1. Obnoviteľné zdroje energií významný
determinat politiky trvalo udržateľnej
energetiky v Stratégii trvalo
udržateľného rozvoja na začiatku
21.storočia
Dr. Miloslav Rosenberg PhD
I. Energetická realita v súčasnosti
II. Politika trvalo udržateľnej
energetiky na začiatku 21.storočia
III. Etapa obnoviteľných zdrojov
energie
I. Energetická realita v súčasnosti
1. Strategické zdroje energií v súčasnosti
1.1 nebezpečenstvo vzniku energetickej krízy
a/ obmedzené rezervy klasických palív
b/ pokles produkcie ťažobných polí za neustáleho
nárastu nákladov na ťažbu a pokles kvality
c/ neschopnosť producentov pokryť neustále na-
rastajúci dopyt po palivách, najmä rope

2. 1.2 neefektívnosť nákladov do prieskumu
a otvarania nových ložísk klasických palív
a/ nárast spotreby energie na ťažbu
b/ nenávratnosť investícií do prieskumu
c/ dopad na globálny ekologický systém
d/ možnosti vytvárania medzinárodných kon-
fliktov a zložitostí geopolitickej situácie
II. Politika trvalo udržateľnej energetiky na konci
20. . storočia a na začiatku 21.storočia
1. Globálna strategia trvalo udržateľnej energer-
Getiky
1.1 Obnoviteľné zdroje nevyhnutnosť riešenia glo-
bálneho oteplovania
1.2 Obnoviteľné zdroje ako jediná reálne cesta
k realizácii trvalo udržateľného rozvoja
1.1 Obnoviteľné zdroje nevyhnutnosť riešenia glo-
bálneho oteplovania
a/ fosílne palivá spôsobujú antropogénne
emisie sklenníkových plynov:
CO 2 – oxid uhličitý SO2 –oxid síričitý
N2O- oxid dusný NO x – oxidy dusíka
CH 4-metán CFC –chloreofluoráty
- spôsobujú zdravotné riziko obyvateľov
- prispievajú k nadmernej redukcii ozó-
novej vrstvy
- podieľajú sa na vzniku kyslých dažďov

3. b/ obnoviteľné zdroje produkujú podstatne niž-
šie hodnoty antropogénnych emisií
Tab. 1: Množstvo emisií z OZE počas ich životného cyklu (g/kWh)
CO2 SO2 NOX
Energetické plodiny súčasná prax 17 - 27 0,07 - 0,16 1,1 - 2,5
budúca prax 15 - 18 0,06 - 0,08 0,35 - 0,51
Voda malé elektrárne 9 0,03 0,07
veľké elektrárne 3,6 - 0,009 - 0,003 - 0,006
11,6 0,024
Slnko fotovoltaika 98 - 167 0,20 - 0,34 0,18 - 0,30
tepelné technológie 26 - 38 0,13 - 0,27 0,06 - 0,13
Vietor 7-9 0,02 - 0,09 0,02 - 0,06
Geotermálna energia 79 0,02 0,28
Zdroj: IEA, 2002, s. 6
Tab. 2: Množstvo emisií z konvenčných palív počas ich životného cyklu na príklade UK
CO2 SO2 NOx
Uhlie best available technology* 955.0 11,8 4,3
odsírenie komínových plynov a nízky NOx 987.0 1,5 2,9
Ropa best available technology 818.0 14,2 4,0
Zemný plyn kombinované cyklické plynové turbíny 430,0 - 0,5
Nafta stlačená 772.0 1,6 12,3
* nie pri využívaní najpokrokovejšej technológie
Zdroj: IEA, 2002, s. 6
c.kyslé dažde poškodzujú pôdu,lesy, narúšajú ekosystémy
Poľnohospodárstva alevo, potravinárskych reťazcov
d. klimatické zmeny v globálnom meradle sa prejavujú
narastaním hladiny svetových oceánov, zaplavujú
pobrežia, ostrovy, komínové efekty
e/ redukovaná ozónová vrstva –negatívny dopad na
zdravie obyvateľov
Emisie skleníkových plynov
Obr. 1: Dôsledky znečistenia ovzdušia na zdravie ľudí podľa správy WHO – 1995
Podiel výskytu ochorení Predpokladaný
v dôsledku znečistenia počet
Typ poškodenia zdravia vzduchu prípadov za rok
Chrípka a zápal očí (deti) 0,4-0,6 % 2,6 - 4 milión
Dýchacie problémy spojené s lekárskym vyšetrením 7 - 10 % 4 - 6 milión
(deti)

