1. KATOLÍCKA UNIVERZITA V RUŽOMBERKU
FILOZOFICKÁ FAKULTA
M016246
LOGOTERAPIA A EXISTENCIÁLNA ANALÝZA
V PSYCHOTERAPII:
ANALÝZA VÝSKUMNÝCH ŠTÚDIÍ
EVIDOVANÝCH VO VYBRANÝCH
DATABÁZACH
Diplomová práca
2015
Bc. Lucia Hovancová

2. KATOLÍCKA UNIVERZITA V RUŽOMBERKU
FILOZOFICKÁ FAKULTA
LOGOTERAPIA A EXISTENCIÁLNA ANALÝZA
V PSYCHOTERAPII:
ANALÝZA VÝSKUMNÝCH ŠTÚDIÍ
EVIDOVANÝCH VO VYBRANÝCH
DATABÁZACH
Diplomová práca
Študijný program: psychológia
Študijný odbor: 7701 psychológia
Školiace pracovisko: Katedra psychológie FF KU
Školiteľ: PaedDr. Petra Lajčiaková, PhD.
Ružomberok 2015
Bc. Lucia Hovancová

4. Vyhlásenie o počte znakov
Práca obsahuje 125 106 znakov zarátavaných do rozsahu práce.

5. Poďakovanie
Ďakujem PaedDr. Petre Lajčiakovej, PhD., školiteľke práce, za vzácne rady
a inšpiráciu pri písaní diplomovej práce. Za predstavenie a sprevádzanie krajinou
logoterapie a existenciálnej analýzy vďačím Prof. Petrovi Tavelovi, Prof. Vladimírovi
Smékalovi a Prof. Alexandrovi Batthyány.
Ďakujem rodičom a Jankovi za ich inšpirujúci život.
Naostatok túžim dobrorečiť nášmu Bohu za nesmierne dobrodenia, ktoré mi
udelil.
Lucia Hovancová

6. ABSTRAKT
HOVANCOVÁ, Lucia: Logoterapia a existenciálna analýza v psychoterapii: analýza
výskumných štúdií evidovaných vo vybraných databázach. [Diplomová práca] / Lucia
Hovancová – Katolícka univerzita v Ružomberku. Filozofická fakulta; Katedra psychológie
FF KU. – Školiteľ : PaedDr. Petra Lajčiaková, PhD. – Stupeň odbornej kvalifikácie :
Magister. – Ružomberok : FF, 2015. 70 s.
Kritickou analýzou abstraktov relevantných výskumov (viac než 600 štúdií) v predloženej
práci sme sa pokúsili zmapovať iným spôsobom, než klasickou meta-analýzou alebo
prehľadovou štúdiou, výskum v oblasti účinnosti logoterapie a existenciálnej analýzy
(vzťahujúci sa na obdobie rokov 1975 - 2004) zameraním sa na samotné štúdie ako
jednotky analýzy. Pre finálnu selekciu štúdií bol nastavený filter pozostávajúci z kritérií.
Každá zo štúdie bola podľa zamerania zaradená do kategórie. Celkový počet
vyhodnotených štúdií bol 54. Pri extrakcii údajov zo štúdií sme pozornosť zamerali na
skupiny informácií typicky sa vyskytujúcich v týchto štúdiách, s cieľom vystihnúť
problematiku účinnosti logoterapeutických konceptov a nástrojov v oblastiach, ktoré
štúdie zvyčajne hodnotia. Následne sme vytvorili tabuľku, ktorá v stručnom prehľade
uvádza konštrukty merania spolu s informáciou o probandoch, nástrojoch merania a
zisteniach analyzovaných štúdií.
V práci reflektujeme aj súčasný výskum v logoterapii a uvažujeme o perspektívach
logoterapeutického výskumu, ktorý aktívne pokračuje v napĺňaní svojich cieľov, ktorým je
pomoc a vedecká podpora aplikovanej logoterapie, a rozvoj logoterapie ako
psychoterapie.
Kľúčové slová: Logoterapia. Štúdie. Účinnosť. V.E. Frankl. Zmysel.

7. ABSTRACT
HOVANCOVÁ, Lucia: Logotherapy and existential analysis in psychotherapy: analysis of
research studies registered in the selected databases. [Master thesis] / Lucia Hovancová –
Catholic Universityin Ružomberok. Faculty of Arts and Letters; Department of Psychology.
– Thesis supervisor : PaedDr. Petra Lajčiaková, PhD. – Degree of professional qualification:
Master. – Ružomberok : FF, 2015. 70 p.
In the present study, we have attempted to map the research made in the effectiveness
of logotherapy and existential analysis (covering the period from 1975 to 2004) in a
different way like classical meta-analysis or overview studies. We have used a critical
analysis of the abstracts of relevant researches (more than 600 studies), focusing on them
as units of analysis. For the final selection of studies a filter composed of criteria was set.
Each of the studies was categorized according to the specialization. The total number of
evaluated studies was 54. At the extraction of data from the studies we have
concentrated our attention on the groups of information typically occurring in them, in
order to capture the issue of efficiency logotherapeutic concepts and tools in the areas
which the studies generally evaluates. After that, we have created a table that provides a
brief overview of the constructs measurements with an indication about the probands,
measuring instruments and the findings of analyzed studies.
The work also reflects the current research in logotherapy and we are considering
the perspectives of logotherapeutic research that continues actively to address its
objectives for assistance and scientific support of applied logotherapy, and development
of logotherapy as a psychotherapy.
Key words: Logotherapy. Studies. Effectiveness. V.E. Frankl. Meaning.

8. OBSAH
ÚVOD ...........................................................................................................................9
I. LOGOTERAPIA A EXISTENCIÁLNA ANALÝZA VIKTORA EMILA
FRANKLA.....................................................................................................................11
II. REFLEXIA SÚČASNÉHO VÝSKUMU V LOGOTERAPII ...................................................17
2.1 Výskumné a diagnostické nástroje logoterapie...................................................19
2.2 Oblasti výskumu v logoterapii............................................................................21
2.3 Zhodnotenie a perspektíva výzkumu v logoterapii..............................................27
2.4 Výskum efektu psychoterapie............................................................................28
2.4.1 Nástroje meranie efektu psychoterapie.............................................................28
2.4.2 Výskumné plány uplatňované pri skúmaní efektu psychoterapie .....................29
2.4.3 Metaanalýza a prehľadové štúdie ......................................................................30
2.4.4 Skúmanie efektu psychoterapie v súčasnosti.....................................................31
III. ANALÝZA ŠTÚDIÍ EVIDOVANÝCH VO VYBRANÝCH
DATABÁZACH..............................................................................................................33
3.1 Metóda: Selekcia vybraných štúdií.....................................................................38
3.2 Extrakcia údajov a schéma hodnotenia ..............................................................40
3.3 Výsledky............................................................................................................42
3.4 Diskusia.............................................................................................................44
3.4.1 Obmedzenia realizovanej analýzy ......................................................................59
ZÁVER.........................................................................................................................60
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV......................................................................63

9. ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ A ZOZNAM TABULIEK
Obrázok č. 1 Franklova didaktická schéma „4E“ (Frankl, 1994)..........................................13
Tabuľka č. 1 Nástroje na meranie zmyslu života alebo existenciálnej frustrácie................20
Tabuľka č. 2 Zaradenie štúdií do kategórie podľa špecifikácie nástroja..............................39
Tabuľka č. 3 Psychometrické parametre kvality meracieho nástroja (Babinčák, 2013)......41
Tabuľka č. 4 Schéma hodnotených problémových okruhov...............................................41
Tabuľka č. 5 Prehľad teoretických východísk analyzovaných štúdií....................................50

10. 9
ÚVOD
Zrod tejto práce podnietila túžba spoznávať psychoterapiu, ktorá bytie človeka
nepovažuje za fakt, ale za možnosť. V utrpení rozpoznáva rast, silu a bohatstvo. Do
psychoterapie prizvala špecificky ľudské stránky existencie človeka.
Účelom nášho úsilia je zhromaždenie dostatočného množstva štúdií pre posúdenie
dôležitých (systematicky sa vyskytujúcich) informácií, týkajúcich sa výskumu v logoterapii
a existenciálnej analýze.
Ctený čítateľ zváži, či to poslúži ako inšpirácia.
V predloženej práci sme sa pokúsili zmapovať iným spôsobom, než klasickou meta-
analýzou alebo prehľadovou štúdiou hodnotiacou jednotlivé publikácie z oblasti
logoterapeutického výskumu, zameraním sa na samotné štúdie ako jednotky analýzy.
Rešeršom abstraktov z publikačnej databázy Americkej psychologickej spoločnosti
(APA), PsycINFO, Batthyany a Gutmann zaznamenali v publikácií Empirical Research in
Logotherapy and Meaning-Oriented Psychotherapy existenciu viac než 600 štúdií
(vzťahujúcich sa k obdobiu rokov 1975 - 2004). Vzhľadom na dostupnosť anotovanej
bibliografie (komunikácia s Viktor Frankl Institut Vienna), sme nasledovali výber databázy
samotnými autormi. Pre finálnu selekciu štúdií bol nastavený filter pozostávajúci zo
štyroch kritérií. Po vyradení duplicít bol týmto postupom zostavený zoznam štúdií. Každá
zo štúdie bola podľa zamerania zaradená do kategórie. Kvôli možnosti obsahovo
podobných štúdií a redukcií rozsahu analyzovaného materiálu sme do analýzy zaradili tie
štúdie, ktoré boli v jednotlivej kategórií zastúpené aspoň piatimi prípadmi. Celkový počet
vyhodnotených štúdií bol 54. Pri extrakcii údajov zo štúdií sme pozornosť zamerali na päť
skupín informácií typicky sa vyskytujúcich v týchto štúdiách. Schéma hodnotených
problemových okruhov bola vytvorená po prvom čítaní štúdií s cieľom vystihnúť
problematiku účinnosti logoterapeutických konceptov a nástrojov v oblastiach, ktoré
štúdie zvyčajne hodnotia. Následne sme vytvorili tabuľku, ktorá v stručnom prehľade
uvádza konštrukty merania spolu s informáciou o probandoch, nástrojoch merania a
zisteniach analyzovaných štúdií.
Význačnosť práce percipujeme v kritickej analýze relevantných výskumov
týkajúcich sa účinnosti logoterapie a existenciálnej analýzy i v postupe rozboru štúdií,

11. 10
ktorý ponúkame ako podnet pri práci so štúdiami. Analyzované štúdie sa viažu na obdobie
rokov 1975 – 2004, ponúkame teda rozbor štúdií v rozmedzí tridsatich rokov skúmania
logoterapeutických konštrukcií v odlišných prostrediach a kontextoch. V česko-slovenskej
bibliografii nebola doposiaľ vytvorená publikácia, ktorá by štúdie o existenciálnej analýze
a logoterapii analyzovala, prípadne, ktorá by ich sústredila do jednej publikácie.
Pri porovnaní obdobia rokov 1975 – 1989 a 1990 – 2004 vzrástol záujem skúmania
logoterapeutických konceptov, nástrojov, pojmov dvojnásobne (zisťované v databáze
PsycINFO). Zvýšený záujem pravdepodobne súvisí s potenciálom logoterapeutických
nástrojov či konceptov, najmä v psychoterapii. Posúdenie životného zmyslu, účelu sa stalo
dôležitým aspektom pri hodnotení výstupov zdravotnej starostlivosti či účinnosti liečby
z perspektívy pacienta.
Na prvom svetovom kongrese logoterapie (San Diego, 1980) Frankl hlásal
poľudštenie psychoterapie, „degurufikáciu logoterapie“. Nemá túžbu vyškoliť ľudí, ktorí
by len verklíkovali „hlas svojho pána“, ale predať štafetu „nezávislým a vynaliezavým,
inovatívnym a kreatívnym osobnostiam“.

12. 11
I. LOGOTERAPIA A EXISTENCIÁLNA ANALÝZA VIKTORA EMILA
FRANKLA
Vôbec nezáleží na tom, čo môžeme očakávať od života my. Mnoho však závisí od toho, čo
život očakáva od nás.
(V.E. Frankl)
Viktor Emil Frankl (26. 3. 1905 – 2. 9. 1997) svoj život zasvätil skúmaniu zmyslu
života a terapii. Bol rakúskym neurológom a psychiatrom, zakladateľom tretieho
viedenského smeru zvaného logoterapia. Sám prežil utrpenie niekoľkých koncentračných
táborov, kde bol od roku 1942 do roku 1945. Nie je teda iba bádateľom, ale
psychoterapeutom, ktorý pozná ťarchu utrpenia, píše Smékal (2006). Preto jeho posolstvo
zaznieva tak presvedčivo a relevantne.
Názov logoterapia pochádza z gréckeho slova logos, ktorý prekladáme slovom
zmysel, jeho ďalším používaným významom je „spirituálnosť“ (Frankl, 1987).
Obraz človeka obsahuje tri dimenzie: somatickú, psychickú a duchovnú. Vedomie
z psychickej roviny sa v logoterapii modifikuje na existenciálny postoj. Ktosi alebo čosi na
mňa v každej životnej situácii čaká. Ako na danú situáciu odpoviem? Logoterapia sa
sústreďuje na konkrétny (jedinečný) zmysel v živote človeka a na objavovanie tohto
zmyslu.
Existenciálna analýza je obraz človeka, ktorý vyplýva z antropologického
zamerania: Čo tvorí bytie človeka? Čo je ľudské v ľudskom bytí? Ako človek môže prežiť
naplnený život? Zaoberá sa filozoficko-antropologickým základom logoterapie, má aj
vlastnú teoretickú výskumnú orientáciu. Základnými piliermi existenciálnej dynamiky sú
sloboda vôle, zmysel života a vôľa k zmyslu (Kosová, 2014, s. 14).
Život sám kladie človeku otázky. Odpovede, ktoré človek ponúka, môžu byť iba
konkrétnou odpoveďou na konkrétne otázky zo života. Práve v zodpovednosti bytia sa na
ne odpovedá (Frankl, 1982, s. 72).
„Večné zápolenia slobody človeka s jeho vnútorným a vonkajším osudom vytvára
vlastne jeho život. Bez toho, aby sme ani v najmenšom podceňovali osudovú oblasť, zvlášť

