nového zákona č. 8/2008 o poisťovníctve Z. z.
v znení neskorších predpisov. Cieľom tejto diplomovej práce je právna analýza
súčasného postavenia poisťovní a zaisťovní v Slovenskej republike. Zameriavam sa na
objasnenie skutočností, ktoré sa spájajú so vznikom a existenciou vykonávania
poisťovacej a zaisťovacej činnosti v Slovenskej republike a v iných členských štátoch
Európskej únie. Následne zhodnotím, aký dosah mala a čo nové prináša harmonizácia
práva Európskej únie v oblasti poisťovníctva domácim poisťovniam a zaisťovniam.
Posúdim, či tieto zmeny priniesli pozitívne ohlasy alebo naopak neúmerne zvýšili
konkurencieschopnosť poistného trhu, čím sa mohli obmedziť potenciálne zisky
v dôsledku straty klientov.
Pri spracovaní práce som čerpala poznatky zo slovenských vysokoškolských
učebníc a monografií z oblasti práva a ekonómie, ktoré bliţšie objasňujú tému
poisťovníctvo a legislatívny vplyv Európskej únie. Čo sa týka dostupnosti literatúry na
stanovenú tému, myslím si, ţe väčšina autorov sa zameriava na ekonomický pohľad
a absentuje právny výklad súčasného základného právneho predpisu. Z pohľadu praxe
mi bola vo veľkej miere zdrojom informácií oficiálna internetová stránka Národnej
banky Slovenska.
Stanovenú problematiku som rozdelila do piatich kapitol, ktoré poskytujú
podrobný prehľad o danej téme. Pri písaní práce som vyuţila metódu analytickú,

9
normatívnu, deduktívnu, syntézu a komparáciu. V prvej kapitole som pomocou syntézy
priamo pristúpila k definovaniu mnou vytýčených subjektov finančného trhu
z ekonomického a právnického hľadiska. Komplexný prehľad platnej právnej úpravy
v oblasti poistného práva poskytuje druhá kapitola. Tretia kapitola predstavuje úplné
zhrnutie podmienok výkonu poisťovacej a zaisťovacej činnosti inštitúciami so sídlom
na území Slovenskej republiky s moţnosťou poskytovať sluţby v členských štátoch
Európskej únie. Výkon dohľadu Národnou bankou Slovenska nad činnosťami poisťovne
a zaisťovne je obsahom štvrtej časti. Posledná kapitola sa zameriava na komparáciu
vplyvov práva Európskej únie na národnú právnu úpravu v oblasti poistného sektora
z dôvodu povinnosti transpozície smernice, známej pod názvom Solventnosť II.
Vecné rozčlenenie diplomovej práce som si vybrala z dôvodu neuvádzania
analýzy priebehu histórie vzniku poisťovní a zaisťovní aţ do terajšej doby, nakoľko som
to pri zadanej téme nepovaţovala za nutné. Názov diplomovej práce zodpovedá
obsahovej stránke a prínos spočíva v skutočnosti, ţe na rozdiel od iných publikácií som
sa snaţila podať rovnocenný výklad poisťovní a zaisťovní z hľadiska ekonomického
a právnického v ucelenom dokumente. Väčšina autorov monografií objasňuje
poisťovníctvo z hľadiska ekonomickej kategórie a len v obmedzenej miere vykladá jej
právne postavenie na poistnom trhu. Navyše doposiaľ som sa nestretla s publikáciou
upravujúcou predpokladané zmeny v legislatíve poisťovníctva, čo zhrňujem
v záverečnej kapitole.

10
1 CHARAKTERISTIKA POISŤOVNE A ZAISŤOVNE
1. 1 Analýza poisťovne a jej význam pre spoločnosť
Existenciu súčasnej poisťovne a zaisťovne podmieňuje samostatný vznik poistenia
ako ekonomického i právneho inštitútu. Prvopočiatky poistenia siahajú do pradávnych
dôb, keď si človek prvýkrát začal uvedomovať rôzne nebezpečenstvá ohrozujúce jeho
ţivot, zdravie, rodinu a majetok. Bez ohľadu na vôľu jednotlivca nastávali náhodné
udalosti vyplývajúce z pôsobenia prírodných síl alebo z konania iných ľudí v
spoločnosti. Výsledkom bola neočakávaná škoda spôsobujúca smrť, ujmu na zdraví,
zníţenie kvantity prípadne kvality veci alebo oslabenie ţivotnej úrovne. Spočiatku sa
začala uplatňovať prevencia voči moţnému riziku prostredníctvom opatrení súvisiacich
s vytváraním hmotných zábran, obmedzením styku so zvermi. Podobné úsilia
neprinášali potrebnú istotu a v niektorých prípadoch ani poţadovanú efektívnosť, čím sa
podnietila idea tvorby vlastných finančných rezerv pre pokrytie nepredvídanej ujmy.
Eventualita zaloţená na nevedomosti vzniku určitej udalosti a neúnosný rozsah
majetkových škôd prinútili spoločnosť vytvoriť „ochranný mechanizmus, ktorý by
účinne eliminoval negatívne dôsledky týchto náhodných a často nepredvídateľných rizík
formou finančnej sluţby, ktorá peňaţne odškodní spoločnosť, organizáciu alebo
jednotlivca.“1
Na základe tejto potreby sa postupne vyformoval systém spoločnej tvorby
peňaţných rezerv určených na prerozdelenie členom spoločenstva v prípade
nepriaznivých udalostí označovaný ako assekurácia. Pôvod slova sa odvádza od
starotalianskeho termínu assicuranza a slovenský jazyk z hľadiska významu povaţuje
poistenie i asekuráciu za obsahovo zhodné so slovom zabezpečenie alebo istota, či
bezpečnosť. Vznik súčasného pojmu poistenie sa datuje k prvej polovici 18. storočia.2
V dôsledku rozvoja spoločnosti a hospodárstva prešlo poistenie výraznými
zmenami, čo spôsobilo, ţe poistná teória pozná viacero charakteristík poistenia. Rôzne
prístupy k pojmovému vymedzeniu sú ovplyvnené odborným zameraním autorov, čo
1
MELUCHOVÁ, J. 2004. Poisťovníctvo a účtovníctvo poisťovní. Bratislava : Iura Edition spol. s. r. o.,
2004. str. 9.
2
MAJTÁNOVÁ, A. a kol. 2009. Poisťovníctvo. Bratislava : Iura Edition, spol. s. r. o., 2009. str. 34.

11
spôsobuje aj odlišné chápanie postavenia poisťovní. Naopak právne normy vôbec
neobsahujú platnú definíciu poistenia a zákonodarca sa obmedzil iba na úpravu vzťahov
vznikajúcich pri jeho realizácii.3
Docentka Ing. Ľubica Horniaková vo svojej publikácií uvádza, ţe na poistenie
môţeme hľadieť ako na:
1. špecifický druh tovaru vyprodukovaný v rámci poisťovníctva, odvetvia trhovej
ekonomiky. Poisťovňa ho ponúka ako fiktívny tovar určený na kúpu subjektom
za účelom obmedzenia rizík z náhodných, nepredvídaných udalostí. Moţno
usúdiť, ţe poisťovňa má za daných okolností postavenie predávajúceho na
poistnom trhu, kde sa stretáva ponuka a dopyt po poistnej ochrane.
2. sluţbu patriacu do infraštruktúry ekonomiky. Prostredníctvom činnosti
poisťovne sa stane výrobným faktorom, ktorý ovplyvňuje priebeh
reprodukčného procesu.
3. dôchodkovú kategóriu, pretoţe výsledkom poistenia je v prípade poistnej
udalosti (škodová, ale uţ poistnou zmluvou predvídaná) poskytnutie finančnej
úhrady, čím sa poisťovňa dostáva do roly stabilizátora dôchodkov.
4. právny inštitút, ktorým je záväzkový vzťah vzniknutý na základe poistnej
zmluvy alebo právneho predpisu s vopred stanovenými právami a povinnosťami
účastníkov poistného vzťahu.
5. finančnú kategóriu predstavujúcu proces vytvárania poistných fondov
(technických rezerv) a ich neskoršie regulované prerozdelenie v súlade
s podmienkami stanovenými v poistnom práve.4
Uvedená klasifikácia poistenia sa opiera o vyjadrenie uznávanej profesorky Viktórie
Čejkovej: „Poistenie je teda ekonomická a právna kategória, tvoriaca súčasť finančných
a právnych vzťahov spoločnosti.“5
Vzhľadom k tejto úzkej spätosti je nutné rozlišovať
zaradenie poisťovní na základe ekonomickej a právnej sústave inštitúcií pôsobiacich
v krajine.
Vychádzajúc z odbornej ekonomickej literatúry, ktorá obsahuje väčšinou teoreticky
zhodné úsudky, moţno vo všeobecnosti zhrnúť, ţe poisťovňa je jedinečná inštitúcia
3
GRÚŇ, Ľ. 2006. Finanční právo a jeho inštituty. Praha : Linde Praha a. s., 2006. str. 251.
4
Pozri: ČUNDERLÍK, Ľ - HORNIAKOVÁ, Ľ. 2009. Finančný trh. Bratislava : Vydavateľské oddelenie
Právnickej fakulty UK, 2009. str. 65 – 67.
5
ČEJKOVÁ, V. a kol. 2011. Poistný trh, teória a prax. Bratislava : Iura edition, spol. s. r. o., 2011. str. 41.

12
orientujúca sa na zabezpečenie poistenia pre jednotlivcov. Patrí jej významne
postavenie v štáte a jej činnosť preukazuje veľký dosah na národné hospodárstvo.
Z pohľadu poisteného poisťovňa zohráva úlohu stabilizátora ekonomickej situácie
podnikateľa a zároveň ţivotnej úrovne občanov, nakoľko na seba prenáša riziko
a nahrádza vzniknuté straty. V rámci spoločnosti sa rozvojom jej činnosti podporuje
zniţovanie nezamestnanosti, poskytuje ochranu hodnôt voči tragickým udalostiam, aby
sa občan nestal príťaţou pre samotný štát, a zväčšuje objem voľných peňaţných zdrojov
ich investovaním.6
Poistenie z komplexného hľadiska na Slovensku zabezpečuje viacero druhov
poisťovní, ktoré môţeme rozdeliť podľa spôsobu financovania na:
1. komerčné – zameriavajú sa na poistenie osôb, majetku a zodpovednosti za škodu
za poistné, z čoho tvoria poistné rezervy s moţnosťou ich zhodnocovania
na finančných trhoch, ich hlavným účelom je dosahovanie zisku, a nie činnosť
vo verejnom záujme.
2. nekomerčné (verejnoprávne) – zdravotné poisťovne a Sociálna poisťovňa
spravované osobitnými zákonmi. Nevytvárajú rezervy ako komerčné poisťovne,
ale finančné krytie sa zabezpečuje z prostriedkov verejných financií a z prijatého
poistného sa priamo uhrádzajú poistné plnenia. 7
1. 1. 1 Komerčná poisťovňa ako subjekt poistného trhu
„Finančný trh predstavuje systém vzťahov, inštitúcií a nástrojov umoţňujúcich
sústredenie, rozmiestňovanie a prerozdeľovanie dočasne voľných peňaţných
prostriedkov medzi ekonomickými subjektmi na základe ponuky a dopytu.“8
Poistný trh
moţno vyčleniť ako jeden zo segmentov finančného trhu, kde sa podniká s tovarmi sui
generis – poistnými produktmi. V rámci neho pôsobia viaceré poisťovacie subjekty,
ktoré sa so zreteľom na ich typické rysy členia na verejnoprávne poisťovne, komerčné
poisťovne a poisťovacie inštitúcie, akou je aj zaisťovňa.
6
Pozri: KOŠÍK, O. 2007. Poisťovníctvo – vybrané problémy. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta
UMB, 2007. str. 13 - 14.
7
Pozri: KUBINCOVÁ, S. 2011. Slovenské finančné právo, I. časť. Banská Bystrica : Právnická fakulta
UMB, 2011. s. 271 – 272.
8
HORNIAKOVÁ, Ľ. – MIHALÍKOVÁ, A. 2001. Finančné a menové vzťahy v teórií a praxi. Bratislava :
Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty UK, 2001. str. 184.