4. Dýchacie problémy (ambulančné vyšetrenie) 0,3 - 0,5 % 17-29 tisíc
Zníženie funkcie pľúc o viac ako 5 % 19 % 14 milión
Výskyt chronických pľúcnych chorôb 3 -7 % 18-42 tisíc
Dýchacie choroby (nemocničné liečenie) 0,2 - 0,4 % 4-8 tisíc
Zdroj: http://www.inforse.dk/europe/fae/DOPRAVA/ZNECISTENIE/zdravie.htm
V Obr. 4: Emisia CO 2 na jedného obyvateľa
Zdroj: IEA Energy Statistics, http://www.iea.org/Textbase/country/maps/world/
Obr. 5: Emisia CO2 pripadajúca na HDP
Obr. 6: Podiel energetických technológií na produkcii emisií CO2 (g/kWh)

5. ff/ Najväčším znečisťovateľom so sklenníkovými vplyvmi
je energetický sektor, v dôsledku spolovania fosílnych
palív. Nárast globálnej energetickej spotreby za obdobie r.
2003-2030 je predpoklad zvýšenia o 71%.Energetický
sektor sa podieľa 37% na oxide uhličitom z fosílnych
palív. Čína a Juhových Azia do r. 2020 nárast o % emisií
CO2
Obr. 4: Podiel rôznych zdrojov a druhov plynov na celkovej emisii za rok 2000

6. 1.2.Obnoviteľné zdroje energie rozhodujúca cesta k trvalo
udržateľnému rozvoju
a/ Koncepcia trvalo udržateľného rozvoja
- šetrenie energiami
- environmentálne poľnohospodárstvo
- racionálne využívanie obnoviteľ. Zdrojov
b/ Konferencie OSN
c/ nárast investícií do obnoviteľ, zdrojov energií
2. Regionálna strategia EU
III. Etapa obnoviteľných zdrojov e
Nergie
1 Charakteristika „obnoviteľných zdrojov energie“
Renewable Energy Working Party (REWP), ktorá
pracuje v rámci Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA)
definuje OZE nasledovne1: „zdroje neustále sa doplňujúcej
energie, ktorá má rôzne formy, je priamo alebo nepriamo
čerpaná zo Slnka alebo z tepla generovaného hlboko vo
1
REWP: Annex 3 – Mandate of the IEA REWP

7. vnútri Zeme. Táto definícia zahŕňa tieto formy obnoviteľnej
energie:
- slnko
- vietor
- biomasa
- geotermálne zdroje
- malé vodné zdroje a oceán
- biopalivá,
- elektrická energia a vodík z obnoviteľných zdrojov.“
REWP k OZE zaraďuje aj veľké hydroelektrárne (často
sa však z environmentálnych dôvodov do kategórie
obnoviteľných, trvalo-udržateľných zdrojov nezaraďujú) a
biodegradovateľný pevný komunálny odpad. Nie je zahrnutá
rašelina, tradičné formy využívania biomasy a ostatné pevné
odpady.
2 Možnosti využívania obnoviteľných zdrojov energie
OZE majú široké uplatnenie a ako som už spomínala, svojím potenciálom
v kombinácii s racionálnym využívaním energie a zvyšovaním energetickej efektívnosti
dokážu pokryť celú energetickú spotrebu vo svete. Môžu sa využívať na rôzne účely:2
- vykurovanie a chladenie - solárny ohrev vody, vykurovanie alebo ochladzovanie
budov, tzv. pasívna slnečná architektúra, teplo zo spaľovania biomasy, geotermálne
ohrievanie, geotermálne pumpy – čerpadlá.
- výroba elektrickej energie - z veternej energie, z malých vodných elektrární a zo
spaľovania biomasy. Prudký rozvoj nastal v oblasti fotovoltaiky – fotovoltaické
2
OZEPORT.SK: Aké sú možnosti využitia OZE