13. 12
biologický osud, ako psychoterapeutickí lekári vidíme v osude predsa nakoniec skúšky,
v ktorých sa osvedčuje ľudská sloboda“ (Frankl, 1994).
Existenciálna analýza učí vidieť život ako niečo, čo človeka očakáva, kvôli jeho
naplneniu. Terapeutická práca v odbornej existenciálnej analýze vytvára priestor
k stretnutiu človeka s jeho vlastnou zodpovednosťou k svojmu životu, k druhým ľuďom
a k svetu.
Frankl užíval vo svojich dielach pojem existenciálna analýza vo viacerých významoch:
Existenciálna analýza ako vysvetlenie ľudskej existencie: Človek napĺňa svoju
zodpovednosť aktívnym konaním vo svete. Zodpovednosť jedinca sa ustavične týka
konkrétneho človeka a aktuálnej situácie. Teda z konkrétnej zodpovednosti vo
vlastnom živote vyplýva zmysel bytia vo svete.
Existenciálna analýza ako terapia kolektívnych neuróz: Frankl zostavuje kolektívne
neurózy, ktoré človeka odvádzajú od zdravého životného postoja. Vyznačujú sa štyrmi
symptómami:
I. Provizórny postoj k bytiu – človek vyžaduje mať pred sebou otvorenú budúcnosť.
Pokiaľ ju pred sebou nevidí, stáva sa pasívnym, trpí často úzkosťou, čo sa vo svete opäť
stane. Jeho bytie sa tak stáva jednoduchým provizóriom.
II. Fatalizmus – viera v „osud“. Frankl popisuje osudovú oblasť ako danosť v ľudskom
živote, ktorú je potrebné prijať, zachádzať s ňou a stvárňovať ju podľa vlastných
možností a síl. Do osudovej oblasti patrí pohlavie človeka, vek, pôvod, jeho minulosť
a podobne. Fatalista verí, že všetko je „dopredu určené“, a preto sa zrieka aktívnej
zodpovednosti za konkrétne úlohy vo vlastnom živote.
III. Kolektívne myslenie – zánik vlastného názoru, najdôležitejším sa stáva „nebyť
nápadný“.
IV. Fanatizmus – človek sa stráca v zástupe, kto myslí inak, je fanatikom prehliadaný.
Existenciálna analýza ako lekárska starostlivosť o dušu: Venuje sa témam utrpenia,
viny a smrti (Kosová, 2014, s. 15 - 16).

14. 13
Frankl pre svoj výklad používal výstižnú schému „štyroch E“ (Frankl, 1994). Schéma
popisuje najdôležitejšie prvky Franklovej antropológie.
Obr. 1 Franklova didaktická schéma „4E“ (Frankl, 1994)
4. „E“ ... „tragická triáda“
3. ... „tri hlavné cesty k zmyslu“
2. ... „oblasť špecificky ľudská“
1. ... „tri roviny ľudského bytia“
Pre každodenný život, v ktorom sa človek usiluje o rešpektovanie ľudskej
dôstojnosti svojej i druhých a snaží sa napĺňať ideály zmyslu vo význame „zanechať dobrú
stopu“ svojim dielom, láskavosťou a srdečnosťou. Vo vzťahu k ľuďom, je prenikavo

15. 14
dôležitá Franklova myšlienka s vedomím, že je treba rešpektovať tragický optimizmus ako
základný postoj k životu. Frankl túto ideu rozvinul v prednáške „Kauza – tragický
optimizmus“ na treťom svetovom kongrese logoterapie, ktorý sa konal v bavorskom
Rezne v júni 1983 (Smékal, 2014, s. 41).
„Položme si najskôr otázku, ako chápať tragický optimizmus. Stručne povedané,
znamená to, že človek je a zostáva optimistický navzdory tragickej triáde, ako sa o nej
hovorí v logoterapii, triáde tkvejúcej v týchto aspektoch ľudskej existencie, ktoré je možné
popísať ako (a) utrpenie, (b) vinu a (c) smrť. Táto úvaha vlastne vyrastá z otázky, či a ako
je možné povedať životu áno navzdory tomu všetkému? Ako si môže život uchovať svoj
potenciálny zmysel napriek svojim tragickým aspektom (aby sme otázku vyjadrili inak)?
A predsa napriek všetkému povedať životu áno predpokladá, že život je potenciálne
zmysluplný za akýchkoľvek okolností, dokonca i za tých najbiednejších. A to zase
predpokladá ľudskú schopnosť tvorivo premeniť negatívne aspekty života v niečo pozitívne
alebo konštruktívne. Inými slovami, urobiť v každej situácií to najlepšie, čo sa urobiť dá.
Najlepšie však je to, čo sa v latine nazýva optimum, preto rozprávam o tragickom
optimizme, čo je optimizmus tvárou v tvár tragédii umožňujúcej z hľadiska ľudského
potenciálu: (a) obrátiť utrpenie v dielo a čin, (b) vyvodiť z viny príležitosť zmeniť sa
k lepšiemu a (c) vyvodiť z ľudskej pominuteľnosti podnet pre uskutočnenie
odpovedajúceho činu. Je však potrebné mať na mysli, že optimizmus nie je niečím, čo
možno nariadiť alebo prikázať. Človek sa nemôže prinútiť, aby bol nepodmienene
optimistický, napriek všetkým rozporom a nádejám. A čo je pravdou pre nádej, je tiež
pravdou pre ďalšie dve zložky triády, takže ani viera, ani láska nemôžu byť nariadené či
prikázané“ (Frankl, 1997, s. 54).
V týchto úvodných slovách z prednášky „Kauza – tragický optimizmus“, Frankl
jadrne objasňuje svoju triádu hodnôt, ktorými je možno naplniť zmysel života, a tak ísť
cestou odhodlania. Sú to: hodnota činu, hodnota zážitku, hodnota postoja. Ak sme mladí a
zdraví, napĺňame zmysel svojho života dielom, ak sme v situácii, keď už nemôžeme byť
aktívni, sú zmysluplnými nástrojmi nášho života zážitky radosti, krásy a dobra
a v terminálnych situáciách môžeme zachovať ľudskú dôstojnosť a slušnosť ako základný
postoj.
Smerovanie logoterapie a existenciálnej analýzy vedie k prijatiu vlastnej situácie,

16. 15
a zároveň k rozvoju vlastného utvárania vonkajšieho sveta s akceptáciou svojich možností
i obmedzení (Smékal, 2014, s. 39 - 40).
Logoterapia a existenciálna analýza sa snažia o to, aby v človeku posilnili
schopnosť milovať, pracovať, znášať utrpenie a viac sa radovať zo života (Kosová, 2014, s.
15 - 17). Patrí k tým psychoterapeutickým smerom, ktoré sú zamerané osobitne na
špecificky ľudské stránky existencie človeka. Ich východiskom je „existenciálna analýza“
ľudského bytia, jeho sebauvedomenie, zodpovednosť, jeho poslanie a sloboda.
Základný predpoklad skutočnej ľudskej existencie, a zároveň jej ústredný motív,
vníma logoterapia v tendencii či vôli človeka k nachádzaniu objektívneho zmyslu
v konkrétnych životných situáciách a k napĺňaniu tohto zmyslu rozhodnutiami a činmi,
ktorými objavené hodnoty vo svojom živote uskutočňuje.
Práve dôraz na vonkajším zmyslom sprostredkované „sebapresiahnutie“ človeka,
odlišuje kvalitatívnu logoterapiu od smerov zakotvených v biológii a v psychológii, ktoré
redukujú účelnosť duševného života človeka na jednoduchú homeostatickú autoreguláciu
v službe prežitia a rozvoja jedinca či rodu. Oproti tomu existenciálne analytické poňatie
prirodzenej ľudskej potreby objavovať a napĺňať vo svete hodnoty presahujúce nároky
vlastného prežitia a sebauplatnenia vnáša do psychoterapeutickej ontológie nový rozmer.
Tento nový pohľad nepopiera platnosť a užitočnosť doterajších poňatí v úrovni ich
vlastného bádania a liečby. Objavuje však pre psychoterapiu nový rozmer (Balcar, 1995,
s. 127).
Vedľa svojej elementárnej terapeutickej využiteľnosti v prípadoch „existenciálnej
frustrácie“, teda zmarenia vôle k zmyslu v živote človeka, má svoje zvláštne indikácie.
Logoterapeutické metódy uplatňujeme pri liečbe „noogénnych neuróz“, vznikajúcich ako
patologické vyrovnávanie s existenciálnou frustráciou. Ich využitie je aj u neuróz
a telesných ochorení v tradičnom zmysle „psychogénnych“ tam, kde vzniknuté poruchy
osobnostnej a psychosomatickej dynamiky či vývoja možno úspešne prekonať otvorením
možnosti a uskutočnením predtým neprístupnej voľby iného prístupu k doterajším
problémom v priestore „noodynamiky“. Zväčša somatogénne, orgánové a psychotické
ochorenia vyžadujú základnú liečbu iného druhu. Ich prežitková fenomenológia,
vytvárajúca sa reaktívne na takom podklade, obsahuje určité prvky liečebne ovplyvniteľné
práve logoterapeutickými metódami, budovanie odlišného hodnotového sebapoňatia

17. 16
a zmysluplného utvárania vlastného počínania tam, kde sa človeku jeho život v dôsledku
choroby javí zmarený a bezúčelný (Balcar, 1995, s. 127 - 128).
Pri neurotických prípadoch dochádza k určitým druhom mechanizmov spätných
väzieb a bludných kruhov. Tento komplex symptómov neurózy preniká do existenciálneho
vákua, kde sa ďalej rozvíja. Pri týchto pacientoch nejde o noogenickú neurózu. Nikdy sa
nám však nepodarí pomôcť pacientovi s prekonaním jeho ťažkostí, kým nenahradíme
psychoterapeutickú liečbu logoterapiou. Pacient prestáva upadať do recidívy vtedy, keď
jeho existenciálne vákuum zaplníme. Teda logoterapia nie je potrebná len v noogenických
prípadoch, ale aj v prípadoch neuróz psychického pôvodu a niekedy dokonca aj pri
somatických neurózach, teda pseudoneurózach (Frankl, 2011, s. 92). Toto vysvetlenie
nám lepšie ozrejmuje tvrdenie Arnoldovej: „Každá terapia musí byť určitým spôsobom,
nech je akokoľvek obmedzená, aj logoterapiou“ (1954, s. 618).
Existenciálna analýza, ako samostatná psychoterapeutická metóda, je oficiálne
uznaná v Rakúsku, Švajčiarsku, Českej republike a Rumunsku. K jej predstaviteľom patrí1:
Lukas a Längle (Rakúsko); Hitková, Klastová Pappová, Halama, Stempelová (Slovenská
republika); Popielski (Poľsko); Smékal, Křivohlavý, Tavel, Kosová (Česká republika); Furnica
(Rumunsko); Fabry a Wong (Kanada).
1
Uvádzame iba niektorých predstaviteľov pre doplnenie základných informácií o logoterapii a existenciálnej
analýze.

18. 17
II. REFLEXIA SÚČASNÉHO VÝSKUMU V LOGOTERAPII
Na to, aby niekto mohol slúžiť, nemusí byť sluhom.
(V.E. Frankl)
Logoterapia vo svojom počiatku bola spájaná viac s filozofickými prúdmi než
s empirickým výskumom, a to v dôsledku silného vzťahu logoterapie s existencializmom2
a fenomenológiou3, ktorý logoterapeuti na čele s Franklom považovali za silný zdroj
poznatkov o človeku. Tieto filozofické prúdy od svojho počiatku tvorili akýsi protipól
modernizmu a pozitivizmu, ktorý ovplyvnil súčasnú metodológiu vedy a jej orientáciu na
objektivizáciu, čo viedlo k dominancii kvantitatívnych metód vo vede, vrátane
psychológie. Meranie psychologických javov a snaha o ich objektivizáciu prostredníctvom
merania môže byť jedným zo spôsobov redukcie komplexných ľudských javov a môže
skúmané javy oklieštiť o ich pravý zmysel a význam. Frankl vo svojich prácach zdôrazňoval
problém vedy, ktorý nespočíva v prílišnom empirizme, ale v špecializácii a následnom
neadekvátnom zovšeobecňovaní poznatkov, čo vedie k redukcionizmu v úvahách
o človeku (Halama, 2014, s. 160).
Sám Frankl si však vznik výskumných a diagnostických nástrojov v rámci
logoterapie veľmi cenil. Tvrdil, že platné nástroje na meranie úrovne zmyslu života a iných
logoterapeutických konceptov, môžu pomôcť k tomu, aby sa logoterapia zmenila
z filozofického a abstraktného konceptu na vedecký systém teórie a aplikácií, ktorý
nebude založený iba na teoretických predpokladoch a individuálnych zážitkov terapeuta,
ale na systematickom a presnom výskume, ktorý umožní zovšeobecnenie
logoterapeutických znalostí a princípov v rôznych oblastiach života. Dokonca si podľa jeho
spolupracovníkov (Crumbaugh a Maholick, 1964; Popielski, 1987) i on sám vytvoril
jednoduchý dotazník na vybádanie existencionálnej frustrácie, ktorý obsahoval položky
reprezentujúce jej jednotlivé symptómy. Hoci tento dotazník nebol nikdy presne
2
„Hlavnou témou existencializmu je ľudská existencia, človek s jeho vlastným bytím, ktoré sa skrýva za jeho
javovou stránkou. Odmieta pohltenosť svetom vecí a vyzýva k slobodne zvolenej autentickej existencii, ktorá
hľadá bytie či hlbinu transcendentna“ (Olšovský, 2011, s. 65).
3
„Fenomén, „to, čo sa ukazuje a ako sa to ukazuje“, je tým najkrajnejším miestom, kde môžeme svoje
poznanie presne a spoľahlivo analyzovať: každá skúsenosť odtiaľ pochádza. Fenomenológia chce podmienky
i okolnosti toho, ako sa nám veci ukazujú, skúmať dôkladnejšie, chce „dať do zátvorky“ predchádzajúcu
mienku a zdržať sa nezaistených súdov“ (Sokol, 2010, s. 271).