13
V Slovenskej republike ţiadna právna norma z oblasti poisťovníctva neobjasňuje
termín komerčná poisťovňa, ale medzi autormi je všeobecne zauţívaný a rozumie sa
ním poisťovňa vykonávajúca poisťovaciu činnosť podľa zákona č. 8/2008 Z. z.
o poisťovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poisťovníctve“).
Prívlastok „komerčná“ slúţi na odlíšenie poisťovacích systémov patriacich do oblasti
súkromných financií. Vo svojej práci preferujem pouţívanie pojmu poisťovňa, nakoľko
je to legislatívou uznané a presne vymedzené.9
Kaţdá poisťovňa v trhovom hospodárstve vystupuje ako podnikateľský subjekt,
keďţe podlieha podmienkam uplatňovanej konkurencie. V závislosti od oblasti
smerovania podnikania poisťovne môţeme poistný trh rozdeliť na:
1. vecný poistný trh, kde sa stretáva ponuka poistenia a dopyt po poistení,
v dôsledku čoho sa za predmet podnikania poisťovne povaţuje výkon
poisťovacej činnosti, zaisťovacej činnosti a sprostredkovania poistenia
a zaistenia. Výsledkom je tvorba a vyuţívanie rezervných fondov v prospech
poistených osôb.
2. investičný poistný trh, v rámci ktorého vystupuje ako takzvaný inštitucionálny
investor z dôvodu dosiahnutia zisku prostredníctvom vlastných alebo cudzích
peňaţných zdrojov. Zabezpečuje si tak stály príjem prameniaci z investovania
dočasne voľných finančných prostriedkov napríklad do cenných papierov za
podmienky dodrţania legislatívne stanovených limitov.10
1. 1. 2 Postavenie poisťovne v slovenskom práve
Právne postavenie poisťovní vyplýva z legislatívnej úpravy vzťahov súvisiacich
s ich vznikom, vykonávaním oprávnených činností a podliehaním dohľadu príslušným
subjektom. Rôznorodosť týchto právnych vzťahov nútila zákonodarcov stanoviť
poisťovni práva a povinnosti vo viacerých právnych predpisoch začleňovaných
do odvetvia občianskeho, obchodného a finančného práva.
Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“) v ustanoveniach § 788 – § 828a kodifikoval poistnú zmluvu, na
9
ČEJKOVÁ, V. a kol. 2011. Poistný trh, teória a prax. Bratislava : Iura edition, spol. s. r. o., 2011. str. 79.
10
Pozri: MAJTÁNOVÁ, A. 1993. Poistný trh. Bratislava : Elita, 1993. str. 17 – 24.

14
základe ktorej poisťovňa vystupuje ako rovnocenný účastník záväzkovo-poistného
vzťahu. Poskytuje poistnú ochranu za poistné (peňaţnú úhradu) prijaté od poistníka,
fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá uzatvorila poistnú zmluvu. Vzhľadom na
spracovanú problematiku nebudem prihliadať na občianskoprávnu úpravu, ale na výklad
finančno-právnych noriem.11
„Z hľadiska právnej štruktúry však jednoznačne treba zaradiť poisťovne ako
finančných sprostredkovateľov fungujúcich na poistnom trhu pod najvšeobecnejší trh
peňazí – finančný trh.“12
Pod finančných sprostredkovateľov sa subsumujú všetky
ekonomické subjekty, ktorých postavenie a výkon činností sú stanovené v právnych
predpisoch regulujúcich finančný trh, nakoľko neexistuje právoplatné taxatívne
vymedzenie. Vyššie uvedené konštatovanie prof. JUDr. Jozefa Králika, znalca
finančného práva, o príslušnosti poisťovne k finančným sprostredkovateľom potvrdzuje
aj zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o dohľade nad finančným trhom“ ). V § 1 ods. 3 písm. a) sa uvádza
enumeratívny výpočet dohliadaných subjektov pôsobiacich na finančnom trhu, medzi
ktoré patria tieţ poisťovne a zaisťovne. 13
V súlade s § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 513/1991 Obchodného zákonníka v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) poisťovne zároveň napĺňajú
znaky určené pre podnikateľa realizujúceho sa na základe iného neţ ţivnostenského
oprávnenia podľa osobitných predpisov. „Ich hlavným cieľom je dosiahnutie zisku,
pričom z prijatého poistného tvoria poistné rezervy, z ktorých sa potom vyplácajú
poistné plnenia.“14
Zriaďuje sa v právnej forme akciovej spoločnosti prostredníctvom
Obchodného zákonníka. Treba však poznamenať, ţe všeobecná obchodná úprava sa
aplikuje, ak osobitný zákon nestanovuje inak. Východisko tohto tvrdenia nachádzame v
§ 90 ods. 2 zákona o poisťovníctve a uplatňuje sa rovnako pri zriaďovaní poisťovne a
zaisťovne. Právne formy poisťovní a zaisťovní sú explicitne určené pre jednotlivé
členské štáty v prílohe III. Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25.
novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (ďalej len „smernica
11
Pozri: Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (podľa aktuálneho stavu
k 02.01.2013).
12
JAKUBOVIČ, D. - KRÁLIK, J. 2004. Finančné právo. Bratislava : VEDA, vydavateľstvo SAV, 2004.
str. 251.
13
DURAČINSKÁ, M. - SIDAK, M. a kol. 2012. Finančné právo. Bratislava : C. H. Beck, 2012. str. 362.
14
KUBINCOVÁ, S. 2011. Slovenské finančné právo, I. časť. Banská Bystrica : Právnická fakulta UMB,
2011. s 272

15
Solventnosť II“). Zároveň vo všeobecnosti povoľuje formu európskej spoločnosti, ktorá
sa v obchodnom mene označuje medzinárodnou skratkou „SE“ vo význame Societas
Europaea a upravuje sa zákonom č. 562/2004 Z. z. o európskej spoločnosti v znení
neskorších predpisov.
Na základe vyššie uvedeného môţeme zhrnúť, ţe vo svojej podstate prof. JUDr.
Jozef Králik, doc. JUDr. Soňa Kubincová a doc. JUDr. Ľubomír Grúň zhodne nazerajú
na poisťovňu z hľadiska subjektu pôsobiaceho v štáte, a tieţ uznávajú vyjadrenia
objasňujúce podstatu poisťovne v ekonomickej literatúre. Zdôrazňujú však, ţe aj
napriek teoretickým polemikám pri určovaní postavenia poisťovne v Slovenskej
republike je nevyhnutne smerodajný zákon o poisťovníctve, ktorý explicitne vymedzuje
pojem poisťovňa ako „právnická osoba, ktorá je akciovou spoločnosťou so sídlom na
území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na základe povolenia
na vykonávanie poisťovacej činnosti udeleného Národnou bankou Slovenska.“15
Skúmaním uvádzaných monografií z oblasti finančného trhu, teórie finančného
práva a súčasnej legislatívy som dospela k záveru, ţe poisťovňa predstavuje
v slovenskom práve vo všeobecnosti špecifickú, podnikateľskú, peňaţnú inštitúciu
s výlučne priznaným právom a zároveň povinnosťou označovať sa poisťovňa
v obchodnom mene zameranú na poisťovaciu činnosť a iné činnosti s ňou súvisiace
vykonávané po splnení zákonom striktne určených podmienok a udelení oprávnenia
Národnou bankou Slovenska, za účelom nadobudnutia finančného prospechu. Hlavné
poslanie poisťovne je preberanie zmluvne alebo zákonom (povinné zmluvné poistenie
v prípade zodpovednosti za škodu pri výkone povolania advokátov, súkromných
lekárov a podobne) definovaných rizík zo svojich klientov na seba.
V dôsledku harmonizácie práva Európskej únie so slovenským poistným právom
Národná banka Slovenska na rozdiel od minulosti môţe udeľovať licencie
novovzniknutým poisťovniam výhradne len pre jeden poistný druh zahŕňajúci konkrétne
poistné odvetvia uvedené v prílohe č. 1 zákona o poisťovníctve.16
Vzhľadom na túto
skutočnosť rozoznávame poisťovne podľa ponuky poistných produktov na:
15
Pozri: Zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov (podľa aktuálneho stavu k
05.01.2013).
16
MELUCHOVÁ, J. 2004. Poisťovníctvo a účtovníctvo poisťovní. Bratislava : Iura Edition, spol. s. r. o.,
2004. str. 14.

16
1. špecializované – tie, ktoré ponúkajú podľa § 64 ods. 6 zákona o poisťovníctve
odvetvia poistenia zaradené, buď výlučne pod ţivotné poistenie podľa časti A
(napr. AEGON Ţivotná poisťovňa a. s.) alebo neţivotné poistenie podľa časti B
(napr. D.A.S. poisťovňa právnej ochrany a. s.,).
2. univerzálne – súčasne poskytujúce neţivotné aj ţivotné poistenie za podmienky
zaloţenia pred recepciou poistných pravidiel Európskej únie (napr. Allianz –
Slovenská poisťovňa a. s.). Platná dikcia zákona dnes nepripúšťa moţnosť
vzniku univerzálnej poisťovne. Výnimkou sú poisťovne, ktorým sa v oprávnení
umoţnilo zabezpečovať popri ţivotnom poistení aj poistenie úrazu a poistenie
choroby, ktoré ako odvetvia poistenia prislúchajú do druhu neţivotného
poistenia (napr. MetLife Amslico poisťovňa, a. s.). Podľa smernice č. 92/96/EHS
v oblasti ţivotného poistenia, kde odchýlka od zásady špecializácie je moţná len
za predpokladu oddelenej likvidácie škôd a vedenia účtovníctva pre oba druhy
poistenia. 17
V rámci slovenského poistného trhu môţu poisťovne v súlade s ustanoveniami
zákona o poisťovníctve vystupovať vo viacerých podobách v závislosti od umiestnenia
ich sídla ako:
1. Poisťovňa so sídlom na území Slovenskej republiky – vzniká a svoje úlohy
uskutočňuje len na základe a v rozsahu povolenia na vykonávanie poisťovacej
činnosti udeleného Národnou bankou Slovenska v konaní upravenom v zákone
o dohľade nad finančným trhom. Po splnení osobitných podmienok môţu
poskytovať poistenie aj za hranicami štátu.
2. Poisťovňa z iného členského štátu - je právnická osoba, ktorá má sídlo
v členskom štáte18
a v tomto domovskom štáte jej priznali oprávnenie vykonávať
poisťovaciu činnosť. Na Slovensku môţu pôsobiť bez udelenia povolenia
prostredníctvom uplatnenia:
 práva slobodného poskytovania sluţieb podľa § 19 ods. 1 zákona o
poisťovníctve, aţ keď Národná banka Slovenska príjme oznámenie od
17
BALKO, L. - KRÁLIK, J. a kol. 2005. Finančné právo, II. časť. Bratislava : Právnická fakulta UK,
2005. str. 610.
http://www.orsr.sk/hladaj_subjekt.asp?OBMENO=poistovna&PF=0&SID=0&S=on&R=on&STR=1
(prevzaté 10.01.2013).
18
Členským štátom sa na účely zákona o poisťovníctve rozumie podľa § 3 písm. k) členský štát
Európskej únie alebo členský štát Európskej dohody o voľnom obchode, ktorý podpísal Zmluvu
o Európskom hospodárskompriestore, tento výklad sa uplatňuje v celej práci.