8. články a výroby solárnymi kolektormi. V prípade vhodných zdrojov sa využíva na
výrobu elektriny aj geotermálna energia. V budúcnosti sa očakáva väčšie využívanie
energie oceánu a mora (prílivovej energie a energie vĺn).
- výroba pohonných hmôt v doprave - rozsiahlejšie využitie drevnej a
poľnohospodárskej biomasy na výrobu palív (v súčasnosti najrozšírenejší je
bioetanol a biodiesel).
- výroba chemikálií - produkty z biomasy (biopalivá) dokážu nahradiť ropu a zemný
plyn pri výrobe množstva produktov.
Prínosy obnoviteľných zdrojov energie späté s ich
využívaním
S využívaním OZE sa spája celý komplex pozitívnych
dôsledkov, ktoré sa nie vždy dajú exaktne vyčísliť:
- viažu finančné zdroje v domácej ekonomike, ktoré by sa
inak použili na nákup primárnych energetických surovín
v zahraničí,
- podporujú rozvoj vidieckych regiónov,
- posilňujú a diverzifikujú štruktúru priemyslu a
poľnohospodárstva,
- stimulujú inovácie, rozvoj malého a stredného
podnikania,
- prinášajú aj nové pracovné príležitosti,

9. - dávajú možnosti odbornej realizácie a inovácie, zlepšujú
vzdelanostnú štruktúru obyvateľstva plošne po celom
území štátu,
- distribuovaný spôsob výroby energie podporuje rozvoj v
oblasti informačných technológií a v správe sieťových
odvetví, monitorovaní a predpovedaní. Tieto atribúty sú
významným pilierom budovania znalostnej ekonomiky,
- zvyšujú diverzifikáciu a bezpečnosť dodávok energie,
- vo svete sú bohaté zásoby rôznych druhov obnoviteľnej
energie, ich potenciál je geograficky a časovo variabilný,
ale vzájomne sa dopĺňa, čím umožňuje modularitu a
diverzifikáciu energetického systému,
- zvýšením energetickej efektívnosti s nasadením OZE je
možné výraznejšie pokryť energetické potreby
spoločnosti,
- racionálnym manažmentom domácich OZE sa napĺňajú
princípy trvalo udržateľného rozvoja, ako je
medzigeneračná a sociálna spravodlivosť, účasť
obyvateľstva na rozhodovaní, posilnenie úlohy
regionálnej a miestnej správy,

10. - výrazne prispievajú k redukcii objemu emisií
skleníkových plynov a iných škodlivín, nakoľko niektoré
ich generujú len vo fáze výroby a likvidácie zariadenia,
- využívanie OZE je založené na vyspelých a
environmentálne šetrných technológiách,
- v prípade aktívnej stratégie podpory možno počiatočnú
etapu dovozu zahraničných technológií a know-how
skrátiť a otvoriť priestor investíciám do výroby, montáže
a služieb,
- ponúka sa tiež možnosť využiť medzery na trhu inovácií,
pričom výsledky výskumu a technologického vývoja
majú vysoký konkurenčný a exportný potenciál,
- biotechnológie pomáhajú zbavovať sa odpadov,
- väčšina technológií OZE sa radí medzi „high-tech“,
- v odľahlých regiónoch sveta sú OZE už teraz
ekonomicky efektívne a konkurencieschopné.
Technológie obnoviteľných zdrojov energie v podmienkach
SR
Odpoveďou na riešenie hrozby energetickej krízy, ako
som už uviedla na začiatku tejto kapitoly, nemôže byť len