19. 18
skúmaný, Franklova aktivita slúžila ako inšpirácia ďalším autorom (Halama, 2014, s. 162).
Lukas4(1972) mala podobný názor, vyjadrila ho zostrojením jedného z najznámejších
nástrojov na meranie existenciálneho vákua, ktorý sa nazýva Logo-test.
Tento záujem a záštita vedúcich osobností logoterapie boli silnou motiváciou
k rozvoju empirického výskumu v logoterapii. Guttmann (1996) v článku, ktorý bol
publikovaný v časopise International Journal of Logotherapy and Existential Analysis,
zmapoval situáciu v oblasti výskumu v rámci logoterapie. Svojou analýzou identifikuje tri
fázy logoterapeutického výskumu:
Prvé obdobie začalo vydaním prvých Franklových kníh 5 v štyridsiatych
a päťdesiatych rokoch minulého storočia. Bolo zamerané hlavne na úvodné Franklove
myšlienky prostredníctvom deskriptívnych štúdií a kazuistík, ale aj prostredníctvom štúdií
overujúcich efekt logoterapeutických metód (napríklad použitie paradoxnej intencie
u klientov s poruchami spánku, reči a mnohými fóbiami, nutkaniami). Výskumníci z oblasti
klinicky, sociálne či experimentálne orientovanej psychológie a psychiatrie boli dychtiví
ukázať, ako by mohli byť pojmy Franklovej teórie logoterapie overované vedeckým
výskumom.
Druhá fáza sa vyznačuje zameraním na vývoj a overovanie prvých
logoterapeutických diagnostických nástrojov, časovo zaradená hlavne do šesťdesiatych
rokov minulého storočia.
Tretia fáza je charakterizovaná využívaním týchto nástrojov pri overovaní
logoterapeutických konštrukcií a myšlienok v odlišných prostrediach a kontextoch.
Guttmann zdôrazňuje, že uvedené obdobia nie sú časovo presne oddelené, ale
čiatočne sa prekrývajú. Pri hodnotení uvedených období prisudzuje Guttmann najväčšiu
dôležitosť meraciemu a diagnostickému nástroju, ktorý slúži k meraniu
logoterapeutických konceptov. Nepopiera význam klinických kazuistík, objavujúcich sa vo
zvýšenej miere v prvých obdobiach logoterapeutického výskumu, tvrdí, že spoľahlivý
výskum v logoterapii sa začal s rozvojom špecifických logoterapeutických testov
4
Elisabeth Lukas (*1942, Viedeň) je rakúska psychoterapeutka a klinická psychologička. Frankl ju oceňuje
ako svoju najvernejšiu žiačku.
5
Der Mensch vor der Frage nach dem Sinn, 1945 (v českom vydaní: Člověk hledá smysl - Úvod do
logoterapie, 1994) a Ärtzliche Seelsorge, 1946 (v českom vydaní: Lekářská péče o duši, 2006);

20. 19
a diagnostických nástrojov (in Halama, 2014, s. 160-161).
Výskum v oblasti logoterapeutického výskumu je dnes zastúpený viac ako 600
štúdiami (s výnimkou ešte väčšieho množstva diplomových a dizertačných prác, kníh,
kapitol v knihách a konferenčných prezentáciách, ktoré tu na tomto mieste
nepopisujeme). Môžeme hovoriť o radosti Frankla zo zistenia, že výskum v logoterapii
ďaleko predčil jeho sen.
2.1 Výskumné a diagnostické nástroje logoterapie
Výskumné a diagnostikcé nástroje začali v rámci logoterapie vznikať
v šesťdesiatych rokov 20. storočia preto, aby mohli slúžiť vo výskume zameranom na
overovanie logoterapeutických konceptov.
Existuje viacero spôsobov, ako rozdeliť výskumné a diagnostické nástroje
v logoterapii. Podľa Halamu (2014) použijeme rozdelenie na tri skupiny podľa obsahového
kritéria, na čo sa daný test či nástroj zameriava.
Do I. skupiny sú zaradené nástroje zameriavajúce sa na hlavný koncept
logoterapie, na mieru zmyslu života alebo na mieru existenciálnej frustrácie alebo
existenciálneho vákua.
II. skupinu tvoria nástroje širšieho zamerania, majú za cieľ merať viac
logoterapeutických fenoménov, súvisiacich so zmyslom života (zodpovednosť, slobodu a
podobne). Často ide o viacdimenzionálne dotazníky.
Do III. skupiny patria nástroje, ktoré sa zameriavajú na hodnoty, na obsah zmyslu
života. Tvoria ju rôzne metódy, niektoré z nich sú psychometrické, a naopak niektoré
využívajú kvalitatívne prvky.

21. 20
Tab. 1 Nástroje na meranie zmyslu života alebo existenciálnej frustrácie
Nástroje na meranie zmyslu života alebo existenciálnej frustrácie
TEST ZMYSLU ŽIVOTA
(PURPOSE IN LIFE TEST)
Crumbaugh, Maholick; 1964
LOGO TEST Lukas; 1972
INDEX ŽIVOTNÉHO POSTOJA
(LIFE REGARD INDEX)
Battista, Almond; 1973
BELFAST TEST Giorgi; 1982
REASONS FOR LIVING INVENTORY Linehan et. al.; 1983
MEANING IN SUFFERING TEST Starck; 1983
LIFE PURPOSE QUESTIONNAIRE Hablas, Hutzell; 1986
MMPI EXISTENTIAL VACUUM SCALE Hutzell, Peterson;1985
SENSE OF COHERENCE SCALE Antonovsky; 1988
PERSONAL MEANING INDEX Reker; 1992
CONSTRUCTED MEANING SCALE Fife; 1995
NO MEANING SCALE Simon et. al.; 1998
STUPNICA ŽIVOTNEJ ZMYSLUPLNOSTI
(LIFE MEANINGFULNESS SCALE)
Halama; 2002
Nástroje na meranie iných logoterapeutických konceptov
TEST HĽADANIA NOETICKÝCH CIEĽOV
(SEEKING OF NOETIC GOALS TEST)
Crumbaugh; 1977
PROFIL ŽIVOTNÝCH POSTOJOV
(LIFE ATTITUDE PROFILE)
Reker, Peacock; 1981
VALUES ASSESSMENT TECHNIQUE Hutzell; 1986
SELF-TRANSCEDENCE SCALE Reed; 1991
TEST NOODYNAMIKY
(TEST NOODYNAMIC)
Popielski; 1994
PERSONAL MEANING PROFILE Wong; 1998
THE EXISTENCE SCALE Längle, Orgler, Kundi; 2001
Nástroje na meranie zmyslu života
ŠKÁLA PREFERENCIE HODNÔT
(SCALE OF VALUE PREFERENCES)
Popielski; 1994
PROFIL ZDROJOV ZMYSLU ŽIVOTA
(SOURCES OF MEANING PROFILE)
Reker; 1996
DOTAZNÍK ZDROJOV ZMYSLU ŽIVOTA
(QUESTINNAIRE OF LIFE MEANING SOURCES)
Halama; 2001

22. 21
Okrem nástrojov uvedených v tabuľke je potrebné spomenúť aj kvalitatívne
prístupy k skúmaniu obsahu zmyslu života. Sú založené na analýze, kódovaní
a kategorizácií neštrukturovaného materiálu, ktorý poskytuje respodent vo výskume či
diagnostike.
Série štúdií zameraných na zisťovanie zmyslu života v rôznych skupinách boli
vytvorené Ebersolem a jeho kolegami (v štúdiách DeVogler a Ebersole, 1980; D’Braunstein
a Ebersole, 1992). V ich výskume mali účastnici napísať esej na otázku zmyslu života
a dodať aj príklady. Eseje boli analyzované s dôrazom na kategorizáciu zdrojov (Halama,
2014, s.172). Táto metóda bola použitá v rôznych vzorkách, vrátane vysokoškolských
študentov, dospelých, seniorov (v štúdií Ebersol, 1998), a dokonca aj u prvákov (first-
graders) (v štúdií Taylor a Ebersole, 1993), ktorý slovne odpovedali na podobnú otázku
prispôsobenú ich veku. Ebersole (v štúdiách Ebersole, 1998; Quiring, 1991) vyvinul
kritériá, ako posúdiť hĺbku významu, intenzity a zložitosti zmyslu. Túto kvalitatívne-
fenomenologickú perspektívu aplikovali aj iní výskumníci pre výskum zdrojov zmyslu.
Napríklad O’Connor a Chamberlain (1996) použili štrukturované interview u ľudí
stredného veku, s pôvodnou otázkou „Čo považujete za významný zdroj zmyslu života vo
svojom živote?“. V štúdii autora Debats a spolupracovníkov (1996) použili Existencial
Meaningfulness a Existencial Meaninglessness dotazník obsahujúci dve otázky. Prvá bola
zameraná na zážitok zmysluplnosti v živote daného človeka a druhá na zážitok
bezzmyselnosti. Analýza odpovedí priniesla nielen informácie o zdrojoch zmyslu života,
ale aj o procesoch vedúcich k zážitkom týkajúcich sa prežívania zmyslu života, či jeho
nedostatkoch (Halama, 2008, s.436).
2.2 Oblasti výskumu v logoterapii
Ako sme už spomenuli, prvotný logoterapeutický výskum sa začal realizovať
v štyridsiatych až päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, v serióznejšej forme v rokoch
šesťdesiatych. Výskumné štúdie s tematikou logoterapie sa objavovali v rôznych
časopisoch klinického zamerania, čo odpovedalo klinickej orientácii logoterapie i obsahu
výskumu. Najviac štúdií bolo publikovaných v časopise Journal of Clinical Psychology,
avšak jednotlivé štúdie sa objavovali i v špecificky tematických časopisoch orientovaných

23. 22
na psychoterapiu, závislosti, gerontopsychológiu, v neskoršom období aj vo
všeobecnejších časopisoch, napríklad s tematikou psychológie osobnosti. V roku 1978
vzniká medzinárodný časopis International Forum for Logotherapy6 vydávaný americkým
Inštitútom logoterapie, ktorý publikuje teoretické i výskumné práce v oblasti logoterapie.
Viacere národné logoterapeutické komunity vydávajú, alebo v určitom časovom období
vydávali lokálne logoterapeutické časopisy (napríklad Journal des Viktor Frankl Instituts vo
Viedni, Ricerca di Senso v Taliansku a podobne), ktoré sa tiež podieľajú na publikovaní
výsledkov logoterapeutického výskumu (Halama, 2014, s.173).
Podľa obsahu je možné rozdeliť výskum v oblasti logoterapie do niekoľkých
kategórií (Halama, 2014):
A) Overovanie výskumných logoterapeutických meracích nástrojov
Najväčšiu výskumnú pozornosť tu zaznamenal test Purpose in Life Test (PIL), na
jeho psychometrické vlastnosti sa zameralo viacero štúdií. Reliabilita v zmysle vnútornej
konzistencie a temporálnej stability sa ukázala ako dobrá, koeficienty sa v jednotlivých
štúdiách pohybovali od 0,7 až tesne nad 0,9 (v štúdiách Halama, 2009; Crumbaugh, 1968;
Reker a Cousins, 1979; Reker, 1999). Niektoré štúdie PIL boli i kritizované, napríklad Reker
(2000) kritizoval PIL aj za nesympatický a chaotický formát.
Overovanie Logo testu prinieslo čiastočne rozporuplné výsledky. Lukasová (1997)
písala o uspokojivej vnútornej konzistencii pre prvú časť (Spearman-Brownov koeficient
0,84) a dobrej zhode posudzovateľov v tretej projektívnej časti. Balcar (1995) zistil veľmi
nízku koreláciu medzi jednotlivými časťami (-0,01 až 0,24), čo hovorí o veľmi nízkej
homogenite testu. Guttmann (1996) naznačil aj určité problémy lingvistického charakteru.
Na tomto mieste nie je možné menovať všetky výsledky psychometrických štúdií
logoterapeutických testov, záujemcom doporučujeme publikáciu Existencial
psychotherapy of meaning: Handbook of logotherapy and existencial analysis.
Americký logoterapeut Schulenberg (2003) charakterizuje logoterapeutický
6
Pred tridsiatimi šiestimi rokmi, v prvom vydaní International Forum for Logotherapy, uverejnenom
v 1978/1979, Frankl vyjadril nádej, že tento nový časopis bude prezentovať články založené na
experimentálnom a empirickom overovaní jeho koncepcie. Povedal: „Logoterapia sa týka hľadania významu
nielen v rozmedzí zdravia či morálky, ale skôr ako jedným z podstatných ľudských javov, ba
najpodstatnejším“ (in Batthyany, 2005, s.1).