17
kompetentného orgánu dohľadu domovského štátu poisťovne z iného
členského štátu.
 práva zriaďovať svoje pobočky uvedeného v § 18 zákona o
poisťovníctve, a to na základe súhlasného písomného prejavu
doručeného Národnej banke Slovenska od príslušného orgánu dohľadu
domovského štátu. Prináleţí im povinnosť označovať sa vo svojom
názve „pobočka poisťovne z iného členského štátu“.
3. Zahraničná poisťovňa – rozumie sa ňou právnická osoba so sídlom a miestom
vydania povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti na území štátu, ktorý
nepatrí medzi členské štáty. Poisťovaciu činnosť v Slovenskej republike je
oprávnená vykonávať len pomocou zriadenej pobočky. Pobočka zahraničnej
poisťovne predstavuje organizačnú zloţku zahraničnej poisťovne umiestnenej na
našom území na základe povolenia udeleného po splnení zákonnom daných
podmienok.19
Národná banka Slovenska v zmysle § 36 zákona o dohľade nad finančným trhom
vedie zoznamy poisťovní a zaisťovní, ktoré zverejňuje na svojej webovej stránke
za účelom overenia serióznosti poisťovacej inštitúcie. V súčasnosti na Slovensku
figuruje sedemnásť poisťovní, viac ako päťsto poisťovní z iných členských štátov, ale
ţiadna zahraničná poisťovňa a rovnako ani jedna slovenská poisťovňa nepôsobí mimo
poistného trhu Európskej únie.20
Môţeme to povaţovať za dôkaz, ţe zámery Európskej
únie o potrebe vytvorenia jednotného poistného trhu v rámci celej únie sa aj v praxi
odzrkadlili nielen ako de iure stanovená moţnosť, ale aj de facto vyuţívaný systém.
Vzhľadom na túto skutočnosť sa nasledujúca kapitola zameriava na analýzu právnej
úpravy podmienok a činností poisťovne, ktorá ponúka poistenie na Slovensku
a v členských štátoch na základe systému jednotnej licencie.
19
Pozri: Zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov (podľa aktuálneho stavu k 7.
01. 2013).
20
http://www.nbs.sk/sk/dohlad-nad-financnym-trhom/dohlad-nadpoistovnictvom/zoznampoistovni
(prevzaté 14.01.2013).

18
1. 2 Všeobecná charakteristika zaisťovne
„Niet obchodu bez poistenia a niet poistenia bez zaistenia.“21
Význam
a dôleţitosť, dnes uţ samozrejmej, tézy si ľudia začali uvedomovať prvýkrát
v stredovekých prístavných mestách Talianska. V dôsledku rozvoja priemyslu, dopravy
a zahraničného obchodu sa uskutočňovali dlhé a nebezpečné výpravy prostredníctvom
námorných lodí spojených s nárastom počtu a veľkosti rizík. Dochádzalo k vzniku
značných škôd a poisťovatelia aj napriek ziskovosti nemali k dispozícii dostatočné
finančné prostriedky na pokrytie všetkých strát. Obchodníci boli nútení zabezpečovať
moţné riziká prostredníctvom viacerých poisťovateľov, čo bolo časovo a prakticky
veľmi náročné.
Zmena nastala v Janove, kde kupec poistil cestu z Janova cez Stredozemné
more do Sluys. Nakoľko sa jednalo o trať s vysokou pravdepodobnosťou vzniku
poistnej udalosti, rozhodol sa, ţe ručenie za úsek z Cadizu do Sluys postúpi ďalším
obchodníkom, aby sa vyhol značnému zníţeniu svojho kapitálu. 12. júla 1370 spísal
v latinčine s dvomi ďalšími kupcami zmluvu o prebratí časti rizík a poskytnutie krytia
v prípade poistnej udalosti. Povaţuje sa to za prvý zachovaný doklad o vzniku
zaisťovacej činnosti.22
Dynamický vývoj spoločnosti bol sprevádzaný katastrofami spočívajúcimi
v poţiaroch, zväčšenej sile prírodných ţivlov, vojnových strát a podobných udalostí
s výsledkom enormných škôd, čo sa klasifikovalo ako tzv. veľké riziká. Aby sa
poisťovne vyhli insolvencii v dôsledku veľkých rizík, do nariadení sa postupne zavádza
potreba zaistenia poistných zmlúv. Poistenie neplnilo dostatočne svoju funkciu, preto sa
vytvorili špecializované podniky zaoberajúce sa výlučne zaisťovacou činnosťou.
„Prvou profesionálnou zaisťovňou na svete bola Kôlnische Rückversicherungs-
Gesellschaft (Cologne Re)... Na trhu však nezostala dlho sama, začali vznikať aj iné
zaisťovňe ako Aachen Re(1853), Frankfurt Re (1857), Swiss Re (1863), Munich Re
(1880), britská Merkantile and General (1907).“23
Zaujímavosťou je, ţe niektoré z nich
vykonávajú zaisťovaciu činnosť doposiaľ a zastávajú významné miesto v celom svete.
21
GRÚŇ, Ľ. – PAULIČKOVÁ, A. 2003. Finančnoprávne inštitúty. Bratislava : Eurounion spol. s. r. o.,
2003. str. 218.
22
DRUGDOVÁ, B. 2000. Poistenie zahraničných rizík. Bratislava : EKONÓM, 2000. str. 133.
23
MAJTÁNOVÁ, A. a kol. 2009. Poisťovníctvo. Bratislava : Iura Edition, spol. s. r. o., 2009. str. 274.

19
Prvotnú zakladateľskú listinu zaisťovne podpísal pruský kráľ Friedrich Wilhelm IV.
v Berlíne 8. apríla 1846. Gustav von Mevissen, jeden zo zakladateľov, vypracoval štatút
zaisťovne v podobe akciovej spoločnosti s presne stanoveným základným kapitálom, čo
sa uplatňuje aj v dnešnej dobe. Od svojho vzniku zasiahli Kôlnische
Rückversicherungs-Gesellschaft mnohé zmeny, ale to nemení nič na fakte jej viac ako
stopäťdesiat ročnej existencie. Najpodstatnejšou je vytvorenie aliancie s General RE,
s ktorou od roku 2003 vystupujú pod spoločným obchodným menom Gen Re.24
Vychádzajúc z uvedeného sa zaistenie zjednodušene vykladá ako poistenie
poistenia, jedná sa o finančno-ekonomickú kategóriu odvodenú od podstaty poistenia.
Poisťovňa a zaisťovňa sa posudzujú za podobné inštitúcie s určitými rozdielmi, a to so
zreteľom na analógiu hlavnej činnosti zaloţenej na preberaní rizík a tieţ na právnu
úpravu zákona o poisťovníctve. Zaisťovne sa takisto povaţujú za subjekty finančného
trhu, rovnocenných účastníkov záväzkovo-zaistného vzťahu, finančných
sprostredkovateľov a podnikateľov. Nakoľko sa úvahy a odôvodnenia týkajúce sa
postavenia poisťovní a zaisťovní v spoločnosti sa vo svojej podstate zhodujú a sú
spomenuté v predchádzajúcej časti, zameriam sa uţ len na zhrnutie odlišností.
Predmet podnikania zaisťovne je zaisťovacia činnosť a činností s ňou súvisiace,
ktoré moţno poskytovať len na základe obojstranne výhodnej zmluvy. Zaistnou
zmluvou sa rozumie „písomná dohoda o náhrade škôd v ţivotnom a neţivotnom
poistení, ktorá ochraňuje poisťovateľa od strát zapríčinených záväzkami vyplývajúcimi
z poistných zmlúv.“25
Uzatvoriť ju nemoţno s fyzickou osobou, účastníkmi sú na jednej
strane zaisťovňa a na druhej právnická osoba poskytujúca poistenie na základe
povolenia udeleného príslušným domovským orgánom. Samotné zaistenie je prejavom
slobodného rozhodnutia, nikdy nevzniká na základe zákona, preto je aj obsah zmluvy
výsledkom ich dohovoru, kde sa určia okrem iných nasledujúce základné náleţitosti
riešenia právneho vzťahu zaistenia:
 cedent je poisťovňa prevádzajúca časť rizík alebo celé riziko prevzaté od
poisteného. Podstatná je skutočnosť, ţe medzi poisteným a zaisťovňou nevzniká
priamy právny vzťah, preto si poistenec nemôţe voči zaisťovni nárokovať
24
http://www.genre.com/page/0,,ref=KRHistory-en,00.html (prevzaté 15.01.2013).
25
KOŠÍK, O. 2007. Poisťovníctvo – vybrané problémy. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB,
2007. str. 62.

20
poistné plnenie. Nie je vylúčené, aby sama zaisťovňa nemohla uzatvoriť zaistnú
zmluvu, v takomto prípade hovoríme o retrocesii, opakovanom zaistení.
 cesionárom sa rozumie zaisťovňa respektíve poisťovňa, ak má príslušné
oprávnenie na výkon zaisťovacej činnosti, poskytne v prípade škodovej udalosti
finančné plnenie.
 vlastný vrub definuje presne vymedzené poistené riziká, za ktoré ručí cedent.
 cesia je portfólio poisteného rizika odovzdaného do zaistenia cesionárovi
a zároveň sa rovnako nazýva samotný proces, teda sa stanovia všetky
podmienky súvisiace so samotnou transakciou (napr. oceňovanie rizika). Zákon
o poisťovníctve podľa § 6 ods. 6 umoţňuje zaistiť len riziká spadajúce pod
poistný druh uvedený v povolení na výkon zaisťovacej činnosti výlučne buď
pre ţivotné, alebo neţivotné poistenie, zároveň povoľuje aj komplexnú
kombináciu ako zaistenie pre ţivotné a neţivotné poistenie.
 zaistné predstavuje cenu za poskytnutie zaistného produktu cedentovi
vypočítanú podielom z poistného určeného podľa prevzatých poistných rizík
alebo matematickými výpočtami na základe pravdepodobnosti vzniku škody.
Slúţi na vytváranie krycích rezerv cesionára, zároveň sa určí spôsob presunu
finančných prostriedkov a termíny úhrady.
 provízia zo zaistenia predstavuje odmenu určenú pre cedenta za dojednanie
alebo sprostredkovanie zaistenia.26
Zaisťovne sú povaţované za podnikateľov a finančných sprostredkovateľov
pôsobiacich dôleţitým spôsobom na celosvetovej úrovni, pretoţe svojou činnosťou
zabezpečujú ekonomickú stabilitu národných poistných trhov a v globálnom meradle
najmä medzinárodnú finančnú situáciu. Postavenie zaisťovne a jej skúsenosti priamo
poisťovateľovi prinášajú výhody v sfére know - how v prípade začiatkoch poisťovacej
činnosti, príprave ponuky nových poistných produktov a sprostredkovaní kontaktu
s inými poistnými trhmi, nakoľko sa dlhodobo pohybujú v internacionálnych poistných
trhoch. Najpodstatnejšou úlohou je však diverzifikácia riziká z čoho vyplýva prevencia
26
Pozri: MAJTÁNOVÁ, A. a kol. 2009. Poisťovníctvo. Bratislava : Iura Edition, spol. s. r. o., 2009. str.
263 - 265.

21
pred úpadkom poisťovne, moţnosť poisťovať veľké riziká, neodmietanie obchodov
presahujúcich ich moţnosti a v neposlednom rade zvýšenie kapitálu poisťovne.27
1. 2. 1 Vnútroštátna úprava zaisťovne
Slovenská právna úprava realizácie zaistenia vychádza zo Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2005/68/ES zo 16. novembra 2005 o zaistení, ktorú Slovensko
implementovalo do vnútroštátneho práva z dôvodu harmonizácie poistného práva
Európskej únie. Premietlo sa to hlavne do zákona o poisťovníctve, kde je okrem iného
obsiahnuté jednoznačné vymedzenie pojmu zaisťovňa. Podľa § 2 ods. 6 sa za zaisťovňu
povaţuje „právnická osoba, ktorá je akciovou spoločnosťou so sídlom na území
Slovenskej republiky, ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť na základe povolenia na
vykonávanie zaisťovacej činnosti udeleného Národnou bankou Slovenska v konaní
podľa osobitného predpisu... môţe mať aj právnu formu európskej spoločnosti.“28
Legálny výklad zaisťovne a poisťovne môţeme posudzovať za totoţný,
premenoval sa iba subjekt a činnosť, čím sa nenarušila forma ani podmienka vzniku.
Zaisťovňa rovnako ako poisťovňa je vo svojej podstate špecifická inštitúcia povinná
pouţívať označenie zaisťovňa v obchodnom mene, ktorej základná funkcia je
preberanie rizík a poskytovanie ochrany v prípade platovej neschopnosti poisťovacích
inštitúcii za úhradu z dôvodu dosahovania zisku. Preto aj zákonná úprava poisťovne
a zaisťovne je rovnorodá s určitými presne stanovenými výnimkami.
Na našom území okrem zaisťovne môţe pôsobiť zaisťovňa z iného členského
štátu na základe práva slobody poskytovania sluţieb, pobočka zaisťovne z iného
členského štátu, zahraničná zaisťovňa len prostredníctvom pobočky zahraničnej
zaisťovne. Na rozdiel od poisťovne rozoznávame ešte kaptívnu zaisťovňu a rozumie sa
ňou zaisťovňa vlastnená finančnou inštitúciou okrem poisťovní a zaisťovní alebo iným
nefinančným podnikom za predpokladu, ţe zabezpečuje zaistné krytie podnikom,
ktorých je súčasťou alebo ju kontrolujú.29
27
Pozri: KRÁTKA, Z. 2008. Význam zaistenia – špecifickej formy poistenia – v súčasnej ekonomike. In
Biatec. 2008, roč. 16, č. 4. str. 17 - 20.
28
16.01.2013).
29
§ 2 zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov (podľa aktuálneho stavu
k 16.01. 2013).