11. jedno riešenie. Vždy ide o komplex viacerých alternatív, o ich
kombináciu. To znamená, že okrem už spomínaných
racionalizačných aktivít a opatrení v oblasti energetiky, budú
základom nadchádzajúcej éry podľa mňa OZE. Túto časť
preto venujem prehľadu a popisu jednotlivých technológií na
výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a tiež ich aplikujem
na podmienky SR.
Medzi technológie OZE patria:
a) slnečná energia:
- pasívna slnečná architektúra
- solárne tepelné technológie
- fotovoltaické technológie
b) energia biomasy:
- drevo a drevný odpad (štiepka, brikety, pelety)
- odpad z poľnohospodárskej produkcie (slama)
- organický odpad z domácnosti a skládok tuhého
komunálneho odpadu
- odpad zo živočíšnej výroby
- energetické plodiny (olejnaté, cukornaté a škrobové
plodiny)
c) veterná energia:
- veterné turbíny

12. d) vodná energia:
- malé vodné elektrárne
- energia morí a oceánov (príliv, morské vlny,
termálna energia oceánu)
e) geotermálna energia:
- horúce pramene (pary, gejzíry)
- tepelné čerpadlá
- energia horúcich suchých skál
f) energia z vodíka.
II. ENERGIA BIOMASY
Predurčením pre jej výraznejšie využitie sú hlavne
nasledovné výhody: (Bédi, 1998, s. 8)3:
- biomasa je mnohokrát dostupnejšia ako fosílne palivá,
- biomasa je stabilný domáci zdroj palív, objem produkcie
aj ceny dokážeme dostatočne presne predpovedať do
budúcnosti,
- biomasa je lokálny zdroj, to znamená, že finančné
prostriedky zostávajú na miestnej, resp. regionálnej
úrovni v prípade, ak sa na vykurovanie používajú
namiesto fosílnych palív tieto lokálne zdroje biomasy,
3
BÉDI, E.: Obnoviteľné zdroje energie na Slovensku, 1998

13. - ceny palív z biomasy sú konkurencieschopné,
- biopalivá sa dajú ekonomicky zhodnotiť v miestach ich
vzniku a poskytujú nové pracovné príležitosti najmä na
vidieku,
- biomasa je CO2 neutrálna, čo znamená, že pri jej
spaľovaní sa vyprodukuje len toľko CO2, koľko sa ho
naakumulovalo počas rastu biomasy,
- zníženie emisií CO2 a iných škodlivín napomáha
k splneniu medzinárodných záväzkov z Kjótskeho
protokolu,
- je možné ju cieľavedome pestovať na pôdach z rôznych
dôvodov nevhodných pre produkciu potravín,
- z biomasy je možné získať tuhé, tekuté aj plynné palivá
v závislosti od použitej technológie,
- technológie ako aj požiadavky na infraštruktúru sú
nenáročné, biomasu tak možno využívať aj bez
obrovských investícií,
- decentralizáciou výroby energie možno znížiť straty, ku
ktorým dochádza v prenosových trasách,
- existuje značný nevyužitý potenciál a teda dochádza
k zhodnoteniu zdrojov, ktoré boli predtým bezcenné.

14. Tab. 11: Energetický potenciál rýchlorastúcich rastlín
rastlina výnosy energetick potenciálny testované
suchej ý obsah energetický v
hmoty suchej zisk
(ton/ha/rok hmoty (GJ/ha/rok)
) (GJ/tona)
láskavec 10 17 170 SR
vŕby (salix) 15 16 240 Dánsko
trstina 15 – 20 17 240 – 340 SR
(miscanthus
)
cirok sladký 20 – 30 18 340 – 510 SRN
konope 12 – 33,5 18 216 - 603 ČR
Zdroj: Bédi, Možnosti úspor energie na Slovensku, 1996,
s. 27 - 28
III. VETERNÁ ENERGIA
.“ Na Slovensku boli doteraz realizované 3 projekty
(Végh, 2005, s. 7)4:
- veterný park Cerová (západná strana Malých Karpát) so 4
turbínami s celkovým výkonom 2,6 MW – august 2003,
- Ostrý vrch (Myjava) o výkone 0,5 MW – júl 2004,
- Skalité pri Čadci (Kysuce) o výkone 2,64 MW.
4
VÉGH, O.: Skúsenosti a perspektívy využívania obnoviteľných zdrojov energie. In: Enviromagazín,
4/2005.