24. 23
výskum slabšou metodológiou. V prípade psychometrických štúdií je to slabé využívanie
pokročilejších metód (konfirmačná faktorová analýza alebo teória odpovedí na položku),
ktoré môžu priniesť hlbšie informácie o jednotlivých vlastnostiach škál. V slovenskom
a českom kontexte je to i nedostatok kvalitných podkladov k interpretácii (chýbajúce
domáce normy) (in Halama, 2014).
B) Overovanie konceptov logoterapie
Prvou oblasťou sú výskumy zamerané na výskyt logoterapeutických fenoménov.
Väčšinou sú to jednoduché deskriptívne či komparatívne výskumy posudzujúce mieru
prítomnosti premenných súvisiacich s logoterapiou (najmä zmysel života a jeho úroveň)
v rôznych kontextoch, v rôznych oblastiach, využívajúc kvantitatívnu i kvalitatívnu
metodológiu, niekedy zahŕňajúcu aj porovnávanie medzi rôznymi skupinami.
Z konkrétnych výskumov tu môžeme zaradiť sériu už spomenutých kvalitatívnych štúdií:
Ebersole a kolegovia, sa zamerali na zisťovanie zdrojov zmyslu života v rozličných
subpopuláciách (v štúdiách DeVogler a Ebersole, 1980; D’Braunstein a Ebersole, 1992)
alebo štúdiu Rekera (1977) zameriavajúcu sa na väzňov, u ktorých sa zistila nižšia úroveň
zmysluplnosti oproti bežnej populácií. Môžeme spomenúť aj iný výskum Rekera a kolegov
(1987), ktorí skúmali úroveň zmyslu života v rôznych vekových obdobiach a poukázali na
určité rozdiely medzi vekovými skupinami (napríklad vyššiu ohrozenosť existenciálnym
vákuom v období mladosti a neskoršej staroby).
Veľkou oblasťou logoterapeutického výskumu je overovanie logoterapeutických
premenných vo vzťahu s inými konštruktmi. Tvoria ju výskumy s korelačným designom,
v ojedinelých prípadoch s pokročilejšími metódami založenými na regresnej analýze.
Zameriavajú sa na skúmanie či potvrdzovanie vzťahov logoterapeutických premenných
s inými premennými, u ktorých je možné predpokladať, že môžu súvisieť s úrovňou
zmyslu života, či ďalšími logoterapeutickými konštruktmi. V tejto oblasti je možné
ponúknuť veľa výskumov. Ako príklady môžeme uviesť štúdie poukazujúce na vzťah
životnej zmysluplnosti so sebahodnotením (štúdia Halama, 2002), vnútorným miestom
kontroly (k príkladu Zika a Chamberlain, 1987), zvládaním záťaže (štúdia Halama
a Ficková, 2003), ale i korelačné štúdie s rozličnými dotazníkmi osobnostných rysov,
napríklad Eysenckovým osobnostným dotazníkom (v štúdií Pearson a Sheffield, 1989),

25. 24
NEO-FFI, ktorý meria päť veľkých faktorov osobnosti (štúdia Halama, 2005) alebo
Cattelovým 16-faktorovým osobnostným dotazníkom (v štúdií Popielski, 1994). Výskumy
poukázali na pozitívnu koreláciu úrovne životnej zmysluplnosti s extroverziou,
svedomitosťou, negatívnou koreláciou s neurotizmom a podobne. Výskumy ohľadom
zmysluplnosti a religiozity (k príkladu Chamberlain a Zika, 1988; Halama, 2005)
potvrdzujú, že religiozita má pozitívny vzťah s niektorými aspektmi zmysluplnosti.
Výsledky poukazujú, že logoterapeutické koncepty a premenné nie sú oddelené
konštrukty mimo rámec ostatného psychologického fungovania, ale že sa spolu s inými
premennými a v interakcii s nimi podieľajú na komplexnom fungovaní psychiky.
Najvýznamnejšou oblasťou logoterapeutického výskumu je skúmanie zmyslu
života. Vychádza zo základného predpokladu, že neschopnosť nájsť a realizovať zmysel vo
svojom živote môže viesť k noogénne podmienenej psychopatologii. Táto oblasť výskumu
využíva väčšinou korelačný, prípadne porovnávací metodologický design. Presvedčivé
dôkazy nachádzame vo vzťahu zmysluplnosti a depresie, štúdie jednoznačne potvrdili
pozitívny vzťah existenciálneho vákua a úrovne depresie, najmä u starších ľudí (napríklad
Reker, 1997; Ondrušová a Dragomirecká, 2012). Výsledky závislosti na alkohole či drogách
poukázali na nižšiu úroveň zmysluplnosti (k príkladu Kokosińska, 1992), prípadne, že nízka
úroveň zmysluplnosti zvyšuje náchylnosť k ich užívaniu (napríklad Newcomb a Harlow,
1986). Opakované a konzistentne výskumné štúdie potvrdili pozitívny vzťah zmysluplnosti
a rôznych foriem osobnej pohody či well-beingu, s jej kognitívnymi zložkami (spokojnosť),
ako aj efektívnymi (pozitívne emócie) (v štúdiách Shek, 1992; Zika a Chamberlain, 1992;
Compton, 2000).
Spomenuté korelačné výskumy z metodologického hľadiska nedokážu odpovedať
na otázku kauzality, teda neposkytujú presvedčivé odpovede na kauzálne pôsobenie
medzi psychopatológiou a úrovňou zmyslu života. V tejto súvislosti sa objavili
predpoklady o zmysle života ako symptónne psychopatológie, napríklad Yalom (1980)
poukazuje, že k nedostatku zmyslu vedie psychopatológia samotná a existenciálna
frustrácia či vákuum je iba symptómom či dôsledkom zvýšenej psychopatológie
pochádzajúcej z iných zdrojov (biologických, sociálnych a podobne). Logoterapeuticky
orientovaní výskumníci však potvrdili pôvodný predpoklad logoterapie, spôsobom
pokročilejšej metodológie. Napríklad Debats (1996) skúmal klinickú relevanciu zmyslu

26. 25
života na klientoch univerzitného centra mentálneho zdravia. Realizoval dotazníkový
výskum s dvomi zbermi dát (pred a po psychoterapii), tieto dáta analyzoval. Potvrdil, že
úroveň zmyslu života na začiatku terapie predikuje jej výsledky aj po kontrole na celkovú
úroveň duševnej pohody. Štúdia Mascaro a Rosen (2005) ukázala, že najlepším
prediktorom úrovne depresívnych symptómov, je úroveň depresie v predchádzajúcom
časovom momente.
Obe štúdie potvrdili, že úroveň zmyslu života dokáže nezávisle na psychopatológii
predikovať úroveň psychopatológie a duševnej pohody. Dobre ilustrujú dôležitosť
kvalitného výskumu s komplexnejším metodologickým designom ako argumentačný
prostriedok k potvrdeniu svojich postulátov (in, Halama, 2014).
C) Overovanie efektu logoterapie
Výskum tohto typu môže potvrdiť oprávnenosť používania logoterapie a jej
špecifických metód v psychoterapeutickej alebo poradenskej intervencii. Dôraz na
vedecké potvrdenie efektívnosti intervencií vyžaduje stále viac sa rozmáhajúca, na
dôkazoch založená medicína (evidence based medicine). Štúdie o dokazovaní efektívnosti
logoterapie sú publikované najmä v už spomenutom časopise International Forum for
Logotherapy. V novších číslach uvedeného časopisu je možné nájsť kazuistiky a štúdie
prípadov týkajúcich sa napríklad porúch osobnosti (narcistická, závislá), postraumatickej
stresovej poruchy, závislosti, sexuálneho zneužitia. Halama (2014) dodáva dôležitosť
kvantitatívnych výskumov ilustrujúcich zmenu v dôležitých premenných, ktoré je možné
prisúdiť efektu danej intervencie, vzhľadom k súčasným nárokom preukázania efektivity.
Ako príklad kvantitatívnej štúdie uvádzame Khatami (1987), ktorý zistil zníženie úrovne
depresie, hostility a hnevu u pacientov s chronickou bolesťou po logoterapeutickej
intervencii. Tá pretrvávala aj po roku od intervencie. Lanzt a Heper (1988) skúmali efekt
logoterapie u hypersomatických rodín (s existenciálnym vákuom a hyperreflexiou svojho
zdravotného stavu), pričom preukázali zvýšenú úroveň zníženej tendencie návštev
u lekára a zvýšenú úroveň zmysluplnosti. Iránska štúdia (Yousefi a kolektív, 2009)
porovnávala efekt logoterapie a gestalt terapie u klientov poradenského centra v oblasti
agresie, úzkosti a depresie. Bola zistená podobná úspešnosť oboch intervencií, avšak
logoterapia bola o niečo úspešnejšia pri depresívnych príznakoch. Štúdia zameraná na

27. 26
deti s rakovinou (Kyung-Ah a kolektív, 2009), preukázala nižšie skóre subjektívneho
utrpenia a vyššie skóre zmysluplnosti u detí po logoterapeutickej intervencii v porovnaní
s kontrolnou skupinou.
Guttmann (1996) oprávnene poukazuje na slabšiu metodológiu
logoterapeutických výskumov, napríklad malé využívanie kontrolných skupín či
náhodných klinických skúšok.7 Tieto skúšky sú zlatým štandardom vo výskume efektu
psychoterapie. Do psychoterapie sa dostali z farmakoterapeutického výskumu (Timuľák,
2005). Chýbajú longitudinálne výskumy, realizujú sa jednoduché deskriptívne štatistiky,
štúdie postavené na jednoduchom porovnávacom či korelačnom designe, ktorých
interpretácia je veľmi obmedzená.
Americká psychologická spoločnosť tvoriaca záznamy empiricky potvrdených
terapií, do týchto záznamov logoterapiu nezaraďuje. Dôvodom je hlavne nepostačujúci
počet kvalitných štúdií potvrdzujúcich efektivitu intervencie.8
Naznačením pozitívneho trendu v oblasti logoterapeutického výskumu je štúdia
Breitbarta a kolektívu (2010). V tejto pilotnej štúdii skúmali efekt zmyslu skupinovej
psychoterapie u pacientov s pokročilým onkologickým ochorením. Išlo o kontrolovanú
štúdiu s náhodným výberom, porovnávajúcu uvedenú intervenciu s bežnou podpornou
skupinovou psychoterapiou. Intervencia zameraná na zmysel zvýšila úroveň zmysluplnosti
a spirituálnej pohody oproti kontrolnej skupine, dokonca znížila úzkosť a túžbu zomrieť.
Z techník, ktorými logoterapia disponuje, pomerne silnú výskumnú podporu
získala paradoxná intencia9. Túto metódu si osvojili aj iné terapeutické smery, najmä
kognitívno-behaviorálna terapia. Štúdie zaoberajúce sa efektom paradoxnej intencie, sa
venujú najmä oblasti jej používania pri úzkostných poruchách, pri spánku. Výsledky sú
natoľko podporujúce, že Americká akadémia spánkovej medicíny zaradila paradoxnú
intenciu medzi postupy behaviorálnej liečby insomnie (Halama, 2014, s.180 - 181).
7
Základ tejto metódy tvorí prísny výber náhodných klientov do jednotlivých experimentálnych skupín
a experimentálna kontrola nežiaducich premenných rôzneho typu (Halama, 2014, s. 180).
8
Komisia Divízie klinickej psychológie APA (Divízia 12, APA, október 1993) k podpore a rozširovaniu
psychologických procedúr zdôraznila, že ponúkaný zoznam nie je pre klinikov kľúčový. Dôležitejšie je jeho
vlastné rozhodnutie sa pre adekvátny postup. Timuľák (2005) dokladá články a argumentácie, zhromaždené
k záverom Komisie pre podporu a rozširovanie psychologických procedúr, ktoré vyvolali silnú kontroverziu
a kritiku (s. 101)
9
Technika paradoxnej intencie je postavená na schopnosti klienta k sebaodstupu: „Pacient dostáva za
úlohu, aby si to, čoho sa doposiaľ veľmi obával, teraz naopak prial (pri úzkostnej neuróze), prípadne si to
predsavzal urobiť (pri nutkavej neuróze)” (Frankl 1999, s.17).

28. 27
2.3 Zhodnotenie a perspektíva výskumu v logoterapii
Logoterapeutický výskum neustále pulzuje životom. Aktívne pokračuje v napĺňaní
svojich cieľov, ktorým je pomoc a vedecká podpora aplikovanej logoterapie a rozvoj
logoterapie ako psychoterapie. Uvedomujúc si dôležitosť výskumných zistení sa
logoterapeutická obec zoznamuje s už dosiahnutými výsledkami, napríklad v publikácii
editorov Batthyany a Guttmann (2006) pod názvom Empirical Research in Logotherapy
and Meaning-Oriented Psychotherapy: An Annotated Bibliography.10
Náš náčrt perspektívy v ďalších rokoch:
1. Skvalitnenie metodologických postupov na báze súčasných metodologických trendov,
a teda jej následná akceptácia širšou vedeckou komunitou.
2. Intenzívnejšie využívanie kvalitatívneho výskumu ponúka hlbšie spoznávanie
logoterapeutických fenoménov.
3. Podpora rozvoja logoterapie ako vedeckého konštruktu, ktorý zaručí jej aktuálnosť
a relevanciu.
Halama (2014) dopĺňa naše uvažovanie svojou úvahou o perspektívach
logoterapeutického výskumu, ktorý prinášaním nových poznatkov a prienikov
logoterapeutického poznania podnecuje k rozvoju, a tak stimuluje rozvoj a zmenu
uvažovaním o doterajších konceptoch. Samotný logoterapeutický výskum je akoby
zrkadlom tohto rozvoja, keď sa venuje overovaniu nových ideí, inšpirovaných teoretickou
analýzou alebo predchádzajúcim výskumom. Je možné očakávať aj rozvoj nových
meracích nástrojov alebo revidovanie tých dočasných. Vo svojom príspevku v publikácii
Existential psychotherapy of Meaning (in Batthyany a Levinson, 2008, s. 438) zdôrazňuje
význam spoľahlivých a platných výskumných nástrojov, ktoré si dobrý výskum
v logoterapii vyžaduje. Keďže logoterapia ako praktická disciplína si kladie za cieľ
poskytnúť validné teoretické postuláty mnohým oblastiam praxe (psychoterapia,
poradenstvo, zdravotníctvo, školstvo).
Práve vznik logoterapeutickej výskumnej platformy (2005)11 pramení zo zámeru
10
Štúdie obsiahnuté v tejto publikácii tvoria hlavný zdroj štúdií pre empirickú časť našej práce.
11
Adresa platformy je: www.viktorfrankl.org/research.