22
Na slovenskom zaistnom trhu zatiaľ nefiguruje ţiadna domáca zaisťovňa.
Slovenské poisťovne uprednostňujú zaistné krytie poskytované najmä renomovanými
svetovými zaisťovňami alebo vlastnými materskými spoločnosťami. Podľa aktuálneho
stavu k 11. januáru 2013 na našom území zabezpečuje zaistenie pre ţivotné a neţivotné
poistenie iba jedna výlučne zaisťovacia spoločnosť z členského štátu prostredníctvom
pobočky - Swiss Re Europe S. A. organizačná zloţka Slovensko.30
Avšak zákonná
alternatíva povoľuje vykonávať zaisťovaciu činnosť aj poisťovniam, ak sa naplnia
predpoklady na udelenie oprávnenia na výkon zaisťovacej činnosti. Vzhľadom na túto
moţnosť sa zaistenie v obmedzenom rozsahu realizuje siedmimi domácimi
poisťovňami, ktoré sa orientujú len na zaistenie neţivotného poistenia.31
Napriek tomu,
ţe zaisťovňa existuje iba de iure, zameriam sa na objasnenie právnej úpravy vzťahujúcej
sa na zaisťovňu respektíve poisťovňu v postavení zaisťovne a ich pobočky, čím
priblíţim zloţitý proces ich vzniku.
30
http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Dohlad/PobockyPoistovneMimoSR.pdf (prevzaté 16. 01.2013).
31
http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Dohlad/PoistovneSRZaistovne.pdf (prevzaté 16. 01.2013).

23
2 PRAMENE POISTNÉHO PRÁVA
Prameň práva znamená zdroj, na základe ktorého existuje platné právo a jeho
poznanie. Teória práva rozdeľuje pramene práva v dvoch zmysloch, a to v materiálnom
a formálnom. Materiálnymi prameňmi práva sa rozumejú všetky podmienky ţivota
spoločnosti, ktoré vplývajú na potrebu vzniku práva. Významnejšie miesto patrí formám
práva predstavujúcim konkrétny výsledok legislatívnej činnosti orgánov tvoriacich
právo v štátom stanovej a uznanej podobe. Obsahom formy práva je všeobecne záväzná
právna norma. Vychádzajúc z právnej náuky môţeme klasifikovať pramene práva na
normatívne právne akty, normatívne zmluvy, precedensy, právne obyčaje a iné pramene
práva. Kaţdý štát utvára viacero druhov normatívnych právnych aktov,32
v Slovenskej
republike z hľadiska právnej sily rozpoznávame „Ústava Slovenskej republiky, ústavné
zákony, výsledky referenda so silou ústavného zákona, medzinárodné zmluvy so silou
vyššou ako zákon, zákony, výsledky referenda so silou zákona, medzinárodné zmluvy
so silou zákona, nariadenia vlády, vyhlášky, opatrenia, výnosy, všeobecne záväzne
„samosprávne“ nariadenia, výsledky miestneho referenda so silou všeobecne záväzného
„samosprávneho“ nariadenia.“33
Za pramene slovenského poistného práva sa povaţujú všetky formy práva
obsahujúce normy poistného práva určujúce pravidlá správania sa subjektov
pôsobiacich na poistnom trhu. Podľa kritéria úrovne ich prijímania sa členia na národnú
právnu úpravu a právnu úpravu Európskej únie.
2. 1 Vnútroštátna právna úprava
Regulácia vnútroštátneho poisťovníctva spadá pod tri rôzne subjekty, a to
Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky a Národnú banku Slovenska v závislosti od toho, či právne predpisy sú
súčasťou práva verejného alebo súkromného.
32
Pozri: PRUSÁK, J. 2001. Teória práva. Bratislava : Vydavateľské oddelenie PrF UK, 2001. str. 187 -
189.
33
2011. s 11.

24
Normatívne právne akty môţeme rozdeliť z pohľadu vzniku na pôvodné: ústava,
ústavné a ostatné zákony a na odvodené, teda vznikajúce v dôsledku existencie
prvotných, kam patria nariadenia vlády, vyhlášky, opatrenia a opatrenia Národnej banky
Slovenska.34
Základným prameňom poistného práva je zákon č. 460/1992 Zb. Ústava
Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, hierarchicky najvyššie postavený
právny predpis, ktorému nesmú odporovať ţiadne právne normy. Smerodajné sú články
55: „(1) Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne
a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. (2) Slovenská republika chráni
a podporuje hospodársku súťaţ. Podrobnosti ustanoví zákon.“35
a článok 56 definujúci
Národnú banku Slovenska.
Medzi ostatné pramene finančného práva patria:
 Zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý je
smerodajným právnym predpisom v oblasti poisťovníctva obsahujúci rozsiahlu
úpravu problematiky vzniku, organizácie, riadenia, výkon činnosti a zániku
poisťovne a zaisťovne, následne objasňuje vzťahy týkajúce sa poisťovní z iných
členských štátov, zahraničných poisťovní, zaisťovní z iných členských štátov
a zahraničných zaisťovní. Nakoniec sa zaoberá výkonom dohľadu nad
poisťovníctvom.
 Zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom v znení neskorších
predpisov upravujúci všeobecné pravidlá uplatňované v rámci dohľadu nad
poistným sektorom vykonávaným Národnou bankou Slovenska.
 zákon č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o Národnej banke Slovenska“), ktorý presne
vymedzuje postavenie, právomoc a úlohy Národnej banky Slovenska.
 Zákon č 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov sa
zameriava na úpravu zákonom danej všeobecnej povinnosti tuzemského
vlastníka motorového vozidla uzatvoriť poistnú zmluvu pre prípad spôsobenia
34
Pozri: KUBINCOVÁ, S. 2011. Slovenské finančné právo, I. časť. Banská Bystrica : Právnická fakulta
UMB, 2011. s 11 - 17.
35
Čl. 55 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (podľa
aktuálneho stavu k 09. 02. 2013).

25
škody inej osobe. Zároveň sa na základe tohto predpisu zriaďuje Slovenská
kancelária poisťovateľov.
 Zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve
v znení neskorších predpisov, ktorým sa zrušil pôvodný zákon č. 340/2005 Z. z.
o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia v znení neskorších
predpisov a upravuje oblasť finančného sprostredkovania a poradenstva vo
všeobecnom zmysle.
 Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, ktorý
obsahuje definíciu, vznik, činnosť, zánik a všetky vzťahy súvisiace s akciovou
spoločnosťou ako zákonom určenej právnej formy poisťovne a zaisťovne.
 Zákon č. 562/2004 Z. z. o európskej spoločnosti v znení neskorších predpisov,
ktorý podobne ako Obchodný zákonník vymedzuje alternatívnu právnu podobu
poisťovne a zaisťovne, to je postavenie európskej spoločnosti, vzťahy týkajúce
sa vzniku, zmien, zániku a celkového riadenia spoločnosti.
 Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
spadajúci pod súkromné právo, ktorý vymedzuje poistnú zmluvu a spravuje
vzťahy vzniknuté na základe uzatvorenej poistnej zmluvy.
 Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky 2001 č. 413/2001 Z. z.,
ktorou sa vykonáva zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov.
 Vyhláška Národnej banky Slovenska č. 221/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú
niektoré pravidlá pre duálne zobrazovanie niektorých cien, platieb a iných
hodnôt pre oblasť finančného trhu a sluţieb finančných inštitúcií v oblasti
bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia, ktorá
aplikuje len v prípade, sa jedná o dobrovoľné duálne zobrazovanie, nakoľko uţ
uplynula doba trvania povinnosti dvojitého zobrazovania.36
Okrem vyššie uvedených právnych predpisov sa medzi pramene poistného práva
zaradzujú aj normatívne právne akty spadajúce po činnosť Národnej banky Slovenska.
V zmysle § 44 zákona o Národnej banke Slovenka má právomoc vydávať opatrenia na
výkon zákonov, ktoré sa vyhlasujú sa vo forme oznámenia v Zbierke zákonov
36
http://www.nbs.sk/sk/dohlad-nad-financnym-trhom/dohlad-nad-poistovnictvom/legislativa (prevzaté
09. 02. 2013).

26
Slovenskej republiky. Národná banka Slovenska je zároveň oprávnená vydávať
metodické usmernenia a odporúčania poskytujúce vysvetlenia pre uplatňovanie
prijatých právnych noriem týkajúcich sa dohliadaných subjektov a ich činnosti v oblasti
poisťovníctva. Národná banka Slovenska povinne zverejňuje vo Vestníku Národnej
banky Slovenska vlastné normatívne právne akty, prípadne sú uvedené aj na jej
oficiálnom internetovom portáli pre jednoduchšiu dostupnosť a informatívnosť.
2. 2 Právna úprava Európskej únie
Vstup Slovenskej republiky do Európskej únie 1. mája 2004 znamenal pre
Slovensko povinnosť riadiť sa právne záväznými aktmi vytvorenými inštitúciami
Európskej únie s podmienkou ich prednosti pri aplikovaní vnútroštátneho práva.
V dôsledku čoho sa právne predpisy vydané na úrovni Európskej únie vzťahujúce sa na
poistný sektor povaţujú za pramene poistného práva.
Právo Európskej únie sa hlavne člení na primárne právo a sekundárne právo.
„Primárne právo tvoria pôvodné tri zakladajúce zmluvy o zaloţení Európskeho
spoločenstva uhlia a ocele, Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a Európskeho
hospodárskeho spoločenstva a zmluvy, ktoré ich doplnili a zmenili (ide predovšetkým
o nasledujúce zmluvy – Zlučujúca zmluva z 1965, Jednotný európsky akt z 1986,
Maastrichtská zmluva známa tieţ ako Zmluva o Európskej únii z 1992, Amsterdamská
zmluva z 1997, Zmluva z Nice z 2001, Lisabonská zmluva z 2007), vrátane zmlúv
o pristúpení jednotlivých členských štátov.“37
Primárne právne akty sú aplikovateľné
priamo bez potreby preberania do národných právnych poriadkov členských štátov.
Pod sekundárne právo sa podľa článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
zaradzujú právne akty vydávané úniovými inštitúciami na výkon právomoci Európskej
únie a rozumejú sa nimi najmä nariadenia, smernice, rozhodnutia, odporúčania
a stanoviská. Nariadenia majú priamy účinok, teda sú právne záväzne pre všetky
členské štáty bez potreby implementovania do vnútroštátnych právnych poriadkov.
Avšak oblasť poistenia a zaistenia je v úniovom práve upravená najmä smernicami,
ktoré sú vymenované v prílohe číslo dva zákona č. 8/2008 o poisťovníctve pod názvom
37

27
Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie, kam patria nasledovné
smernice:
 Smernica Rady 64/225/EHS z 25. februára 1964 o zrušení obmedzení slobody
usadiť sa a slobody poskytovať sluţby vo vzťahu k zaisteniu a retrocesii v znení
neskorších právnych predpisov.
 Prvá smernica Rady 73/239/EHS z 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, iných
právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie
a vykonávanie priameho poistenia s výnimkou ţivotného poistenia v znení
 Smernica Rady 73/240/EHS z 24. júla 1973, ktorou sa rušia obmedzenia práva
usadiť sa v oblasti priameho poistenia s výnimkou ţivotného poistenia v znení
 Smernica Rady 78/473/EHS z 30. mája 1978 o koordinácii zákonov, iných
právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa spolupoistenia v rámci
spoločenstva v znení neskorších právnych predpisov.
 Smernica Rady 87/344/EHS z 22. júna 1987 o koordinácii zákonov, iných
právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa poistenia právnej
ochrany v znení neskorších právnych predpisov.
 Druhá smernica Rady 88/357/EHS z 22. júna 1988 o koordinácii zákonov, iných
právnych predpisov a správnych opatrení, týkajúcich sa priameho poistenia
s výnimkou ţivotného poistenia, na uľahčenie účinného vykonávania slobody
poskytovať sluţby v znení neskorších právnych predpisov.
 Smernica Rady 91/371/EHS z 20. júna 1991 o vykonávaní dohody medzi
Európskym hospodárskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou
o priamom poistení s výnimkou ţivotného poistenia v znení neskorších
právnych predpisov.
 Smernica Rady 91/675/EHS z 19. decembra 1991, ktorou sa zriaďuje Výbor pre
poistenie v znení neskorších právnych predpisov.
 Smernica Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, iných
právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia
s výnimkou ţivotného poistenia v znení neskorších právnych predpisov.