15. IV. GEOTERMÁLNA ENERGIA
Geotermálna energia má pôvod v horúcom jadre Zeme,
z ktorého uniká teplo cez vulkanické pukliny a to vo forme
magmy. Na niektorých miestach vo svete sa však jej účinky
prejavujú aj na povrchu. Teplá, resp. horúca voda
z geotermálnych zdrojov – horúce pramene a suché horúce
skaly, sa vo svete využívajú na rôzne účely: vykurovanie
objektov, príprava procesného tepla, ohrev bazénov
(v kúpeľoch), v poľnohospodárstve, na výrobu elektrickej
energie ( v SR v prílohe 21, obr. 1).
K výhodám využívania geotermálnej energie
jednoznačne patrí, že:
- predstavuje domáci zdroj, ktorý je nezávislý od
medzinárodných konfliktov,
- je lacnejším zdrojom energie ako fosílne palivá,
- je obnoviteľným zdrojom energie,
- znižuje nebezpečenstvo ohrozenia životného prostredia
redukciou transportu, spracovania a využívania fosílnych
palív,

16. - umožňuje ovládanie ceny energie,
- prevádzka je bezpečná voči životnému prostredia
s minimálnym záberom pôdy.
Horúce pramene (pary, gejzíry)
Ide o formy geotermálnej energie pod povrchom zeme
(asi 10 km – dostupné súčasnej vŕtacej technike) alebo
vyvierajúce na jej povrch. Takáto horúca voda sa vyznačuje
vysokou koncentráciou minerálnych látok, čo je aj nevýhodou
tejto technológie - vysoký obsah solí v čerpanej vode totižto
poškodzuje potrubie, spôsobuje rýchlu koróziu. Nevýhodou je
aj potreba reinjektáže použitej vody z dôvodu ochrany
životného prostredia (EKOKOMPAS, 2000, s. 7).5
Podstata tejto technológie spočíva v tom, že je potrebné
použiť výmenník s vysokou koróznou odolnosťou a vlastný
vykurovací systém predstavuje potom sekundárny okruh
s čistou vodou. Geotermálna voda cirkulujúca v primárnom
okruhu, po tom čo stratila svoju energiu býva znova
reinjektovaná do zeme, nakoľko jej priame vypúšťanie do
vodných tokov by mohlo znamenať ich znečistenie. Získaná
tepelná energia sa používa na vykurovanie, ohrev vody aj na
výrobu elektriny.
5
EKOKOMPAS: Energia II: Obnoviteľné zdroje energie – energia bez konca, 15/2000.

17. Energia horúcich suchých skál
Ide o spôsob injektáže do popraskaných horúcich
suchých skál pod povrchom zeme v hĺbke. Tu sa voda zohreje
a následne spätne čerpá na povrch. Získaná tepelná energia sa
používa na ohrev vody, vykurovanie alebo výrobu elektrickej
energie.
Mechanickým spôsobom je však možné získať energiu
len raz. Uvedený zdroj sa nepovažuje za obnoviteľný, pretože
obnova trvá niekoľko tisíc rokov.
Tepelné čerpadlá
Tepelné čerpadlá sú zariadenia, ktoré prečerpávajú
tepelnú energiu z nižšej hladiny na vyššiu. Princíp fungovania
je rovnaký ako pri chladničke s tým rozdielom, že chladnička
odoberá teplo zvnútra a odvádza ho von, pričom tepelné
čerpadlá odoberajú teplo okolitému prostrediu a privádzajú ho
dovnútra.
Používajú sa na vykurovanie domov, administratívnych
a iných priestorov, na ohrev vody, pričom energetický zisk
býva 3 – 6-násobkom dodanej energie pre chod čerpadla. Ako
zdroj tepla môže slúžiť odpadová teplá voda, geotermálny

