SlideShare a Scribd company logo
1 of 14
Download to read offline
धातू - अधातू
आपल्या रोजच्या वापरातील अनेक वस्तू मूलद्रव्ये, संयुगे आिणि
िमश्रणिांपासून बनलेल्या असतात.
या वस्तू, पदाथ र्थ स्थ ायू, द्रव िकवा वायू अवस्थ ेत असतात.
यातले काही स्थ ायू चकचकीत, टणिक तर काही न चकाकणिारे भुसभुशीत
असतात .
या पदाथ ार्थमधील मूलद्रव्यांच्या िविशष्ट गुणिधमार्थनुसार त्यांचे धातू –
अधातू असे वगीकरणि करता येते.
धातूंचे गुणिधमर्थ – धातू चकाकतात.
त्यांच्यापासून पातळ पत्रा तयार करता येतो (वधर्थनीयता )
त्यांच्यापासून बारीक तार काढता येते. (तन्यता )
ते वीज आिणि उष्णितेचे सुवाहक असतात.
सवर्थसाधारणित: उच्च घनता पारा वगळता सवर्थ धातू स्थ ायू अवस्थ ेत
असतात.
अधातुंचे गुणधम र्म तुम्ही याच म ुद्यांच्या आधारे सांगू शकाल.
धातूंचे रासायिनिक गुणधम र्म
धातू ऑक्सिक्सजनिशी संयोग पावतात तेव्हा धातूंची ऑक्सक्साईडे तयार होतात. याला
ऑक्सिक्सडीकरण म्हणतात.
लोखंडाचे गंजणे हे लोखंडाचे ऑक्सिक्सडीकरणच आहे.
धातूंची ऑक्सक्साईडे आम्लारीधम ी असतात.
धातूंची आम्लांशी अिभिक्रियाक्रिया झाली असता धातूंचे क्षार तयार
होतात. या ियाक्रियेला क्षरण म्हणतात.
आम्ली पजर्मन्याम ुळे धातूच्या पुतळ्यांम धील धातूंचे क्षरण होते आिण
पुतळ्यांची झीज होते.
आम्लारींची धातूंवर अिभिक्रियाक्रिया होऊनि हायड्रोजनि वायू तयार होतो.
तो िनिळसर ज्योतीनिे जळतो.
धातूंचे उपयोग
अधातुंचे उपयोग
सोने, चांदी, प्लॅटिटिनम या धातूंवर हवा, पाणी, उष्णता, रसायने यांचा
फारसा पिरणाम होत नाही म्हणून त्यांना राजधातू म्हणतात.
पाण्याच्या संपकार्कात येणाऱ्या धातूंचे क्षरण होऊ नये म्हणून त्यावर
जलरोधक पदाथार्थांचा थर देतात. (ग्रीस, ऑईलपेंटि , तेल ) जहाज,
बैलगाडीच्या चाकाचे भाग.
तांबे, चांदी, लोखंड यांसारख्या धातुंचे क्षरण जास्त प्रमाणात झालेले िदसते.
संिमश्रे – दोन िकिंवा अधिधकिं धातूंचे िविशिष्ट गुणधमर्म एकिंत्र िमळवण्यासाठी
त्यांचे िविशिष्ट प्रमाणात िमश्रण किंरतात. या िमश्रणाला संिमश्र
म्हणतात.
उदा. िपितळ , ब्राँझ, पिोलाद, स्टेनलेस स्टील.

More Related Content

Viewers also liked

Viewers also liked (20)

Lesson11
Lesson11Lesson11
Lesson11
 
E prashikshak - December
E prashikshak - DecemberE prashikshak - December
E prashikshak - December
 
Measurement Estimation
Measurement EstimationMeasurement Estimation
Measurement Estimation
 
Cellular transport
Cellular transportCellular transport
Cellular transport
 
Animal body
Animal bodyAnimal body
Animal body
 
पदार्थाची गुणवैशिष्टये
पदार्थाची गुणवैशिष्टयेपदार्थाची गुणवैशिष्टये
पदार्थाची गुणवैशिष्टये
 
Automic structure
Automic structureAutomic structure
Automic structure
 
वैदिक संस्कृती
वैदिक संस्कृतीवैदिक संस्कृती
वैदिक संस्कृती
 
Egypt
EgyptEgypt
Egypt
 
Kingdom plantae
Kingdom plantaeKingdom plantae
Kingdom plantae
 
जैन धर्म
जैन धर्मजैन धर्म
जैन धर्म
 
धातू अधातू
धातू अधातू धातू अधातू
धातू अधातू
 
अपक्षरणकारके २
अपक्षरणकारके २अपक्षरणकारके २
अपक्षरणकारके २
 
Natural resources
Natural resourcesNatural resources
Natural resources
 
Electricity
ElectricityElectricity
Electricity
 
Circulation of Blood
Circulation of BloodCirculation of Blood
Circulation of Blood
 
Digestive system
Digestive systemDigestive system
Digestive system
 
Improvement in food resources
Improvement in food resourcesImprovement in food resources
Improvement in food resources
 
Automic Structure
Automic Structure Automic Structure
Automic Structure
 
Water
WaterWater
Water
 

More from Jnana Prabodhini Educational Resource Center

More from Jnana Prabodhini Educational Resource Center (20)