28
 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES z 27. októbra 1998
o doplnkovom dohľade nad poisťovňami v skupine poisťovní v znení
 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/17/ES z 19. marca 2001
o reorganizácii a likvidácii poisťovní v znení neskorších právnych predpisov.
 Smernica 2002/83/ES Európskeho parlamentu a Rady z 5. novembra 2002
o ţivotnom poistení v znení neskorších právnych predpisov.
 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002
o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami
a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte v znení neskorších
právnych predpisov.
 Smernica Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady
rovnakého zaobchádzania medzi muţmi a ţenami v prístupe k tovaru a sluţbám
a k ich poskytovaniu v znení neskorších právnych predpisov.
 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/68/ES zo 16. novembra 2005
o zaistení v znení neskorších právnych predpisov.
 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/44/ES z 5. septembra 2007,
ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/49/EHS a smernice 2002/83/ES,
2004/39/ES, 2005/68/ES a 2006/48/ES v súvislosti s procesnými pravidlami
a kritériami hodnotenia obozretného posudzovania nadobudnutí a zvýšení
podielov vo finančnom sektore v znení neskorších právnych predpisov.
 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/78/EÚ z 24. novembra 2010,
ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 98/26/ES, 2002/87/ES, 2003/6/ES,
2003/41/ES, 2003/71/ES, 2004/39/ES, 2004/109/ES, 2005/60/ES, 2006/48/ES,
2006/49/ES a 2009/65/ES v súvislosti s právomocami Európskeho orgánu
dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo), Európskeho orgánu dohľadu
(Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov)
a Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy)
v znení neskorších právnych predpisov.38
38
Príloha číslo 2: Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie, zákona č. 8/2008
o poisťovníctve v znení neskorších predpisov (podľa aktuálneho stavu k 10.02.2013).

29
Obsah smerníc z pohľadu stanoveného cieľa je záväzný, ale spôsob jeho dosiahnutia je
ponechaný na vôli jednotlivých členských štátov a zároveň limitovaný určitým
dátumom, do kedy im prislúcha povinnosť transpozície smernice do národných
právnych poriadkov. „Podstatou smerníc je rešpektovanie osobitných ekonomických
a právnych národných podmienok pri implementovaní pravidiel Únie. Ich primárnym
cieľom nie je unifikácia práva, ako je to v prípade nariadení, ale harmonizácia práva,
ktorou sa majú zmierniť rozdiely medzi národnými poriadkami za účelom vytvorenia
porovnateľných materiálnych podmienok vo všetkých členských štátoch.“39
Prostredníctvom smerníc sa zabezpečuje existencia jednotného poistného trhu
s rovnakými moţnosťami pre všetky subjekty pochádzajúce z členských štátov
Európskej únie, čo prináša zlepšenie samotných sluţieb, zvyšovanie
konkurencieschopnosti a prílev finančných prostriedkov z iných krajín, čím
sa podporuje ekonomická prosperita Slovenskej republiky.
39

30
3 VÝKONÁVANIE POISŤOVACEJ A ZAISŤOVACEJ
ČINNOSTI
Obsah druhej časti zákona o poisťovníctve je zameraný na výkon poisťovacej
a zaisťovacej činnosti oprávnenými subjektmi. Iné osoby ako poisťovne, poisťovne
z iného členského štátu, pobočky zahraničných poisťovní nesmú vykonávať poisťovaciu
činnosť, ak zákonnom stanovená výnimka nepredpokladá inak. Obdobne to platí pre
zaisťovaciu činnosť, ktorú navyše môţu realizovať aj poisťovne na základe
poskytnutého oprávnenia. Avšak zaisťovňa nikdy nevykonáva poisťovaciu činnosť.
Zákon taxatívnym spôsobom vymedzuje činnosti spadajúce pod poisťovaciu
a zaisťovaciu činnosť. Poisťovacou činnosťou sa rozumie:
 prijatie poistných rizík ako primárna úloha poisťovne;
 oceňovanie a riadenie rizík;
 spravovanie uzavretých poistných zmlúv, čím sa rozumie evidencia poistných
zmlúv a všetkých zmien uskutočnených do ich zániku, revízia, dopĺňanie o nové
údaje, zaznamenávanie platieb poistného a ich vyúčtovania;
 vytváranie poţadovaných technických rezerv;
 usmerňovanie presunu prostriedkov do garančného fondu a technických rezerv;
 udrţiavanie určenej miery solventnosti;
 likvidovanie poistných udalostí a následne vyplácanie poistných plnení;
 vykonávanie asistenčných sluţieb pre klientov v podobe finančného alebo
vecného plnenia v prípadoch, ak sa ocitnú v ťaţkostiach v čase cestovania alebo
pobytu mimo ich domova;
 odovzdávanie poistných rizík uvedených v zaistných zmluvách, dochádza k tzv.
pasívnemu zaisteniu;
 predchádzanie vzniku škôd.
Pod zaisťovaciu činnosť sa subsumujú nasledujúce úkony:
 preberanie poistných rizík prepustených poisťovňami a zaisťovňami bez ohľadu
na umiestnenie ich sídla;

31
 taktieţ oceňovanie a riadenie rizík;
 spravovanie uzavretých zaistných zmlúv, teda evidovanie zaistných zmlúv
a všetkých zmien uskutočnených do ich zániku, revízia, dopĺňanie o nové údaje,
zaznamenávanie platieb zaistného a ich vyúčtovania;
 vytváranie poţadovaných technických rezerv;
 usmerňovanie presunu prostriedkov do garančného fondu a technických rezerv;
 udrţiavanie určenej miery solventnosti;
 uhradzovanie plnení zo zaistných zmlúv;
 poskytovanie odborných rád v oblasti poisťovníctva.40
Na dosahovanie cieľov poisťovne je povolené realizovať okrem vyššie
vymenovaných aj činnosti súvisiace s poistením. Rozumejú sa nimi „činnosti, ktoré
slúţia na podporu a rozvoj poisťovníctva, rozširovanie a skvalitňovanie poisťovacích
sluţieb a konkurencieschopnosti, uskutočňované v prospech poisťovacích subjektov.“41
Totoţná predikcia sa aplikuje na pôsobnosť zaisťovní na finančnom trhu.
3. 1 Podmienky na vykonávanie poisťovacej a zaisťovacej činnosti
Prvotným predpokladom na vykonávanie poisťovacej a zaisťovacej činnosti je
kumulatívne splnenie základných podmienok stanovených v ustanoveniach § 4 aţ § 8
zákona o poisťovníctve. Na poisťovňu vykonávajúcu zaisťovaciu činnosť sa zároveň
vzťahujú normy týkajúce sa zaisťovne, a teda poisťovne sú povinné ich dodrţiavať.
Nakoľko sa jedná o podnikateľské subjekty najdôleţitejšou nevyhnutnosť je
nahromadiť počiatočný kapitál, ktorého hodnota sa uspôsobila podľa druhu
vykonávanej činnosti. Pri určovaní výšky základného imania pre poisťovňu sa uplatňuje
odvetvový princíp. Poisťovňa orientujúca sa výlučne na ţivotné poistenie musí mať
základné imanie najmenej 4 000 000 eur. V prípade poskytovania neţivotného poistenia
sa základné imanie líši v troch úrovniach v závislosti od poistných odvetví vypísaných
v prílohe zákona o poisťovníctve. Do najniţšej stanovenej úrovne od 3 000 000 eur sa
40
2011. s. 273.
41
MELUCHOVÁ, J. 2004. Poisťovníctvo a účtovníctvo poisťovní. Bratislava : Iura Edition, spol. s. r. o.,
2004. str. 42.

32
zaradzuje napríklad poistene úrazu, poistenie choroby alebo poistenia majetku.
Poistenia týkajúce sa zodpovednosti za škodu spôsobenú v dôsledku výkonu povolania,
práce, prevádzkou si vyţadujú najmenej 4 000 000 eur a len v prípade poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla aţ 5 000 000 eur.
Ak sa prelínajú poistné odvetvia v predmete činnosti poisťovne, vţdy platí najvyššia
poţadovaná hodnota. Univerzálne poisťovne a ţivotné poisťovne s povolením na výkon
poistenia choroby alebo úrazu vypočítajú celkové základné imanie ako súčet
jednotlivých imaní určených na základe vyššie uvedených kritérií. Poisťovňa v súlade
s osobitným povolením môţe uskutočňovať zaisťovaciu činnosť, ale len pre poistné
druhy uvedené v povolení na výkon poisťovacej činnosti. Za takýchto okolností
poisťovňa rovnako ako zaisťovňa musí mať vo všeobecnosti začiatočný kapitál
najmenej 25 000 000 eur, avšak poisťovni za výslovne definovanej situácie je dovolené
mať imanie predpísané poisťovacej činnosti. Treba však dôrazne pripomenúť, ţe za
obligatórnu formu splatenia základného imania legislatíva vytýčila jedine peňaţný
vklad.42
Kaţdá právnická osoba zriadená na základe zákona o poisťovníctve je povinná
vo svojom názve uvádzať označenie poisťovňa alebo zaisťovňa vzhľadom na jej právny
status. Pomenovanie sa povaţuje za prijateľné aj v cudzojazyčnom preklade.
Predovšetkým sa vyţaduje nezameniteľnosť obchodného mena, v opačnom prípade je
Národná banka Slovenska kompetentná trvať na jeho spresnení, aby sa predišlo mylným
zámenám subjektov na finančnom trhu.43
Pred alebo spolu s podanou ţiadosťou o udelenie povolenia na výkon
poisťovacej/zaisťovacej činnosti je potrebné dostatočne preukázať kumulatívne splnenie
podmienok taxatívne vymedzených v zákone o poisťovníctve. Jednoznačný postup
dokazovania sa konštituoval v opatrení Národnej banky Slovenska, ktorým sa stanovili
spôsoby preukazovania naplnenia podmienok na udelenie povolenia na vykonávanie
poisťovacej/zaisťovacej činnosti, je uverejnené vo Vestníku NBS pod čiastkou 20/2008.
Obsah tvorí kompletný súpis obligátnych dokladov potvrdzujúcich dodrţanie
nasledujúcich základných poţiadaviek:
42
Pozri: MAJTÁNOVÁ, A. a kol. 2009. Poisťovníctvo. Bratislava : Iura Edition, spol. s. r. o., 2009. str.
218 – 221.
43
Pozri: Zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov (podľa aktuálneho stavu
k 17. 01. 2013).