29. 28
podporovať empirický výskum týkajúci sa logoterapie a existenciálnej analýzy,
prostredníctvom vytvorenia akademickej podpory a mentoringu pre výskumných
pracovníkov (skúsenejších či menej skúsených)
2.4 Výskum efektu psychoterapie
K inšpirácii a k oboznámeniu sa s novými trendami v oblasti výskumu efektu
psychoterapie dopĺňame túto kapitolu o stručný prehľad týchto skúmaní. Domnievame
sa, že pochopenie toho, ako psychoterapia funguje, umožňuje jej ďalšie rozvíjanie
a využívanie v praxi.
Výskum efektu psychoterapie je prostriedkom, ktorý sa snaží overiť a validizovať
účinnosť psychoterapie. Účinnosť je potrebné chápať v širokom zmysle, od ústupu
symptómov až po zmenu osobnosti (Timuľák, 2005, s.36).
2.4.1 Nástroje merania efektu psychoterapie
Miera efektu, v kontexte merania efektu psychoterapie, je číselné vyjadrenie
veľkosti rozdielu medzi distribúciami premenných v experimentálnej a kontrolnej skupine
za jednoduchého konštatovania, že medzi skupinami je rozdiel (Timuľák, 2005, s.39).
Perspektíva pohľadu na zmeny v dôsledku psychoterapie výrazne ovplyvňuje veľkosť
nameranej hodnoty zmeny. Na tomto mieste predstavíme rôzne pohľady na zmenu
a metódy, ktoré sú využivané u jednotlivých zdrojov dát (Timuľák, 2005, s.43).
Klient ako zdroj pohľadu na zmenu: K metódam zachytávajúcim terapeutickú
zmenu patrí Dotazník výsledku (Outcome Questionnaire, OQ-45; Lambert, Hansen, Finch,
2001) a metóda Klinický výsledok v rutinnej evaluácii (Clinical Outcome in Routine
Evaluation – Outcome Measure, CORE-OM; Barkham, Margison, Leach a kolektív, 2001;
Labaničová, 2003; Gampe, 2004; Evans, 2007). Využívanie kvalitatívnych metód zisťovania
zmien vplyvom terapie (Štrukturované interview klientovej zmeny - Client Change
Interview; Elliott, 2002), ponúka ešte hlbšie preniknutie k pochopeniu tejto zmeny
(Timuľák, 2005, s.47). Výhody kvalitatívnych metód sú podľa McLeoda (2011) najmä
v možnosti detekovať negatívne aspekty psychoterapie.

30. 29
Expertné hodnoty: Využívajú sa hodnotiace metódy so základom v štrukturovanom
rozhovore. Odborník, ktorý využíva posudzovaciu škálu, nie je informovaný, či pacient
ešte je v terapii, ako dlho v nej je a podobne. Táto anonymita sa pokúša zabezpečiť
nestrannosť.
Terapeut ako zdroj pohľadu na zmenu: Prostredníctvom metódy Kľúčových starostí
/Škála individuálnych príznakov (Target Complaints, Battle a kolektív, 1966, v ČR
Kratochvíl, 2002) terapeut po úvodnom diagnostickom/terapeutickom stretnutí
rozpoznáva a ohodnocuje kľúčové problémy klienta. Je potrebné si uvedomovať
zainteresovanosť terapeuta do výsledkov terapie, teda nutnosť o doplnenie inými
kritériami k posúdeniu terapie.
Hodnotenie signifikantnými druhými: Metódy, pri ktorých signifikantní druhí
posudzujú klienta, môžu byť nemotivovanosť či zainteresovanosť vo vzťahu s klientom.
Podľa McLeod (2003) je neistá validita takéhoto hodnotenia.
Behaviorálne a fyziologické nástroje merania: Tieto nástroje (pri terapii závislosti
na návykových látkach sa zisťuje ich prítomnosť v krvi, zaznamenávanie počtu panických
atak pri panickej poruche) sa užívajú najmä pri overovaní účinnosti kognitívno-
behaviorálnej terapie, spomíname ich pre úplnosť. K ďalším objektívnym ukazovateľom
patrí napríklad dĺžka hospitalizácie, frekvencia pracovnej neschopnosti.
Metódy hodnotiace efektívnosť terapie vzhľadom k nákladom vynaloženým na
terapiu: Zodpovední činitelia sa zaujímajú o to, či efektívnu psychoterapiu zaradiť do
systému poisťovne a do akej miery.
Používanie nástrojov merania: Kombinácia nástrojov merania je dôležitá z hľadiska
konštruktovej validity (Timuľák, 2005, s.37 - 52).
2.4.2 Výskumné plány uplatňované pri skúmaní efektu psychoterapie
Po získaní vhľadu o zdrojoch merania výsledku psychoterapie a citlivosti k zmene,
heslovito predkladáme metódy k objektívnemu posúdeniu užitočnosti psychoterapie.
Randomizované klinické skúšky (RCT) sú formou experimentálneho plánu
charakterizovaného vysokou vnútornou validitou, ktorá zabezpečuje znáhodňovanie
účastníkov výskumu pri priraďovaní do experimentálnych podmienok a experimentálnu

31. 30
kontrolu iných než nezávislých premenných (Timuľák, 2005, s.53).
Alternatívy znáhodňovaných klinických skúšok dopĺňajú znáhodňované klinické skúšky
vo vykreslení výsledkov psychoterapie. Na zachytenie kauzálneho vplyvu terapie sa
zameriavajú prípadové experimentálne štúdie (Timuľák, 2005, s.74). Intenzívna prípadová
štúdia je spôsobom skúmania, využívajúcim klientov osobný pohľad na psychoterapiu,
prostredníctvom hĺbkového semištrukturovaného interview, ktoré je užitočné k získaniu
bohatších údajov o prínose psychoterapie v klientovom živote (Timuľák, 2005, s.78).
Výskumný plán založený na preferencii pacientov uprednostňuje voľbu liečby pacientom,
neumožňuje kauzálne interferencie, ako v prípade RCT (znáhodňované klinické skúšky)
výskumných plánoch (Timuľák, 2005, s. 81). Odpoveďou na RCT z hľadiska vonkajšej
validity sú naturalistické výskumy, ktoré zisťujú efekt konkrétnej formy terapie v praxi
(Timuľák, 2005, s. 81). Spokojnosť zisťujúce výskumné štúdie využívajú jednoduché
dotazníky, pýtajúce sa na aspekty poskytovanej terapeutickej starostlivosti. Výhodou je
okamžitá spätná väzba. Kvalitatívne skúmanie efektu psychoterapie umožňuje klientovi
vyjadriť sa k oblastiam, ktoré vníma ako relevantné z hľadiska jeho zážitku
v psychoterapii, umožňuje hľadieť na psychoterapiu v kontexte celého klientovho života
(biografické skúmanie) dodáva Timuľák (2005, s.86).
2.4.3 Metaanalýza a prehľadové štúdie
Po roku 1977 pribudol nový nástroj k vyhodnocovaniu účinnosti psychoterapie,
a teda metaanalýza, ktorá sa stala štandardom k posúdeniu efektívnosti terapie. Tvoria ju
kvantitatívne reprezentácie hlavných výskumných zistení v sledovaných štúdiách a vzťah
charakteristík týchto štúdií k jej výsledkom. Pracuje s mierami efektu nameranými
v jednotlivých štúdiách.
V oblasti skúmania psychoterapie môžeme metaanalýzy rozdeliť na dva typy:
metaanalýzy sledujúce efekt psychoterapie a metaanalýzy sledujúce kovariáciu
sledovaných premenných.
Zakladným prvkom metaanalytického spracovania je obsiahnutie celej dostupnej
literatúry. Je potrebné samostatne ohodnotiť kvalitu každej štúdie s rôznou
metodologickou úrovňou (Timuľák, 2005, s. 90).

32. 31
Klasickou alternatívou metaanalýz sú prehľadové a systematické prehľadové
štúdie, ktoré predstavujú kreatívne teoretické zhodnotenie, a to nielen zhromaždených
zistení, ale aj zhodnotenie metodológie skúmania a iných dôležitých faktorov pre túto
oblasť výskumu. Odpovedá na otázky kladené autormi práce a snaží sa ponúknuť zhrnutie
zaznamenávajúce všetky relevantné výskumné práce. Kvalitu takejto práce posilní
explicitne uvádzaný spôsob získavania literatúry a spôsob jej interpretácie (Timuľák, 2005,
s.97-98). Myslíme si, že súčasná informačná doba (možnosť prístupu k elektronickým
informačným zdrojom) ponúka priestor systematickým prehľadom.
2.4.4 Skúmanie efektu psychoterapie v súčasnosti
Výskum efektu psychoterapie v súčasnosti expanduje. Napriek tomu nejde
o sponzorsky lukratívne odvetvie ako skúmanie efektívnosti psychofarmák. Rozmach
psychológie a jej využitie v starostlivosti o duševné zdravie vedie k znásobeniu
výskumného úsilia v tejto oblasti. Skúmajú sa tiež nové aplikačné oblasti efektu využitia
psychoterapie u nových skupín klientov alebo tam, kde psychoterapia nie je metódou
prvej voľby (k príkladu Skúmanie efektu psychoterapie schizofrénie, Tarrier, Kinney,
McCarthy; 2000).
Skúmanie efektu psychoterapie je komplexné. Nejde len o jednoduché zachytenie
toho, či psychoterapia funguje. Skúma sa to, u akých problémov a akých typov ľudí je taký
postup najvhodnejší, čo je pozitívnym prediktorom efektu, čo naopak negatívnym.
Výskum efektu psychoterapie využíva sofistikovanú metodológiu. Sofistikovanosť
sa týka podmienok skúmania (kontrola nežiaducich a intervenujúcich premenných),
spôsobu kvantitatívneho hodnotenia (otázka toho, čo je možné považovať za efekt),
a niekedy i štatistického rozpracovania (sledovanie vplyvu kovariujúcich premenných,
predpovedanie optimálneho priebehu liečby).
Skúmanie efektu psychoterapie je finančne náročné. Zmysluplné skúmanie, ktoré
využíva dostatočný počet dobre kvalifikovaných terapeutov a výbery klientov
s dostatočnou štatistickou silou, sú zo stredoeurópského pohľadu finančne extrémne
náročné. Prehľadové štúdie a metaanalýzy sú finančne omnoho menej náročné.
Problémom je však zatiaľ komplikovaná dostupnosť literatúry, ktorá je kruciálna

33. 32
u metaanalytického skúmania (Timuľák, 2005, s.138-140).
Veríme, že výskum psychoterapie je budúcnosťou psychoterapie, keďže je nutné,
aby psychoterapeut (aj logoterapeut) v budúcnosti budoval svoju praktickú činnosť na
empirických poznatkov výskumu.

34. 33
III. ANALÝZA ŠTÚDIÍ EVIDOVANÝCH VO VYBRANÝCH
DATABÁZACH
Logoterapia nie je súperom iných terapií, môže sa im však stať výzvou, a to
prostredníctvom svojho „presahujúceho činiteľa“.
(P.E. Johnson)
Anotovaná bibliografia, Empirical Research in Logotherapy and Meaning-Oriented
Psychotherapy (Batthyany a Guttmann, 2006), empirických štúdií v logoterapii,
publikovaných v odborných časopisoch, je prvou knihou k tejto téme. Kniha poskytuje
prehľad informácií, ktoré boli do roku 2004 dosiahnuté pri formovaní Franklovho sna
o logoterapii orientovanej na výskum. Alexander Bátthyany a David Gutmann sú
komentátormi bibliografie svedčiacej o Franklovom rozšírujucom sa vplyve,
a poskytujúcej cenné zdroje pre psychoterapeutov a výskumných pracovníkov.
Rešeršom abstraktov z publikačnej databázy Americkej psychologickej spoločnosti
(APA), PsycINFO12 Batthyany a Gutmann zaznamenali existenciu viac než 600 štúdií.
Existujú aj ďalšie možnosti, ako získať informácie o konceptoch logoterapie
a existenciálnej analýzy (napríklad databázy EBSCO, ProQuest, Scopus, International
Society for Quality of Life Research), vzhľadom na dostupnosť anotovanej bibliografie13
Empirical Research in Logotherapy and Meaning-Oriented Psychotherapy sme nasledovali
výber databázy samotnými autormi.
Každá položka bola hodnotená prostredníctvom dvoch kritérií:
1. Konkrétna štúdia odkazuje na logoterapiu a/alebo existenciálnu analýzu a je relevantná
pre logoterapeutické poznanie, teóriu či prax.
2. Konkrétna štúdia predstavuje empirický výskum, ktorý využíva logoterapeutickú
koncepciu, nástroje, prostriedky a bola publikovaná v odbornom časopise v rokoch 1975 a
2004.
12
PsycINFO je elektronická bibliografická databáza, ktorá poskytuje abstrakty a citácie z odbornej literatúry
v oblasti behaviorálnych vied a duševného zdravia od roku 1800 až do súčasnosti.
13
Komunikácia s profesorom Alexandrom Batthyánym, prezidentom Viktor Frankl Institut Vienna.