18. prameň, solárny kolektor, pôda, povrchová či podzemná voda,
vzduch v okolí a pod. Veľmi výhodné je spojiť tepelné
čerpadlo s chladiacim zariadením, takže vznikne dvojaký
účinok (chladenie na jednej strane a vykurovanie na druhej).
Medzi nevýhody patria:
- vysoké investičné náklady (cena geotermálneho vrtu
o hĺbke 3,5 km stojí 80 – 90 mil. Sk) (Vargová, 2002, s.
103),6
- použitie freónov ako teplonosného média.
V minulosti sa na Slovensku využívali termálne pramene
najmä v poľnohospodárstve. Použitá technológia bola veľmi
jednoduchá, tepelné čerpadlá a kaskádové využitie zdroja sa
uplatňovali veľmi výnimočne a energia vody bola využitá
pomerne nehospodárne. Mnohé z tchto zdrojov boli
v posledných rokoch odstavené, nakoľko obsah mineránych
látok geotermálnej vody, ktorý sa pohyboval na úrovni
4g/liter, viedol k podstatným zaťaženiam povrchových vôd.
Nová hraničná hodnota bola stanovená na 0,8g/liter
a znamená v podmienkach SR, že geotermálnu energiu
budeme môcť využívať až vtedy, keď vyriešime problém
s odpadovými vodami, buď reinjektážou alebo jej čistením.
V súčasnosti je u nás vyčlenených 25 perspektívnych
oblastí s akumuláciou geotermálnych vôd s teplotou vody
od 25°C do 150°
6
VARGOVÁ, I.: Atlas využívania obnoviteľných energetických zdrojov na Slovensku, 2002

19. VI. ENERGIA Z VODÍKA
Tzv. „vodíkové hospodárstvo“ je zatiaľ málo rozšírené.
Ide o elektrolýzu vody elektrickým prúdom vyrobeným
fotovoltaickými článkami na vodík a kyslík (alebo inými
zdrojmi). Účinnosť takéhoto rozkladu je 90%
(EKOKOMPAS, 2000, s. 4).7 Vodík je zachytávaný
v nádržiach a použiteľný v čase potreby buď ako palivo pre
pohon motorových vozidiel, alebo v turbínach na výrobu
elektrickej energie a tepla, prípadne na varenie. Pri jeho
spaľovaní vzniká opäť voda a malé množstvo NOx, ktoré sú
produktom každého spaľovania.
Obr. 25: Palivový článok využívajúci energiu vodíka
na výrobu elektrickej energie
7
EKOKOMPAS: Energia II: Obnoviteľné zdroje energie – energia bez konca, 15/2000.

20. Zdroj: inforse.dk/europe/fae/DOPRAVA/paliva, 4.4.2007
Vodíkové hospodárstvo je preto veľmi efektívny spôsob,
ako energiu nielen vyrobiť, ale ju aj skladovať až do momentu
spotreby. To je veľký problém pri ostatných OZE, pretože
energia získavaná z OZE nie je pravidelná, ale závisí od
momentálnych podmienok, a preto tu často nastáva nesúlad
medzi časom výroby a dopytu. Týka sa to najmä slnečnej
a veternej energie.
SLNEČNÁ ENERGIA
V podmienkach SR dopadá na 1m2 vodorovnej plochy asi
3,8 GJ/rok energie (850 kWh), na 1m2 šikmej plochy sklopenej
pod uhlom 30 - 60° orientovanej na juh asi 3,6 až 4 GJ (1000
– 1100 kWh ročne). Z tejto energie asi 75% pripadá na
mesiace apríl – október, takže pre potreby vykurovania
v zimnom období je potrebné energiu skladovať. Celková
energia slnečného svitu v SR je od 1600 – 2200 hodín/rok. (1).
Obr. 1: Ročný úhrn energie globálneho žiarenia (kWh.m-2) dopadajúceho na rovinu pri
optimálnom uhle (34 - 37°)