33
1. „splatené základné imanie poisťovne podľa § 4 / zaisťovne podľa § 6 zákona o
poisťovníctve,
2. prehľadný a dôveryhodný pôvod základného imania a ďalších finančných
zdrojov poisťovne/zaisťovne,
3. vhodnosť osôb s kvalifikovanou účasťou na poisťovni/zaisťovni a prehľadnosť
vzťahov týchto osôb s inými osobami, najmä prehľadnosť podielov
na základnom imaní a na hlasovacích právach,
4. odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb, ktoré sú navrhované za členov
predstavenstva, za prokuristov, za vedúcich zamestnancov poisťovne/zaisťovne
v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva, za zodpovedného aktuára a
za vedúceho zamestnanca riadiaceho útvar vnútorného auditu,
5. prehľadnosť skupiny s úzkymi väzbami44
, ku ktorej patrí aj akcionár
s kvalifikovanou účasťou na poisťovni/zaisťovni,
6. výkonu dohľadu neprekáţajú úzke väzby v rámci skupiny podľa bodu 5,
7. výkonu dohľadu neprekáţa právny poriadok a spôsob jeho uplatnenia v štáte, na
ktorého území má skupina podľa bodu 5 úzke väzby,
8. poisťovňa/zaisťovňa musí mať sídlo a ústredie na území Slovenskej republiky,
9. technická a organizačná pripravenosť na vykonávanie poisťovacej/zaisťovacej
činnosti, pri poisťovni existencia riadiaceho a kontrolného systému vnútornej
kontroly, vrátane útvaru vnútorného auditu a systému riadenia rizík / pri
zaisťovni existencia systému vnútornej kontroly a riadenia, vrátane útvaru
vnútorného auditu a systému riadenia rizík.“45
Nepostačuje iba jednorazové dosiahnutie potrebného stavu na zaloţenie
poisťovne/zaisťovne, naopak jedná sa o nepretrţité udrţiavanie uţ naplnených
podmienok počas celého obdobia platného povolenia na výkon poisťovacej /zaisťovacej
činnosti, aţ kým nebude odobrané príslušným orgán dohľadu alebo nezanikne.
44
Skupinou s úzkymi väzbami sa na účely zákona o poisťovníctve rozumie najmenej dve osoby, ak jedna
z nich má na druhej osobe priamy/nepriamy podiel na základnom imaní respektíve hlasovacích právach
najmenej 20 %, alebo túto osobu kontroluje, alebo vzťah dvoch prípadne viacerých osôb je
kontrolovaný to istou osobou.
45
Kol. autorov : Podmienky na udelenie povolenia na výkon poisťovacej a zaisťovacej činnosti. In
Bulletin ULC Čarnogurský PRO BONO. 7/2008 [online]. Bratislava : Advokátska kancelária
Čarnogurský ULC, 2008 (prevzaté 18. 01. 2013), str. 15. Dostupné na :
http://www.ulclegal.com/media/a542/file/item/sk/0000/X3fTAiPF.pdf

34
Všetky poţadované dokumenty sa musia predloţiť v origináloch, ak to nemoţno
uskutočniť, pripúšťajú sa úradne osvedčené kópie. Cudzojazyčne vyhotovené doklady
sa zároveň dopĺňajú o preklady v slovenskom jazyku, ktoré majú byť taktieţ úradne
osvedčené. Pokiaľ zakladateľ poisťovne/zaisťovne podáva ţiadosť o udelenie povolenia
na výkon poisťovacej/zaisťovacej činnosti dodatočne, nemusí znova predkladať uţ raz
podané doklady preukazujúce splnenie zákonných podmienok. Vyššie spomenuté
opatrenie umoţňuje nahradiť ich vlastným písomným vyhlásením a zoznamom listín
so zaznamenaným dátumom, kedy boli skutočne odovzdané Národnej banke Slovenska.
Vo vyhlásení oprávnená osoba vysloví, ţe všetky spísané listiny vyhovujú kritériám
úplnosti, správnosti, pravdivosti, pravosti, aktuálnosti a zahŕňajú úradne overené
podpisy všetkých kompetentných zástupcov zriaďovateľa.46
Zákonodarcovia neopomenuli v podrobnej zákonnej úprave vymedziť presný
obsah samotnej ţiadosti a potrebné prílohy určené na priloţenie. V kaţdej ţiadosti
o udelenie povolenia na výkon poisťovacej/zaisťovacej činnosti sa musia uviesť
základné náleţitosti a patrí sem:
 znenie obchodného mena a adresa sídla budúcej poisťovne /zaisťovne;
 identifikačné číslo, keďţe sa jedná o podnikateľský subjekt, ale len po pridelení;
 presnú výšku základného imania;
 menné zoznamy s identifikačnými údajmi akcionárov s kvalifikovanou účasťou
na zakladajúcej poisťovni/zaisťovni určených v zmysle § 3 písm. a) zákona
o poisťovníctve a ich blízkych osôb, ktoré sú bliţšie špecifikované v § 116
Občianskeho zákonníka;
 navrhnutý rozsah výkonu činnosti budúcou poisťovňou/zaisťovňou;
 predpoklady na výkon poisťovacej/zaisťovacej činnosti v podobe
organizačného, personálneho a vecného zabezpečenia;
 údaje kandidátov navrhnutých za členov predstavenstva, nadriadených
zamestnancov v priamej spravovacej pôsobnosti predstavenstva, členov dozornej
rady, prokuristov, zodpovedného aktuára a hlavného zamestnanca, ktorý riadi
útvar vnútorného auditu. Povinnosťou kaţdého z nich je odovzdanie čestného
46
§ 5 Opatrenie NBS z 24. júna 2008 č. 14/2008, ktorým sa ustanovuje spôsob preukazovania splnenia
podmienok na udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti a na udelenie povolenia na
vykonávanie zaisťovacej činnosti (podľa aktuálneho stavu k 18. 01. 2013).

35
vyhlásenia o splnení zákonných poţiadaviek vyplývajúcich z príslušnej funkcie
a menej ako tri mesiace starý výpis z registra trestov. Od zmienených osôb
okrem prokuristov je potrebné ešte vyţiadať stručný odborný ţivotopis,
dokumenty potvrdzujúce ich dosiahnuté vzdelanie a nadobudnutú kvalifikovanú
prax. Listiny sa následne doloţia k ţiadosti vo forme samostatných príloh;
 čestné prehlásenie ţiadateľov, ţe všetky predkladané skutočnosti sú pravdivé
a kompletné;
 adekvátne preukázanie, ţe fyzické osoby, patriace medzi členov štatutárneho
orgánu alebo sú akcionármi s úlohou kontroly zmiešanej finančnej holdingovej
spoločnosti, sa povaţujú za dôveryhodné a odborne spôsobilé. Pri akcionároch
sa navyše dokazuje ich vhodnosť na danú pozíciu;
 poisťovňa navyše povinne uvádza údaje o likvidačnom zástupcovi, ak plánuje
poskytovať povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla.47
Záväzné súčasti ţiadosti o udelenie povolenia na výkon poisťovacej /zaisťovacej
činnosti predstavujú podľa § 5 ods. 4 a § 7 ods. 4 zákona o poisťovníctve nasledujúce
explicitne vymenované prílohy s výnimkou uţ spomenutých:
 zakladateľská zmluva, prípadne ak je len jeden zakladateľ v zákonom stanovenej
forme právnickej osoby nahrádza sa zakladateľskou listinou;
 navrhované stanovy poisťovne/zaisťovne;
 spracované predpoklady obchodnej stratégie, organizačnej štruktúry
poisťovne/zaisťovne, pravidiel dodrţiavaných pri výkone činnosti;
 návrh finančno-podnikateľského plánu, ktorý je obsahovo rozdielny pre
poisťovňu a zaisťovňu;
 prehlásenie zakladateľov poisťovne v písomnej forme, ţe ich majetok
nepodlieha presne určeným konaniam upraveným v zákone č. 7/2005
o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o konkurze a reštrukturalizácii“), a to konkrétne vyhláseniu konkurzu,
reštrukturalizácii, povolenému nútenému vyrovnaniu, konaniu o oddlţení,
47
20.01.2013).

36
zavedeniu dozornej správy. Pre zaisťovaciu činnosť je postačujúce vyjadrenie,
ţe na majetok sa nevyhlásilo povolené nútené vyrovnanie ani konkurz;
 doklady osvedčujúce vierohodnosť pôvodu vkladov základného imania
vloţených zakladateľmi a ďalších peňaţných zdrojov vyuţívaných
poisťovňou/zaisťovňou;
 dokument potvrdzujúci skutočne splatené základné imanie v celej jeho
stanovenej hodnote. 48
Predmetnú ţiadosť s kompletnými prílohami sú oprávnení podať zakladatelia
poisťovne alebo zaisťovne výlučne Národnej banke Slovenska, ktorá ako jediná je
príslušná na rozhodovanie v povoľovacom konaní. Ak uţ vzniknutá poisťovňa poţaduje
udelenie povolenia na zaisťovaciu činnosť, tak oprávnenie predkladania ţiadosti
prechádza na jej kompetentné riadiace orgány, nemusia to byť jej pôvodní zakladatelia.
„Na vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovňa vytvára v súlade s
vymedzeným predmetom podnikania tieto technické rezervy: technickú rezervu na
poistné budúcich období, technickú rezervu na poistné plnenie, technickú rezervu na
poistné prémie a zľavy, technickú rezervu na úhradu záväzkov voči Slovenskej
kancelárii poisťovateľov vznikajúcich z činností podľa osobitného predpisu, technickú
rezervu na ţivotné poistenie, technickú rezervu na krytie rizika z investovania
finančných prostriedkov v mene poistených, technickú rezervu na vyrovnávanie
mimoriadnych rizík v poistnom odvetví neţivotného poistenia, ďalšie technické rezervy.
Technické rezervy sa vytvárajú vo výške dostatočnej na to, aby bola v kaţdom okamihu
zabezpečená schopnosť poisťovne uhradiť v plnej miere všetky záväzky poisťovne
vyplývajúce z poistných zmlúv a záväzky poisťovne vznikajúce z činností podľa
osobitného predpisu a pouţívajú sa na ich úhradu.“49
Pre zahraničné poisťovne a zahraničné zaisťovne zákon o poisťovníctve
taxatívne určil podobné pravidlá a podmienky pre výkon poisťovacej/zaisťovacej
činnosti na našom území. Odlišujú sa určitými prísnejšími špecifikami zameranými
najmä na ich serióznosť a s prihliadnutím na fakt, ţe sú zriaďované podľa právnych
predpisov domovského štátu nepatriaceho medzi členské štáty. Činnosť vykonávajú
48
20.01.2013).
49
Pozri: KUBINCOVÁ, S. 2012. Komerčné poisťovne a poistná zmluva. In Verejná správa : školy, úrady,
obce, kultúra, zdravotníctvo, rozpočtové, príspevkové, neziskové organizácie, 2012, roč. 7, č. 2. s. 34 -
35.