35. 34
Vyhľadávacia schéma mala zahrnúť všetky kľúčové slová týkajúce sa logoterapie
a existenciálnej analýzy. U všetkých štúdií bola posudzovaná metodika, relevantnosť,
kvalita. Do analýzy boli zahrnuté len empirické výskumy (teda neboli prijaté žiadne
prípadové štúdie alebo teoretické práce). Najdôležitejším kritériom bola relevancia
logoterapie a na zmysel orientovanej psychoterapie. Rada vedcov však meria a koreluje
vplyv logoterapeutických pojmov v kontexte iných údajov. Ak sa v abstrakte uvádzal
logoterapeutický koncept pomerne okrajovo, bol skontrolovaný pôvodný článok
k získaniu vhľadu o zastúpení logoterapeutických údajov k inklúzií zásluh vo výskume. Ak
tvorili prominentnú časť výskumu, následne boli zaradené do práce.
Opisné štúdie, hoci nie sú empirické v pravom slova zmysle, boli zaradené do tejto
práce, ak merali koncepty konvenčnými metódami výskumu (napríklad Individuálne
zdroje osobného významu v copingu).
Druhým zdrojom boli štúdie poskytnuté samotnými autormi. Tieto štúdie tvoria
podstatne menšiu časť v porovnaní s množstvom štúdií získaných prostredníctvom
databázy PsycINFO (menej ako 3% v porovnaní s 97% PsycINFO).
Napriek snahe zhromaždiť všetky štúdie, ktoré napĺňajú vstupné kritériá, boli
niektoré výskumné štúdie, pravdepodobne vynechané, z dôvodu ich absencie v databáze
PsycINFO, alebo kvôli ľudskému faktoru.
Jednotlivé štúdie sú usporiadané do troch častí, venujú sa príslušnej teórii,
aplikácii a hodnoteniu. Každá obsahuje niekoľko kapitol a každá kapitola je rozdelená do
niekoľkých sekcií (Batthyany a Gutmann, 2006, s.4-5).
ŠTRUKTÚRA I. ČASTI
Prvá časť, s názvom Zmysel života (všeobecné zistenia), je tvorená štúdiami
o Franklovej motivačnej teórii (vôľa k zmyslu).
Logoterapia rozlišuje tri „druhy“ zmyslu: zmysel okamihu, zmysel života a konečný
zmysel. Tento prehľad výskumného priestoru ukazuje aktuálnosť psychohygienickej
a terapeutickej hodnoty povedomia o zmysle života, ako spôsob copingu či ochrany.
Získané štúdie ponúkajú pohľad z rôznych demografických aspektov. Štúdie v prvej
kapitole sú štruktúrované takto:

36. 35
KATEGÓRIA POČET ŠTÚDIÍ
1. Zmysel života (všeobecné zistenia) 75
2. Zdroje a hĺbka životného zmyslu 68
3. Hodnotová orientácia a prosociálne správanie 11
4. Rodina a vzťahy 7
5. Zmysel a duchovné hľadanie 57
Druhá kapitola, Zmysel v utrpení: Homo pacienti, ponúka štúdie, ktoré sa zmieňujú
o probléme zmyslu a nevyhnutnosti utrpenia. V tomto kontexte zmysel nie je primárnym
zdrojom blaha, ale je účinným spôsobom, ako sa vyrovnať s tým, čo by inak bolo sotva
únosné pre pacienta alebo jeho príbuzných.
Avšak, aby sa predišlo nedorozumeniam, Frankl opakovane zdôraznil myšlienku, že
utrpenie nie je nutné k nájdeniu zmyslu, skôr, že zmysel možno nájsť aj v utrpení, a že
život má zmysel aj napriek tragickej triáde utrpenia, viny a smrti.
Novou témou v kontexte klasickej logoterapie je perspektíva nielen osoby, ktorá
potrebuje starostlivosť, ale aj ošetrujúcej osoby. Súčasné trendy v štúdiách starostlivosti
o zdravie venujú čoraz väčšiu pozornosť príbuzným, priateľom a opatrovateľom
v nemocniciach či hospicoch chorých. Štúdie o perspektíve opatrovateľa sú zahrnuté v
tejto kapitole, keďže úzko súvisia so schopnosťou chorého povzniesť sa nad seba a
premeniť tragédiu na triumf (Batthyany, 2006, s.9-10). Prehľad sekcií štúdií v druhej
kapitole je nasledovný:
KATEGÓRIA POČET ŠTÚDIÍ
1. Chronické choroby a postihnutia 60
2. Perspektíva opatrovateľa 30
3. Smrť a úmrtnosť 16
4. Úmrtie blízkej osoby 26
5. Coping: Rozličné podmienky a zistenia 23

37. 36
ŠTRUKTÚRA II. ČASTI
Logoterapeutické intervencie a terapie tvoria hlavnú tému druhej časti. Táto časť
poskytuje prehľad empirických výskumov s predmetom Franklovho „existenciálneho
vákua“ (agresia a asociálne správania, závislosti, depresie, samovraždy). Frankl
zdôrazňoval strádanie jasného účelu, keďže následná nuda a prázdnota vedie
k podmienkam, ktoré hraničia s psychopatológiou. V prípade, že psychopatologická
ťažkosť nie je spôsobená existenciálnym vákuom, nepochybne zhoršuje podmienky
vedúce k bezvýznamnej prázdnote. Domnievame sa, že kvalitné povedomie o zmysle a
účele slúži ako ochranný faktor. Pre obete problémového správania môže logoterapia
slúžiť ako nástroj pre efektívnu obnovu, pretože človek má schopnosť zmeniť (svoj) svet
k lepšiemu.
Je potrebné si uvedomiť, že cesta každého človeka k uzdraveniu je individuálna.
Logoterapia chápe človeka ako jedinečnú a nenahraditeľnú bytosť, ktorá má významné
poslanie. Preto význam nemôže byť stanovený podľa harmonogramu, ale musí byť
nájdený jednotlivcom, s alebo bez pomoci terapeuta (Batthyany, 2006, s.12).
Prvá kapitola predstavuje položky, ktoré sa zameriavajú na úlohu povedomia
zmyslu a duševného zdravia. V nasledujúcich kapitolách (2. – 5.) sú diskutované špecifické
podmienky.
KATEGÓRIA POČET ŠTÚDIÍ
1. Psychopatológia: Zmysel a mentálne zdravie 34
2. Depresia a zúfalstvo 14
3. Samovražda 49
4. Zneužívanie návykových látok a závislosti 44
5. Antisociálne správanie, delikvencia a násilie 19
Štúdie tvoriace druhú kapitolu venujú pozornosť dvom hlavným technikám
logoterapie, paradoxnej intencii a dereflexii, a konkrétnemu modelu či psychologickému
mechanizmu, ktorý je pre účinnosť týchto techník podstatný.
Zistenia uvedené v každej sekcii je možné rozdeliť na dva druhy empirických dát,

38. 37
tie, ktoré sa zaoberajú príslušnou technikou a jej klinickou účinnosťou alebo jej základným
mechanizmom.
KATEGÓRIA POČET ŠTÚDIÍ
1. Špecifické logoterapeutické prístupy a techniky:
OCD a úzkostné poruchy: paradoxná intencia
37
2. Hyper a dereflexia 22
Pomerne málo štúdií skúma mechanizmus podkladu paradoxnej intencie
v porovnaní s počtom štúdií, ktoré poukazujú na jej terapeutickú účinnosť. Viac štúdií
odkazuje na škodlivé účinky nadmerného zamerania na seba, v porovnaní s tými, ktoré sa
zaoberajú klinickou účinnosťou dereflexie. Techniku dereflexie nemožno dosiahnuť
jednoduchým vysvetlením začarovaného kruhu príznakov: pozornosť --> zväčšenie
príznakov --> zvýšená pozornosť. Základnou myšlienkou dereflexie je nasmerovanie
pozornosti a úsilia smerom k zmysluplným úlohám.
Podľa logoterapie, cesta k zmyslu sa líši od osoby k osobe, z jednej terapeutickej
dyády k druhej; teda pomerne málo štúdií sa výslovne odvoláva na jednotlivé procesy
vedúce pacientov k novému zmyslu pre zodpovednosť a účel. Považujeme tieto medzery
empirického výskumu techník dereflexie a hľadania zmyslu ako vzácnosť a jedinečnosť
ľudského života, a teda ako potvrdenie jedného z princípov logoterapie skôr ako len
nedostatok súčasných metód výskumu v logoterapii (Batthyany, 2006, s.13 - 14).
ŠTRUKTÚRA III. ČASTI
Tvorba nástrojov k empirickému hodnoteniu niektorých významných koncepcií
v logoterapii a ich vplyv na klienta pokračujú od roku 1960. Poslednú, tretiu časť tvoria
štúdie o vnútornej validite, reliabilite a štatistickej významnosti testov, viac či menej
známych.
KATEGÓRIA POČET ŠTÚDIÍ
Testy a výskumné nástroje:
Výskum logoterapeuticých testov
19

39. 38
Pri porovnaní obdobia rokov 1975 – 1989 a 1990 – 2004, vzrástol záujem
skúmania logoterapeutických konceptov, nástrojov, pojmov (zisťované v databáze
PsycINFO) dvojnásobne. Zvýšený záujem pravdepodobne súvisí s potenciálom
logoterapeutických nástrojov (napríklad paradoxná intencia je jedným z odporúčaných
postupov behaviorálnej liečby insomnie) či konceptov najmä v psychoterapii a ďalších
oblastiach súvisiacich so zdravím a chorobou. Posúdenie životného zmyslu, účelu sa stalo
dôležitým aspektom pri hodnotení výstupov zdravotnej starostlivosti či účinnosti liečby
z perspektívy pacienta.14
Cieľom tejto práce je analýza postačujúceho množstva štúdií pre posúdenie
dôležitých (systematicky sa vyskytujúcich) informácií týkajúcich sa výskumu v logoterapii.
3.1 Metóda: Selekcia vybraných štúdií
Pre finálnu selekciu štúdií15 bol nastavený filter pozostávajúci z nasledovných
kritérií:
a) štúdia obsahuje posúdenie nástrojov na meranie zmyslu života a jeho aspektov
z hľadiska psychometrických parametrov
b) štúdia deklaruje v názve alebo v abstrakte záujem o problematiku zmyslu života
vo vzťahu k vybranému kritériu
c) štúdia sa vzťahuje na slovenské podmienky
d) štúdia skúma účinnosť paradoxnej intencie vo vzťahu k vybranému kritériu
Po vyradení duplicít bol týmto postupom zostavený zoznam 99 štúdií. Každá zo
štúdie bola podľa zamerania zaradená do kategórie. V tabuľke 2 sú usporiadané štúdie do
spoločných kategórií.
14
Tu možno pripomenúť III. fázu logoterapeutického výskumu (uvádzame ich v 2. kapitole), ktorú
charakterizuje práve overovanie logoterapeutických konštrukcií a myšlienok v odlišných prostrediach
a kontextoch (obdobie od roku 1970).
15
Išlo o abstrakty štúdií v anglickom jazyku označované ako research, empirical study a podobne. Pre
jednoduchosť ich v texte označujeme ako štúdie.

40. 39
Tab. 2 Zaradenie štúdií do kategórie podľa špecifikácie nástroja
KATEGÓRIA POČET ŠTÚDIÍ
Delenie podľa typu vzťahu
Zmysel života vo vzťahu k zdraviu 3
Zmysel života vo vzťahu k citlivosti 1
Zmysel života vo vzťahu ku copingovým statégiám 1
Zmysel života vo vzťahu k líderstvu 1
Zmysel života vo vzťahu k obsahu učiva 1
Zmysel života vo vzťaku k veku 2
Zmysel života vo vzťahu k správaniu dieťaťa či adolescenta 4
Zmysel života vo vzťahu k športovej participácii 1
Zmysel života vo vzťahu k predošlej kariérnej ašpirácii 1
Zmysel života vo vzťahu k literárnej preferencii 1
Zmysel života vo vzťahu k pracovným záujmom 2
Zmysel života vo vzťahu ku kognitívnym funkciám 1
Zmysel života vo vzťahu k spôsobu prežívania voľného
času
2
Zmysel života vo vzťahu k sexuálnemu uspokojeniu 2
Zmysel života vo vzťahu k spiritualite 8
Zmysel života vo vzťahu k sprievodným psychickým
symptómom HIV ochorenia
1
Zmysel života vo vzťahu k sociálnej podpore 1
Zmysel života vo vzťahu ku kompetenciám opatrovateľa 3
Zmysel života vo vzťahu k rodičovstvu 2
Zmysel života vo vzťahu k postojom k smrti 5
Zmysel života vo vzťahu k psychopatológii 6
Zmysel života vo vzťahu k návykovým látkam 3
Zmysel života a delikventné správanie 2
Štandardizácia nástroja 2
Meranie psychometrických parametrov
logoterapeutického nástroja
24
Meranie uskutočnené na slovenskej vzorke 10
Paradoxná intencia 9

41. 40
Kvôli možnosti obsahovo podobných štúdií a redukcií rozsahu analyzovaného
materiálu sme do analýzy zaradili tie štúdie, ktoré boli v jednotlivej kategórií zastúpené
aspoň piatimi prípadmi. Šlo o nasledovné kategórie:
zmysel života a spiritualita (n = 8), zmysel života a postoj k smrti (n = 5), zmysel života
a psychopatológia (n = 6). Účinnosť logoterapeutckých konceptov dobre odkrývajú
kategórie: meranie psychometrických parametrov logoterapeutického nástroja (n = 24),
paradoxná intencia (n = 9). K analyzovanému materiálu sme pridali kategóriu: merania
uskutočnené na slovenskej vzorke (n = 10), keďže doposiaľ nebola vytvorená publikácia,
ktorá by štúdie, vytvorené na slovenských podmienkach, o logoterapii analyzovala. Dve
štúdie z kategórie zmysel života a spiritualita, jednu štúdiu z kategórie zmysel života
a psychopatológia, štyri štúdie z kategórie merania uskutočnené na slovenskej vzorke
a jednu štúdiu z kategórie paradoxná intencia sme vylúčili kvôli absencii viacerých
relevantných informácií potrebných pre hodnotenie. Celkový počet vyhodnotených štúdií
bol 54.
3.2 Extrakcia údajov a schéma hodnotenia
Pri extrakcii údajov zo štúdií sme pozornosť zamerali na 3 skupiny informácií
typicky sa vyskytujúcich v týchto štúdiách:
1) Miera podpory vzťahu medzi zmyslom života a vybraným kritériom (spiritualita, postoj
k smrti, psychopatológia).
2) Probandi: Sústredili sme sa na vekové zloženie probandov v jednotlivých štúdiách.16
3) Psychometrické parametre: Sledovali sme kvalitu meracích nástrojov. Záujem bol
zameraný na psychometrické parametre reliability a validity (podrobnejšie v tabuľke 3).
16
Táto kategória bola vytvorená k získaniu informácií o vekových kategóriách probandov, na ktorých boli
logoterapeutické koncepty či techniky posudzované, a k následnému získaniu poznania o vekových
skupinách, s ktorými autori logoterapeutických štúdií doposiaľ nespolupracovali.