21. Zdroj: PVGIS, 2007
Obr. 2: Kategórie solárnych tepelných technológií
a. podľa prevádzkového režimu:
- systémy so sezónnou prevádzkou – nemajú výmenník tepla.
Teplonosnou kvapalinou je spotrebovaná voda. Táto slúži ako teplá
úžitková voda v mesiacoch apríl – október. V zimných mesiacoch sa
systém musí odstaviť.
- systémy s celoročnou prevádzkou – majú výmenník tepla.
Teplonosnou kvapalinou je nemrznúca zmes. Fungujú aj v zimných
mesiacoch na čiastočný ohrev vody. Sú vhodné aj do systému
ústredného kúrenia.
b. podľa obehu teplonosnej kvapaliny:
- samotiažne systémy – nemajú čerpadlo a voda v nich prúdi na
základe rôznej hustoty teplej a studenej vody vlastnou silou.
- systémy s núteným obehom – majú v okruhu zaradené čerpadlo.
Oproti predchádzajúcim sú presne regulovateľné, účinnejšie, ale tiež
drahšie a závislé na elektrickej energii pre chod čerpadla.
c. podľa počtu okruhov:
- jednookruhové systémy – sú bez výmenníka tepla napojené priamo
na spotrebič.
- dvojokruhové systémy – s výmennníkom tepla. Teplonosné médium
je zväčša nemrznúca zmes. Z kolektora vedie teplo do výmenníka,
kde ho odovzdáva vode. Oproti predchádzajúcim systémom sú tieto
omnoho vhodnejšie na vykurovanie, majú však nižšiu účinnosť
vplyvom výmenníka. Sú drahšie, ale i tak rozšírenejšie.
d. podľa použitia:
- systémy pre ohrev teplej úžitkovej vody

22. - systémy pre vykurovanie alebo prikurovanie – delia sa podľa toho,
či sa teplo využíva priamo alebo je akumulované pre neskoršie
využitie:
o systémy bez akumulácie – využívajú teplo ihneď
o systémy s akumuláciou – akumulujú teplo pre neskoršie
využitie.
e. podľa výslednej teploty používanej vody:
- nízkoteplotné systémy – 15 až 30 °C
- strednoteplotné systémy – do 60°C
- vysokoteplotné systémy – do 150°C.
Obr. 3: Podiel na trhu solárnych termálnych technológií v Európe
Zdroj: http://www.ozeport.sk/zdroje/solterm.htm, 7. 2. 2007
Obr. 4: Inštalovaná slnečná tepelná kapacita v krajinách EÚ15 v roku
2001
Situácia v nových členských
krajinách je rôznorodá, pričom
štatistické údaje sú ťažko
porovnateľné. S výnimkou
Cypru a Slovinska sú inštalácie
solárnych termálnych systémov
zriedkavé.
Zdroj: http://www.ozeport.sk/zdroje/solterm.htm, 7. 2. 2007
Obr. 5: Plocha slnečných kolektorov na obyvateľa v EÚ-15 v roku 2001

23. V prepočte na obyvateľa je Cyprus
svetovým lídrom v rozvoji týchto
technológií (800m2 na 1000 obyvateľov).
Využívajú sa na 98% domov a 53%
hotelov, pričom ide dominantne o
termosifónové kolektory (najlacnejší
systém), u ktorých je návratnosť
investícií v tomto prípade štyri roky.
Zdroj:
http://www.ozeport.sk/zdroje/solterm.htm, 7. 2. 2007
Obr. 4: Výroba elektrickej energie podľa poveternostných
podmienok
Zdroj: ECB, Atlas využívania obnoviteľných energetických zdrojov
na Slovensku, 2002, s. 122
Obr. 5: Zoznam lokalít, základné údaje a stanovená efektívna
plocha územia pre využívanie veternej energie na Slovensku

24. Obr. 6: Podiel veternej energie na celkovej výrobe elektriny, rok
2005 (%)
Obr. 2: Stav zhodnotenia perspektívnych geotermálnych oblastí v SR

25. Zdroj: Enviromagazín, 4/2005, s. 13