37
výlučne prostredníctvom pobočky po vydaní povolenia Národnou bankou Slovenska
a sú povinné riadiť sa slovenskou platnou legislatívou.50
3. 2 Povolenie na výkon poisťovacej a zaisťovacej činnosti
Rozhodovať o udelení povolenia na výkon poisťovacej alebo zaisťovacej
činnosti má v právomoci útvar dohľadu nad finančným trhom zaradený do organizačnej
štruktúry Národnej banky Slovenska. Celý priebeh povoľovacieho konania je vo
všeobecnosti riadený zákonom o dohľade nad finančným trhom s prihliadnutím na
odchýlky ustanovené v osobitnom zákone o poisťovníctve. Napriek podobnej právnej
úprave postupu orgánov je úplne vylúčená pôsobnosť správneho poriadku podľa § 12
ods. 1 zákona o dohľade nad finančným trhom.
Povoľovacie konanie sa povaţuje za začaté dňom, kedy bola doručená písomná
ţiadosť účastníka konania príslušnému orgánu. Podanú ţiadosť spolu s prílohami
posudzuje z hľadiska formy a obsahu, či sú naplnené všetky definované predpoklady
vzhľadom na poţadovaný rozsah poisťovacej/zaisťovacej činnosti. Ak výsledok
preskúmania ţiadosti bude stanovisko, ţe ţiadosť disponuje nedostatkami, dochádza
k upovedomeniu ţiadateľa prostredníctvom zaslanej výzvy. Úlohou je oboznámenie
predkladateľa o zistených skutočnostiach s poučením o moţnosti opravy a následkami
v prípade nečinnosti. Právo doplniť alebo odstrániť chyby je moţné vyuţiť len
v konkrétne určenej lehote, spravidla do tridsiatich kalendárnych dní. Uplatňuje sa
zásada neverejnosti a písomnosti konania, len za výnimočných okolností z dôvodu
nevyhnutnosti pre rozhodnutie merita veci sa pristúpi k ústnemu pojednávaniu.
Kompetentný orgán rozhoduje v zákonnej šesť mesačnej lehote, počítanej od dňa, kedy
ţiadosť bola úplná. Vo veci rozhoduje rozhodnutím, ktoré je zostavené z výroku,
odôvodnenia a poučenia o práve vyuţitia opravného prostriedku. Vzhľadom na znenie
výroku rozoznávame rozhodnutie o udelení alebo zamietnutí povolenia, o neudelení
alebo zmene povolenia, o zániku alebo odobratí povolenia, o zastavení alebo prerušení
50
k 20. 01. 2013).

38
konania, o odloţení veci. Pripúšťa sa do pätnástich kalendárnych dní od prijatia
prvostupňového rozhodnutia podanie riadneho opravného prostriedku – rozkladu.51
Povolenie na výkon poisťovacej/zaisťovacej činnosti sa udelí, ak výsledok
preverenia ţiadosti bude vyhovujúci stav na riadne fungovanie poisťovne/zaisťovne za
dodrţania určených podmienok. Svojou povahou sa povaţuje za konštitutívny
individuálny právny akt s účinkami ex nunc, na základe ktorého vzniká nový uznaný
subjekt s právnym postavením na poistnom trhu. Charakteristickými črtami sú časovo
neobmedzená platnosť a legislatívne vylúčený prechod oprávnenia na právnych
nástupcov a rovnako prevod práv na iné osoby. Osobitnými náleţitosťami je rozšírený
obsah výroku o uvedenie obchodného mena a sídla príslušnej inštitúcie s vypísaním
jednotlivých druhov a odvetí poistenia, v rozsahu ktorých poisťovňa vystupuje na
poistnom trhu. Povolenie na výkon zaisťovacej činnosti je vydávané vo forme
generálneho oprávnenia alebo len na konkrétny druh poistenia. Z pohľadu praxe je na
Slovensku najviac vyuţívané právo na realizovanie zaistenia neţivotných poistení.52
S udeleným povolením sa spájajú dve základné zákonom dané povinnosti, a to
bezodkladné písomné upovedomenie Národnej banky Slovenska v prípade akýchkoľvek
zmien súvisiacich s podanou ţiadosťou a zaznamenanie poisťovacej/zaisťovacej
činnosti do obchodného registra. Návrh na zápis predmetu činnosti alebo uskutočnených
zmien sa stanovuje predloţiť miestne a vecne príslušnému súdu do tridsiatich dní
počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti povolenia. Následne poisťovňa/zaisťovňa
doručí výpis z obchodného registra Národnej banke Slovenska v lehote desiatich dní
odo dňa, kedy sa rozhodnutie registrového súdu o zápise ţiadaných skutočnosti
respektíve o vykonaní zmien v záznamoch obchodného registra stalo právoplatné.
„Zaujímavé je, ţe Národná banka Slovenska môţe vyhovieť ţiadosti len
čiastočne, ak ţiadateľ splnil podmienky na udelenie povolenia len pre niektoré
z poţadovaných činností a tieto údaje sú úplne a preukázateľné.“53
Prípustná je aj zmena
oprávnenia alebo rozšírenie, ktoré je navyše podmienené novým finančno-obchodným
plánom a potvrdenie solventnosti, teda schopnosti v kaţdom momente vyplatiť
vzniknuté nároky. K zamietnutiu ţiadosti v celom rozsahu dochádza, ak sa nenaplnili uţ
51
Pozri: Zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom v znení neskorších predpisov (podľa
aktuálneho stavu k 22.01.2013).
52
JAKUBOVIČ, D. - KRÁLIK, J. 2004. Finančné právo. Bratislava : VEDA, vydavateľstvo SAV, 2004.
str. 268.
53

39
spomenuté predpoklady, zároveň sa absolútne vylučuje odopretie ovplyvnené
ekonomickými potrebami finančného trhu. Vychádzajúc z § 10 zákona o poisťovníctve
je prijateľné povolenie neudeliť, pokiaľ by odporovalo ratifikovaným a zákonným
spôsobom vyhláseným medzinárodným zmluvám.
V dôsledku plynutia času a s nimi súvisiacich dobrovoľných alebo nútených
zmien sa môţe poisťovňa/zaisťovňa ocitnúť v situáciách z pohľadu právnej úpravy
neţiaducich. Dochádza k zániku povolenia, na základe ktorého sa zabezpečoval výkon
poistenia alebo zaistenia, a patria sem okolnosti, ak sa:
 zruší poisťovňa/zaisťovňa, ale príčinou nie je odobratie uţ udeleného povolenia,
 vyhlásil na majetok poisťovne/zaisťovne konkurz,
 udelil predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska na vrátenie povolenia,
 nesplnila povinnosť podania návrhu na zápis zodpovedajúcich údajov,
 predal podnik prislúchajúci poisťovni/zaisťovni.
3. 3 Systém jednotnej licencie
„To čo potrebujeme sú sily, ktoré dokáţeme nájsť len spoločne...Musíme mať
všetky výhody jednotného veľkého trhu.“54
Výrok významnej političky Margaret
Thatcherovej z 1986 roku len potvrdzuje, ako ďaleko do minulosti siahajú úsilia
o vytvorenie spoločného vnútorného trhu medzi členskými štátmi Európskej únie.
Dňom 1. januára 1963 sa datuje vznik Európy bez hraníc, kde sa môţu rovnako ako
v členských krajinách ľudia, tovar, kapitál a sluţby pohybovať slobodne. Vzhľadom
na to musela oblasť poisťovníctva podstúpiť mnohé legislatívne zmeny vychádzajúce
z Rímskej zmluvy o zaloţení Európskeho hospodárskeho priestoru, ktorá stanovila tri
základné piliere jednotného finančného trhu. Rozumejú sa nimi sloboda zakladania
subjektov, sloboda poskytovania sluţieb a ako posledné neohraničený pohyb kapitálu.
Zavŕšenie procesu integrácie predstavovala v poradí tretia generácia smerníc
úniového práva, označované taktieţ direktívy jedinej licencie. Pre poisťovne
a zaisťovne to znamenalo posun svojich činností vo väčšej a kvalitnejšej miere na
54
Monti, M. 2010. Nová stratégia pre jednotný trh – Správa pre predsedu Európskej komisie. [online],
str. 2. (prevzaté 24. 01. 2013). Dostupné na:
http://ec.europa.eu/bepa/pdf/monti_report_final_10_05_2010_sk.pdf .

40
nadnárodne trhy bez zbytočne zdĺhavého a náročného povoľovacieho procesu spojeného
s vysokou administratívnou náročnosťou, ktorým by museli za pôvodných okolností
prejsť v krajine patriacej do Európskej únie. Zaviedol sa inštitút jedinej licencie tzv.
single licence charakterizovaný nasledujúcimi princípmi:
 Prvý princíp (základný) – kaţdej poisťovni a zaisťovni zriadenej v členskom
štáte sa umoţňuje na báze jedného povolenia nazývaného európskym
passportom poskytovať svoje sluţby v ktoromkoľvek štáte patriacom do
jednotného právneho priestoru poisťovníctva. Činnosť môţe vykonávať priamo
zo svojho sídla alebo prostredníctvom zaloţenia pobočky v danej krajine, závisí
to od rozhodnutia konkrétnej inštitúcie.
 Druhý princíp (priamy dôsledok prvého) – derogoval sa reţim dvojitého
oprávnenia, ktoré sa najprv získalo v domovskej krajine a následne sa poţiadalo
o osobitné povolenie s výlučnou platnosťou v hostiteľskom štáte. V súčasnosti
postačuje splnenie oznamovacej povinnosti obom príslušným orgánom dohľadu
nad finančným trhom.
 Tretí princíp – v rámci jednotného poistného trhu sa začal uplatňovať proces
vzájomnej nostrifikácie licencií na výkon poisťovacej/zaisťovacej činnosti
a spôsobu uskutočňovania dozoru.
 Štvrtý princíp – kontrola pôvodne zameraná na poistné/zaistné podmienky
a stanovené sadzby sa nahradila zvýšeným preverovaním solventnosti
poisťovne/zaisťovne, stavu manaţmentu a osôb vystupujúcich v pozícií
akcionára.
 Piaty princíp – zaviedli sa liberálnejšie pravidlá upravujúce investovanie
dočasne voľných finančných prostriedkov, čím sa podporil cieľ voľného pohybu
kapitálu.55
Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa otvoril jednotný poistný trh
našim poisťovniam/zaisťovniam a zároveň vnútroštátny cudzokrajným. Zaznamenal sa
väčší prílev zahraničných poisťovacích subjektov, čo spôsobovalo väčšiu
konkurencieschopnosť na národnom trhu a rozšírenie portfólia poistných a zaistných
produktov s moţnosťou lepšieho zabezpečenia jednotlivých potrieb obyvateľstva.
55
Pozri: ČEJKOVÁ, V. a kol. 2011. Poistný trh, teória a prax. Bratislava : Iura edition, spol. s. r. o., 2011.
str. 179 - 180.

41
Najčastejšie poisťovne vykonávajú činnosti prostredníctvom slobody poskytovania
sluţieb, pretoţe sa to povaţuje za jednoduchší spôsob ako zriaďovať pobočku priamo v
hostiteľskom štáte. Z domácich poisťovní pôsobí v rámci Európskej únie desať
subjektov a zopár z nich si zriadilo pobočku. Naopak zaisťovne uprednostňujú bliţší
kontakt s klientom, nakoľko Národná banka Slovenska eviduje existenciu troch
zaisťovní z členských štátov realizujúcich svoje sluţby výhradne prostredníctvom
pobočky so sídlom na Slovensku.
3. 3. 1 Zriaďovanie pobočiek v členskom štáte
Kaţdá spoločnosť so sídlom v členskom štáte má právo zriadiť dcérsku
spoločnosť alebo pobočku so sídlom na území iného členského štátu za predpokladu
splnenia rovnakých podmienok ako domáce inštitúcie hostiteľskej krajiny. Kaţdý
členský štát podľa prijatých smerníc je zaviazaný k národnému zaobchádzaniu
s budúcimi novovzniknutými pobočkami. Uvedená zásada je odvodzovaná zo slobody
zakladania subjektov, známou pod pojmom freedom of establishment.
„Poisťovňa zaloţená v súlade s legislatívou jedného členského štátu, ktorá má
v úmysle pôsobiť v inom členskom štáte prostredníctvom svojej pobočky (organizačnej
zloţky), upovedomí o danej skutočnosti kompetentné orgány svojho domovského
štátu.“56
V súlade s § 15 ods. 1 zákona o poisťovníctve sa Národnej banke Slovenska
písomne oznamujú informácie zamerané na názov štátu, plánované sídlo umiestnenia
pobočky, trojročný plán výkonu činnosti, organizačné zloţenie s konkrétnym menom
a priezviskom riadiaceho pracovníka príslušnej pobočky. Do troch mesiacov od prijatia
takéhoto upovedomenia nasleduje predloţenie podaných údajov spolu s potvrdením
o vyhovujúcom stave garančného fondu poisťovne a jej skutočnej miere solventnosti
kompetentnému dohliadajúcemu orgánu vybraného členskému štátu. Poisťovni vznikne
oprávnenie na zriadenie pobočky v okamihu, keď sa Národnej banke Slovenska doručí
odpoveď úradu, ktorej obsahom sú všeobecne záväzné ustanovenia predpisov
upravujúcich oblasť poisťovníctva v hostiteľskej krajine. Národná banka Slovenska
odmietne uskutočniť oznámenie o zámere zaloţenia pobočky, ak pochybuje o skutočnej
56
KOŠÍK, O. 2007. Poisťovníctvo – vybrané problémy. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB,
2007. str. 81.