42. 41
Tab. 3 Psychometrické parametre kvality meracieho nástroja (Babinčák, 2013)
Psychometrické parametre
Reliabilita – miera, do akej je nástroj oslobodený od náhodnej chyby merania.
a) Vnútorná konzistencia (Cronbachova alfa, split-half reliabilita) – vypovedá o tom,
ako homogénne merajú všetky položky jeden atribút, a nie iné konštrukty.
b)Test-retest reliabilita – vypovedá o korelácii výsledkov opakovaného merania
daného znaku.
Validita – nástroj je validný, ak meria to, čo bolo zámerom autorov, aby meral.
a) Obsahová validita – vypovedá o tom, ako „dobre“ nástroj pokrýva všetky
relevantné zložky konštruktu.
b) Konštruktová validita – vypovedá o tom, či schéma vzťahov meraného znaku
s ďalšími premennými zodpovedá vlastnostiam meraného konštruktu.
c) Kriteriálna validita – validný nástroj by mal poskytovať rovnaké výsledky, ako
najvhodnejšie kritérium (zlatý štandard) pri meraní daného znaku.
Uvedená schéma hodnotených problémových okruhov (v podobe otázok, je
uvedená v tabuľke 4) bola vytvorená po prvom čítaní štúdií s cieľom vystihnúť
problematiku účinnosti logoterapeutických konceptov a nástrojov v oblastiach, ktoré
štúdie zvyčajne hodnotia.
Tab. 4 Schéma hodnotených problémových okruhov
Miera podpory vzťahu
K akým možným terapeutickým opatreniam odkazuje zistená miera korelácie medzi
zmyslom života a vybraným kritériom (zdravie, spiritualita, postoj k smrti,
psychopatológia)?
Ktorú z týchto korelácií je možné dosiahnuť iba prostredníctvom logoterapie?
Probandi
Ako možno kategorizovať vekové zloženie probandov v jednotlivých kategóriách?
S ktorými vekovými skupinami autori analyzovaných logoterapeutických štúdií
doposiaľ nespolupracovali?
Psychometrické parametre
Aké prevažujúce kvality a nedostatky konštatujú autori štúdií v kontexte
psychometrickej kvality merania?

43. 42
Ktoré nástroje merania spĺňajú požiadavky kvality merania v najväčšom rozsahu?
Paradoxná intencia
Aké využitie techniky paradoxnej intencie predstavujú autori analyzovaných štúdií?
Poukázali niektoré štúdie aj na limity či nedostatky tejto logoterapeutickej techniky?
Štúdie so slovenskou vzorkou probandov
Aké témy skúmali autori týchto štúdií a v ktorom roku vznikajú?
Kto je autorom týchto štúdií?
3.3 Výsledky
V tabuľke 5 (nachádzajúcej sa na stranách 50 – 58) sú uvedené v stručnom
prehľade konštrukty merania spolu s informáciou o probandoch, nástrojoch merania a
zisteniach analyzovaných štúdií.
Autori analyzovaných štúdií skúmajúcich vzťah medzi zmyslom života a vybraným
kritériom (n = 16) potvrdzujú v prípade kategórie zmysel života a spiritualita pozitívnu
koreláciu (Bolt, 1975; Crandall, 1975; Francis, 1994; Francis, 2000; Kulik, 2002; Robbins,
2000) a v prípade kategórií zmysel života a postoj k smrti, zmysel života a psychopatológia
negatívnu koreláciu (Bolt, 1978; Pfost, 1989; Stevens, 1987; Wheeler, 1994; Heisel, 2004;
Addad, 1987; Chaudhary 1976; Moomal, 1999; Shek, 1988; Zika, 1992).
Domnievame sa, že korelácie v štúdiách skúmajúcich vzťah medzi zmyslom života
a spiritualitou (n = 6) sú pre logoterapiu jedinečné, podobne ako účinnosť logoterapie
v liečbe existenciálnej frustrácie.
V dvoch štúdiách (Klčovanská, 1998; Stevens, 1987) autori pozývajú výskumnú
obec k diskusii o možnostiach ďalšieho výskumu v logoterapii a dve štúdie (Pfost, 1989;
Zika, 1992) vyúsťujú svoje zistenia do praktických opatrení pre odborníkov v praxi.
Pojem účel v živote/životný účel bol použitý v troch štúdiách (Bolt, 1975; Crandall,
1975; Bolt, 1978), tento pojem chápeme ako synonymum k pojmu zmysel života/životný
zmysel. V jednej štúdii (Shek, 1998) autor používa pre označenie životného zmyslu pojem
pozitívne duševné zdravie.

44. 43
Presná charakteristika probandov absentovala v 18 analyzovaných štúdiách. Autori
skúmanú skupinu popisujú ako univerzitní študenti (Bolt, 1975; Crandall, 1975; Robbins,
2000; Bolt 1978; Pfost, 1989; Debats, 1990; Schulenberg, 2004; Reker, 1978), psychiatrickí
pacienti (Heisel, 2004; Gutierrez, 2000; Oquendo, 2000), rodičia (Wheeler, 1994) a
podobne. V siedmich štúdiách táto informácia chýbala úplne (Moomal, 1999; Zika, 1992;
Dyck, 1987; Hutzell, 1988; Hsu, 1982; Michelson, 1984; Halama, 2001).
U troch štúdií (Francis, 1994; Francis, 2000; Heisel, 2004) sme nezaznamenali
použité nástroje merania, domnievame sa o prevedení kvalitatívneho výskumu v dvoch
štúdiách (Francis, 1994; Francis 2000), abstrakt týchto štúdií však túto informáciu
neponúka.
Systematické vyhodnotenie psychometrických parametrov logoterapeutických
nástrojov merania (n = 24) je zrejme v 17 štúdiách, šesť štúdií (Debats, 1993; Mayers,
2002; Guitierrez, 2000; Osman, 1993; Osman, 1998; Strosahl, 1992; Dyck, 1987) odkazuje
na predikčnú silu nástrojov a v troch štúdiách (Balcar, 1995; Durak, 1993; Oquendo, 2000)
išlo o štandardizáciu nástroja (česká verzia Logo-testu a adaptácia Reasons fo Living
Inventory pre španielsky hovoriacich obyvateľov a tureckú populáciu). Z hľadiska častosti
výskytu skúmaného nástroja, v popredí sa nachádza inventár Reasons for Living Inventory
(Durak, 1993; Gutierrez, 2000; Labelle, 1996; Oquendo, 2000; Osman, 1996; Osman,
1998; Strosahl, 1992; Westefeld, 1998; Cole, 1989; Osman, 1993) a Purpose in Life Test
(Harlow, 1987; Schulenberg, 2004; Shek, 1988; Crumbaugh, 1977; March, 2003; Dyck,
1987; Hutzell, 1988; Reker, 1979).
Analyzované štúdie využívajúce techniku paradoxnej intencie (n = 9) uvádzajú päť
rôznych diagnóz spolupracujúcich s touto terapeutickou technikou (urinárna retencia,
agorafóbia, insomnia, úzkostné poruchy, anorexia nervosa). Jedna štúdia (Hsu et. al.,
1982) poukazuje na limity tohto logoterapeutického nástroja.
Štúdie odkazujúce na slovenské podmienky (n = 6) ponúkajú rozmanitosť
skúmaných tém (vzťah medzi zmyslom života a copingovými stratégiami; miera životnej
zmysluplnosti u slovenských študentov; vzťah medzi zmyslom života a nádejou
v pozitívnom ľudskom fungovaní, miera korelácie životného zmyslu s religiozitou,
psychometrické vlastnosti škály Reasons for Living Inventory; posudzovanie vzájomného
vzťahu troch komponentov (kognitívny, motivačný a afektívny) Wongovho modelu

45. 44
osobného zmyslu). Ich vznik sa viaže k obdobiu rokov 1998 – 2003.
V stručnosti ponúknuté výsledky na tomto mieste analyzujeme podľa jednotlivých
hodnotených problémových okruhov v podkapitole Diskusia.
3.4 Diskusia
V predloženej práci sme sa pokúsili zmapovať iným spôsobom, než klasickou meta-
analýzou alebo prehľadovou štúdiou hodnotiaciou jednotlivé publikácie z oblasti
logoterapeutického výskumu, a to tak, že sme pozornosť zamerali na samotné štúdie ako
jednotky analýzy. 17 Na základe získaných informácií možno k piatim zvoleným
analyzovaným aspektom uviesť nasledovné:
Miera podpory vzťahu medzi zmyslom života a vybraným kritériom
(spiritualita, postoj k smrti, psychopatológia)
Štúdie odkazujú na koreláciu zmyslu života a vnútornej spirituálnej skúsenosti
(intrinsic religion), naopak pôžitkársky spôsob života prispieva k existenciálnemu vákuu.
Doslovné výsledky ponúka štúdia Životný účel vo vzťahu k špecifickej hodnote (Crandall,
1975). Ostatné štúdie skúmajú akoby jeden z aspektov tvoriacich vnútornú spirituálnu
skúsenosť (osobná modlitba, čítanie Biblie, meditácia, účasť na bohoslužbách). Z nich
práve osobná modlitba sa zdá byť najsilnejším prediktorom zmyslu života, hoci benefity
budovania vnútornej náboženskej skúsenosti potvrdzujú všetky štúdie. Výsledky
potvrdzujú Franklove tvrdenia o nachádzaní zmyslu, ktoré objavuje vždy každý sám
prostredníctvom svedomia, „orgánu zmyslu“. 18 Autori štúdií neodporúčajú žiadne
konkrétne náboženstvo, napríklad v štúdií Zmysel života a emocionálne reakcie mladých
praktizujúcich rôzne druhy meditácie (Kulik et. al., 2002) neboli odhalené signifikantné
rozdiely v nameranom zmysle života medzi osobami praktizujúcimi kresťanstvo alebo
orientálne formy náboženstva.
17
Inšpiráciu k štruktúre práce sme získali z publikácie Meranie kvality života: analýza prehľadových štúdií vo
vybraných databázach (Babinčák, 2013).
18
O vzťahu logoterapie a náboženstva pojednáva článok Logotherapie und Religion (Frankl, 1965).

46. 45
Probandmi v týchto štúdiách sú mladí ľudia (12 – 16 rokov; univerzitní študenti),
čo hodnotíme pozitívne vo vzťahu k inovácii terapeutických nastavení pre mladých
klientov. Žiadna štúdia však neuvádza ďalší postup získaných poznatkov.
Pojem existenciálne vákuum 19 uvádza štúdia (Crandall, 1975). Účinnosť
logoterapie v liečbe existenciálnej frustrácie označujeme ako jedinečné, keďže na
existeciálnu frustráciu nemožno uplatniť medicínsky model. Stále častejšie sa vyskytujúce
prípady samovraždy, drogovej závislosti, mimoriadne rozšíreného alkoholizmu
a vzrastajúcej kriminality mládeže súvisia s existenciálnou frustráciou, čo dokazuje
napríklad nástroj Purpose in Life Test (Crumbaugh, 1964). Stupeň existenciálnej frustrácie
ním možno kvantifikovať.
Korelácia medzi Purpose in Life Test a Death Anxiety Scale (v štúdií Bolt, 1978)
bola negatívna, a teda, čím vyššia miera zmyslu života, tým nižšia úzkosť zo smrti. Túto
vzájomnosť potvrdzuje aj korelácia zmyslu života a spirituality, keďže práve témy smrti
či života po smrti tvoria dôležitú oblasť náboženského učenia. Účel v živote sa v štúdiách
z kategórie zmysel života a postoj k smrti definuje ako plánovanie, snívanie, túžba napĺnať
životné projekty, vízie. Štúdie (Pfost, 1989; Stevens, 1987; Wheeler, 1994) sa zameriavajú
na vzťah zmyslu života a vysporiadaním sa so stratou blízkeho človeka. Nižší zmysel života
súvisel s krátkym časovým odstupom od straty blízkej osoby, spôsobom smrti
(samovražda), u rodičov sa viazal na stratu jedináčika či viacerých detí. Probandi (18 – 38
rokov; univerzitní študenti; rodičia) s nižším zmyslom života zažívajú intenzívny hnev
v reakcii na smrť blízkeho človeka (Pfost, 1989) a využívajú skôr stratégie zamerané na
emócie (Stevens, 1987). Štúdia Heisel a kolektív (2004) sa venuje vzťahu zmyslu života
a samovražedných myšlienok (ako jediná z analyzovaných štúdií) na vzorke
psychiatrických pacientov. Regresná analýza ukázala signifikantnú asociáciu medzi
zmyslom života a spokojnosťou so životom. Účel v živote sprostredkoval vzťah medzi
životnou spokojnosťou a samovražednými myšlienkami, a zároveň moderoval vzťah medzi
depresiou a samovražednými sklonmi. Tieto zistenia ukazujú na prítomnosť reziliencie
a patológie pri budovaní prediktívneho modelu suicidálnych predstáv a dôležitosti účasti
kľúčových existenciálnych tém pri posudzovaní a liečbe osobnosti so sklonom k suicidiu.
Frankl (1999) poukazuje na zásadný limit testovania sily samovražedných sklonov. Tento
19
Možné iné označenia: existenciálna frustrácia či noogenná neuróza.