Vivek inspire
Vivek inspireVivek inspire
Vivek inspire
 
Chhote Scientists
Chhote Scientists Chhote Scientists
Chhote Scientists
 
PSA Exam Pattern
PSA Exam Pattern PSA Exam Pattern
PSA Exam Pattern
 
Food and Nutrition
Food and Nutrition Food and Nutrition
Food and Nutrition
 
Food and preservation of food
Food and preservation of food Food and preservation of food
Food and preservation of food
 
Reproduction in Living Things
Reproduction in Living ThingsReproduction in Living Things
Reproduction in Living Things
 
The Organisation of Living Things
The Organisation of Living Things The Organisation of Living Things
The Organisation of Living Things
 
Effects of Heat
Effects of HeatEffects of Heat
Effects of Heat
 
Motion and Types of motion
Motion and Types of motionMotion and Types of motion
Motion and Types of motion
 
Electric Charge
Electric ChargeElectric Charge
Electric Charge
 
Transmission of Heat
Transmission of HeatTransmission of Heat
Transmission of Heat
 
Propagation of Sound
Propagation of SoundPropagation of Sound
Propagation of Sound
 
Propagation of Light
Propagation of Light Propagation of Light
Propagation of Light
 
Natural Resources
Natural ResourcesNatural Resources
Natural Resources
 
हडप्पा संस्कृती
हडप्पा संस्कृतीहडप्पा संस्कृती
हडप्पा संस्कृती
 
Characteristics of Living Things
Characteristics of Living ThingsCharacteristics of Living Things
Characteristics of Living Things
 
पृथ्वी आणि जीवसृष्टी
पृथ्वी आणि जीवसृष्टीपृथ्वी आणि जीवसृष्टी
पृथ्वी आणि जीवसृष्टी
 
The earth and its living world
The earth and its living worldThe earth and its living world
The earth and its living world
 
Environmental balance
Environmental balanceEnvironmental balance
Environmental balance
 
पर्यावरणाचे संतुलन
पर्यावरणाचे संतुलनपर्यावरणाचे संतुलन
पर्यावरणाचे संतुलन
 

धातू - अधातू

  • 2. आपल्या रोजच्या वापरातील अनेक वस्तू मूलद्रव्ये, संयुगे आिणि िमश्रणिांपासून बनलेल्या असतात. या वस्तू, पदाथ र्थ स्थ ायू, द्रव िकवा वायू अवस्थ ेत असतात.
  • 3. यातले काही स्थ ायू चकचकीत, टणिक तर काही न चकाकणिारे भुसभुशीत असतात . या पदाथ ार्थमधील मूलद्रव्यांच्या िविशष्ट गुणिधमार्थनुसार त्यांचे धातू – अधातू असे वगीकरणि करता येते.
  • 4. धातूंचे गुणिधमर्थ – धातू चकाकतात. त्यांच्यापासून पातळ पत्रा तयार करता येतो (वधर्थनीयता ) त्यांच्यापासून बारीक तार काढता येते. (तन्यता ) ते वीज आिणि उष्णितेचे सुवाहक असतात. सवर्थसाधारणित: उच्च घनता पारा वगळता सवर्थ धातू स्थ ायू अवस्थ ेत असतात.
  • 5. अधातुंचे गुणधम र्म तुम्ही याच म ुद्यांच्या आधारे सांगू शकाल.
  • 6. धातूंचे रासायिनिक गुणधम र्म धातू ऑक्सिक्सजनिशी संयोग पावतात तेव्हा धातूंची ऑक्सक्साईडे तयार होतात. याला ऑक्सिक्सडीकरण म्हणतात.
  • 7. लोखंडाचे गंजणे हे लोखंडाचे ऑक्सिक्सडीकरणच आहे. धातूंची ऑक्सक्साईडे आम्लारीधम ी असतात. धातूंची आम्लांशी अिभिक्रियाक्रिया झाली असता धातूंचे क्षार तयार होतात. या ियाक्रियेला क्षरण म्हणतात. आम्ली पजर्मन्याम ुळे धातूच्या पुतळ्यांम धील धातूंचे क्षरण होते आिण पुतळ्यांची झीज होते.
  • 8. आम्लारींची धातूंवर अिभिक्रियाक्रिया होऊनि हायड्रोजनि वायू तयार होतो. तो िनिळसर ज्योतीनिे जळतो.
  • 11. सोने, चांदी, प्लॅटिटिनम या धातूंवर हवा, पाणी, उष्णता, रसायने यांचा फारसा पिरणाम होत नाही म्हणून त्यांना राजधातू म्हणतात.
  • 12. पाण्याच्या संपकार्कात येणाऱ्या धातूंचे क्षरण होऊ नये म्हणून त्यावर जलरोधक पदाथार्थांचा थर देतात. (ग्रीस, ऑईलपेंटि , तेल ) जहाज, बैलगाडीच्या चाकाचे भाग.
  • 13. तांबे, चांदी, लोखंड यांसारख्या धातुंचे क्षरण जास्त प्रमाणात झालेले िदसते.
  • 14. संिमश्रे – दोन िकिंवा अधिधकिं धातूंचे िविशिष्ट गुणधमर्म एकिंत्र िमळवण्यासाठी त्यांचे िविशिष्ट प्रमाणात िमश्रण किंरतात. या िमश्रणाला संिमश्र म्हणतात. उदा. िपितळ , ब्राँझ, पिोलाद, स्टेनलेस स्टील.