42
finančnej stabilite poisťovne a o hodnovernosti predloţených informácií. Následkom je
vydanie rozhodnutia, v ktorom sa objasnia dôvody zvoleného postupu, a bezodkladne sa
dané rozhodnutie doručí poisťovni. Ak by nastali akékoľvek zmeny vynímajúc výber
štátu, poisťovni prislúcha povinnosť najmenej tridsať dní pred ich zrealizovaním
oboznámiť orgán dohľadu domovského a hostiteľského štátu o vzniknutých
okolnostiach. Aj keď platí predikcia, ţe inštitúciou vykonávajúcou dohľad nad
pobočkou je Národná banka Slovenska, dozorný orgán členského štátu má právo byť
dostatočne informovaný a podieľať sa na vzájomnej súčinnosti v prípade protiprávneho
konania. V zmysle § 16 zákona o poisťovníctve sa tým rozumie nemoţnosť členského
štátu svojpomocného riešenia situácie porušovania práva pobočkou zriadenou na ich
území, ale najprv sa vyţaduje upozorniť Národnú banku Slovenska, ktorá je oprávnená
pouţiť všetky dostupné prostriedky na ukončenie nezákonných činností. Ak sa
nedosiahne účinné odstránenie neţiaducich pomerov, následne kompetentný orgán
dohľadu členskej krajiny má právo zaviesť vhodné zábranné opatrenia, penalizovať
poisťovňu za nedodrţiavanie právnych aktov a vyţadovať od zriadenej pobočky
informácie súvisiace s výkonom dohľadu. Obojstranné vzťahy sú podmienené tieţ
automatickým upozornením členského štátu, ţe poisťovni bolo odňatá licencia na výkon
poisťovacej činnosti. 57
Príslušné úrady uskutočňujúce dohľad nad finančným trhom v jednotlivých
krajinách si pre štatistické účely vytvárajú zoznamy subjektov vystupujúcich na ich
vnútroštátnom finančnom trhu. Vzhľadom na to moţno od materských poisťovní
poţadovať povinné predkladanie správ o všetkých činnostiach uskutočňovaných na ich
území, čím sa zabezpečí kompletný prehľad dôveryhodných poisťovacích subjektov.
Celkový proces vzniku pobočky je zaloţený na oznamovacej povinnosti
a zabezpečení všetkých potrebných komponentov na vytvorenie miesta prevádzkovania
činnosti. Pri zakladaní pobočky v členskej krajine sa zaisťovňa riadi identickými
podmienkami a postupom ako poisťovňa.
57
Pozri: Zákon č. 8/2008 o poisťovníctve v znení neskorších predpisov (podľa aktuálneho stavu k 25. 01.
2013).

43
3. 3. 2 Právo slobodného poskytovania služieb v členskom štáte
Odvetvie poisťovníctva v čase pred koordináciou národných legislatív bolo
prísne spravované pravidlami jednotlivých krajín. Aţ druhá etapa harmonizácie
priniesla vo zvýšenej miere uvoľnenie cezhraničnej spolupráce, nakoľko sa sloboda
etablovania rozšírila o slobodu priameho poskytovania sluţieb, tzv. freedom to provide
services. „Umoţňuje spoločnosti so sídlom na území členského štátu vykonávať
príleţitostné a prechodné činnosti na území iného členského štátu, kde nemá ţiadnu
prevádzku, aby nebola diskriminovaná v porovnaní s tam zaloţenými spoločnosťami...
uplatňuje sa princíp nediskriminácie podľa štátnej príslušnosti.“58
Zároveň sa upevňujú
práva príjemcov poistných a zaistných sluţieb. Teda aspekt rovnosti zaobchádzania
neplatí len pre poisťovacie a zaisťovacie subjekty z iných členských krajín, ale tieţ
potenciálnym klientom sa ponúkajú rovnaké výhody ako domácim. V dnešnej
pokročilej dobe zameranej na technické vymoţenosti, akými sú webová a mobilná
komunikácia dostupná v kaţdom čase, to z pohľadu poisťovne predstavuje nenáročnú
formu zvyšovania počtu klientov a s tým spojený vyšší zisk.
Platné znenie § 17 zákona o poisťovníctve nerobí rozdiely medzi právnou
úpravou inštitútu slobodného poskytovania sluţieb v členskom štáte poisťovňou alebo
zaisťovňou. Oba subjekty podliehajú notifikačnej procedúre pred začiatkom
realizovania činnosti. Národnú banku Slovenska musia písomne upovedomiť
o plánovanom úmysle pôsobiť na vnútornom trhu krajiny, kde uvedú jeho konkrétne
označenie, aký bude rozsah záväzkov v prvých troch rokoch vzhľadom na budúci výkon
poisťovacej/zaisťovacej činnosti a charakter predpokladaných rizík, ktoré by sa mali
zabezpečovať. V priebehu tridsiatich dní odo dňa prijatia oboznámenia musí byť
dodrţaná povinnosť odoslať dozornému orgánu členského štátu dokumenty
potvrdzujúce, ţe poisťovňa spĺňa predpísané kritéria týkajúce sa garančného fondu
a skutočnej platobnej schopnosti spolu so zoznamom rizík, poistných druhov a odvetví
uvedených v oprávnení na výkon poisťovacej činnosti. Následne sa vyrozumie
poisťovňa o uskutočnenom odovzdaní potrebných listín a od tohto dňa má právomoc
začať s realizovaním bezprostrednej poisťovacej činnosti v členskej krajine. Národná
banka Slovenska postupuje rovnako ako pri slobode zakladania pobočiek, v prípade
58
ČEJKOVÁ, V. a kol. 2011. Poistný trh, teória a prax. Bratislava : Iura edition, spol. s. r. o., 2011. str.
181.

44
odmietnutia informuje členský štát o zámeroch poisťovne a odobratia udelenej licencie.
Obdobne platí pre poisťovne podmienka najprv ohlásiť plánované zmeny. 59
59
k 26. 01. 2013).

45
4 DOHĽAD NAD POISŤOVNÍCTVOM
„Poisťovníctvo je sektorom finančných sluţieb, ktorý zahŕňa subjekty
preberajúce poistné riziko, t.j. subjekty vykonávajúce poisťovaciu a zaisťovaciu
činnosť.“60
Ako uţ bolo spomenuté poistný trh je jedným zo segmentov finančného
trhu, ktorý svojím správnym fungovaním prispieva k rozvoju ekonomickej situácie
v štáte. Preto je ţiaduce udrţiavať stabilitu finančného trhu, zabezpečovať jeho riadny
chod a dôveryhodnosť, poskytovať ochranu klientom vyuţívajúcim ponúkané sluţby a v
neposlednom rade dozerať na dodrţiavanie pravidiel uplatňujúcich sa medzi
jednotlivými inštitúciami v rámci hospodárskej súťaţe. Napĺňanie tejto úlohy sa
realizuje dohľadom nad výkonom činnosti subjektov pôsobiacich na finančnom trhu,
kde je integrovaný osobitný dohľad nad poisťovníctvom.
4. 1 Pôsobnosť Národnej banky Slovenska
Reguláciu poistného trhu štát uskutočňuje prostredníctvom špecifického orgánu
dozoru. V zmysle generálneho splnomocňujúceho ustanovenia § 2 ods. 3 písm. a)
zákona o Národnej banke Slovenska príslušnou inštitúciou vykonávajúcou dohľad nad
finančným trhom je Národná banka Slovenska, ktorá sa pri výkone činnosti riadi
všeobecným dohliadacím predpisom, t. j. zákonom o dohľade nad finančným trhom a
osobitným zákonom o poisťovníctve. „Národná banka Slovenska je nezávislá centrálna
banka Slovenskej republiky... môţe v rámci svojej pôsobnosti vydávať všeobecne
záväzne predpisy, ak je na to splnomocnená zákonom.“61
Poţiadavka nezávislosti
vychádza z európskeho práva, čím sa snaţí zabezpečiť transparentnosť medzi vzťahmi
vznikajúcimi v rámci dozoru a aby štát nemohol veľkou mierou ovplyvňovať vo svoj
prospech podnikanie dohliadaných subjektov.
Národnej banke Slovenska sa v rámci výkonu úloh vyplývajúcich z pozície
dohliadajúceho orgánu zverili nasledujúce kompetencie:
60
http://www.nbs.sk/sk/dohlad-nad-financnym-trhom/dohlad-nad-poistovnictvom (prevzaté 27.01.2013).
61
Čl. 56 ods. 1. zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (podľa
aktuálneho stavu k 27. 01. 2013).

46
1. Regulačná – významnou mierou sa podieľa na príprave všeobecne záväzných
právnych aktov Ministerstva financií Slovenskej republiky, je tvorcom
podzákonných predpisov, akými sú vyhlášky a opatrenia bliţšie objasňujúce
niektoré časti zákonov a vydáva individuálne určené odporúčania, metodické
usmernenia a nezáväzné stanoviská pre dohliadané subjekty.
2. Dohľadová - uskutočňovanie kontrol na mieste alebo na diaľku so zámerom
preveriť, či nedochádza k porušovaniu legislatívnych pravidiel a poţadovaného
stavu solventnosti poisťovne/zaisťovne.
3. Povoľovacia a sankčná – vedie konania, ktorých výsledkom je poskytnutie
povolenia, licencie, súhlasu a zároveň pri zistených nedostatkoch je oprávnená
ukladať sankcie a opatrenia orientujúce sa na odstránenie negatívneho stavu.
4. Aktívna medzinárodná spolupráca – orientujúca sa na výmenu potrebných
informácií s cudzokrajnými orgánmi dohľadu nad finančným trhom a zapájanie
sa do činnosti medzinárodných organizácií, prípadne zastáva členskú pozíciu,
napr. v Európskom orgáne pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie
zamestnancov (EIOPA).
5. Informačná – pre vládu a Národnú radu Slovenskej republiky vypracúva
polročné a ročné správy analyzujúce vývoj a stav finančného trhu.62
Výkon prislúchajúcich činností sa v súlade s ustanovením § 2 zákona o dohľade
nad finančným trhom spravuje všeobecnými zásadami, ktoré napomáhajú správnej
interpretácií procesných právnych noriem. Najvýznamnejšie postavenie patrí zásade
zákonnosti, čím sa rozumie povinnosť Národnej banky Slovenska postupovať len
v rozsahu povolenom záväznými normatívnymi právnymi aktmi. Konanie môţe začať
dvoma spôsobmi, a to buď na základe dispozičnej právomoci z vôle účastníkov konania
alebo z úradnej moci výlučne danej Národnej banke Slovenska, najmä pri udeľovaní
sankcií a nápravných opatrení. Orgán dozoru pri preskúmaní veci sa riadi zásadou
materiálnej pravdy a zásadou voľného hodnotenia dôkazov, kedy hodnotí dôkazy
jednotlivo a zároveň v ich vzájomnej súvislosti, aby sa zistili skutočné a pravdivé
okolnosti riešenej situácie. Pri výkone daných úloh sa postupuje bez zbytočných
prieťahov a vo vzájomnej súčinnosti s dohliadanými subjektmi, štátnymi orgánmi,
62
Pozri: DURAČINSKÁ, M. - SIDAK, M. a kol. 2012. Finančné právo. Bratislava : C. H. Beck, 2012.
str. 426 - 427.

PRÁVNE POSTAVENIE POISŤOVNÍ A ZAISŤOVNÍ V SR

PRÁVNE POSTAVENIE POISŤOVNÍ A ZAISŤOVNÍ V SR

Empfohlen

Empfohlen

Weitere ähnliche Inhalte

Mehr von Právny Dom

Mehr von Právny Dom (20)

PRÁVNE POSTAVENIE POISŤOVNÍ A ZAISŤOVNÍ V SR