47. 46
údaj považuje za nepodstatný, záleží viac na záveroch z daného samovražedného sklonu,
ktoré si pacient vyvodí (to znamená, ako sa k tomuto psychologicko-organizmickému
faktu postaví, ako si bude voči nemu počínať). Samovražedný sklon sám o sebe nezabíja,
zabíja sa až človek sám.
Zmysel života je spojený so širokým spektrom konvenčných kategórií
psychopatológie, rovnako aj s bežnými neurózami (Moomal, 1999). Zika (1992) vo svojej
štúdii uvádza silnejší vzťah zmyslu života s pozitívnym ako s negatívnym well-being. Toto
zistenie odkazuje na hodnotu prijatia salutogenického prístupu do výskumu v oblasti
duševného zdravia. Primárne s neurotickými a schizofrenickými pacientmi pracujú autori
štúdií Addad (1987) a Chaudhary (1976). Autori ostatných štúdií z kategórie zmysel života
a psychopatológia uvádzajú probandov ako psychiatrických pacientov, ktorých diagnózy
nešpecifikujú. Chaudhary (1976) vo svojej štúdii poukazuje na užitočnosť testu Purpose in
Life Test k diskriminácii psychiatrických pacientov od zdravých osôb v indickej populácii.
Ponúka aj svoju rozvahu o strate zmyslu života spôsobujúceho existenciálnu frustráciu,
úzkosť, zúfalstvo a v hraničnej podobe neurotické alebo psychotické ochorenie.Tvrdiť, že
človek pochybujúci o zmysle svojej existencie je chorý, by bolo patologizmom. Frankl
(1999) dodáva: „Takéto zúfalstvo je ľudské, nie však chorobné.“
Zistenia sa neviazali na pohlavie. Vznik štúdií sa viaže na obdobie rokov 1975 –
2004.
Vekové zloženie probandov v štúdiách
Zastúpenie probandov v analyzovaných štúdiách tvorilo vekové rozpätie od 12 do
80 rokov. Teda analyzované štúdie nepokryli obdobie predškolského a mladšieho
školského veku, a čiastočne obdobie pokročilej staroby až patriarchie. 20 O využití
existenciálnej analýzy a logoterapie v psychoterapii detí píše Matzová (2013):
„Terapeutické metódy tohto psychoterapeutického smeru sú pre deti zrozumiteľné
a podporujú jednotlivé vývinové obdobia vývíjajúcej sa osobnosti. Využívajú
fenomenologický pohľad, tvorivé a hravé terapeutické techniky, zamerané na
zmierňovanie a odstraňovanie neželaných psychických príznakov.“ Myslíme si, že malé
20
Obdobie nad 90 rokov - dožíva sa len nepatrný zlomok populácie.

48. 47
množstvo štúdií s detskými probandmi súvisí so špecifikami psychologického výskumu
u detí21.
Empiricky overená logo-teória 22 (Frankl, 1938) preukázala, že nachádzanie
a naplňovanie zmyslu je nezávislé na veku, na úrovní vzdelania (platí aj o IQ) a na pohlaví.
Psychometrické parametre nástrojov merania
Zhodnotenie psychometrických vlastností súvisí s prísnosťou hodnotiacej schémy.
Evidovali sme overenie reliability a jedného, prípadne viacerých aspektov validity pre
dosiahnutie postačujúcich parametrov.
Štandardom pri väčšine nástrojov bolo zhodnotenie reliability v zmysle vnútornej
konzistencie pomocou Cronbachovho koeficientu alfa. K najčastejším nedostatkom patrila
absencia overovania test-retest reliability. Pri overovaní validity absentuje overovanie
niektorého typu validity, najčastejšie obsahovej a kriteriálnej. Adekvátna reliabilita je síce
dôležitá, ale nenahradí obsahovú validitu nástroja. S tým súvisí aj obmedzený
interpretačný potenciál výsledkov merania.
K metodologickým obmedzeniam možno zaradiť malé vzorky probandov
v štúdiách (Mayers, 2002). Štúdie (Balcar, 1995; Durak, 1993; Oquendo, 2000) odkazujú
na adaptáciu dotazníkov, mnohé nástroje však nie sú adaptované a validizované
v špecifických kultúrnych a jazykových podmienkach. Štúdie (Debats, 1993; Mayers, 2002;
Guitierrez, 2000; Osman, 1993; Osman, 1998; Strosahl, 1992; Dyck, 1987) potvrdzujú
predikčnú silu týchto nástrojov: Life Regard Index, Existencial Loneliness Questionnaire,
Reasons for Living Inventory for Young Adult, Purpose in Life Test. Dyck (1987) poukazuje
na nástroj merania Seeking of Noetic Goals ako na neplatný (v meraní vôle k zmyslu)
a dodáva závery o nemerateľnosti konštruktu vôle k zmyslu. Respondenti v štúdii
(Schulenberg, 2004) považujú nástroj Life Purpose Questionnaire vo viacerých ohľadoch
za sympatickejší v porovnaní s nástrojom Purpose in Life Test.
Domnievame sa, že pri prevzatí prísnych kritérií hodnotenia kvality merania
psychometrickými štandardmi, by bolo veľmi ťažké nájsť optimálny nástroj
s postačujúcimi parametrami kvality merania, ktoré sú vhodné pre meranie
21
Viac v publikácií Etické otázky v psychológii (Weiss a kol., 2011).
22
Učenie o tvorivých, zážitkových a postojových hodnotách.

49. 48
logoterapeutických konceptov v jednotlivých problémových oblastiach. Dobrou voľbou
býva i kombinácia použitých nástrojov s odlišnými charakteristikami (Strosahl, 1992).
Užívanie techniky paradoxnej intencie
Logoterapeutická technika, paradoxná intencia, smeruje k mobilizácii schopnosti
sebaodstupu. Analyzované štúdie predstavujú využitie tejto techniky v liečbe urinárnej
retencie, agorafóbie, insomnie, úzkostných porúch a v liečbe anorexia nervosa.
V paradoxnej intencii ide o obrátenie zámeru, vyhnúť sa strachu útekom či prekonať
nutkanie bojom. Práve to pokladajú za rozhodujúce tiež behaviorálni terapeuti (Frankl,
1999). Ascher (1986) vo svojej štúdií dodáva, že paradoxná intencia môže byť účinnejšia
pomocou kognitívno-behaviorálnej zložky liečby. Zaradením paradoxnej intencie
k metódam kognitívno-behaviorálnej terapie, kde je silná tradícia empirického výskumu
overovania efektivity, sa paradoxnej intencii dostalo viac kvalitnejšej výskumnej
pozornosti (Halama, 2014). Zhromaždené analyzované štúdie potvrdzujú narastajúci trend
liečby porúch spánku a úzkostných porúch (agorafóbie) paradoxnou intenciou (Ascher,
1979; Ascher, 1981; Ascher, 1978; Ascher, 1999; Ascher, 1986; Michelson, 1984).
Na limity paradoxnej intencie odkazuje štúdia (Espie, 1985) skúmajúca paradoxnú
intenciu v liečbe chronickej insomnie. Bola pozorovaná značná variabilita v účinku liečby:
u troch probandov bolo dosiahnuté zníženie spánkovej latencie, kým u ďalších troch
probandov sa stav výrazne zhoršil. Možno uvažovať o zvážení jednotlivých charakteristík
pacientov. Hsu (1982) v závere svojej štúdie zaoberajúcej sa liečbou anorexie nervosa
prostredníctvom paradoxnej intencie zdôrazňuje, že napriek povzbudivým výsledkom
tejto techniky, nepreukázalo sa zlepšenie pacientovho sociálneho či sexuálneho
fungovania.
Dovolíme si konštatovať o pozoruhodnom postavení logoterapie, dosiahnutom aj
vďaka zrodu tejto účinnej metódy v jej lone.
Štúdie so slovenskou vzorkou probandov
Záverečným pozorovaným okruhom je výskyt slovenských štúdií skúmajúcich
logoterapeutické koncepty či nástroje. Databáza PsycINFO, zaznamenala štúdie,

50. 49
viažuce sa na dvoch slovenských výskumníkov. Mieru životnej zmysluplnosti u slovenských
študentov skúmala Klčovanská (1998). Priemernú úroveň zmysluplnosti vyjadrilo 68%
probandov vo veku od 18 do 27 rokov. Zaujímavá je záverečná diskusia o vplyve vzdelania
otca (probanda) na úroveň zmysluplnosti, závery autorka v štúdii neponúka. Autorom
ostatných analyzovaných štúdií je Halama, ktorý skúma vzťah medzi zmyslom života
a copingovými stratégiami (2000), pozitívnym psychologickým pôsobením (2003),
religiozitou (2003). Autor (2002) tiež skúma základné psychometrické vlastnosti škály
Reasons for Living Inventory, poukazujúc na dostačujúcu faktorovú štruktúru škály,
primeranú vnútornú konzistenciu a dobrú validitu. Štúdiu posudzujúcu vzájomný vzťah
troch komponentov (kognitívny, motivačný a afektívny) Wongovho modelu osobného
zmyslu (Halama, 2003) považujeme za jedinú svojho druhu zo všetkých analyzovaných
štúdií. Analýza štrukturálnej rovnice modelovania ukázala významnú úlohu motivačnej
zložky, ktorá pôsobí ako čiastočný mediátor vplyvu medzi kognitívnou a afektívnou
zložkou. Vnímaná rôznorodosť štúdií sa odvíja od nášho jediného kritéria pre zaradenie
štúdie do tejto kategórie, a to je jej slovenský pôvod. Keďže nami zvolený zdroj zberu
štúdií je spojený s obdobím rokov 1975 – 2004, nedovoľujeme si určiť aktuálny trend
štúdií o logoterapeutických konceptov či nástrojov na Slovensku.
V nasledujúcej tabuľke 5 uvádzame nástroje merania v anglickom jazyku kvôli
jednotnosti, keďže nie všetky nástroje boli štandardizované na slovenské podmienky,
a teda slovenský ekvivalent pomenovania nástroja nie je.

51. 50
Tab. 5 Prehľad konštruktov merania spolu s informáciou o probandoch, nástrojoch merania a zisteniach analyzovaných štúdií.
Štúdia Meraný konštrukt Nástroje merania Zistenia
Zmysel života a spiritualita
Bolt, 1975 Životný účel a náboženská orientácia
(probandi: univerzitní študenti)
Purpose in Life Test
Religious orientation scale
Vnútorná skúsenosť bez rozdielu na
náboženskú orientáciu indikuje podstatne
väčší pocit zmyslu života ako vonkajšie
skúsenosti.
Crandall et. al., 1975 Životný účel vo vzťahu k špecifickej hodnote
(probandi: univerzitní študenti)
Purpose in Life Test (PIL)
Rokeach’s Value Survey
Intrinsic-Extrinsic Religious Scale
Podpora tvrdení Frankla (1955), a teda
pôžitkársky prístup k životu prispieva
k existenciálnemu vákuu. Crumbaugh
a kolegovia (1970) navrhli, že skutočná
vnútorná náboženská orientácia môže
pomôcť podporiť vnímanie väčšieho významu
a zmyslu v živote. Na stupnici Intrinsic-
Extrinsic Religious Scale bolo zistené, že
vnímanie zmyslu života koreluje s vnútornou
náboženskou orientáciou, nie s vonkajšou
orientáciou.
Francis, 1994 Vzťah medzi osobnou modlitbou a vnímaním
zmyslu života
(probandi: 12-16 rokov)
Údaje dokazujú signifikantne pozitívny vzťah
medzi frekvenciou osobnej modlitby
a vnímaním zmyslu života. Ukázalo sa, že
osobná modlitba je silnejším prediktorom
zmyslu života, ako účasť na bohoslužbách
v chráme.
Francis, 2000 Vzťah medzi čítaním Biblie a životným
účelom
(probandi: 13-15 rokov)
Prínos čítania Biblie je malý, ale jedinečný
k podpore rozvoja zmyslu života u tejto
vekovej skupiny.
Kulik et. al., 2002 Zmysel života a emocionálne reakcie
mladých praktizujúcich rôzne druhy
meditácie
(probandi: 17 rokov)
Purpose in Life Test
Hostility Guilt Inventory
Hopelessness Scale
I.P.A.T. Anxiety Scale
Štúdia odhalila výrazné zníženie agresívnych
tendencií, úrovne úzkosti a pocitu beznádeje;
zvýšil odolnosť voči frustrácii u meditujúcich
participantov.
Robbins et. al., 2000 Vzťah medzi účasťou na bohoslužbách
a zmyslom života
(probandi: univerzitní študenti)
Purpose in Life Scale (PILS)
Revised Eysenck Personality Questionnaire
(EPQR)
Dáta ukazujú významnú pozitívnu koreláciu
medzi dochádzkou do kostola a skóre v PILS.
Rastúce množstvo dôkazov naznačuje, že

52. 51
účasť na bohoslužbách má tendenciu
podporovať psychickú pohodu
vysokoškolákov.
Zmysel života a postoj k smrti
Bolt, 1978 Účel v živote a obavy zo smrti
(probandi: univerzitní študenti)
Purpose in Life Test (PIL)
Death Anxiety Scale (DAS)
Diggory and Rothman’s Death
Questionnaire
Korelácia medzi PIL a DAS skóre bola
negatívna, čo ukazuje, že vyššie vnímaný cieľ
v živote je spojený s menším strachom zo
smrti. PIL skóre významne koreluje v rebríčku
obáv zo smrti so životnými plánmi a projektmi
pred smrťou.
Pfost et. al., 1989 Vzťah zmyslu života a žiaľu v reakcii na smrť
blízkeho človeka
(probandi: univerzitní študenti)
Purpose in Life Test
Grief Experience Inventory
Probandi s nižším zmyslom života zažívajú
intenzívnejší hnev v reakcii na smrť blízkeho
človeka ako probandi s vysokým zmyslom.
Poradcovia môžu pomôcť klientom
zameraním sa na emócie hnevu, smútku
a bezzmyslu; a uvažovaním o alternatívnych
spôsoboch zvládania takejto ťažkej životnej
situácie.
Stevens et. al., 1987 Vzťah medzi zmyslom života a stratégiami
zvládania smrti blízkeho človeka
(probandi: 18-38 rokov)
Purpose in Life Test
Ways of Coping Checklist
Probandi, ktorí prežívali nízky zmysel života,
uviedli stratégie zamerané na emócie.
Diskutuje sa o možnostiach pomoci
a preventívnych opatreniach pre pozostalých
klientov.
Wheeler, 1994 Vzťah medzi zmyslom života a pozostalými
rodičmi
(probandi: rodičia)
Purpose in Life Test Nižší zmysel života pozostalých rodičov
súvisel s kratším časom od smrti, stratou
dieťaťa samovraždou, stratou jedináčika
alebo viac ako jedného dieťaťa. Dáta ukazujú,
že kríza zmyslu môže nasledovať po smrti
dieťaťa.
Heisel et. al., 2004 Zmysel života a spokojnosť so životom
v oblasti ochrany proti samovražedným
myšlienkam
(probandi: psychiatrickí pacienti)
Sebahodnotenie suicidálnej tendencie,
účelu v živote, spokojnosti so životom,
neurotizmu, depresie, sociálnej beznádeje
Zmysel v živote znížil mieru samovražedných
myšlienok a moderoval vzťah medzi
depresiou a samovražednými sklonmi.